Cart is empty 
Strážca prírody nie je len človek v uniforme, ktorý sa pohybuje po turistických chodníkoch a dohliada, či návštevníci dodržiavajú pravidlá.
Musí sa vyznať v ekológii, botanike, zoológii či legislatíve, rozumieť fungovaniu chránených území a zároveň komunikovať s turistami, samosprávami či ďalšími ľuďmi, ktorých sa ochrana prírody týka.
Práve na takúto kombináciu vedomostí a praktických skúseností sa už od roku 2006 pripravujú študenti študijného programu Stráž prírody vo Výskumnom ústave vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine, ktorý patrí pod Žilinskú univerzitu v Žiline.
Od myšlienky k prvým študentom
Myšlienka vytvoriť na Slovensku vysokoškolský program zameraný priamo na stráž prírody sa začala rodiť ešte v 90. rokoch. Jedným z impulzov boli skúsenosti z praxe v Tatranskom národnom parku a zároveň inšpirácia zo zahraničia.
V krajinách, kde má povolanie rangera dlhú tradíciu, je totiž strážca národného parku vnímaný ako odborník a na jeho výkon sa často vyžaduje vysokoškolské vzdelanie.
Cesta k otvoreniu programu však nebola jednoduchá. Výskumný ústav vysokohorskej biológie vznikol v roku 2000 a po rekonštrukcii budovy starej školy v Tatranskej Javorine sa začalo pracovať aj na vytvorení vysokoškolského štúdia.
Prvý pokus o akreditáciu biologických programov v roku 2004 nevyšiel. O dva roky neskôr však prišiel úspech. Projekt získal podporu Akreditačnej komisie a v roku 2006 zasadli do lavíc prví študenti programu Stráž prírody.
Za jeho vznikom stál profesor Marián Janiga, ktorý sa stal jeho zakladateľom a garantom.
Tisíce hodín priamo v teréne
Teória tu tvorí iba jednu časť prípravy. Študenti sa už počas štúdia zapájajú do praktických úloh pre správy národných parkov a chránených krajinných oblastí.
Podieľali sa napríklad na monitoringu voľne žijúcich živočíchov, mapovaní biotopov, biologických inventarizáciách či úlohách súvisiacich so zonáciou chránených území.
Za roky fungovania programu takto strávili tisíce hodín v teréne. Pre študenta, ktorý chce raz pracovať ako strážca prírody, je to nenahraditeľná skúsenosť. Hory totiž nemožno úplne pochopiť len spoza školského stola.
Postupne sa mení aj úloha strážcov prírody. Nestačí iba dohliadať na to, či návštevník nevstúpil tam, kam nemá, alebo či niekto neporušuje pravidlá. Ranger by mal byť človekom, ktorý si v krajine všimne zmenu. Zmenu správania zvierat, stavu biotopu, vody, vegetácie alebo návštevnosti územia.
Následne musí vedieť túto informáciu správne zaznamenať, vyhodnotiť a komunikovať s odborníkmi. Práve prepojenie terénnych skúseností s vedeckými dátami považuje profesor Marián Janiga za jeden z najdôležitejších odkazov programu. Moderná ochrana prírody podľa neho nemôže fungovať bez výskumu.
Ako sa stať profesionálnym rangerom?
Cesta k tomuto povolaniu môže viesť cez vysokoškolské štúdium. Ak má človek rád hory, prírodu a terén, je to iba začiatok. Profesionálny strážca prírody potrebuje oveľa viac: biologické a ekologické znalosti, orientáciu v legislatíve, schopnosť pracovať s dátami, praktické skúsenosti a dobré komunikačné schopnosti.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, rozhovor s Mariánom Janigom v časopise Tatry 5/2026.
Zdroj titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
