Cart is empty 
Väčšinou sa dočítate, že ide o stredne náročnú túru, ale určite preverí vašu kondíciu.
Je to známy cieľ mnohých turistov, tiež sme si povedali, že sme na Zbojníckej chate už dávno neboli a dohodli si výjazd do Tatier. Zo Žiliny do Popradu sme zas cestovali expresom Tatran Železničnej spoločnosti Slovensko. Cesta prebehla v pohode, aj potom Tatranskou elektrickou železnicou do Starého Smokovca. Tam bolo s nami vo vozni veľa detí, pre mnohé z nich to bola asi prvá návšteva Vysokých Tatier.
Zo Starého Smokovca sme sa odviezli pozemnou lanovkou na Hrebienok. Odtiaľ to je na Zbojníčku približne 6 kilometrov s celkom slušným prevýšením 690 metrov. Najprv sme išli po zelenej značke, na Rázcestí nad Rainerovou chatou prešli na modrú smerujúcu do Veľkej Studenej doliny a až do cieľa.
Bolo krásne letné počasie, išli sme v krátkych tričkách, tesne pod Zbojníčkou a na nej však bolo oveľa chladnejšie. Museli sme si obliecť bundy. Na chate sme si dali niečo na jedenie – halušky, aj sladké lokše, trochu sme si oddýchli, pofotili sa a pokochali nádhernými výhľadmi.
Hneď po tom, ako sme vyrazili na cestu dole z chaty, sme stretli dvoch horských nosičov. Tiež išli smerom nadol a s jedným z nich sme sa aj pozdravili. To sú zážitky, o ktorých sa potom dlho hovorí, inak to nebude ani v tomto prípade. Celodenná túra v Tatrách je to, čo nás stále veľmi baví.
Autorka titulnej fotografie: Dana Žabková.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
