kviz o tatranskych plesach

Uhádnete tieto tatranské plesá?

Tatranské plesá patria k obľúbeným turistickým cieľom vo Vysokých, Západných ale i Nízkych Tatrách. V zime je na nich hrubá vrstva ľadu a snehu, no v lete sa ich hladina leskne pod horúcim slnkom. V našom kvíze si môžete vyskúšať, ako dobre poznáte tatranské plesá.  Uhádnete všetky?

Stlačte "začať kvíz" a uhádnite, ktoré pleso sa nachádza na fotografii

Trúfnete si ?

1. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

3. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

5. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 76%

Koniec

Katka Polygym

Pozorovanie hviezd v Tatrách sa oplatí zažiť

Na sociálnych sieťach do skupiny Vysoké Tatry sa denne pridá niekoľko nádherných fotografií z Tatier. Turisti sa radi pochvália tým, kde všade boli, čo zažili či kam sa chystajú. Okrem iného je to skvelé miesto na zbieranie tipov na túry. Nájdu sa tam však aj príspevky, ktoré vám doslova vyrazia dych. My sme ich pre vás pár vybrali.

Liptovská Mara a nad ňou majestátny Kriváň

Toto spojenie je obľúbené medzi turistami najmä počas letných mesiacov. Kempovanie na Liptovskej Mare a turistika na Kriváň sa k sebe dokonale hodia. Fanúšik našej stránky nás potešil fotografiou, na ktorej vidno ich nádhernú symbiózu.

Pozorovanie hviezd na Skalnatej chate

Pozorovali ste už niekedy hviezdy? V mestách je pozorovanie hviezd kvôli smogu takmer nemožné, na dedinách to je o čosi lepšie, no na horách, to je zážitok! Či už sa vyberiete na Skalnatú chatu alebo akúkoľvek inú chatu v Tatrách, zažijete zážitok na celý život. Na týchto miestach akoby spomalil čas. Pozorovanie hviezd pred Skalnatou chatou so šálkou teplého čaju v ruke je niečo, na čo tak rýchlo určite nezabudnete.

Martina Blašková
Autor fotografie: Martina Blašková

Autor titulnej fotografie: HZS

kvíz tatry

Otestujte sa, aký dobrý turista ste!

Kto vyrába turistické značky a kto povie, že nejaký chodník bude odteraz značkovaný? Sú značkári výnimoční ľudia a kto sa značkárom môže stať? A ak sa ním stane, čo je najdôležitejšie v jeho práci? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory odpovie na tieto, ale aj iné otázky, ktoré s vyznačovaním turistických trás súvisia. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval značkár a zároveň predseda Klubu slovenských turistov František Šiller.

Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu S batohom cez hory so značkárom Františkom Šillerom.

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako dobre poznáte turistické značky

Trúfnete si ?

1. Kto sa stará o existujúce turistické značenie?

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

3. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

5. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

6. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 74%

Koniec

kniha cez hory

Spoločne ukážme krásy Tatier v zahraničí!

Prečo sa nepochváliť niečím, čo je nám vzácne?Tatry sú našou veľkou pýchou, takou, ktorú v každej krajine rozhodne nenájdete. Množstvo turistov z iných krajín navštevuje Tatry práve vďaka nádhernej nedotknutej prírode a mnohým unikátom, ktoré sa tu nachádzajú. Aj preto vznikla kniha Cez Hory, aby ukázala, na čo môžeme a musíme byť hrdí.

Pri tvorbe knihy Cez Hory nás inšpirovala najmä naša láska k Tatrám. „Uvedomili sme si pritom, že nikdy nie je dosť času a ani námahy, aby sme otváraním ďalších, mnohokrát nepoznaných, kapitol o prírodných zaujímavostiach veľhôr a ľuďoch, ktorí ich chránia a ukazujú iným s úctou a pokorou, sprístupnili poznanie o danostiach tohto krásneho územia Slovenska čo najširšiemu publiku,“ povedala za tím tvorcov knihy Viera Legerská.

Ukázalo sa, že rovnakú lásku ako my, zdieľa množstvo ľudí po celom Slovensku, ale i v susedných krajinách. Dokonca, mnohí z vás mali záujem o knihu v anglickom jazyku, aby ju mohli darovať a ukázať tak krásu našich Tatier v celom svete. Preto sme sa rozhodli, že podporíme túto myšlienku a založíme zbierku na dotlač knihy Cez Hory v anglickom jazyku.

Peniaze použijeme výlučne na anglický preklad a tlač knihy, ktorá bude vytlačená na recyklovanom papieri s ekologickými farbami, tak ako to bolo pri slovenskej verzii knihy. Preklad zabezpečí Peter Murphy, anglický novinár, ktorý žije na Slovensku. „Slovenská verzia knihy sa mi veľmi páčila, a tak som sa rozhodol pomôcť s jej prekladom. Tatry som navštívil viackrát. Páčili sa mi a viem, že pre mnohých Slovákov sú dôležité a vzácne,“ dodal novinár Peter Murphy.

Podporiť náš môžete tu: https://www.donio.sk/preklad-cezhory

kniha cez hory

Autor titulnej fotografie: M KREO, s.r.o.

kvíz o tatrách

Na tieto otázky vie odpoveď len skutočný Tatranec! Otestujte sa!

Ako dobre poznáte Tatry vy? Rozhodli sme sa pre vás pripraviť kvíz, na ktorý budú vedieť odpovedať správne len tí, ktorí sú v Tatrách naozaj ako doma. Trúfnete si ?

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako ste na tom s vedomosťami o Tatrách.

Trúfnete si ?

1. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

3. Ako sa volá zastávka medzi Tatranskou Štrbou a Štrbským Plesom na ozubnicovej trati?

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

5. Kto sa stará o existujúce turistické značenie?

6. Ako sa volá najväčšie Pleso vo Vysokých Tatrách?

7. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

8. Na ktorom štíte sa nachádza botanická záhrada?

9. Ktorá rastlina je charakteristická pre Vysoké Tatry a rastie na vysokohorských lúkach?

10. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 77%

Koniec

Romantika v Tatrách

6 tipov na romantické rande v Tatrách

Foto: Vicktor Belicak

Valentín je obľúbeným sviatkom medzi mladými, no nezaostávajú ani staršie generácie. Čo tak stráviť tento sviatok zaľúbených v našich veľhorách? Prinášame vám tipy na 6 top miest, ktorých romantická atmosféra je prudko návyková.

  1. Jazierka lásky

 Tip pre tých, ktorí majú radi nenáročné prechádzky, romantickú atmosféru a samozrejme krásu nášho Štrbského plesa. Jazierka lásky nájdete pomerne rýchlo. Sú riadne značené už priamo od parkoviska, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti. Ak budete mať chuť, prechádzku si môžete predĺžiť až na Štrbské pleso.

2. Popradské pleso

 Ak sa vám Jazierka lásky zdajú príliš ľahko prístupné, potom máme pre vás druhú možnosť, ktorá jednoznačne stojí za to. Popradské pleso má počas zimy neskutočné čaro. Vedie sem plynulá asfaltová cesta, ktorá vám značne uľahčí celú prechádzku. V cieli vás čakajú aj dve horské chaty, a to Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata. Na oboch si môžete vychutnať vynikajúce jedlo, teplý čaj a kochať sa pohľadom na Popradské pleso v pozadí s mohutnými tatranskými štítmi.

3. Lavička lásky s výhľadom na Kriváň (Podbanské)

Rozhranie Vysokých a Západných Tatier ponúka turistom či návštevníkom niekoľko nádherných miest. To najromantickejšie je však len jedno. Je ním lavička, z ktorej sa vám naskytne dychberúci pohľad na samotný symbol nášho Slovenska – Kriváň. Tomu sa povie romantika. Okrem iného je to aj skvelý fotopoint. 

4. Srdiečko v Jasnej

 Nezabudli sme ani na tých, ktorí to majú bližšie do Nízkych Tatier. Čo tak prechádzka Demänovskou dolinou s cieľom v obľúbenej Jasnej? Tam na vás čaká ďalší vyhľadávaný fotopoint, takzvané Srdiečko.

srdiečko v jasnej

5. Chodník korunami stromov

Večerná prechádzka po Chodníku korunami stromov je romantika sama osebe. Ligotajúce sa svetielka, vrcholky stromov a výhľad na Belianske Tatry – to všetko vás čaká počas návštevy tohto magického miesta. Navyše, v stredu, piatok a v sobotu môžete zažiť na tomto chodníku aj večernú prechádzku priamo pod hviezdami.

chodník v korunách stromov

6. Podtatranské múzeum v Poprade

 Tí, ktorí radi objavujú a spoznávajú históriu si prídu na svoje v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde na nich čaká okrem iných zaujímavých exponátov aj unikátna expozícia Kniežaťa z Popradu a jeho hrobka. Ide o archeologický nález európskeho významu. Prehliadku môžete spojiť s večernou prechádzkou po meste.

erik baláž

Baláž: Mám sfilmovaný súboj kamzíkov

Ilustračné foto: Erik Baláž

Je jedným z mála ľudí, ktorí vedia, kde spávajú medvede, kde sa pri ruji naháňajú kamzíky, kadiaľ behajú vlčie svorky a kde tokajú vzácne hlucháne. Ochranár Erik Baláž je presvedčený, že má zmysel zachovať unikátny ekosystém pre budúce generácie.

Kedy ste sa rozhodli, že spojíte život s ochranou prírody vo Vysokých Tatrách?

Vyrastal som v Liptovskej Kokave pod Kriváňom blízko Tichej a Kôprovej doliny. Bol som len gymnazista, keď som sa v šestnástich rokoch po prvýkrát na dlhšie dostal do Tichej doliny. Začal som prespávať vonku a mal som rôzne zaujímavé zážitky. To ma veľmi ovplyvnilo. Uvedomoval som si aj negatívne veci, ktoré sa dejú, celá jedna vystrieľaná vlčia svorka, inokedy vyrúbaný kus pralesa. Nakoplo ma to až tak, že som sa začal zaoberať ochranou prírody. Začal som písať podnety, keď som videl niečo nelegálne, neskôr som sa stal členom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Vytvorili ste úchvatné filmy, ktoré ukazujú divokú, pôvodnú tatranskú prírodu. Ktoré si najviac vážite a prečo?

Pre mňa je najdôležitejší Strážca divočiny. Bol pre mňa dôležitý aj v rámci kampane na ochranu Tichej a Kôprovej doliny. Do tých dolín som dovtedy chodieval veľmi intenzívne. Dospelo to do štádia, že som dobre poznal miestne medvede, sledoval som ich rodiny trebárs aj desať rokov. Vnímal som ich osudy a natočiť film sa mi zdalo ako uzavretie jednej kapitoly života s nimi. Všetko sa zhmotnilo do filmu. Mám pocit, že aj ľudia to prijali veľmi dobre, vnímali, že je to v osobnej rovine. Aj v ďalších filmoch ukazujeme zvieratá a ich úlohu v ekosystéme, ale tam sme vedeli povedať, že táto konkrétna medvedica má osem rokov a toto je jej prvé mláďa. Vedel som to, pretože som ju poznal.

Čo treba, aby človek splynul s prírodou a videl z nej viac než len vleky a lanovky?

Neviem to povedať úplne všeobecne, ale pre mňa to bol nepretržitý kontakt s prírodou. Trávil som v nej naozaj veľmi veľa času a väčšinou sám. Zdá sa mi veľmi dôležité, ak človek vie prírodu vnímať otvorenou mysľou a bez ďalších plánov, inak, ako keď napríklad ide do lesa zbierať huby. Zaujímal som sa o všetko, čo sa v prírode deje, a nemal som žiadne ciele. Takto som dokázal vnímať, ako príroda v skutočnosti funguje, a to je podľa mňa podstatné – byť v prírode a byť tam veľa. Niekomu môže pomôcť, ak do prírody pôjde s odborníkom, lebo mu povie, ako to v nej funguje. Nie každý má čas dvadsať rokov študovať všetky deje. Keď sa do prírody dostanete s niekým, kto to vie a dokáže to pomenovať, začne to mať pre vás zmysel. Samému mi ľudia rozprávajú, že odkedy boli so mnou v lese, pozerajú sa na prírodu inak ako dovtedy. Zrazu vidia veci, ktoré nikdy predtým nevnímali.

erik baláž

Naozaj ste čakali s kameramanom hodiny v snehu a mraze, kým sa vám podarilo nakrútiť súboj kamzíkov?

Pri každom filme, ktorý sme doteraz nakrútili, to vychádza rádovo na stovky dní v teréne, teraz pri filme o hlucháňoch je to až okolo 200 dní. Nerobím, samozrejme, všetko sám, aktuálne sme traja filmári. Je to extrémne náročné, situácie sú rôzne. Niekedy človek čaká mesiac a nič nenakrúti, a zrazu za desať minút má najdôležitejšie časti do filmu, niečo veľmi zaujímavé. Mnohokrát je to veľa neúspešných pokusov a potom sa niečo stane. Keď však chodíte celý rok pravidelne po lesoch, už poznáte vzťahy v prírode, viete, prečo sú zvieratá na konkrétnych miestach. Všetko so sebou súvisí. Uvediem príklad: roja sa mravce, lebo je jún a týždeň je teplo, my vieme, kde sú mraveniská a kde je južný svah, a ideme tam, lebo vieme, že tam bude medveď. Tým chcem povedať, že je to o hlbšom poznaní prírody, čo si však vyžaduje čas strávený v nej.

Aké ťažké bolo nafilmovať rysa v divokej prírode? Označuje sa za ducha lesa, málokto ho uvidí naživo v prírode.

Jeden z našich filmárov, kameraman Karol Kaliský, ich má vo filme viackrát. Bolo to naozaj extrémne náročné, potrebovali sme ich do filmu Život v oblakoch. Skúšali sme rôzne metódy. Najskôr sme čakali tam, kde je veľa kamzíkov, mysleli sme si, že raz príde a bude ich loviť. To sa však nestalo. Kamzíky sa väčšinu času zdržiavajú na skalách a tam ich rys neloví. Po rôznych pokusoch nakoniec môj brat stopoval rysy asi sto dní v snehu, išiel po hornej hranici lesa, kde je bežne meter snehu, a hľadal iba stopy, ktoré idú nad les smerom do prostredia, kde žijú kamzíky. Takto vystopoval rysa. Stalo sa to okolo obeda a keďže v zime je krátky deň, rýchlo sme volali Karolovi Kaliskému, ten zobral kameru a utekal na to miesto. Postavil si maskovanie, statív, zapol kameru a ešte predtým, ako by sa stihol obliecť, prišiel prvý rys. Bola zima, nemohol sa hýbať, tak hodinu len natáčal rysy. Všetko sa podarilo, no on skončil so zápalom pľúc.

Ktoré zvieratá vo Vysokých Tatrách sú najohrozenejšie a prečo?

Ťažko to takto povedať, dá sa na to pozerať rôzne. Myslím si, že najohrozenejšie sú predsa len zvieratá, ktoré sú u nás jedinečné. Napríklad kamzík. Náš poddruh kamzík vrchovský tatranský nežije nikde inde, za posledné storočie sa trikrát dostal na hranicu vyhynutia, bol to len veľmi nízky počet, okolo 200 jedincov. Dnes ich je už viac, no je to maličké územie, na ktorom je veľmi jednoduché tento druh vyhubiť. Takže v Tatrách sú ohrozené práve tieto endemity. Dá sa na to však pozerať aj širšie v rámci Západných Karpát. Máme tu hlucháňa hôrneho, ktorý je veľmi ohrozený druh, a ak ho chceme zachrániť, aby tu vôbec prežil, tak Tatry sú kľúčové. Je v nich veľa pomerne zachovaných ihličnatých lesov a ak sa podarí ochrániť územie, hlucháň má šancu prežiť práve tu a nie v iných pohoriach, kde je menej vhodných biotopov a horských lesov. V mnohých slovenských pohoriach hlucháň v budúcnosti vyhynie, ale v Tatrách by mohol prežiť.

Prečo patria do tatranskej prírody poniklec aj vlci, kosodrevina aj medveď? Naozaj v prírode všetko so všetkým súvisí?

Jednak všetko so všetkým súvisí, ale súčasne sa dá aplikovať aj morálne hľadisko na túto tému. Každý organizmus má právo žiť na zemi a práve Tatry poskytujú útočisko pre veľa druhov, ktoré sa tu vyskytovali už počas doby ľadovej a teraz zostali v chladných podmienkach Tatier. Nemyslím si, že máme právo tieto druhy ničiť alebo vyhubiť. Na druhej strane, je tu aj funkčné hľadisko: každý ekosystém je totiž podstatný pre prežitie ľudí. Napríklad Tatry sú pre nás veľmi dôležité kvôli vode. Na tomto území padá oveľa viac zrážok, dažďových či snehových, rodia sa tu potoky a rieky. Každá jedna časť ekosystému, aj zdanlivo zbytočná, ako mŕtve stromy, je veľmi dôležitá pre zadržiavanie vody. Keď sa začnú mŕtve stromy rozkladať, stanú sa z nich „špongie“. Pri daždi nasávajú vodu, no keď je sucho, tak ju, naopak, uvoľňujú do pôdy a pomáhajú zdravým stromom prežiť obdobie sucha. Keby tam mŕtve stromy neboli, jednoducho je sucho a stromy môže napadnúť lykožrút. Laicky povedané, všetko sa navzájom v prírode vylaďuje, keď je to tak, ako to má byť.

Vy ste sa zasadzovali o bezzásahovosť v Tichej a Kôprovej doline. Prečo vlastne majú zmysel bezzásahové územia vo Vysokých Tatrách?

Tých dôvodov je veľa. Jednak národné parky všade vo svete chránia ekologické procesy na veľkých plochách. Predstavte si napríklad rieku Belá, ktorá vzniká sútokom Tichého a Kôprového potoka. Keďže sa v tejto oblasti teraz nič neťaží, vieme napríklad zistiť, ako sa tu vyskytujú povodne. Merania sú v tejto oblasti od roku 1928 a zisťujeme, že sú tu stále menšie povodne. Prečo je to tak? Pretože povodie rieky je dnes chránené, kým v minulosti sa tu ťažilo, páslo – teraz sa však pôda a les zregenerovali a znamená to, že lepšie zadržiavajú vodu. Práve národný park nám vie dať odpoveď aj na také zásadné otázky, ako reagovať na zmeny klímy, ako predchádzať povodniam či ako reagovať na sucho. Iným príkladom je populácia medveďa, ktorá potrebuje veľké teritórium. V bezzásahovej Tichej doline žijú medvede úplne prirodzeným spôsobom. Na to, aby nepotrebovali odpadky a kukuričné polia, potrebuje populácia napríklad prírodné kalamity, ktoré sú pre ňu veľmi dôležité, potrebuje staré limbové lesy, alpínske lúky a striedanie rôznych typov prostredí. Takisto je to zodpovednosť voči našej budúcnosti. Ak chceme zachrániť hlucháňa pre ďalšie generácie, aby mal niekto v budúcnosti ešte šancu ho vidieť, nemôžeme ho zachrániť na malej ploche. Pôvodné druhy ako medvede či hlucháne by vyhynuli na malých plochách, keby mali byť v maličkej rezervácii a okolo seba by mali zničené lesy. Národné parky a bezzásahové zóny sú úplne kľúčové. A posledná vec: ak chce človek zažiť divokú prírodu, ísť tam, kde môže byť obklopený len prírodou, je to niečo, čo patrí medzi naše základné práva. Pre mnoho ľudí zažiť nedotknutú prírodu je naozajstný zážitok, ktorý ich formuje.

Štrbské pleso

WAU, toto je ten najlajkovanejší príspevok v spojení s Tatrami!

Foto: Tomasz Mazuga Fotografia

Tatry majú svoje nezameniteľné čaro aj počas zimy. Dôkazom je niekoľko stoviek fotografií, ktoré nám týždenne pribúdajú do obľúbenej facebookovej skupiny Vysoké Tatry. Pozrite sa na tie najobľúbenejšie za posledné týždne.

Zobúdzať sa tak každý deň s výhľadom na Tatry. Túto vetu si určite povedal nejeden turista. Jeden náš fanúšik toto šťastie má. Takýto nádherný pohľad sa mu naskytol zo sídliska v Poprade už o 8:45. Neskutočná scenéria Tatier, ktorá sa týči nad mestom Poprad. Nečudo, že tento príspevok získal obľúbenie medzi stovkami tisíc fanúšikov v našej skupine, a stal sa tak najlajkovanejším zo všetkých. 

Obdobie lavín v Tatrách už dorazilo a úraduje v plnej sile. Takáto lavína sa spustila v uplynulých dňoch v Mlynickej doline. 

Počas minulého víkendu sa v Tatrách konala obľúbená súťaž TATRY ICE MASTER. Sochári či umelci si zmerali sily a súťažili o to, kto z 50 ton ľadu vytvorí čo najkrajšiu ľadovú sochu. 

Naša fanúšička Gabika Kullová pridala do skupiny Vysoké Tatry naozaj zaujímavú a pre mnohých nostalgickú fotografiu z Majstrovstiev sveta v Lyžovaní z rok 1970. Vtedajšie majstrovstvá sa konali na Štrbskom plese a vyžiadali si na mieste pozornosť vyše 140 – tisíc divákov.

Koniec januára bol v Tatrách doslova rozprávkový. Atmosféru môžete vidieť aj na videu nižšie. Zamkovského chata je celá pokrytá bielou perinou. 

Scenéria štítov okolo Zeleného plesa

TIP na turistickú desiatu: Tatranská misa

Čo neodmysliteľne patrí k turistike? No predsa poriadna poctivá klobáska či slaninka. To je jednoznačne ten najlepší tip na turistiku a to nielen v Tatrách.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • slanina
  • klobáska z mangalice
  • fuet saláma
  • údená parenica
  • 1 varené vajíčko

Postup:

  • Slaninku, klobásu, fuet, parenicu a varené vajíčko nakrájame na malé kúsky, zabalíme do krabičky a vychutnávame.
Tatranská misa
Autor fotografie: cezhory.sk

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

domáca granola

TIP na turistickú desiatu: Domáca granola

Raňajky sú základom dňa o tom niet pochýb. Keď sa chystáte na celodennú turistiku, tak jednoznačne sa na to treba poriadne pripraviť. Taká turistika na Tichou dolinou vie byť náročná, a preto vám odporúčame zabaliť si so sebou napríklad takú domácu granolu.

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 100 g ovsených vločiek
  • 1 jablková výživa
  • hrsť mandlí, pekanových orechov, slnečnicových semienok a sušeného ananásu
  • 1 PL chia semienok
  • 1 PL sirupu z agáve
  • 3 PL medu
  • štipka soli
  • 1 smotanový jogurt
  • jahody a čučoriedky
  •  

Postup:

  • Do misky nasypeme ovsené vločky, ktoré zmiešame s jablkovým pyré.
domáca granola
Ovsené vločky sa zmiešajú s jablkovým pyré. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Pridáme mandle, pekanové orechy, slnečnicové semienka, sušený ananás a chia semienka.
Pekanové orechy
Do ovsených vločiek pridáme oriešky. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Všetko osladíme sirupom z agáve a medom. Zmes premiešame, dáme piecť dozlatista pri teplote 180 stupňov približne 20 až 25 minút.
domáca granola
Autor fotografie: cezhory.sk

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk