Ivan Hutlák

Aj krásne slnečné počasie sa dokáže v priebehu sekundy zmeniť

Stalo sa vám, že ste boli v horách, počasie bolo slnečné, no v priebehu pár minút sa otočilo o 180 stupňov? Aj to je realita počas mnohých turistík na Slovensku. Čo však robiť, aby ste sa nedostali do komplikovanej situácie spôsobenej počasím?

Foto: Ivan Hutlák

Plánovať, plánovať a ešte raz plánovať
Nie nadarmo sa hovorí, že plánovaním sa nič nedá pokaziť. Rovnako to platí aj pri plánovaní turistiky. Dôležitou súčasťou prípravy na výlet je sledovanie vývoja počasia. Práve preto, že v horách sa môže zmeniť, je dobré predpoveď si pozrieť, a prispôsobiť jej výbavu batoha. Na oficiálnej webovej stránke Horskej záchrannej služby nájdete aktuálne informácie o snehovej pokrývke, stavoch chodníkov a všetko potrebné.

Varovné signály
Zmena tlaku vzduchu je istým prejavom prichádzajúcej zmeny počasia. Napriek tomu, že človek jemné odchýlky zmeny tlaku nepocíti, existujú vreckové barometre, ktoré zachytia čo i len malý výkyv. Laicky však môžeme povedať, že ak tlak vzduchu poklesne prudko, prichádza zlé počasie. Ak tlak klesá pomalým tempom znamená to, že krásne slnečné počasie vystrieda čoskoro dážď či búrka. 

Ďalším javom, ktorý je predzvesťou búrok, sú oblaky s originálnym názvom cirrocumulus. Určite ich mnohí z vás poznajú. Sú to tenké, biele oblaky, ktoré pripomínajú vankúšiky rozosiate po oblohe. Práve tieto oblaky častokrát vedú k silnej búrke.

Skvelým varovným signálom zmeny počasia sú aj zvieratá. Napríklad jelene hľadajú pred búrkou útočisko v podrastoch. Mimo lesa ich preto budete v tomto čase hľadať len veľmi ťažko.

Výrazné rýchle ochladenie či silnejúci vietor – to sú tiež jedny zo základných varovných signálov zmeny počasia. Práve v tejto chvíli oceníte, ak máte vo svojom batohu potrebnú výbavu.

Nezabúdajte na pevnú obuv, ktorá vám pomôže predísť prípadným zraneniam. 
Kvalitnú obuv s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk. Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/shop/produkty/turisticka-obuv

 

DSC01697
DSC01646-Edit
DSC01813-Edit

Ak ma búrka zastihla, čo mám robiť?
Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná, pretože každá situácia je iná. V prvom rade je dôležité už pri prvotných náznakoch búrky hneď zostupovať z vrcholov dole. Najväčšie riziko výskytu bleskov je na najvyššie položených miestach, pri osamelých stromoch, na otvorených rovinách či v tesnej blízkosti vodných plôch. Netreba zabúdať, že vysoké riziko je stále aj na zostupových chodníkoch. Ak sa už v búrke ocitnete, lepšie je schádzať po suchom žľabe než po hrebeni. Vyhýbajte sa železným
reťaziam, ktoré sa nachádzajú na mnohých zaistených cestách. Práve reťaze slúžia ako bleskozvod. Spočítajte si čas medzi bleskom a hromom a súčet následne vydeľte číslom 3. Táto pomôcka vám napovie, ako ďaleko sa od vás búrka nachádza. Najväčšie riziko hrozí, ak je bližšie ako 3 kilometre.

Pokiaľ sa vám podarí dostať do husto zalesneného pásma, práve tu je možnosť prečkať búrku, no netreba ubrať na ostražitosti. Ak ste väčšia skupina ľudí, radšej sa rozptýľte. Potom vyhľadajte čo najsuchšie miesto, nohy dajte do klbka a kolená prikrčte k brade. Najvhodnejším úkrytom pred búrkou v horách sú horské chaty či iné uzavreté prístrešky.

A nakoniec, mobily blesky nepriťahujú 🙂

Zuzulka Hagarova

Orla perć – len pre skúsených a odvážnych

Vo viacerých článkoch na tejto stránke sme písali o nenáročných, aj úplne jednoduchých túrach. Teraz sa pozrieme na opačnú stranu – na najťažšiu túru v Tatrách, za ktorú sa považuje Orla perć (Orlia prť) na poľskej strane tohto pohoria.

Foto: Zuzana Hagarova

Pripravte sa na strmé či doslova vertikálne časti vybavené početnými lezeckými pomôckami, rebríkmi, reťazami i kovovými schodmi. Bez prilby to radšej neskúšajte, hrozí tu pád kameňov i lavín. Aj malý uvoľnený kamienok vás môže nepríjemne zasiahnuť do hlavy a zbytočne zraniť.

Čas, za ktorý sa dá trasa zdolať závisí od poveternostných podmienok a stavu chodníka. Mení sa od 6 do 8 hodín. Predtým treba počítať s nástupovou cestou do sedla, tá zaberie aj viac ako 4 hodiny. Máme z toho celkom slušnú porciu času, preto je potrebné vyraziť na túto túru veľmi skoro. Najlepšie je absolvovať ju v rámci viacdenného pobytu v Tatrách. Niečo ako naháňanie času v tomto teréne nepripadá do úvahy. Cestu môže skomplikovať aj veľký počet turistov na reťaziach. Ak máte možnosť, vyberte sa radšej počas pracovného dňa. Pre istotu si pozrite, či náhodou nie je v Poľsku štátny sviatok, ak áno, tak radšej zmeňte plán za niečo iné.

V roku 2006 po niekoľkých smrteľných nehodách apelovali poľskí aktivisti na Tatranský národný park, aby odstránil horolezecké pomôcky na Orlej prti a vymenil ich za ferratu. Po dlhšej výmene názorov však padlo rozhodnutie, že ide o historickú magistrálu a zostane nezmenená.

20220510_161928

Lavína strhla otca s malým synom

V popoludňajších hodinách dňa 10.5.2022 boli horskí záchranári požiadaní o pomoc pre otca so synom, ktorí spustili lavínu na Baraních rohoch. Obaja spadli spolu s masou snehu niekoľko stoviek metrov aj cez skalný prah vysoký cca 100 m

Zdroj: Horská záchranná služba

Po zastavení neboli našťastie kriticky zasypaní. Otec mal viaceré zranenia v oblasti chrbtice, bedra a stehna, jeho 10 – ročný syn bol bez vážnejších poranení. Na mieste, kde sa zastavili nebol signál mobilného telefónu. Chlapec zišiel na Téryho chatu oznámiť čo sa stalo a požiadať o pomoc. Dvaja náhodní turisti išli  z chaty na pomoc otcovi. Horskí záchranári ihneď po prijatí informácie požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov a spoločne leteli do Malej Studenej doliny. Prvého otca po ošetrení letecky transportovali do popradskej nemocnice a následne sa vrátili pre chlapca, ktorý bol podchladený a otrasený z toho čo sa stalo.

 

Vo vysokohorských polohách je stále dosť snehu a teda stále pretrváva aj lavínové nebezpečenstvo, ktoré sa vplyvom vyšších denných teplôt a priameho slnečného žiarenia môže lokálne zvýšiť. 

V závere zimnej sezóny je typickým lavínovým problémom oťažievajúci mokrý topiaci sa sneh. Možno očakávať výskyt samovoľných splazov a malých lavín z veľmi strmých svahov. Nebezpečenstvo takýchto lavín samozrejme stúpa so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu.  Pred výletom na vysokohorskú turistiku vždy kontrolujte aktuálnu situáciu v Tatrách na stránkach Horská záchranná služba | Lavínová situácia (hzs.sk)

Zdroj článku a foto :  Horská záchranná služba

Paul Oravec

Pokračovanie osídľovania Tatier v novoveku

Kolonizácia tatranského úpätia pokračovala aj v šestnástom a sedemnástom storočí. Obyvateľstvo už existujúcich obcí posilnili valaskí novousadlíci. Hustejšie osídlenie a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy sa prejavilo vo zvýšenom nápore na tatranské lesy. Spočiatku majitelia lesov umožňovali voľnú ťažbu dreva s podmienku, že sa nebude ďalej speňažovať. Od šestnásteho storočia sa však predaj a spracovanie dreva stalo výnosným podnikaním. Lesné hospodárstvo bolo na nízkej úrovni a tak sústredený nápor na niektoré druhy drevín spôsobil ich takmer úplné vymiznutie.

Foto: Paul Oravec

V sedemnástom storočí sa veľmi rozmohlo aj pastierstvo, ktoré využívalo takmer všetok vegetačný kryt na území Vysokých Tatier, kde priemerná výška hornej hranice pasienkov dosahovala až 2 000 metrov. Vypaľovanie kosodreviny s cieľom rozšírenia pastvy vážne narušilo pôvodný ekosystém, čím došlo k erózii pôdneho krytu a porušeniu vodného režimu so všetkými negatívnymi následkami. Počas tureckej invázie do strednej Európy a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na armádu, sa z podnetu Habsburgovcov začalo na území Vysokých Tatier rozvíjať aj baníctvo. Banská technika bola však veľmi primitívna a výsledky ťažobných pokusov takmer mizivé. Hlavné ťažobné strediská sa nachádzali v oblasti Kriváňa a Važeckej doliny.

Prvá polovica sedemnásteho storočia je obdobím vedeckého skúmania Tatier. Do poznávania Tatier sa veľkou mierou zapojil aj Matej Bel., ktorý vlastivedu liptovských Tatier zahrnul do druhého zväzku jeho diela. Okrem textu, obsahuje aj cennú mapu, ktorú vypracoval slávny slovenský kartograf Samuel Mikovíny. Vedecké diela M. Bela a ďalších domácich autorov prenikli za hranice Uhorska, a tak svet objavil Tatry. Do neznámej časti Karpát sa vydalo veľa európskych učencov. Turistika sa však do Tatier dostala oveľa neskôr ako do Álp. Do konca osemnásteho storočia ešte prakticky neexistovala. Hlavnou príčinou oneskoreného príchodu turistov do Karpát boli ťažkosti spojené s namáhavým cestovaním. Nepohodlnosť a nízka rýchlosť zastaraných foriem dopravy, ktoré navyše viedli po zlých cestách, odrádzali potenciálnych návštevníkov príťažlivých Tatier.

Na konci osemnásteho storočia bola síce založená najstaršia tatranská osada Starý Smokovec, ale skutočný rozvoj turistiky na území Vysokých Tatier sa začal až po ukončení výstavby Košicko – bohumínskej železnice, ktorou Tatry získali dopravné spojenie s Budapešťou, Prahou, Wroclawom a po dokončení Považskej železnice aj s Bratislavou a Viedňou. Ako druhá v poradí vyrástla na území dnešného mesta Vysoké Tatry osada Štrbské Pleso a potom nasledovali Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. V roku 1900 mohli všetky tatranské ubytovacie zariadenia prijímať hostí a Tatry sa postupne stávali vyhľadávanou turisticko – rekreačnou oblasťou. Hlavným centrom kúpeľníctva sa v roku 1875 stal Nový Smokovec. Ďalšie liečebne a sanatóriá vznikali postupne na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch.

Dňa 1. januára 1949 bol na celom území Mesta Vysoké Tatry vyhlásený Tatranský národný park (TANAP) a ochrana prírody sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou rozvoja tohoto unikátneho územia.

Jaroslav Lepiš

Ako to bolo v Tatrách počas stredoveku?

Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom.

Foto: Jaroslav Lepiš

Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 podtatranskú oblasť priamo nezasiahol, ale tatranské lesy poskytli obyvateľom severného Slovenska úkryt. Po ústupe Tatárov sústredil Belo IV. všetku energiu na upevnenie obrany uhorského štátu. Do tohto programu patrilo rozsiahle osídlenie podtatranskej oblasti kolonistami, ktorí získali rozsiahle výsady a právomoci. Ďalšie časti Liptovskej a Spišskej župy boli darovacími zmluvami pridelené najmä zaslúžilým kráľovským bojovníkom, ktorí svoje majetky dávali do užívania schopným sluhom s podmienkou, že sa postarajú o ich zaľudnenie a zúrodnenie. Predmetom donácií boli aj neobrábateľné horské oblasti, kde mali osadníci možnosť vyháňať dobytok a vykonávať rybolov, poľovačky a na základe osobitného povolenia aj ťažbu nerastných surovín. V trinástom a štrnástom storočí došlo postupne k majetkovému rozdeleniu celého územia Vysokých a Belianskych Tatier. Na konci stredoveku to bolo osem veľkých majetkových celkov, z ktorých jeden (Tichá a Kôprová dolina) zostal korunným vlastníctvom.

Prvé slovanské kmene našli podtatranskú oblasť z veľkej časti porastenú lesmi. Predchodcovia týchto osídlencov zasiahli do stavu porastov iba vo veľmi malej miere. Obyvatelia užívali lesy a všetko voľne a bez akýchkoľvek obmedzení. Z praktických dôvodov však využívali hlavne územia v blízkosti svojich sídlisk. Slobodné kmene a rody žili vo voľnom spoločenstve, nepodliehajúc žiadnej panovníckej moci. Majetkovo boli Tatry územím nikoho, čo znamenalo, že ich hospodárske využitie malo spontánny charakter a vychádzalo z momentálnych potrieb obyvateľstva a nebolo nikým usmernené. V polovici jedenásteho storočia zasiahla expanzia maďarských jazdeckých družín aj tatranskú oblasť. Podmanené kraje, aj s pôdou a obyvateľstvom sa stali dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. Z tejto situácie vychádzala ďalšia regulácia vlastníckych pomerov na území Vysokých Tatier a územnej správy v tatranskej oblasti. V záujme lepšie ovládať podrobené územie, vznikli ešte v tomto storočí samostatné administratívno – hospodárske celky – "stolice", z ktorých územie Liptovskej župy, zahŕňalo liptovskú časť Západných Tatier s priľahlým okrajom Vysokých Tatier a územie Spišskej župy celé Vysoké a Belianske Tatry. Dopravné spojenie medzi obidvoma stolicami zabezpečovala na južnej najspodnejšej časti Tatier cesta medzi Košicami a Žilinou, ktorú dal v roku 1364 kráľ Ľudovít I. prebudovať na obchodnú magistrálu až po poľský Wroclaw.

Prebiehajúci proces hustejšieho osídlenia si vynútil úpravu vlastníckych pomerov územia. Prví konkrétni vlastníci územia Vysokých Tatier boli najmä dvorania uhorského kráľa, ktorým boli darom udelené vlastnícke práva na pôvodne kráľovskom území. Najstarším známym darom, ktorý sa týkal územia Vysokých Tatier je z roku 1209, kedy Ondrej II. daroval územie Skalnatej doliny a oboch Studených dolín aj s horskými hrebeňmi vrátane Lomnického štítu spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Ich potomkovia Berzeviczyovci vlastnili toto územie až do devätnásteho storočia.

Milos Monka

Existoval život v Tatrách aj počas praveku?

Začiatky osídľovania v oblasti Vysokých Tatier siahajú už práve do tohto obdobia, kedy ľudia začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Podtatranská oblasť bola pomerne husto osídlená.

Foto: Milos Monka

Najďalej do minulosti siahajú nálezy z oblasti Gánoviec, ktoré sú vzdialené necelé 3 kilometre od mesta Poprad. Bola tu nájdená lebka neandertálca z mladšej doby kamennej, ktorá je stará asi 120 000 rokov. Tento praveký človek nechal v okolí Tatier zvyšky ohnísk, rozlámané kosti ulovenej koristi a tiež primitívne kamenné nástroje. Ďalej boli nájdené aj rôzne kúsky keramiky a keltské mince ale našli sa aj rôzne stopy prehistorických opevnení neďaleko obcí Veľká Lomnica, Veľký Slavkov a Nová Lesná, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti Vysokých Tatier.

Existuje predpoklad, že pravekí ľudia navštevovali jaskyne v Belianskych Tatrách, kde sa našli pozostatky medveďov a losov, čo boli najvyhľadávanejšie koristi týchto lovcov. Pri vchode Belianskej jaskyne bola v minulosti náhodne nájdená kamenná sekerka a vo Veľkej Studenej doline bronzový sekeromlat. Ďalej sa na čistine pod Novým Smokovcom podarilo odkryť pozostatky huty z laténskeho obdobia a taktiež nájsť rôznu keltskú keramiku.

Bolo tu vykonaných viacero archeologických výskumov, no keďže sa veľa artefaktov postrácalo, nikomu sa nepodarilo presne určiť v ktorom období a ktorá skupina obyvateľov tu žila.

Ewike Evina

Selfie s medveďom? Radšej nie

Ak divo žijúce zvieratá stratia svoju prirodzenú plachosť, sú pre turistov v horách oveľa väčším nebezpečenstvom.

Foto: Ewike Evina

Známe sú prípady, keď medvede, ale aj diviaky či srnčia zver, pravidelne chodia hľadať niečo pod zub v kontajneroch na odpad v podhorských obciach a mestách. Do tejto kategórie patrí aj prípad, ktorý sa stal na chodníku z Trangošky na chatu M. R. Štefánika. Turisti tu divo žijúceho medveďa prikrmovali, aby ho mohli odfotografovať alebo urobiť video. To vyústilo až do jeho stretu so skupinou turistov. V tomto prípade všetko dobre skončilo, keď žena odhodila svoj batoh a maco sa uspokojil s jeho obsahom. O nebezpečenstve na tejto trase v Nízkych Tatrách sa hovorilo už dlhšie, bolo vraj len otázkou času, kedy k niečomu podobnému príde.

Je tu však aj ďalšia otázka, ako sa správať k divo žijúcim zvieratám počas turistiky? Ochranári prizvukujú, aby sme stretnutie s medveďom, či iným divo žijúcim zvieraťom v našich horách, nepodceňovali, nepribližovali sa k nim a chodili len po vyznačených chodníkoch. Až do 14. júna sú v Tatrách viaceré vysokohorské chodníky uzavreté. Podľa Základných pravidiel TANAPu by sme nemali v prírode robiť nadmerný hluk, na území národného parku nebivakovať ani nestanovať. Ak máme v tomto prostredí so sebou psa, musí byť na vôdzke a celý čas s náhubkom. Pred túrou by sme nemali používať ani silné parfumy či výrazné voňavky. Všetko jedlo treba mať dobre zabalené a nenechávať po sebe jeho zvyšky ani žiadny iný odpad. Čo sme si do hôr doniesli, to by sme si mali aj odniesť späť. Nič by tam po nás nemalo zostať.

Medzi veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí nabitý mobil, prípadne lekárnička a termofólia či opaľovací krém. Pri turistike majme na pamäti, že my sme v horách návštevníci, zvieratá tam majú svoj domov.

do_tatier_cover

Náčelník Horskej záchrannej služby: Ľudia často precenia svoje schopnosti.

Marek Biskupič je riaditeľom Horskej záchrannej služby na Slovensku. Na konci roku 2021 vystriedal vo funkcii Jozefa Janigu. Medzi jeho plány na novom mieste patrí zlepšenie fungovania Horskej služby a optimalizácia práce. Prejaviť sa to má vo vyššej úrovni záchrany, efektívnejšom a rýchlejšom systéme, ktorý by mal vo svojej práci používať modernejšie technológie. Nového riaditeľa sme sa opýtali na jeho začiatky v Horskej službe, ale aj na chyby, ktoré robia turisti pri plánovaní túr alebo na najkritickejšie miesta na zásah v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Ako ste sa dostali k horskej záchrannej službe?
Prišlo to tak prirodzene. Od mala som vyrastal v blízkosti hôr a bol to taký prirodzený dlhoročný postup. Spočiatku to bol skialpinizmus a skalné lezenie, ktoré určitým spôsobom formovali môj vzťah k horám. Neskôr aj štúdium na vysokej škole zamerané na lavíny. Všetko to potom prirodzene smerovalo k práci v Horskej záchrannej službe.


Aké podmienky musí splniť človek, aby sa k horskej službe dostal?
Okrem administratívnych podmienok ako je stredoškolské vzdelanie a vodičský preukaz typu B musí uchádzač absolvovať kondičnú túru s časovým limitom, je preskúšaný z lezenia na skale a ľade, preskúšaný z lyžovania na zjazdovke aj voľnom teréne, plus písomné vstupné testy. Celý proces je zavŕšený ústnym pohovorom pred výberovou komisiou. V prípade, že je uchádzač úspešný a vybratý na pozíciu záchranára, musí ešte absolvovať psychologické a zdravotne vyšetrenie. Až potom môže nastúpiť do prípravnej štátnej služby.


Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú ľudia, keď sa vyberajú na túru do Vysokých Tatier?
Podcenenie podmienok a počasia na horách a precenenie svojich schopností. Nedostatočný výstroj a oblečenie, ktoré majú za následok, že ľudia sú nepripravení a zaskočení, keď sa dostanú do vysokohorského prostredia.

Ktoré sú pre vás pri zásahu najkritickejšie miesta v Tatrách?
To sa nedá až tak jednoznačne povedať, môžu to byť aj lyžiarske svahy, keď sú preplnené, a môže dôjsť ku kolízii aj pri ošetrovaní úrazu. Skôr sú to práve tie podmienky a počasie, keď aj v jednoduchšom teréne sú ohrození nielen pacienti, ale aj záchranári, napríklad búrky, lavíny, víchrica, silné mrazy a podobne.


Má slovenská horská záchranná služba dostatočné vybavenie k svojej práci?
Čo sa týka vybavenia, situácia sa v priebehu posledných rokov zlepšila. Materiál a vybavenie sa výrazne posunuli vpred, najmä čo sa týka váhy a funkčnosti. V horách zaváži každý gram. Horskí záchranní zasahujú častokrát v ťažkých podmienkach a v ťažkom teréne, preto sú aj nároky na materiál vysoké.


Stáva sa, že vám turisti za záchranu dodatočne poďakujú?
Áno, chodia nám maily a aj poďakovania na našu facebookovú stránku. Vždy nás to poteší.

Slovenská horská služba má aj svoju aplikáciu. Ako dokáže pomôcť turistom?
Aplikácia HZS je tu pre verejnosť od leta 2020, kedy bola spustená. Aktívna je pre dotykové telefóny s operačným systémom Android (6.0 a vyššie). Slúži všetkým návštevníkom hôr, ktorí si pomocou nej dokážu privolať pomoc jedným tlačidlom prakticky okamžite. Po jeho aktivovaní je volajúci spojený s tiesňovou linkou Horskej záchrannej služby, prípadne s európskou tiesňovou linkou 112 mimo horských oblastí. Výhodou je, že prostredníctvom aplikácie je možné komunikovať aj formou SMS správ, takže myslí aj na ľudí, ktorí majú hendikep, či už v podobe zranenia alebo sú nepočujúci, prípadne majú slabý signál na uskutočnenie hovoru. Okrem zdieľania svojej polohy, ktoré hrá veľmi dôležitú úlohu pri samotnom zásahu, obsahuje informácie o počasí, výstrahách pre jednotlivé horské oblasti či stručný postup pri poskytovaní laickej prvej pomoci. V prípade, že v lokalite, kde ste si naplánovali túru, hrozia napríklad živelné pohromy, prídu turistovi aktuálne výstrahy pre danú oblasť. V prípade, že turista zablúdi a odošle svoju aktuálnu polohu, je možné postúpiť súradnice záchranárom HZS v danej horskej oblasti, ktorí sa postarajú o jeho bezpečný návrat, či už poskytnutím priamej pomoci alebo navigáciou.

Súčasťou aplikácie HZS je aj elektronická kniha Vychádzok a túr, kde je možné sa pred túrou nahlásiť a po jej ukončení je nevyhnutné oznámiť šťastný návrat. Užívatelia aplikácie HZS majú po jej stiahnutí možnosť vyplniť osobný profil, kde uvedú o sebe informácie ako napríklad zdravotný stav, užívané lieky či osobu, ktorú je možné kontaktovať v prípade komplikácií. Všetky vyplnené údaje sa automaticky zobrazia operátorovi pri prijatí tiesňovej výzvy a sú nápomocné pri ďalšom vyhodnocovaní záchranných postupov. Aplikácia našla uplatnenie aj medzinárodne. Privolanie pomoci je možné v slovenčine aj v Česku, Rakúsku alebo Maďarsku, kedy je volajúci presmerovaný na zdravotnú/horskú službu v krajine. Ale funguje to aj obrátene. Aplikáciu si môžete stiahnuť v App Store alebo Google Play. Viac informácií nájdete na stránke HZS www.hzs.sk/app/.

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Vladimír Kudrák

Jednoduchá túra – Skalnaté pleso

Vysokohorské jazero Skalnaté pleso sa nachádza v oblasti Skalnatej doliny, pod južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Vedeli ste, že už od prvej polovice 20. storočia má toto horské pleso premenlivú hladinu a niekedy vysychá? Môže za to okrem klimatických a hydrologických faktorov aj ľudská činnosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Kudrák