Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako vznikol názov pohoria Tatry? Možno vám napadne známy vtip, ako východniar počíta kopce: Ta jeden, ta dva, ta tri, ale skutočnosť je trochu iná. Prvý písomný tvar Tatri je doložený v prvej polovici 12. storočia v Chronica Boerurum. Neskôr sa názov menil na Tritri, Triti, Tryti. Súčasnú podobu Tatry máme prvýkrát písomne doloženú v roku 1639. Ľudia žijúci pod pod týmto pohorím ho volali aj Snežné hory. Prívlastok Vysoké sa začal používať až v druhej polovici 19. storočia.
Medzi najnavštevovanejšie miesta Nízkych Tatier patrí vrch Chopok. Je to asi tým, že sa naň dá dostať lanovkou, buď z Jasnej alebo zo Srdiečka. Ani turisti však nevyjdú naprázdno. Vrchol Chopku je východiskovým bodom túr na Ďumbier, ku Štefánikovej chate a potom ďalej do sedla Čertovica. Z vrcholu sú neopakovateľné výhľady na pohoria stredného a severného Slovenska i Vysoké Tatry.
Predné Solisko je jedným z najnižších a najľahšie dostupných vrchov vo Vysokých Tatrách, pritom však poskytuje pekné výhľady a lyžiarske terény. Vedeli ste však, že prvý lyžiarsky skokanský mostík tu postavil pražský architekt Karel Jarolímek už v roku 1927? O rok neskôr sa tu konali medzinárodné lyžiarske preteky. Po dobrých skúsenostiach sa tu konali v roku 1935 prvé preteky FIS – majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní. Moderné mostíky a komplex lyžiarskych zariadení pribudli, keď sa v roku 1970 konali na Štrbskom plese majstrovská sveta v severskom lyžovaní.
Popradské pleso v Mengusovskej doline má meno podľa mesta, ktoré je od neho dosť vzdialené. Je to možno preto, že tadeto preteká rieka Poprad. Kedysi ho volali aj Rybie pleso, pretože v ňom ako v jedinom na južnej strane Tatier žili ryby. Písal o tom už Matej Bel v 18. storočí. V zime je hladina plesa väčšinou zamrznutá. Dostanete sa sem počas celého roka, k chate pri Popradskom plese vedie asfaltová cesta.
Najdlhším súvislým turistickým chodníkom vo Vysokých a Západných Tatrách je červeno značená Tatranská magistrála. Vedeli ste, že pôvodná myšlienka vybudovať takýto chodník už má viac ako 120 rokov? V ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1903 o tom nájdete aj písomný dôkaz. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, ale neboli prepojené do jedného celku. Dnes je Tatranská magistrála dlhá 72 kilometrov a dá sa prejsť za približne 20 hodín.
Najvyšším vrcholom na južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách je Končistá. Najvyšší z trojice jej vrcholov sa volá Jármayho stôl. Tento bizarný balvan uvidíte aj z Batizovskej doliny a svojím tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Asi preto ho Poliaci volajú Kowadlo. Vedeli ste, že z ľahkej dostupnosti na Končistú si robili posmech horskí vodcovia už začiatkom 20. storočia? Hovorili, že sa dá na ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koňovi. Výstup na tento vrchol je dovolený len s horským vodcom a len v letnom období.
Velickú a Studenú dolinu vo Vysokých Tatrách oddeľuje Slavkovský štít. Vedeli ste, že v roku 1813 sa z jeho vrcholu zrútili mohutné skalné bloky a prúd kameňov, ktorý sa zosypal do Veľkej Studenej doliny? Pozostatky tohto pádu môžete vidieť dodnes. Aj na základe týchto skutočností sa vedú diskusie o tom, že pred spomínaným rokom mohol byť práve Slavkovský štít najvyšším vrchom Tatier.
Okrem Chaty pod Rysmi sú ostatné tatranské vysokohorské chaty otvorené aj v období zimnej uzávery. Dobrým tipom na zimný výlet je túra na Zbojnícku chatu vo Veľkej studenej doline. Z Hrebienka ste pri nej asi za 3 hodiny. Pred cestou si však určite pozrite predpoveď počasia, aktuálnu situáciu a výstrahy. Svoj výstroj prispôsobte zimným podmienkam, zapíšte sa do knihy vychádzok a túr vo svojom ubytovacom zariadení.
Okrem Chaty pod Rysmi sú ostatné tatranské vysokohorské chaty otvorené aj v období zimnej uzávery. Dobrým tipom na zimný výlet je túra na Zbojnícku chatu vo Veľkej studenej doline. Z Hrebienka ste pri nej asi za 3 hodiny. Pred cestou si však určite pozrite predpoveď počasia, aktuálnu situáciu a výstrahy. Svoj výstroj prispôsobte zimným podmienkam, zapíšte sa do knihy vychádzok a túr vo svojom ubytovacom zariadení.
Symbolický cintorín Pod Ostrvou blízko Popradského plesa je v zimnom období uzavretý. Vybudovali ho na pamiatku tých, ktorí nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne aj Tatrancov, ktorí zahynuli v horách inde vo svete. Vedeli ste, že propagátorom a realizátorom tejto myšlienky bol už v roku 1936 akademický maliar Otakar Štáfl? Do uskutočnenia myšlienky založiť symbolický cintorín obetiam hôr sa pustil spolu so svojou manželkou a niekoľkými priateľmi. Verejnosti ho odovzdali v roku 1940. Dnes sa o symbolický cintorín starajú Štátne lesy TANAPu.