Osada, ktorá je dnes známa najmä ako východisko túr do Doliny Zeleného plesa a tiež ako centrum pre vzdelávanie a rekreáciu.

Tatranské osady – Kežmarské Žľaby sú najmenšou osadou Vysokých Tatier

Osada, ktorá je dnes známa najmä ako východisko túr do Doliny Zeleného plesa a tiež ako centrum pre vzdelávanie a rekreáciu odborárov školstva a vedy, je najmenšou v našich veľhorách. Budovali ju ako turistickú základňu, no v konkurencii ostatných tatranských stredísk jej význam nedosiahol takú úroveň, ako si jej zakladatelia naplánovali.

 

Napriek tomu je príbeh Kežmarských Žľabov zaujímavý. Nachádza sa na Ceste slobody medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Osadu obklopuje les, turistickí sprievodcovia ju najčastejšie spomínajú v súvislosti s Dolinou Bielej vody. Je situovaná v dolnej časti tejto doliny a spomínať sa začala od roku 1885, keď tu vyrástla kežmarská mestská horáreň. Príležitostne poskytovala aj ubytovanie pre turistov.

Oblasť vtedy patrila Kežmarku, preto ten prívlastok. A Žľaby v jej názve sa spájajú s dopravou vody, ktorá kedysi  tiekla po žľaboch k salašu a pastierom mestských stád. Až v roku 1947 sa osada stala súčasťou mesta Vysoké Tatry.

 

Ale to sme pár desaťroční predbehli. Názov Kežmarské Žľaby miestni poznali oveľa skôr, ako sa tu začala formovať osada.Viedol tade starý pašerácky chodník a rozsiahlu poľanu mesto využívalo ako pastiereň s napájadlami pre dobytok. Tatranský nadšenec Oto Jalčovik uvádza, že oproti horárni o tri roky neskôr postavili na podnet advokátov Ferdinanda Cserépiho, Pavla Kélera a Kežmarského streleckého spolku turistický hostinec. Návštevníci tejto časti Tatier si ho obľúbili, najmä v rokoch pred prvou svetovou vojnou sem prichádzali z Mlynčekov aj na saniach. O. Jalčovik spomína, že to bolo možné po 6,5 km dlhej promenáde Pavla Kélera, ale aj preto, že v oblasti už stál aj 27-izbový turistický dom prispôsobený zimnej prevádzke. Dal ho postaviť Rudolf Palencsár z Kežmarku.  

Ďalšou zaujímavou postavou Kežmarských Žľabov bol obuvník z Ľubice Gustáv Frank. Keď prehrmeli salvy prvej svetovej vojny prenajal si turistický dom a rozhodol sa investovať. „Severovýchodne od hostinca začal Frank v roku 1930 s pomocou mesta Keržmarok stavať zrubový penzión. Pri svojom vzniku mal 25 izieb s 50 posteľami, v ktorých bolo lokálne kúrenie, vodovod, kúpeľňa a splachovacie záchovy,“ uvádza vo svojom článku pre stránku Nostalgické Tatry milovník tatranskej histórie O. Jalčovik.

No to nebolo všetko. Penzión dokončili v roku 1931. Keď o dva roky neskôr v osade vypukol požiar, ktorý zničil starý výletný hostinec i priľahlé stavby, Frank na ich mieste nechal postaviť moderný objekt novej reštaurácie. Ten po druhej svetovej vojne a po rekonštrukciách a rozšírení najskôr slúžil pre potreby školy v prírode, po prebudovaní je celoročným rekreačným objektom pre odborárov školstva a vedy. Vzdelávacie centrum a centrum regenerácie pracovnej sily je prepojené s rekreačným zariadenímm Crocus. Dostalo meno podľa kvetu, ktorý na jar zafarbí okolité lúky do svetlofialova. V osade popri dvoch starších horárňach pribudli aj nové budovy Štátnych lesov TANAP-u (v tomto roku bola táto organizácia začlenená do vzniknutej Správy TANAP-u).

Ak ste si túto časť Vysokých Tatier obľúbili, viete, že je vhodná aj pre rodinnú rekreáciu. Z osady vedie chodník do Tatranskej Kotliny, ktorým sa môžete ďalej dostať až k Belianskej jaskyni, ale vedie odtiaľ  aj cyklotrasa do obce Mlynčeky. Vybrať sa môžete aj do Doliny Kežmarskej Bielej vody či Doliny Siedmich prameňov. Nezabudnite, necelý kilometer pred Kežmarskými Žľabmi v smere od Tatranskej Lomnice je samota Biela Voda. Práve ona je nástupným bodom pre túry v celej oblasti Doliny Bielej Vody a Belianskych Tatier.

V roku 2018 zúril v Tatranských Žľaboch ničivý požiar. Zničil vtedy plochu približne 30 hektárov lesa, ktoré sú odvtedy bez života. Vzácna lokalita, súčasť Tatranského národného parku, sa bude spamätávať ešte niekoľko desiatok rokov.

Spálená dolina je ako stvorená na skialpové výlety. Pozor však na zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Noste vždy lavínovú výbavu.

S napadaným snehom sa zvyšuje riziko lavín

Po období chudobnom na sneh, kedy boli lyžiarske strediská aj vo vyšších polohách nútené zasnežovať umelým snehom, sa situácia od víkendu zmenila. Podmienky na lyžovanie sú v súčasnosti veľmi dobré. Cez víkend ešte trčali na viacerých svahoch v Tatrách skaly a kosodrevina, teraz to už neplatí.

 

Väčší pozor si treba dať v otvorenom teréne. Týka sa to hlavne skialpinistov, ktorí vyhľadávajú jazdu na neupravených svahoch na miestach, kde bežných lyžiarov nestretnú. Množstvo nového snehu však v súčasnosti zvyšuje lavínové nebezpečenstvo. V neupravenom teréne, mimo zjazdovky, platí, že čím je svah strmší, tým je riziko lavíny vyššie.

FOTO: Radka Zimková

Sneh je previaty vetrom, nie je rovnomerne rozmiestnený, už pri malom zaťažení sa môžu uvoľňovať doskové lavíny. Akýkoľvek terén mimo udržiavanej lyžiarskej zjazdovky je preto potenciálne nebezpečný. Odborníci radia po výdatnom snežení počkať dva až tri dni, kým si sneh „sadne“ a toto riziko sa zníži.

V pondelok 31. januára bol vo Vysokých a Západných Tatrách vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Znamená to, že pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča. Skialpinistov môže okrem veľkého lavínového rizika ohroziť aj hmla a silný vietor, ktorý sa v horách dokáže zmeniť na víchricu. Pohyb vo vysokohorskom prostredí silno nedoporučovala aj Horská záchranná služba.

Mierne lavínové nebezpečenstvo platí aj v oblasti Nízkych Tatier. Aj tu pribudlo okolo 30 centimetrov nového snehu, ktorý je nerovnomerne rozmiestnený. Môže vytvárať preveje a prípadní turisti ho budú len ťažko zdolávať.

Ak sa pohybujete v neupravenom vysokohorskom teréne, treba mať so sebou základnú lavínovú výbavu – lopatku, sondu, lavínový vyhľadávač. Bez nej je pohyb nebezpečný, nevedeli by ste nikomu pomôcť, a takisto by nevedeli pomôcť vám. Ak máte so sebou lavínový vyhľadávač, nemajte blízko neho mobilný telefón, lebo by sa signály mohli čiastočne rušiť. Pred každou túrou zvážte podmienky, výstrahy, predpoveď počasia a svoju momentálnu kondíciu. Preceňovať schopnosti a odhad sa nevypláca, svedčia o tom aj nedávne tragické prípady spojené s uvoľnením lavín vo Vysokých Tatrách.

Vo Vysokých a Západných Tatrách je vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča.

Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča

Vo Vysokých a Západných Tatrách je vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča.

Aj dnes sa na horách očakáva hmla a silný vietor, ktorý krátkodobo v nárazoch môže dosiahnuť až silu víchrice. Vo Vysokých Tatrách pripadlo od 10 do 35 cm nového snehu, ktorý je na peší pohyb veľmi náročný. Na hrebeňoch sa vytvorili preveje, Horská záchranná služba pohyb vo vysokohorskom teréne dôrazne neodporúča. Podobné odporúčanie, vrátane upozornenia na nový sneh, hmly a silný vietor, platí aj pre Západné Tatry.

V Nízkych Tatrách naďalej platí mierne lavínové nebezpečenstvo. No aj tu treba rátať s hmlou a silným vetrom, ktorý sa miestami môže meniť na víchricu. Pripadlo od 10 do 25 cm nového snehu, ktorý sa prípadným turistom bude iba veľmi ťažko zdolávať. Preto aj v tejto oblasti platí odporúčanie vysokohorský terén pri športových aktivitách radšej vynechať. Na hrebeňoch sú preveje a hrozí pád lavín.

V Tatrách hlásia silný vietor až víchricu. Buďte opatrní a sledujte predpoveď počasia.

V Tatrách fúka silný vietor, miestami až víchrica

Horská záchranná služba upozorňuje v našich veľhorách na mierne lavínové nebezpečenstvo, no dnes sa očakáva silný vietor, miestami až víchrica.

V nedeľu padla lavína medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom vo Veľkej Studenej doline a zasypala dvoch horolezcov, tretí prežil. A hoci je vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, pri pohybe v horskom teréne nie je opatrnosti niky dosť. 

Vo Vysokých Tatrách v nižších a stredných polohách je na chodníkoch poľadovica, na hrebeňoch sa vytvorili preveje. No ako upozorňuje Horská záchranná služba, v lesoch je suchý prachovitý sneh, náročný na pohyb, čo tiež môže byť príčinou pádu a zranenia.

Podobná situácia je aj v Západných Tatrách a Nízkych Tatrách, aj tam si treba túru dobre naplánovať, vrátane vybavenia,  a vyhýbať sa nebezpečenstvu pošmyknutia.

Lavínová nehoda pod Groszovým ľadopádom vo Vysokých Tatrách.

Pod Groszovým ľadopádom padla lavína, zabila dvoch horolezcov

Pád lavíny pod Groszovým ľadopádom nahlásil včera večer poľský horolezec. On prežil, jeho dvaja spolulezci nie.

Poliak nahlásil pád lavíny 30. januára 2023 večer. Lokalizoval ju medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom. Bol sčasti zasypaný, ale nemal informáciu o svojich dvoch spolulezcoch.

 

Takto opisuje začiatok záchrannej akcie na svojej stránke Horská záchranná služba. Záchranári prišli k miestu lavíny na snežných skútroch a ihneď začali prehľadávať lavínisko. Pomocou vyhľadávača lokalizovali obidvoch horolezcov, no tí už neboli nažive. Pomohli aj horolezcovi, ktorý im pád lavíny nahlásil a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Telá nebohých boli podľa informácii Horskej záchrannej služby tiež transportované a odovzdané polícii a obhliadajúcemu lekárovi.  

Krásne výhľady zo Západných Tatier z vrcholu Plačlivô. Skialpová sezóna je v plnom prúde.

Skialp na víkend? Čo napríklad Plačlivé

Skialpinistická túra je dobrým tipom na dni voľna, napríklad na Plačlivé (alebo aj Plačlivô). Ide o vrch na centrálnom hrebeni Západných Tatier, pripomína pyramídu a uvidíte ho už zďaleka. Na jeho vrchole je križovatka viacerých turistických ciest a poskytuje výhľady na Ostrý Roháč, Volovec, Smutnú dolinu alebo Roháčske plesá. A tie výhľady sú doslova dychberúce.

Začíname na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Počas prvých piatich kilometrov na nás čaká mierne stúpanie, asi päť kilometrov po Žiarsku chatu. Tu je príležitosť oddýchnuť si a občerstviť sa pred náročnejšou časťou výstupu. Ak bol doteraz terén upravený ratrakom alebo prešliapaný od iných skialpinistov, teraz už ide o neupravený povrch. Mierny sklon kopca sa postupne zvyšuje až do 30 stupňov. Strmšie úseky sa striedajú s miernejšími.

FOTO: Ján Ruček

Ak ste boli na Plačlivom v lete, teraz pôjdete prakticky po tej istej trase. Vo vyšších polohách sa stráca aj kosodrevina, ale otvárajú na výhľady na celé okolie. Najvyšším vrchom doliny je Baranec, uvidíte ho dokonale. Vidno už aj vrchol Plačlivého, zdá sa, že to už nie je až tak ďaleko, ale pred záverečným výstupom ešte treba načrieť do svojich síl.

Po strmšom stúpaní sa dostanete na plošinu Žiarskeho sedla, je to miesto, kde začína „útok“ na vrchol. O výhľadoch sme už v tomto článku písali, netreba ich preto znova spomínať. Ak je dobré počasie a viditeľnosť, sú neskutočné. Západné verzus Vysoké Tatry? Do ktorej skupiny obdivovateľov výhľadov patríte?

Na vrchol je to ešte asi polhodinka alebo 208 výškových metrov a hlavnú časť tejto vysokohorskej túry budete mať za sebou. Keď si pozriete Liptov, Oravu, časť Vysokých a Západných Tatier, je na rade zjazd. Svah je široký, prerušovaný skalami, ale je dosť priestoru na manévre, hlavne v dolnej časti. Hrozí však nebezpečenstvo lavín, najviac asi na pravej strane nad rázcestím pod Homôlkou. Sklon svahu je 30 až 40 stupňov, tí, ktorí si to vyskúšali hovoria o výbornej lyžovačke. Celkový zážitok z tejto už trochu náročnejšej skialpovej túry závisí od počasia, kvality a množstva snehu. Nezabudnite na lavínový výstroj, v prípade potreby aj na mačky a cepín.

Bežkovanie v Nízkych Tatrách je zážitok. Krásne bežkárske trasy v okolí Chopku. Jasná a bežky sú skvelá voľba.

V Jasnej si prídu na svoje aj bežkári

V našom najznámejšom centre zjazdového lyžovania majú miesto pre svoju obľúbenú aktivitu aj vyznávači bielej stopy. Po vianočnom a novoročnom období, ktoré bolo u nás bez snehu aj v mnohých horských polohách, sa fanúšikovia tohto druhu lyžovania nemusia obávať, v Demänovskej doline sú na bežkovanie v súčasnosti ideálne podmienky.

V lokalite Jasná – Zadné vody sú udržiavané bežkárske trasy v celkovej dĺžke 3 kilometre. Najdlhší je červený Športový okruh, ktorý meria 2 300 metrov. Modrý okruh je má 2 000 metrov, nazývajú ho Turistický, a väčšinou kopíruje červenú trasu. Na okruhoch prekonáte prevýšenie 92 metrov. Nachádza sa tu aj zelená cesta, takzvaná Chaletová spojka, dlhá 700 metrov, ktorá vás privedie k spomínaným dvom bežkárskym okruhom z lokality Otupné. K začiatku zelenej spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú vo svojich spodných častiach veľmi strmé.

Na okruhoch v nadmorskej výške 1 200 m n. m. sa nachádza len prírodný sneh, takže garancia bežkovania tu je až do skorej jari. Stopy upravujú ratrakom, vstup je bezplatný, môžete však podporiť údržbu tratí dobrovoľným príspevkom. K bežeckým trasám, ktoré nie sú náročné a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, sa dostanete z parkoviska na ceste pod Tromi vodami.

Bežkári, pre ktorých je trojkilometrový okruh málo, majú v tejto časti Nízkych Tatier k dispozícii známu Bielu púť dlhú takmer 30 kilometrov. Je to trasa aj pre peších turistov s nádhernými prírodnými scenériami.

Bežecké lyžovanie je stále populárne ako alternatíva k zjazdovému lyžovaniu a skialpinizmu. Práve na bežkách máme dostatok času vychutnať si prírodné krásy okolo seba. V Nízkych Tatrách je toho na obdivovanie naozaj dosť, hlavne počas pekného zimného počasia je zasnežená scenéria okolitých lúk, lesov a kopcov doslova rozprávková.

Tatranské osady. Tatranská Javorina. Návšteva Tatranskej Javoriny. Ubytovanie v Tatranskej Javorine.

Tatranské osady – Tatranská Javorina a knieža Hohenlohe patria k sebe

Tatranskej Javorine dali meno javory. Vyrastala uprostred lesov, v ktorých mali tieto stromy vysoké zastúpenie. Spája sa aj s menom nemeckého princa a podnikateľa Christiana Krafta Hohenlohe – Öhringen. To on z nej urobil stredisko správy svojich majetkov a v Tatranskej Javorine nechal viditeľnú stopu. 

Osada, do správy ktorej dnes patria aj Lysá Poľana a Podspády, sa vyvinula zo sezónneho majera lendackého veľkostatku. Poľany a hole spásali najskôr iba stáda, až v roku 1759, ako uvádza Wikipedia, založili v Javorine majitelia veľkostatku Horváthovci železné huty a hámre. A to bol aj koniec javorov v horách naokolo. Zamestnanci železiarní  a uhliari podnik zásobovali dreveným uhlím a hoci dnes vieme, že boli prvými obyvateľmi Javoriny, pálením dreveného uhlia vlastne zlikvidovali javorové lesy v okolí.

Časom sa železiarne dostali do úpadku, preto sa ich vlastníci – vtedy už rodina Salomonovcov – snažili prebudovať ich na lepenkárne. A tu sa dostáva na scénu Christian Hohenlohe. V roku 1879 od nich majetky odkúpil. Javorinská oblasť patrila pruskému kniežaciemu rodu až do roku 1936, keď prešla do vlastníctva československého štátu.

Ani potom sa jej nevyhli prudké výkyvy dejín. Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži severné Slovensko obsadilo Poľsko. Poľskej republike patrilo územie severných svahov Vysokých a Belianskych Tatier a ich bezprostredné okolie. To sa zmenilo po prvom septembri 1939, Slovensko získalo späť územia stratené v roku 1938, ale aj v roku 1920. Medzi nimi aj Javorinu. Tá dostala prívlastok – Tatranská v roku 1993.

Vráťme sa ale o niekoľko desaťročí v histórii osady späť. V čase, keď Christan Hohenlohe zainvestoval v Javorine, bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. K oblasti Javoriny a Lendaku neskôr prikúpil aj Vyšné Hágy s priľahlými dolinami. Okrem majetku v Nemecku a Sliezsku, vlastnil aj vinice v Uhorsku (medzi inými aj na Zemplíne), ale aj polia a liehovar v Krížovej Vsi. Wikipedia sa zmieňuje, že v Javorine zriadil pekáreň, v ktorej piekol „chlieb“ pre zver z rôznych dovážaných komponentov.

Chov a hájenie zveri sú osobitnou kapitolou jeho života. Na poľovačkách v Javorine sa schádzala aristokracia z celej Európy a o zemepánovi sa traduje, že veľmi rád poľoval aj na kamzíky. V Javorine zriadil správu svojich európskych revírov, v lete 1885 ako uvádzajú Nostalgické Tatry, tu dostaval podľa projektu Gedeona Majunkeho svoj poľovnícky zámoček.

Mal aj oboru s chovom cudzokrajnej zveri a na svoje územie v roku 1887 zakázal vstup turistom. No po spore s Uhorským karpatským spolkom stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti, no vylúčil budovanie chát. Útulne a hotelíky tak vyrastali na okrajoch jeho revíru. Sám ale dal postaviť chatu pri Popradskom plese.

Bol síce evanjelikom, ale v úlohe patróna dal v roku 1903 vysvätiť novopostavený katolícky drevený Kostol sv. Anny v Javorine, ktorý je dnes klenotom tejto osady. Ak ho navštívite, odhalia sa vám nádherné výhľady na Belianske Tatry. Aj interiér kostolíka je pastvou pre oči, uvádza stránka severovýchod Slovenska. Najmä keď sa do jeho stien oprie slnko. Na počesť kniežaťa je v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe.  

Ako uvádzajú historické pramene, pamätníci knieža vykresľovali ako človeka, ktorý si je vedomý svojho postavenia, ale v podstate bol prístupný a spravodlivý. Zo socialistickej historiografie ale vyznieva ako spupný magnát a lovec. No pravdou je aj to, že hoci poznatky o ochrane prírody odrážali vtedajšiu dobu a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, ním spravované územie dnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u. Zaužívané prírodoochranné opatrenia plynule prešli do prírodoochranných zásad nielen TANAP-u, ale aj iných národných parkov. Tatranskú Javorinu aj pre toto dedičstvo zaradili medzi významné lesnícke miesta.

Niektoré pramene uvádzajú, že knieža celý život prežil so svojou mladšou družkou – neurodzenou poľskou umelkyňou  Otýliou Lubraniec – Dambskou. Iné tvrdia, že si ju vzal za manželku. Každopádne, bol to ukážkový vzťah, prežitý v ústraní pred jeho urodzenými príbuznými. Traduje sa, že miestnym  mnohokrát pomohla. Keď v roku 1922 zomrela, CH. Hohenlohe ju dal pochovať na javorinskom cintoríne. On sám ďalšie štyri roky prežil v Szomogyszobe, kde v roku 1926 vo veku 78 rokov zomrel. Wikipedia upresňuje, že jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali vedľa Otýlie. Na jeho pohrebe sa zišla nielen európska aristokracia, ale aj zástupcovia československej štátnej moci a rôznych spolkov. V krojoch sa s ním rozlúčili aj miestni – z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Štôly a ďalších osád Vysokých Tatier.

Christiánov majetok potom nemal kto zveľaďovať. Vlastné deti nemal, majetok zdedil jeho bratranec August Hohenlohe, no keďže k nemu nemal vzťah, predával ho postupne až do roku 1936 Československej republike.

Dnes sa Tatranskú Javorinu oplatí navštíviť. Niekdajší poľovnícky zámok je po úpravách reprezentačným sídlom Slovenskej republiky, prezident Andrej Kiska ho otvoril aj pre verejnosť, ktorá si ho môže pozrieť každý štvrtok. Kostol sv. Anny je obklopený cintorínom s veľkou hrobkou. Tú dal knieža postaviť na znak úcty správcovi svojho majetku Eduardovi Kégelovi. Vľavo nad hrobkou je miesto posledného odpočinku Christiana a Otýlie. Na cintoríne odpočíva aj známy maliar Tatier Jaroslav Votruba.   

Turistickí sprievodcovia upozorňujú  návštevníkov osady na prechádzku bezbariérovým turistickým chodníkom vhodnú aj pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Začína sa v Tatranskej Javorine a končí pri horárni Podmuráň. Stránka vysoketatry.com pozýva trochu zdatnejších turistov na prechod Javorovou a Malou Studenou dolinou s cieľom v Tatranskej Lesnej, ale aj na trasu cez Zadné Meďolody a dolinou Kežmarskej Bielej vody do Tatranskej Kotliny. Administrátori stránky tatrami.sk zase dávajú do pozornosti „modrý“ chodník vedúci z Lysej Poľany až na južnú stranu Tatier, a to cez Veľkú Studenú dolinu.

Riziko lavín v Nízkych Tatrách. Lavínová predpoveď.

Riziko lavín v Tatrách sa výrazne znížilo

Nebezpečenstvo lavín sa zmiernilo. Pre Nízke Tatry znížila Horská záchranná služba stupeň lavínového nebezpečenstva na dvojku. Výstraha pred poľadovicou na chodníkoch platí aj naďalej.

Foto: Vladimír Šterbák

V celej oblasti Tatier, vrátane Nízkych Tatier, platí dnes mierne lavínové nebezpečenstvo. Ale turisti, lyžiari či skialpinisti musia rátať s množstvom čerstvo napadaného snehu a v nižších a stredných polohách s poľadovicou na chodníkoch. Návštevníkom hôr sa odporúča denne sledovať vývoj počasia a výstrahy horských záchranárov.  V minulom týždni napadlo v Nízkych Tatrách 40 až 70 cm nového snehu, vo Vysokých Tatrách 30 až 50 cm nového snehu, čo privítali najmä lyžiari v tatranských lyžiarskych strediskách, no pre návštevníkov hôr pohybujúcich sa vo voľnom teréne a na chodníkoch môže pošmyknutie, pády či strata orientácie znamenať riziko ohrozenia života.

Lavínová predpoveď v Tatrách.

Nový sneh je radosť, ale aj riziko

Horská záchranná služba zmiernila v časti oblasti Tatier výstrahu pred lavínami na druhý stupeň. Hrozí až na výnimky mierne lavínové nebezpečenstvo. Nový sneh ale zvýšil možnosť pádu lavín vo vysokých polohách.

Foto: Vladimír Šterbák

Najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách treba športové aktivity plánovať zodpovedne. Vo vysokých polohách pohoria platí naďalej zvýšené lavínové nebezpečenstvo. A v nižších polohách je na chodníkoch poľadovica. Veľa nového snehu vytvorilo na hrebeňoch preveje, ktoré hrozia odtrhnutím.

Horská záchranná služba ďalej upozorňuje, že pre množstvo popadaných stromov sú v Nízkych Tatrách ťažko priechodné: červený turisticky značený chodník (TZCH) od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Platí tiež, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

V Západných Tatrách je vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo. No návštevníci by mali brať do úvahy upozornenie horských záchranárov, že zelený  TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a zelený TZCH Prosečné – Dol. Borovianky je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre množstvo popadaných stromov a zarastanie krami. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.