Radka Winterwoman, Author at Cez Hory

Na bicykli s tatranskými štítmi na dosah

Fotografia: Stephanus Valassek

Popradská klasika – tak označujú cykloturisti trasu z Popradu do Horného Smokovca. Rozhodli sme sa, že túto cestu absolvujeme tiež. Celá ide po dobrom pevnom asfalte, v druhej polovici sa však treba pripraviť na mierne stúpanie trvajúce až do cieľa.

Vyrážame z Popradu smerom na Veľký Slavkov, podľa cykloturistických príručiek by nám to malo do cieľa trvať asi hodinu, potom sa zvezieme po tej istej trase späť a snáď aj niečo dobré vypijeme a zjeme. Zážitkom bol už prechod miestnou časťou Poprad-Veľká, ktorá aj dnes dýcha tradíciami a históriou. Zaujal aj výjazd z mesta ponad diaľnicu. Niektorí členovia skupiny navrhovali chvíľu postáť a sledovať prechádzajúce autá, ale nakoniec sme bez prestávky pokračovali po miernom krátkom zjazde ďalej.

Čo sa týka jazdy z kopca, to bolo nateraz všetko, pomaly začína stúpanie. Blížime sa k obci Veľký Slavkov, kde hneď na začiatku obce míňame obľúbený Salaš. Vôňa grilovaného mäska a prekrásna scenéria tatranských štítov, ktorú máme pred sebou neustále akoby na dosah, nám dodáva veľa energie. Pofukuje mierny vetrík, príjemne chladí, pri takomto druhu cesty je lepšie držať tempo, ale ide nám to dobre. Už vidíme tabuľu obce Nová Lesná, to znamená, že sme za polovicou a energie máme stále dosť. Dopĺňame tekutiny a mierime do cieľa v Hornom Smokovci. Ako býva zvykom, sily cyklistov najviac preverí záverečné stúpanie.

Pozreli sme si niekoľko historických budov, urobili fotky a vyrážame na cestu späť. Viacerí členovia nášho tímu sa tešili práve na tento viac ako 10-kilometrový zjazd. Už smerom nahor sme sa dohodli, že sa odmeníme výdatným obedom po ceste späť, keď nebude treba šliapať do kopca. Vybrali sme si Salaš vo Veľkom Slavkove, vo vnútri to doslova dýcha drevom, cítime sa ako na chate. Priestoru dominuje veľký krb s otvoreným ohňom, na drevených stoličkách sa dá veľmi dobre oprieť a presne to sme potrebovali.

V takom prostredí sa jednoducho pýta objednať si poctivé domáce halušky alebo pirohy, ideme do toho. Obsluha bola milá, privítali nás a prezradili, že pri príprave jedál používajú lokálne a sezónne čerstvé produkty. Zaujala nás aj zľava na jedlo – zvýhodnená ponuka pre členov MYAPLEND.

Stačí, ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, a hneď máte k dispozícii množstvo zliav. Nielen na Salaši, ale v celých Tatrách.

Po odchode zo Salaša sme si pozreli aj jeho exteriér s minigolfom (mimochodom, aj tu máte zľavu s MYAPLEND), drevenými sochami a prekrásnou kvetinovou výzdobou všade navôkol. Zjazd späť do Popradu sme zvládli bez problémov, a keďže bola dobrá viditeľnosť, užili sme si ešte z parkoviska pohľad na panorámu Tatier.

ZDRAVO CEZ HORY: Skvelý dezert na akýkoľvek výlet

Ilustračné foto: Chutná desiata do hôr pripravená s láskou od CEZHORY.SK

Poznáte obľúbený dezert, ktorý sa v posledných rokoch teší veľkej obľube? Správne, hovoríme o sviežom a sladkom chia pudingu, ktorý si môžete pripraviť presne podľa svojej chuti. Okrem toho je to aj skvelý tip na desiatu kamkoľvek!

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

1/2 banánu
3 PL chia semienok
2 PL sirupu z agáve
hrsť malín a čučoriedok
50 ml kokosového mlieka

Postup:

Banán nakrájame na malé kúsky a dáme do pohárika. Prihodíme hrsť malín a čučoriedok.

Do pohárika nakrájame banán a pridáme maliny s čučoriedkami.

Zasypeme dvomi lyžicami chia semienok, zalejeme kokosovým mliekom a osladíme sirupom z agáve. Pohárik zavrieme a poriadne zatrepeme, kým nám nevznikne konzistencia pudingu.

Pridáme kokosové mlieko a osladíme.

Hotový puding zasypeme čerstvým ovocím a môžete vychutnávať.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Sú poslednými šerpami v Európe. Toto remeslo si môžete vyskúšať aj vy

Fotografia: ilustračná

Nosičské remeslo je vo svete raritou. Aj v Alpách ich nahradili iné prostriedky a väčšina chát v zahraničí je zásobovaná inak ako ľudskou silou. V Tatrách však stále funguje početná komunita nosičov, ktorí zásobujú šesť horských chát za každého počasia. Patrí medzi nich aj Štefan Bačkor – dobrovoľný záchranár, horský nosič, horský sprievodca, majiteľ Sherpa caffe a správca Švajčiarskeho domu v Starom Smokovci. Lásku k horám a turistike zdedil po rodičoch a ku svojim povolaniam sa dostal, ako sám hovorí, prirodzene.

Keď si človek vyhľadá vaše meno na internete, nájde viacero informácií. Niekde sa o vás píše ako o nosičovi, inde čítam, že ste horský sprievodca či dobrovoľný záchranár. Tak mi, prosím, povedzte, kto je Štefan Bačkor?

Som z Popradu, tam som sa narodil, aj vyrastal. Prvé, čo človek vidí, sú kopce, takže tieto moje povolania prirodzene vyplývajú z prostredia, ktoré ma obklopuje. Moja mamka liezla, vtedy nebolo veľmi bežné, aby bola žena v horolezeckom oddiele. Lásku k horám som pochytil asi od nej. S bratom nás viedla k pohybu a túram. Takmer každý víkend sme trávili v Tatrách, v prírode, bez ohľadu na počasie. Na strednej škole som začal liezť po kopcoch, a čo sa týka nosičského remesla, k tomu ma doviedol brat. Raz sa vybral s kamarátom namiesto lezenia vyskúšať vynášku, pretože bolo zlé počasie. To bol aj môj prvý kontakt so svetom horských nosičov.

Nosieva sa na chaty každý deň alebo to záleží od počasia?

Každá chata má svoj systém, ale počas sezóny je jedno, aké je počasie. Ak je chata nonstop vyťažená, musí byť aj zásobovaná. Skúsený chatár si „chystá“ nosičov ešte pred hlavnou, teda letnou sezónou. Okrem zamestnancov chát, má každá chata aj komunitu externých nosičov, často bývalých zamestnancov a ďalších, ktorí to robia popri svojej práci ako hobby. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Už ani v Alpách to nefunguje, väčšina chát v zahraničí je zásobovaná vrtuľníkmi alebo inak.

Ako je možné, že u nás je toto remeslo stále živé?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Jedným je, že väčšina chát sa nachádza v národných parkoch, teda ide o ochranu prírody. Ak nie sú vhodné podmienky, vrtuľníkom sa lietať nemôže. Mali sme napríklad mesiac teplotnú inverziu, hore sme sa opaľovali, ale keďže dole bola hmla a slabá viditeľnosť, helikoptéra vzlietnuť nemohla. Lieta sa najmä pred letnou sezónou, treba predzásobiť chaty pred otvorením dolín, ale aj pred zimnou sezónou kvôli zásobeniu chát materiálom na kúrenie. Aj tak sa lieta viac ako v minulosti, no počasie je veľmi limitné. Nosič môže ísť takmer za každého počasia.

Nosičstvo funguje aj ako atrakcia – turisti v Tatrách si môžu vyskúšať vyniesť krošňu na niektorú z chát. Ktorú trasu odporúčaš v lete absolvovať?

Na začiatok odporúčam Zamkovského chatu – je to trasa, ktorá je najkratšia a prevýšenie tiež nie je kruté. Tu človek zistí, ako na tom je. Individuálne vynášky pre záujemcov robievam najmä tu. Chata je pre túto aktivitu výborne umiestnená, bezpečnou formou si to človek v sprievode profi nosiča vyskúša. Samozrejme chcem, aby si to turista-nosič aj užil. Nosenie nie je len o fyzickej sile, ale aj o mentálnej. Človek zistí, ako reaguje v náročnej situácii. Niekedy by aj chcel, ale jeho telo už nevládze, vtedy je potrebné, aby som správne odhadol situáciu a stopol ho, ak vidím, že to už fyzicky nedáva. Aktuálne máme pre členov vernostného systému MYAPLEND 20 % zľavu na Sherpa adventure. Ide o zážitkovú vynášku na Zamkovského chatu v sprievode profesionálneho nosiča a v prípade záujmu aj o prednášku o vysokohorskom nosičstve spojenú s prehliadkou nášho nosičského mini-múzea vo Švajčiarskom dome.

Ako taká vynáška vyzerá – každý z vás nesie vlastný náklad?

Nie, ja som tam na „koučovanie“ a asistenciu a v prípade potreby aj na prebratie vynášky. Začína to prípravou na vynášku a jej balením. Na tých miestach, kde vieme oddýchnuť, my to voláme štandy, si človek sadne, ja mu náklad podržím, aby nespadol. Na ťažkom mieste poradím, ako zvoliť krok, kam stúpiť a ako si pomôcť. Ak by som aj ja niesol náklad, nevedel by som sa sústrediť na klienta. Som tam na to, aby som ho mohol nahradiť v prípade, že nevládze, pretože náklad jednoducho na chatu dostať musíme.

Poďme teraz k sprievodcovstvu. Existuje turistický sprievodca, horský sprievodca a horský vodca. Aký je medzi nimi rozdiel?

Turistický sprievodca by mal sprevádzať len po turisticky označených chodníkoch. Horský sprievodca môže opustiť tento chodník bez snehovej prikrývky, môže ísť do prvého stupňa horolezeckej náročnosti podľa klasifikačnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov (UIAA). Je to teda sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja mimo turisticky označených chodníkov a trás. A potom je horský vodca, ktorý môže klientov navyše zobrať aj na lezeckú túru. Samozrejme, pre všetkých platí, že pokiaľ je konkrétna oblasť celoročne uzavretá, nemôže tam ísť. To sú pravidlá, ktoré by mal dodržať každý z nich.

Aké sú benefity horského sprievodcu, kedy a prečo by som si jeho služby mala objednať?

Ak sa chcete iba prejsť, môžete ísť aj bez sprievodcu, ale výhodou horského sprievodcu je, že dostanete výklad k terénu, okoliu, histórii a nejaké zaujímavosti ako bonus. Teória hovorí, že keď sa chystám na nejaké územie, mám si naštudovať návštevný poriadok, kde je definované, čo ako turista môžem navštíviť v lete a čo v zime. Aj toto garantuje profesionálny horský sprievodca. Sú však aj turisti, ktorí sa nepripravia a môžu mať problémy. Nenaštudujú si trasu, nepozrú počasie. Keď si rezervujete na túru horského sprievodcu, ako turista by ste sa už nemali s ničím trápiť. Sprievodca vie, na akú túru je vhodný čas a po konzultácii s klientom vie aj odporučiť kam ísť na základe fyzickej kondičky.

Ktorú trasu odporúčate absolvovať s horským sprievodcom v lete?

Moja srdcovka je Končistá, pretože sme hneď vedľa Gerlachovského štítu, s ľuďmi na Gerlachu sa vidíme voľným okom. Je to vysokohorská turistika s veľmi porovnateľnými parametrami ako výstup na Gerlach, sme vo voľnom teréne, máme niekoľko možností ciest, ktorými vieme vystúpiť na vrchol a aj zostúpiť. Ja sa vždy snažím ísť inou trasou hore a inou dole, aby to bol pre klienta zážitok. Celkový čas túry záleží od toho, ktorú trasu si zvolíme a tak isto od skupiny ľudí.

Viete mi dať nejaké praktické tipy, ako sa na túru pripraviť, čo si vziať?

Určite je potrebné pripraviť sa na každé počasie – vziať si osobné veci, vhodnú obuv a oblečenie. Kto je zvyknutý, môže si vziať turistické paličky. Ja napríklad aj v lete nosím tenké rukavice a čiapku, sme v horách, kde aj v auguste môže snežiť. Turistom odporúčam, aby si vzali najlepšie turistické oblečenie do hôr, aké majú, niečo do dažďa, niečo na prezlečenie, niečo do chladného počasia a samozrejmosťou by malo byť aj cestovné poistenie do hôr.

Pobyt v našich veľhorách stojí za to, vychutnajme si ho naplno, aby sme si odniesli spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Zaregistrujte sa aj vy do vernostného systému MYAPLEND na myaplend.com a vyberajte z množstva benefitov, špeciálnych výhod a zliav, s ktorými sa v Tatrách nebudete nikdy nudiť.

Do hôr s cepínom a turistickými mačkami

Teplé jarné počasie láka turistov do našich veľhôr. Stále v nich ale platí mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári odporúčajú mať vo výbave turistické mačky, paličky alebo cepín.

Ak sa chystáte v týchto dňoch do Tatier, pribaľte si so sebou aj turistické mačky, paličky alebo cepín. Oceníte to na túrach aj po značených chodníkoch. Horská záchranná služba dôrazne neodporúča vo Vysokých Tatrách používať v zimnom období úsek chodníka – magistrály rázcestie Trigan – Popradské pleso (červená značka), namiesto neho odporúča bezpečnú alternatívu zelený turisticky značený chodník (TCHZ). Na hrebeňoch Vysokých Tatier sa vytvorili preveje.

V celej oblasti Tatier je stále vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo. Turistom dávajú záchranári do pozornosti informáciu, že v Západných Tatrách je zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a zelený TZCH Prosečné – Dolina Borovianky zle značený a treba rátať pre popadané stromy s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

V Nízkych Tatrách sú pre popadané stromy ťažko priechodné: červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Horskí záchranári ďalej upozorňujú turistov, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Tatranské osady – Tatranská Štrba má korunu: ozubnicovú železnicu

FOTO: Adam Kováč

Do Tatier je možné dostať sa mnohými cestami, no najlepšie je to cez Tatranskú Štrbu. Návštevníci veľhôr vedia, že ide o najviac vyhľadávaný bod s dobrou infraštruktúrou. Jeho korunou je ozubnicová železnica.

Ak je Tatranská Štrba dnes známa zubačkou, tak treba pripomenúť, že má aj výhodnú cestnú a železničnú infraštruktúru a aj letecké pripojenie cez neďaleké letisko v Poprade. Ale nebolo to vždy tak. Význam osade, ktorá je dnes súčasťou Štrby, dala v minulom storočí príprava na blížiace sa Majstrovstvá sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970 a ešte sto rokov predtým, v roku 1871, dokončenie Košicko-bohumínskej trate so zastávkou Štrba – stanica (doplníme, že najvyššie položenou na Slovensku), ktorá otvorila svetu Štrbské Pleso s jeho klimatickými kúpeľmi a rozvíjajúcim sa turistickým ruchom.

Tatranská Štrba je od Štrby vzdialená asi 15 km. Nachádza sa na hranici Spiša a Liptova, na úpätí Vysokých Tatier. Vznik osady má logiku práve v spomínanej železničnej trati. Dopravný uzol, ktorým sa Štrba – stanica, stala a ktorá urobila Vysoké Tatry prístupnejšími pre návštevníkov, motivoval aj zmenu zásobovania Štrbského Plesa. Konské povozy a furmanky už v roku 1896 nahradila trať Štrba – Štrbské Pleso a parná ozubená dráha. A práve v jej východiskovom bode sa sformovala osada.

Hochwald – také bolo najskôr meno stanice v dnešnej Tatranskej Štrbe. Ako pripomína stránka obce, vybudovali ju v roku 1880. Bola to hrazdená stavba, stála na opačnej strane ako terajšia stanica a ponad trať vtedy viedol viadukt. Na Štrbu ju premenovali neskôr. Až v tridsiatych rokoch minulého storočia postavili dnešnú budovu stanice. A v čase príprav majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní parnú, ktorej pri doprave návštevníkov vypomáhali neskôr aj autobusy, nahradila elektrická ozubená dráha.

Ako uvádza stránka Železníc SR, v roku 2019 sa začalo s rekonštrukciou stanice v Štrbe, pribudol nový eskalátor a výťah, čo sprístupnilo Tatry aj imobilným cestujúcim. V roku 2020 – po päťdesiatich rokoch prevádzky – legendárna zubačka prestala premávať, no už vo februári 2022 po rekonštrukcii celej trate vyšlo na ňu päť nových súprav, ktoré na 5-kilometrovej trati na Štrbské Pleso prekonávajú stúpanie z 900 na 1 350 m n. m.

Vráťme sa ale k osade. V roku 1960, ako pripomína stránka obce, po územnej reorganizácii štátnej správy, pripadla Tatranská Štrba obci Štrba. Predtým bola súčasťou mesta Vysoké Tatry. Kým najskôr sa rozvíjala ako rekreačná osada, v rokoch pred spomínanými majstrovstvami sveta pribudli do jej ponuky benzínová pumpa, autocamping (vzdialený 8 km od Štrbského Plesa), sídlisko Lieskovec a mnohé služby, ktoré sa orientujú na cestovný ruch, motoristov a turistov, čo z Tatranskej Štrby urobilo modernú podhorskú osadu zaznačenú v plánoch mnohých návštevníkov. Dnes sa v jej blízkosti nachádza aj chatová lokalita Lieskovec – Pálenica.

Tatranská Štrba potvrdzuje polohou a službami svoj význam východiska do západnej časti Vysokých Tatier. Turistickí sprievodcovia uvádzajú, že vytvára podmienky rovnako pre letné turistické možnosti ako aj pre zimnú lyžovačku. V lete je možné absolvovať mnohé náročné i menej náročné turistické trasy alebo cyklotrasy v blízkosti osady. Nepriaznivé počasie možno využiť na návštevu Važeckej jaskyne. Blízko je aj Veveričí ľanový park či člnkovanie na Štrbskom plese.

Počas zimy sú k dispozícii blízke areály – Areál snov na Štrbskom Plese, ale aj bežecké trasy v okolí Tatranskej Štrby. Pekná lyžovačka je i v Lopušnej doline či v Liptovskej Tepličke.

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

FOTO: Ján Hablak

Pri tipoch na skialpinistické trasy sa tentoraz presunieme zo Západných do Nízkych Tatier. Konkrétne na vrch Ďurková nad obcou Jasenie asi 20 kilometrov severozápadne od Brezna. Pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti si z nej môžete naplno vychutnať kruhový výhľad, okrem okolitých Nízkych Tatier aj na Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Veľkú i Malú Fatru, ale aj na Veporské a Štiavnické vrchy.

Východiskovým bodom skialpovej trasy je osada Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, a dá sa v nej zaparkovať. Pri doprave sem upozorníme na skutočnosť, že autobusom sa do osady nedostanete. Treba ísť autom z Partizánskej Ľupče alebo Liptovskej Lúžnej po nie veľmi kvalitnej ceste. Na druhej strane je výhodou, že tu nestretnete „masy“ turistov.

Spodná časť výstupu ide lesom, ktorý postupne redne. Treba dať pozor na vyčnievajúce konáre a korene, o ktoré sa dá potknúť. Následný výšľap na hrebeň po modrej značke je dosť strmý, počas troch kilometrov prekonáte 600 výškových metrov, ku jeho koncu sa napojíte na žltú značku na Zámostskú hoľu.

Z nej je to už len mierne stúpanie po červenej na vrchol. Známa útulňa Ďurková je odtiaľto asi 100 výškových metrov pod hrebeňom, dá sa tam po ceste odbočiť a občerstviť sa. Zjazd späť do osady Magurka nie je z hľadiska lavín veľmi nebezpečný. Nie je však vhodný pre úplných začiatočníkov, nachádza sa v neupravenom teréne, ktorý môže byť v jarných mesiacoch zľadovatený.

Pri zjazde ideme najprv po hrebeni s miernym sklonom, smerom na sever vojdeme postupne do lesa a späť do osady. Ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú oveľa nebezpečnejšie, čo sa týka lavín. Celá trasa tam aj späť meria 8 kilometrov, má prevýšenie 790 metrov, zvládnuť by ste ju mali za tri hodiny. Potrebná je lavínová výbava, ak to podmienky vyžadujú, treba si zobrať mačky a cepín. Aj v tomto prípade nezabudnite sledovať aktuálnu predpoveď počasia a lavínovú situáciu.

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Vo štvrtom pokračovaní podcastovej série S batohom cez hory sa dvojica mladých turistov a milovníkov prírody Vladko a Tánička vybrali spoznávať náučný chodník medzi osadou Štrbské pleso a jazerom Popradské pleso. Jeho názov je Lesom medzi Plesom a plesom, našich mladých podcasterov trochu potrápila jeho výslovnosť, ale vyrovnali sa s tým s úsmevom na tvári.

Ešte predtým, ako vyrazili na cestu, porozprávali sa o najväčšom tatranskom strašiakovi, ktorým je snehová lavína. Aj túto zimu si zobrala v Tatrách niekoľko životov, preto treba o nej vedieť čo najviac. Nepodceňovať snehovú pokrývku a predpoveď počasia ani v jarnom období a nezabúdať na správny lavínový výstroj.

Po tomto úvode sa dvojica rozhovorila o svojej ceste k náučnému chodníku, ktorý je dlhý štyri kilometre a je vhodným tipom na výlet pre rodiny s deťmi. Vladko ako známy knihomoľ ocenil množstvo informácií na 14 informačných tabuliach, vďaka ktorým zažil neobyčajnú hodinu a pol nielen prírodopisu. Hneď z prvej tabule s názvom Les sa prihovára sa dozvedel, aké druhy drevín v ňom rastú. A z ďalšej dôležité informácie o tom, že les nie sú len stromy. Je to bezodpadový systém, a my by sme ho nemali za žiadnych okolností znečisťovať.

Tánička s ním jednoznačne súhlasila, pretože ona je na znečisťovanie prírody zvlášť citlivá. Presvedčila nás o tom už v prvých dieloch novej série podcastov, a inak tomu nebude ani v ďalších. Mladí turisti sa postupne dostali na miesto zvané Trigan. Vladko vysvetlil, že je to balvanovitá moréna, ktorú vytvoril pred mnohými rokmi ľadovec. Vedeli ste, že pred 10-tisíc rokmi vládli Tatrám ľadovce? Napríklad ten v Mlynickej doline bol hrubý až 150 metrov a dlhý asi osem kilometrov. V susednej Mengusovskej doline bol vraj ešte väčší.

Potom, po ceste kamenistým chodníkom niekedy aj vysoko nad dolinou sa museli naši turisti pozerať lepšie pod nohy. Opäť prišla reč na tému nebezpečenstva lavín v Tatrách. Dokonca aj tej, čo pred päťdesiatimi rokmi zasiahla študentov, ktorí boli na lyžiarskom zájazde. Na konci trasy ešte prešli po drevenom mostíku ponad Hlinský potok a boli pri Popradskom plese. Mladých turistov zaujala aj lezecká stienka na rohu horského hotela, pár krokov od Majláthovej chaty.

Poučný, ale aj zaujímavý výlet po Náučnom chodníku zo Štrbského plesa na Popradské môžete absolvovať s Táničkou a Vladkom v podcaste na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Nízke Tatry: Odmäk a následné ochladenie zmenili chodníky na klzisko

Chodníky v celej oblasti Tatier sú po predchádzajúcom odmäku a ochladení zamrznuté a šmykľavé. Iba miestami je na povrchu nový sneh. Na túry si treba pribaliť turistické mačky, paličky alebo cepín. Takto znie aktuálne odporučenie Horskej záchrannej služby.

V našich najvyšších horách trvá mierne lavínové nebezpečenstvo a Horská záchranná služba dôrazne odporúča zobrať si do terénu zimnú výbavu. Chodníky sú totiž po tohtotýždňovom odmäku a následnom ochladení pokryté ľadom. Hrozí pošmyknutie. Hrebene sú sfúkané do tvrdého až ľadového podkladu.

Horskí záchranári obzvlášť upozorňujú návštevníkov Nízkych Tatier, že vo freeride zónach a žľaboch sa striedajú zľadovatené úseky s nafúkanými snehovými vankúšmi, ktoré môžu predstavovať zvýšené nebezpečenstvo pre lyžiarov a snoubordistov. Odporúčajú preto dôkladne zvážiť pohyb v takomto teréne.

Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

FOTO: Dominik Lačný

Skialpinistická sezóna trvá, vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách je na tuleních pásoch stále kam ísť. Práve začínajúca jar je pre tento druh aktivity v horách najlepším obdobím.

Naším dnešným tipom je Hrubá kopa v Západných Tatrách. Ide o neupravený voľný terén, v jarných mesiacoch môže byť zľadovatený. Výstup cez Lúčne sedlo je však ľahšou a častejšie využívanou verziou cesty. Od Žiarskej chaty je to asi štyri kilometre s prevýšením 840 metrov, hore by ste sa mali dostať za tri až štyri hodiny. Medzi odporúčané vybavenie patria skialpové mačky (haršajzne), čakan i lavínová výbava.

Z ústia Žiarskej doliny ideme smerom na Žiarsku chatu, čo je asi päť kilometrov. Potom je výstup po zelenej značke náročnejší, terén je neupravený, postupne sa zvyšuje sklon stúpania. Asi pol kilometra nad chatou sa cesta rozdeľuje. My ideme doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde je aj Hrubá kopa. Už tu sa nám otvoria výhľady na tieto kopce.

Nasleduje strmšie stúpanie v pásme nízkych stromov a kosodreviny. Tento úsek býva vyjazdený, s bubnami, tvrdý, treba použiť skialpové mačky a dávať pozor na oproti idúcich lyžiarov. Postupne sa dostaneme do lokality zvanej Terasa a nad ňou potom doľava k meteorologickej stanici. Odtiaľto traverzujeme popod svahy Prostredného grúňa na Tri kopy smerom do Lúčneho sedla. Tento úsek je nebezpečný aj pre možnosť výskytu lavín, preto treba byť ostražitý.

Zo sedla je to do cieľa cesty už len asi 200 výškových metrov. Hore môže byť tvrdý alebo vyfúkaný sneh, preto je často treba nasadiť mačky a ísť peši s lyžami na batohu. Vrchol na severnej strane susedí s areálom Zelená dolina na Oravskej časti. Zhora je výhľad na scenériu Západných Tatier, Liptovskú a Oravskú kotlinu.

Dole ideme tou istou trasou, ako sme vyšli hore. Pozor na vietor, inak je tento zjazd pomerne jednoduchý. Skúsenejší lyžiari to môžu vziať cez Madajov žľab. Je to južne orientovaný, široký a strmý svah, na jar s ťažkým mokrým snehom.

Napadlo do tridsať centimetrov nového snehu, ale nafúkaného je viac

FOTO: Vladimír Šterbák

V celej oblasti Tatier je v týchto dňoch drsnejšie počasie. Nový i nafúkaný sneh sťažuje pohyb v horskom teréne, pridáva sa k tomu chladný vietor. Do batohov si treba pribaliť turistické mačky i cepín.

Vo Vysokých, Západných i Nízkych Tatrách pribudlo po poslednom snežení od 10 do 30 centimetrov nového snehu, no nafúkaného je miestami viac, preto s tým treba v teréne rátať. Pohyb v ňom je náročný, treba si pribaliť zimnú výbavu a stále platí tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Miestami sú chodníky vyfúkané do tvrdých ľadových úsekov. Na hrebeňoch sa očakáva výskyt vetra s rýchlosťou viac ako 20 m/s, v nárazoch aj viac. V Západných Tatrách a Nízkych Tatrách je hrebeň sfúkaný do tvrdého až ľadového podkladu.

V Nízkych Tatrách Horská záchranná služba upozorňuje najmä na potrebu dobre si naplánovať túry. Pre množstvo popadaných stromov sú ťažko priechodné: červený turisticky značený chodník (TZCH) od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Niektoréturistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

+421 918 889 198