Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.

Bicyklom na Sliezsky dom

Ak si chcete dať do tela, je tu výzva – Sliezsky dom

Ilustračné foto: Peter Cigáň

Hneď na začiatku treba povedať, že výšľap pod najvyšší vrch Vysokých Tatier je iba pre zdatných cyklistov, s dobrou kondíciou i cyklovýbavou. Cyklista na nej prekonáva prevýšenie zhruba 700 m a dostáva sa do nadmorskej výšky 1 670 m.

Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom je legendárna. Tí, ktorí ju absolvovali, hovoria o výzve, sebavedomí a prekonávaní samých seba. Nie je dlhá – meria 7 a vedie po asfaltke, ale priemerné 10-percentné stúpanie dá zabrať aj kondične veľmi vyspelému cykloturistovi a na cestných bicykloch to utiahnu iba dobre trénovaní cyklisti.

Sliezsky dom a Velické pleso. Ilustračné foto: Janko Michlík

  • Tretia s najťažším stúpaním u nás

    Preto si trasa vyslúžila hodnotenie – po Smrekovici a Kráľovej holi tretia s najťažším stúpaním u nás. Tí, ktorí ju už absolvovali, radia menej skúseným, a predsa odhodlaným dosiahnuť Sliezsky dom, aby si zobrali bicykel s trojprevodníkom.

    Orientácia na trase je jednoduchá – od Tatranskej Polianky mierite stále bližšie k Tatrám – až ku Sliezskemu domu. Tam si možno uvedomíte, že ste absolvovali trasu k cieľu, ktorý je druhým najvyšším na Slovensku, ku ktorému sa dá dostať na bicykli. Vyššie je už iba Kráľova hoľa. Dá sa absolvovať za jeden deň až z Bratislavy, ak použijete kombináciu cestovania do Tatier vlakom či autom.

Gerlachovský štít cestou na Sliezsky dom. Ilustračné foto: Miroslav Mika. 

Odmenou je výhľad na kráľa Vysokých Tatier

Odmenou na trase vám budú krásne výhľady a hore pri Sliezskom dome vás uchváti pohľad na Velické pleso a panorámu Tatier s jeho kráľom Gerlachovským štítom. Sliezsky dom je nástupným bodom  pre výstup na neho. Spoločnosť vám oproti bude robiť aj Kráľova hoľa.  Dôležité je upozorniť, že na cyklovýstup sa treba vydať skoro ráno, je tam pokojnejšie, neskôr sa skomplikuje množstvom turistov, ktorí tiež mieria k Sliezskemu domu.

Prvá chatka tu stála už v roku 1871

Sliezsky dom je zvláštna stavba. Hotel praví Tatranci nemajú radi, lebo im nepasuje jeho moderná architektúra a mnohí ju nepovažujú za vhodnú do tohto prostredia. Ale, čo už…. Zvykli sme si. Stojí priamo na brehu Velického plese a má viacerých predchodcov. Prvá kamenná chatka, tzv. Blásyho chata, na tomto mieste stála už v roku 1871, no o pár rokov neskôr ju zmietla lavína. Nosiči a horskí vodcovia ale už v tom čase potrebovali nocľaháreň, preto na juhovýchod od plesa postavili drevenú útulňu. Pre príbeh Sliezskeho domu je dôležitý rok 1895, keď tu Uhorský karpatský spolok postavil prvý dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu postupne rozširovali a modernizovali, čo bolo pre turistický ruch v Tatrách dobre, no v roku 1962 celkom vyhorela. Nahradil ju v roku 1968 dnešný moderný horský hotel.

Ak si aj vášnivý turista, môžeš plánovať

Ak ste už na Sliezskom dome, môžete si naplánovať budúcu turistiku. Napríklad s deťmi na trase cez Hrebienok popod Slavkovský štít až na Velické plese a cez Velickú poľanu do Tatranskej Polianky alebo Smokovcov. Alebo si do kalendára zapíšete okruh Veľkou alebo Malou Studenou dolinou. Cez Hrebienok, popod Slavkovský štítu prídete na Velické pleso a odtiaľ pokračujete na Poľský hrebeň, kde sa cez sedlo pod Divou vežou cez Veľkú Studenú dolinu môžete spustiť na Reinerovu chatu a späť na Hrebienok.

Lucia Komínková

Najvyššie položený horský hotel v Tatrách

Na Sliezsky dom sa môžete vybrať aj v zimnom období a pokojne si tento trochu náročnejší výlet zaradiť medzi najkrajšie túry v Tatrách. Samozrejme, je to vec názoru a prežitých chvíľ, ale výhľady na okolité tatranské štíty sú aj v tomto prípade dychberúce. Zo Starého Smokovca vyrazíte po žltej značke, cez rázcestie nad Zrubmi sa dostanete na Velickú Poľanu. Odtiaľ pokračujete po zelenej značke k Sliezskemu domu a do Tatranskej Polianky. Celá trasa je dlhá približne 11 kilometrov a mali by ste ju absolvovať asi za 4 hodiny. V letnom období, keď nie sú uzatvorené vysokohorské chodníky, je Sliezsky dom výborným východiskovým bodom pre výstupy na Gerlachovských štít. Hneď v jeho blízkosti sa nachádza Velické pleso, okolo ktorého vedie okružný chodník. Vedeli ste, že tu oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995? V rámci svojho pobytu vysvätil drevený kríž, ktorý je dodnes osadený nad Sliezskym domom.

Foto: Lucia Komínková

Luboš Olevič

Zimná túra v Tatrách

Napriek tomu, že v zimnom období (od 1. novembra do 14. júna) sú tatranské vysokohorské chodníky uzavreté, môžete v našich veľhorách stráviť dovolenku či víkend a vybrať sa na túru. Každú zimu býva aj vo vysokohorskom prostredí k dispozícii okolo 20 kilometrov značkovaných turistických chodníkov. Obľúbené sú hlavne cesty k chatám – Téryho chata, „Zbojníčka“, Plesnivec, Skalnatá chata a viaceré ďalšie. Ich zoznam nájdete veľmi ľahko na internete. V tomto období by ste nemali zabúdať na odlišnosti medzi zimnou a letnou turistikou. V prvom rade treba mať výstroj na zimu podľa aktuálnej situácie a vedieť ho aj v teréne použiť. Nemenej dôležité je sledovať predpoveď počasia, ale aj snehovú situáciu a výstrahy, hlavne čo sa týka lavínového nebezpečenstva. Vždy sa snažte reálne zhodnotiť situáciu, nepreceňovať vlastné schopnosti, a ak treba, kedykoľvek sa radšej vrátiť.

Foto: Luboš Olevič

Gabriela Lócziová

Cesta na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky

Cesta na Sliezsky dom z Tatranskej Polianky je obľúbenou nenáročnou túrou, ktorú by sme mali zvládnuť lesným chodníkom po zelenej značke za približne 2 hodiny a 10 minút. Začína sa na asfaltovej ceste, ktorú vystrieda lesný chodník, toto sa zopakuje dvakrát. Asi po hodine sa dostaneme na rázcestie Velický most, odkiaľ ideme trochu strmším stúpaním s výhľadmi na Gerlach až po rázcestie Velická poľana. Odtiaľ už len štvrťhodinka, ale poriadne do kopca.

Ak by ste sa chceli vrátiť späť inou trasou, tak na rázcestí Velická poľana sa dá ísť chodníkom do Nového Smokovca.

Autor titulnej fotografie: Gabriela Lócziová