Cestička v Kôprovej doline.

Tip na túru na jesenné prázdniny – čo tak Kôprová dolina?

by ČlánkyTatranské 
doliny

Foto: Peter Januch.

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý oddeľuje skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový.

Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m) a Temnosmrečianskemu plesu, to je tretie najväčšie na slovenskej strane Vysokých Tatier. Plies je ale vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky. Ku Kmeťovmu vodopádu je to ale už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. No štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená značka).
Pokračujte cez Nad bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmerčianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m, výstup môže trvať tri a pol hodiny. Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom.

Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Je to zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Stanislav_Ševčík

Do vysokohorského terénu za relatívne krátky čas

by ČlánkyTatranské 
doliny

FOTO: Stanislav Ševčík

Po tipe na zdolanie vrchu Baranec je čas na niečo menej náročné. Odporučiť vám môžeme napríklad Smutné sedlo. Táto skialpová túra má viacero variantov, asi najznámejší je výstup od Žiarskej chaty.

Celú cestu nás čaká mierne a trochu strmšie stúpanie, najstrmšie je s blížiacim sa cieľom. Asi pol kilometra za Žiarskou chatou v lesíku treba odbočiť doľava do oblasti Veľkých Závratov. Jednou z výhod tejto trasy je aj to, že za relatívne krátky čas sa dostaneme z doliny do vysokohorského terénu.

Treba počítať s tým, že skialpová trasa presne nekopíruje cestu letného turistického chodníka. Po odbočke nasleduje strmší úsek pomedzi kosodrevinu. Treba dať pozor na terén. Sneh môže byť tvrdý, s bubnami alebo vyšmýkaný. Pozor aj na vracajúcich sa lyžiarov, lebo miesto je dosť úzke.

Postupne sa dostanete na takzvanú Terasu, nad ňou je už oblasť, v ktorej hrozí výskyt lavín. Veľký pozor hlavne na pravej strane, kde sa nachádzajú svahy Prostredného grúňa. Ako sme už písali, ku koncu cesty je svah strmší, natrafíme na takzvané skialpinistické otočky – cik-caky. Hore na Smutnom sedle je to príjemná rovinka, ak je dobrá viditeľnosť, vychutnáte si pohľad na masív Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu je Baranec a Liptovská kotlina.

Po zložení pásov a spravenia dostatočného počtu fotiek je na rade zjazd tou istou trasou, ako sme vyšli. Na toto sedlo chodí veľa lyžiarov, preto môže byť hlavný svah už rozbitý, ale je to široký terén s príjemným sklonom. Najťažšia časť je v pásme kosodreviny, spomínali sme ju pri ceste nahor, zbiehajú sa tu zjazdy z okolitých kopcov, a priesek je dosť úzky, preto treba byť zvlášť ostražitý.

Po absolvovaní tohto úseku ideme po bývalej zjazdovke v Žiarskej chate. Táto časť je už v pohode s miernym sklonom. Dole do ústia Žiarskej doliny na parkovisko je to zjazd po ceste.

Lavína v Priečnom sedle.

Turisti si lavínu v Priečnom sedle uvoľnili pravdepodobne sami

by ČlánkyTatranské 
doliny

Zimná sezóna na horách sa teraz iba začína a Slovensko už zaznamenalo druhú tragickú lavínovú nehodu. V Priečnom sedle zahynuli dvaja turisti, lavínu si pravdepodobne uvoľnili sami.

 Foto: Marián Gajdoš

Druhá tragická lavínová nehoda tejto sezóny sa stala v sobotu 10. decembra. Jej obeťami boli dvaja vysokohorskí turisti, ktorí sa vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa zmienili o svojich plánoch a mienili ich uskutočniť aj napriek tomu, že nedisponovali lavínovou výbavou. Hoci ich pracovníci na chate varovali pred zlými poveternostnými podmienkami, turistov od ich úmyslu neodradili. Počas výstupu do Priečneho sedla pravdepodobne uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo dostať. Štatistika lavínových obetí sa tak už zvýšila na štyri, čo je za minulé roky bilancia obetí za celú zimnú sezónu.

Takto o udalosti informuje na svojej webovej stránke Stredisko lavínovej prevencie. Podľa nej Horská záchranná služba (HZS) ihneď po informovaní o nezvestných osobách rozbehla pátraciu a záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo prišli pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Lavínu sa snažili prepátrať vizuálne i lavínovým prístrojom. No keďže zavalení turisti nemali lavínovú výbavu, veľa šancí objaviť ich nebolo.

Ako ďalej spomínaná stránka uvádza, na miesto prišli aj horskí záchranári zo Starého Smokovca a dvaja psovodi s lavínovými psami. Takmer okamžite po príchode na lavínisko jeden zo psov označil miesto zasypania turistov. Lavína sa im stala osudnou, neprežili. V tom čase oblasť Vysokých Tatier zasiahol ďalší frontálny systém, záchranná akcia prebiehala za náročných poveternostných podmienok.

Turistov zabila dosková lavína vytvorená vetrom z ubitého snehu s typickým čiarovým odtrhom. Jej dĺžka dosiahla 250 m. Momentálne je vo Vysokých Tatrách vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, Stredisko lavínovej prevencie opäť upozorňuje na opatrnosť a potrebnú výbavu pri túrach.  Odporúča všetkým, ktorí chcú navštíviť naše veľhory, aby sa pred túrami oboznámili aj s hlavnými lavínovými problémami a najnebezpečnejšími svahmi. Všetky informácie sú dostupné už večer vopred s dennou periodicitou na webe laviny.sk. A boli aj pred tragickou sobotou.

Stredisko lavínovej prevencie uvádza, že na spomínanú sobotu bol vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, a to na svahoch nad 1600 m n. m. Preventisti zdôrazňovali, že hlavným lavínovým problémom bol nový sneh a vetrom previevaný sneh a zvýraznili aj nebezpečné svahy, hlavne na strmých hrozilo uvoľňovanie lavín. Svah Priečneho sedla k takým patrí. Lavínu mohlo vyprovokovať veľké zaťaženie spôsobené výstupom turistov bez rozostupov či pád jedného z nich. Tragický dôsledok udalostí v Priečnom sedle zavŕšila aj absencia základnej lavínovej výbavy, čo sťažilo hľadanie turistov.

Aj preto Stredisko lavínovej prevencie varuje pred podcenením bezpečného pohybu v horskom teréne, keďže v horstvách Slovenska je momentálne veľmi silný vietor a lavínová situácia sa nebude zlepšovať. Apeluje na poučenie z tejto tragédie, aby návštevníci hôr sa mohli po relaxe v nich vrátiť v poriadku domov.  

C0545T01-titulka

TATRY NA 3 – Bystrá lávka

by ČlánkyTatranské 
doliny

Nejeden skúsený návštevník Tatier vám povie, že medzi najkrajšie trasy v našich veľhorách patrí aj Bystrá lávka. Zažijete na nej skoro všetko, po čom turista túži – pokojnú cestu dolinou, vodopád, pleso (a nie jedno, uvidíte ich oveľa viac) i náročné úseky zaistené reťazami. Celá okružná cesta vám zaberie 7 až 8 hodín, preto treba vyraziť skôr.

Štrbské pleso je východiskovým bodom mnohých tatranských túr, a aj my začneme v tomto stredisku. Od rázcestia pri bývalom liečebnom dome Helios sa napojíme na žltú značku, ktorá nás dovedie k vodopádu Skok. Tu začína už spomínaná náročná časť zaistená reťazami, konkrétne od vodopádu výstup a potom aj zostup Bystrej lávky. Ak máte nejaké horolezecké skúsenosti, práve teraz sa vám hodia. V tomto teplom lete na skalách na snehovú prikrývku asi nenarazíte, to by ste si museli na tento náročný úsek pribaliť zimný výstroj, mačky i cepín. Veľký pozor si treba dať počas dažďa alebo keď sú skaly i reťaze mokré.

Po náročnej pasáži, ktorá preverí nielen fyzické, ale aj psychické sily viacerých milovníkov hôr, nasleduje zostup Furkotskou dolinou. Je to oproti predchádzajúcej pasáži ľahší, no trochu dlhší pochod. Výhľady na krajinu i na Vyšné a Nižné Wahlenbergovo pleso sú čarovné. O kúsok nižšie na nás čaká Furkotské pleso. Zaujímavosťou je, že tu žije žiabronôžka severská, čo je maličký rak, dlhý len 2 až 3 centimetre. Tohto živočícha môžete nájsť ešte v škandinávskych vodách pri polárnom kruhu či v oblasti Grónska.

Z rázcestia ideme po modrej značke, Chata pod Soliskom je vítaným spestrením i možnosťou načerpať energiu. Určite už máte z túry v mobile aspoň sto fotiek, ale toto je čas urobiť si na kaskádovitej terase poriadne selfie s celou partiou. Ak by ste ostali na noc a je vás viac ako počet postelí, chatár použije stoly z jedálne ako improvizované lôžka a môžete sa vyspať na nich. To budú kamaráti pozerať, keď im budete vykladať, ako ste spali na stole.

Z Chaty pod Soliskom je to na Štrbské pleso taká slabšia hodinka, možno aj menej. Ak by sa vám už nechcelo ísť, dá sa zviezť dole lanovkou a ušetriť nejaký čas i sily. Pichlo ťa počas turistiky v boku? V appke zdravotnej poisťovni Dôvera nájdeš jeden skvelý benefit – samodiagnostické vyšetrenie. To ti jednoducho povie na čom si a ty nemusíš na horách stresovať pretože pravdepodobne sa ti len nechce šliapať do kopca. 🙂

Tatranska dolina

Tatranské doliny? Sú rovnako atraktívne ako štíty

by ČlánkyTatranské 
doliny

Môžeme povedať, že chôdza po dolinách je fyzicky menej náročná ako výstupy na končiare, ale aj tu si príde pravoverný turista na svoje. Napríklad Tichá dolina v výhľadom na majestátne štíty je najdlhšou dolinou v Tatrách, má skoro 14 kilometrov. Začína v Podbanskom, odkiaľ sa dá ísť aj do Kôprovej doliny s jej Kmeťovými vodopádmi.
Foto: Slavka Polackova

Ak sa vydáte do Mengusovskej doliny, aj tu na vás čakajú nádherné výhľady na štíty, asi ako vo všetkých dolinách, ale napríklad aj Veľké Hincovo pleso. V predchádzajúcom článku sme písali o vodopáde Skok, ten objavíte pri túre v Mlynickej doline, ktorá ústi do Štrbského plesa. Populárne sú aj plesá a vodopády vo Veľkej Studenej doline, prípadne u jej menšej kolegyne Malej Studenej doliny.
Hviezdoslavov a Ťažký vodopád patria medzi najzaujímavejšie miesta v Bielovodskej doline. Jej okolie v spodnej časti býva cieľom menej náročných turistov a cykloturistov. Chodník pokračuje cez Prielom do Veľkej Studenej doliny.
Ďalšou z navštevovaných tatranských dolín je Skalnatá dolina, platí to v lete aj v zime. Vďačí za to turistickým chodníkom a spojeniu lanovkou s Tatranskou Lomnicou. Ide o skalný kotol lemovaný Lomnickým, Kežmarským a Huncovským štítom. Pre turistov je tu k dispozícii Skalnatá chata a Chata Encián.

Pravidelným návštevníkom Tatier netreba predstavovať ani Furkotskú dolinu ohraničenú hrebeňmi Krivánskej rázsochy. V jej dolnej časti sa môžete zastaviť pri skoro stále zamrznutom Wahlenbergovom plese. Samotná Furkotská dolina pritom nie je až takým častým cieľom. Turisti sa do nej pozrú pri návrate na Štrbské pleso cez Bystrú lávku. Do doliny odbočuje chodník z Tatranskej magistrály medzi Štrbským a Jamským plesom.
Medzi ďalšie tatranské doliny, ktoré treba spomenúť patrí Batizovská dolina výrazne poznačená ľadovcovou činnosťou, Velická dolina so známym Sliezskym domom, Monkova dolina s jednosmerným náučným chodníkom, Javorová dolina s Tichým plesom a Tichým plieskom a Dolina Kežmarskej Bielej vody s Bielymi plesami, čo je najväčšie zoskupenie jazier v Tatrách.

IMG_1636

S parťákom cez hory na Žiarske sedlo

by ČlánkyTatranské 
doliny

Naposledy ste mohli vidieť našu výpravu na celoročne dostupný vrch Baranec. Túra to bola náročná, no s partiou priateľov to šlo omnoho jednoduchšie.

IMG_5278
IMG_5282

Keďže už máme v Tatrách čo-to pochodené, rozhodli sme sa z Baranca pokračovať na navštevované miesto – Žiarske sedlo. Táto trasa bola pre nás o čosi jednoduchšia, pretože to najväčšie stúpanie sme si už odmakali pri výstupe na Baranec. Čakala nás hrebeňovka, ktorá ponúkla nespočetné množstvo nádherných výhľadov. Videli sme Ostrý Roháč, Plačlivô, Žiarsku dolinu a väčšinu Západných Tatier. Nevedeli sme sa na toľko krás vynadívať, a tak sme aj častejšie zastavovali. Pri kochaní sa prírodou nám robil spoločnosť Zlatý Bažant Radler 0,0% Svieži Jablko. A musíme povedať, že je naozaj Svieži – má o 30% menej cukru, ako bežné Radlery.

IMG_1622

Počas schádzania sme opäť natrafili na snehové polia, ale aj na rozvodnené potoky. Ďalšou zastávkou bola Žiarska chata, a to vám povieme, že sme sa tam veru dosýta najedli! S plnými bruchami, no šťastní, sme pokračovali dole po turistickom chodníku. Na parkovisko, odkiaľ sme začíname turistiku na Baranec, nám zostávalo ešte 5 kilometrov.

IMG_1680
IMG_5279

Pre tých, ktorí sa chystajú do Žiarskeho sedla, no chcú sa vyhnúť vrchu Baranec, je k dispozícii samostatná turistická trasa od parkoviska v Žiarskej doline.

IMG_1683
IMG_1693

Aj napriek tomu, že sme prišli k autu unavení, tento výlet stál rozhodne za to! Priniesli sme si domov kopec zážitkov, na ktoré budeme určite radi spomínať. No pozor, ešte nekončíme! Tipnite si, aký je cieľ našej ďalšej spoločnej výpravy? Nápoveda – voda, voda, všade samá voda. 🙂

Ján Hlavčo

Križovatka ciest a neskutočný vyhliadkový bod

by ČlánkyTatranské 
doliny

Medzi miesta, kedy v niektorých fázach túry doslova balansujete po štátnej hranici, patrí aj Račkovo sedlo na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Zaujímavým môže byť aj fakt, že odtiaľto vidíte poľskú stranu Tatier. Okrem toho aj vrch Klin, Končistú či romantickú Račkovu dolinu.

Foto: Ján Hlavčo

Je to križovatka viacerých turistických chodníkov, vedie tadeto napríklad značkovaný chodník na Hrubý vrch, Končistú alebo Klin. Za zmienku určite stoja aj nádherné Račkove plesá, ktoré sa nachádzajú pod sedlom a sú vstupnou bránou do horskej oblasti. Pri dostatku vody sa zlejú do jedného väčšieho jazera.

Majestátne Račkovo sedlo uzatvára Račkovu dolinu. Vedie tadeto červená turistická značka od Sivého vrchu do Pyšného sedla a žltá značka od ústia Račkovej doliny, ktorá v ňom končí. Práve táto dolina je základom pre výstup do sedla, trvať by vám to malo asi 4 hodiny. Východiskovým bodom je parkovisko, odkiaľ sa po modrej značke dostanete asi po polhodine na rázcestie Jamníckej a Račkovej doliny. Potom po žltej Račkovou dolinou cez Rázcestie pod Klinom okolo Račkových plies na Račkovo sedlo a Končistú, ktorá je najvyšším bodom trasy. Počkajte ale ešte pár dní, pretože táto žltá turistická trasa je do 15. júna uzavretá.

Do Račkovho sedla sa dostanete aj z Klinu po červenej značke za približne polhodinu, z Hrubého vrchu takisto po červenej asi za 45 minút.

Marek Király

Kôprová dolina – pokojne aj na bicykli či s deťmi

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykliTatranské 
doliny

Rozľahlá dolina ponúka množstvo tipov na rôzne druhy aktívneho trávenia voľného času.  Východiskovými bodmi sú Podbanské alebo Tri studničky. Turistické chodníky vedú ku Kmeťovmu vodopádu, Vajanskému vodopádu, Temnosmrečianskym plesám alebo k sedlu Závory. Môžete ich prejsť peši, ale niektoré pokojne aj na bicykli, či dokonca s kočíkom.

Foto: Marek Király

Ku Kmeťovmu vodopádu sa dostanete napríklad z Podbanského, stúpanie je počas väčšiny trasy pozvoľné, nemusíte prekonávať ani kopce či iné terénne nerovnosti. Kratšia a možno aj zaujímavejšia je trasa od Važeckej chaty, ale oproti ceste z Podbanského je viac kopcovitá. Ak sa chystáte prísť s bicyklom, tak použite radšej cestu z Podbanského.

Od rázcestia Horáreň Tichá po Kmeťov vodopád vedie cyklotrasa dlhá 6 kilometrov. Za pekného počasia ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku, cestu zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Odmenou pre vás bude pohľad na najväčší vodopád u nás, ktorým je práve Kmeťov vodopád. Turistika s deťmi sa v tejto oblasti osvedčila mnohým rodinám, zvládnu ju aj najmenšie deti.

Cez Hlinskú dolinu a Kôprovské sedlo sa dá dostať až do Mengusovskej doliny k Veľkému Hincovmu plesu, ale to si treba počkať do 15. júna, pretože Kôprová dolina je kvôli zimnej uzávere tatranských chodníkov ešte uzavretá od Kmeťovho vodopádu cez rázcestie Hlinská dolina do Vyšného Kôprovského sedla.

Dominik Pilát

Javorová dolina

by ČlánkyTatranské 
doliny

Vedeli ste, že v Javorovej doline v severnej časti Vysokých Tatier dnes skoro žiadne javory nenájdete? Môže za to pravdepodobne ťažba dreva v tejto oblasti v minulosti, kedy sa drevo ťažilo pre potreby neďalekých lepenkární, pálilo sa tu drevené uhlie, ale rúbalo sa aj kvôli poľnohospodárskej pôde a pasienkom. Dnes je v asi 10 kilometrov dlhej Javorovej doline typická tatranská vegetácia, vo vyšších polohách s borovicou a kosodrevinou.

Autor titulnej fotografie: Dominik Pilát

Peter Petrus

Lomnické sedlo

by ČlánkyTatranské 
doliny

Lomnické sedlo vyhľadávajú turisti a v zimnom období lyžiari. Dá sa sem dostať horským chodníkom, ale aj sedačkovou lanovkou zo Skalnatého plesa. Visutú lanovku na Skalnaté pleso uviedli do prevádzky už v roku 1938. Chodník do sedla vytvorili robotníci, ktorí vynášali materiál na stavbu visutej lanovky na Lomnický štít. V roku 1956 sa tu konali lyžiarske preteky s medzinárodnou účasťou, aj keď ešte nebol v prevádzke lyžiarsky vlek. Dnes vás z Tatranskej Lomnice vyvezie 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart a odtiaľ 15-miestna lanovka na Skalnaté pleso.

Autor titulnej fotografie: Zdenko Grac