Roháče sú láskou mnohých návštevníkov Tatier

Návštevnosť v Tatrách sa pohla. Ktorým smerom? (TEST)

by Články

 

 

Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier
Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier. Autor fotografie: Gabriela Škurlová

A ako to dopadlo v tomto roku? Na chodníky vykročilo v druhý augustový pondelok menej turistov ako v minulom roku – 19 810. Na Hrebienok mierilo  3 173 návštevníkov, o takmer dvetisíc menej ako pri minuloročnom sčítaní, pričom pozemnú lanovku si vybralo 2 200 ľudí.

Poďme porovnať iné lokality. Ako uverejňuje magazín Tatry, k Popradskému plesu mierilo 3 075 turistov, rok predtým ich bolo o 1 700 viac. Skalnaté pleso je tiež obľúbeným cieľom turistov, 12. augusta sa k nemu vybralo 2 753 turistov, 2 400 využilo lanovku. Sedačkou na Solisko sa  v ten deň vyviezlo 931 pasažierov, turistickým chodníkom na neho vyšlo 193 turistov.

Na Rysoch si zvyknite na "čakačku"
Na Rysoch si zvyknite na "čakačku". Autor fotografie: Milka Jozef Mitošinka

Zaujímavý je aj pohľad na vrcholy a ich turistických dobyvateľov. Magazín uvádza, že prvenstvo si už tradične držia Rysy. V ten deň na ich vrchol vystúpilo 1 815 turistov, 1 365 zo slovenskej a 450 z poľskej strany. Kriváň si v ten deň zaevidoval 311 dobyvateľov.

Psov bolo na chodníkoch menej – 129. Je to preto, lebo podľa návštevného poriadku TANAP-u majú v mnohých lokalitách stopku. No paradoxne, ako uvádzajú Tatry, najviac ich dobrovoľníci videli na chodníku medzi Štrbským a Popradským plesom, kde nemali čo robiť.

Ako pre agentúru SITA povedala Nina Obžutová z komunikačného odboru Správy TANAP-u, v tejto súvislosti bolo zaznamenaných viac ako 50 porušení. Psi boli aj na Chate Plesnivec a Chate pri Zelenom plese, kde nie je sprievod psov povolený.

Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality
Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality. Autor fotografie: Anna Faglicová

Cyklisti – v ten augustový deň ich v tatranskej štatistike bolo 638, 288 z tohto čísla uprednostnilo e-biky. Obľúbenou cyklolokalitou v ten deň bolo Popradské pleso a Tichá dolina. Magazín Tatry dodáva, že na bicykloch prevažovali Poliaci pred Slovákmi a Čechmi.

Poďme do okrajových časti Tatier. Oravský región má už tradične top lokalitu, ktorou je Roháčska dolina – tentoraz skončila s bilanciou 958 peších turistov, 30 cyklistov a 9 psov. Ako uvádza SITA, aj tu boli vlani čísla vyššie. Turisti si podľa agentúry vyberali aj trasu z Habovky na Sivý vrch, navštevovaná bola aj Brestová.

Cestou na Skalnaté pleso.
Cestou na Skalnaté pleso. Autor fotografie: Petra Pastyříková

Spomedzi liptovských dolín vedie obľúbená Žiarska dolina. Vybralo sa do nej 316 návštevníkov, z nich 57 na bicykli. Najdlhšia dolina Vysokých Tatier – Bielovodská dolina mala v ten deň 197 turistov a 30 cyklistov.

O trende nižšej návštevnosti Tatier oproti minulému roku sa vedelo už v júli. „Dala sa predpokladať podľa štatistík obsadenosti lôžok, ktoré hlásili subjekty v cestovnom ruchu,“ skonštatovala pre SITU N. Obžutová. 

Autor titulnej fotografie: Daniel Goldbach

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče sú láskou mnohých návštevníkov Tatier

Návštevnosť v Tatrách sa pohla. Ktorým smerom?

by Články

Tatry navštevuje menej turistov. Konštatovali to aj sumáre ich sčítavania, ktoré bolo v auguste. Topkami v návštevnosti naďalej ostáva Hrebienok, Popradské pleso, Žiarska dolina a oravské Roháče.

Vo Vysokých Tatrách 12. augusta sčítavali turistov. Dobrovoľníci zhromažďovali údaje na 39 stanovištiach od Oravy až po Belianske Tatry, no v pozornosti mali až polstovku trás značených turistických chodníkov. Okrem turistov sa do ich tabuliek dostali aj cyklisti a tiež počet elektrobicyklov a psov. Na jedenástich lokalitách sledovali aj národnosť návštevníkov.

„Takéto sčítavanie sa robí od roku 1972,“ informovala Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. „Údaje potom slúžia na rozhodnutia týkajúce sa budovania turistickej infraštruktúry, vrátane starostlivosti o informačné miesta.“   

Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier
Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier. Autor fotografie: Gabriela Škurlová

Zo štatistík vyplýva, že návštevníckym rekordom v TANAP-e bola rok 2020, keď v našom najstaršom národnom parku napočítali 30 232 ľudí, v minulom roku to bolo 27 200 návštevníkov. Informoval o tom portál teraz.sk. Dopĺňa, že jednoznačne najvyťaženejšími lokalitami sú Hrebienok, Popradské pleso, Žiarska dolina a na Orave Roháčska dolina.

A ako to dopadlo v tomto roku? Na chodníky vykročilo v druhý augustový pondelok menej turistov ako v minulom roku – 19 810. Na Hrebienok mierilo  3 173 návštevníkov, o takmer dvetisíc menej ako pri minuloročnom sčítaní, pričom pozemnú lanovku si vybralo 2 200 ľudí.

Poďme porovnať iné lokality. Ako uverejňuje magazín Tatry, k Popradskému plesu mierilo 3 075 turistov, rok predtým ich bolo o 1 700 viac. Skalnaté pleso je tiež obľúbeným cieľom turistov, 12. augusta sa k nemu vybralo 2 753 turistov, 2 400 využilo lanovku. Sedačkou na Solisko sa  v ten deň vyviezlo 931 pasažierov, turistickým chodníkom na neho vyšlo 193 turistov.

Na Rysoch si zvyknite na "čakačku"
Na Rysoch si zvyknite na "čakačku". Autor fotografie: Milka Jozef Mitošinka

Zaujímavý je aj pohľad na vrcholy a ich turistických dobyvateľov. Magazín uvádza, že prvenstvo si už tradične držia Rysy. V ten deň na ich vrchol vystúpilo 1 815 turistov, 1 365 zo slovenskej a 450 z poľskej strany. Kriváň si v ten deň zaevidoval 311 dobyvateľov.

Psov bolo na chodníkoch menej – 129. Je to preto, lebo podľa návštevného poriadku TANAP-u majú v mnohých lokalitách stopku. No paradoxne, ako uvádzajú Tatry, najviac ich dobrovoľníci videli na chodníku medzi Štrbským a Popradským plesom, kde nemali čo robiť.

Ako pre agentúru SITA povedala Nina Obžutová z komunikačného odboru Správy TANAP-u, v tejto súvislosti bolo zaznamenaných viac ako 50 porušení. Psi boli aj na Chate Plesnivec a Chate pri Zelenom plese, kde nie je sprievod psov povolený.

Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality
Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality. Autor fotografie: Anna Faglicová

Cyklisti – v ten augustový deň ich v tatranskej štatistike bolo 638, 288 z tohto čísla uprednostnilo e-biky. Obľúbenou cyklolokalitou v ten deň bolo Popradské pleso a Tichá dolina. Magazín Tatry dodáva, že na bicykloch prevažovali Poliaci pred Slovákmi a Čechmi.

Poďme do okrajových časti Tatier. Oravský región má už tradične top lokalitu, ktorou je Roháčska dolina – tentoraz skončila s bilanciou 958 peších turistov, 30 cyklistov a 9 psov. Ako uvádza SITA, aj tu boli vlani čísla vyššie. Turisti si podľa agentúry vyberali aj trasu z Habovky na Sivý vrch, navštevovaná bola aj Brestová.

Cestou na Skalnaté pleso.
Cestou na Skalnaté pleso. Autor fotografie: Petra Pastyříková

Spomedzi liptovských dolín vedie obľúbená Žiarska dolina. Vybralo sa do nej 316 návštevníkov, z nich 57 na bicykli. Najdlhšia dolina Vysokých Tatier – Bielovodská dolina mala v ten deň 197 turistov a 30 cyklistov.

O trende nižšej návštevnosti Tatier oproti minulému roku sa vedelo už v júli. „Dala sa predpokladať podľa štatistík obsadenosti lôžok, ktoré hlásili subjekty v cestovnom ruchu,“ skonštatovala pre SITU N. Obžutová. 

Autor titulnej fotografie: Daniel Goldbach

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Goralské folklórne slávnosti sú plné tanca a spevu

Goralské folklórne slávnosti, dva v jednom

by Články

Slávnosti goralov priamo v malebnej obci Ždiar ponúkajú v dňoch 9. až 11. augusta pestrý program plný známych umelcov a telies, ale aj tradičných domácich goralských remeselníkov a výtvarníkov.

Gorali sa stretnú na Bachledke, aby návštevníkom Tatier priblížili v dňoch 9. až 11. augusta ich kultúru, históriu a remeslá. Pripravený aj aj hviezdny program. Príde IMT Smile, Lúčnica, Štefan Štec i Miro Jaroš. A okrem nich aj Kristína & Sokoly či Cimbalkovo. A deti sa môžu tešiť aj na koncerty Hopi, Cupi & Lupi a Mišky s Líškou.

Je niečo krajšie, ako slovenské tradície?
Je niečo krajšie, ako slovenské tradície? Autor fotografie: archív organizátorov
  1. ročník Goralských folklórnych slávnosti sa koná 1 200 metrov nad morom priamo pri vstupe na Chodník korunami stromov. Návštevníci tak môžu spojiť dva zážitky, jednak spoznať krásu goralských tradícií a urobiť si aj športový program spojený s obdivom magickosti okolitej prírody. V cene lístka je zahrnutý aj vstup na Chodník korunami stromov a obojsmerné cesty lanovkou. Záleží ale od druhu zakúpenej vstupenky.

Na Bachledke organizátori okrem kultúrneho programu pripravili aj ukážky starých i súčasných ždiarskych remesiel, gazdovia z okolitých dedín do areálu privezú domáce zvieratá, pri ktorých sa môžu pristaviť rodiny s deťmi a ochutnať aj miestne domáce špeciality vyrobené z mlieka, alebo osedlať si goralského valacha.

Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný
Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný. Autor fotografie: archív organizátorov

Diváci budú môcť zažiť aj rezbárske sympózium. Pôjde o vyrezávanie goralských symbolov a symbolov prírody z dreva a k slamenému, štyri metre vysokému Goralovi a Goralke, ktoré boli vytvorené počas minulých ročníkov slávností, teraz pribudnú deti, Goralčatá.

Nedeľa bude na Bachledke patriť obci Ždiar a najmä miestnym umelcom. Otvorí ho svätá omša a po nej návštevníkov čaká deň plný čarovného goralského folklóru a histórie. 

Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti
Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti. Autor fotografie: archív organizátorov

Dôležité je ešte upozorniť, že kapacita podujatia je obmedzená, lístky je lepšie kúpiť si v predstihu. Počas Goralských folklórnych slávností bude premávať kyvadlová doprava, a to v sobotu a nedeľu zo strediska Strednica do strediska Bachledka Ski&Sun v intervale raz za hodinu od 9. do 21. hodiny.

Autor titulnej fotografie:  archív organizátorov

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Lejak v Monkovej doline spôsobil spúšť

Kde hľadať predpovede, čo robiť počas búrky v horách? Včerajšia tragédia je mementom

by Články

Ak sa chystáte tento víkend stráviť v Tatrách, rátajte s búrkami. Horská záchranná služba na dnes vyhlásila prvý stupeň výstrahy pred nimi. Očakáva sa prudký lejak s nárazmi vetra a krúpami. Chodníky v Monkovej doline sú uzavreté.

Dnes sa v Tatrách očakávajú s veľkou pravdepodobnosťou búrky spojené s prudkým lejakom, nárazmi vetra s rýchlosťou miestami až do 85 km/h sprevádzané krúpami. Ako uvádza portál HZS, vo vysokých polohách na túrach vo Vysokých Tatrách sa ešte stále môžete stretnúť so súvislou snehovou pokrývkou, preto treba zvýšiť opatrnosť v pohybe, keďže hrozí riziko pošmyknutia. Horskí záchranári odporúčajú kompletnú zimnú výstroj.  

K výstrahám z minulého týždňa ohľadom schodnosti niektorých tatranských chodníkov sa aktuálne pridala ďalšia, ktorá je reakciou na včerajšiu tragédiu v Monkovej doline, kde sa vodná lavína so stromami a suťou prehnala aj cez prístrešok, pod ktorým sa schovávali ľudia. Dve turistky neprežili.

Vzhľadom na dôsledky besnenia prírodného živlu je turistický značený chodník v Monkovej doline (červená značka ) od Hotela Magura po Kopské sedlo a v Doline Bieleho potoka (zelená značka) zo Strednice po ráscestie Monková dolina – pod Ptošovskými turňami pre veľké poškodenie po búrke nepriechodný a až do odvolania uzavretý.

Monkova dolina po vyčíňaní živla
Monkova dolina po vyčíňaní živla. Autor fotografie: HZS

V sobotu má byť polooblačno, Tatry si budete môcť na túrach užiť, no priaznivé počasie sa má v nedeľu zmeniť na súvislý dážď.

Udalosti v Monkovej doline opäť otvorili tému, čo robiť počas búrky v horách. Horskí záchranári tvrdia, že zažiť búrku vo vysokohorskom prostredí je jedno z najväčších rizík, aké môže človek podstúpiť. Preto pripomínajú, aby si každý návštevník hôr pred túrou naštudoval, aké počasie ho čaká a prispôsobil sa tomu, a to nielen oblečením a výbavou, ale hlavne správaním. Najlepšie je búrku nezažiť, túru odložiť a rešpektovať výstrahy pred búrkami.

Čo robiť, ak nás predsa len na túre búrka prekvapí? Najlepšie, čo sa dá urobiť, je nepokračovať ďalej, zísť do doliny, schovať sa do chaty či najbližšieho auta, radia krajnú možnosť horskí záchranári. Ak nás blesky zastihnú v horách, je už neskoro. Schovať sa pod strom by bola chyba, to neodporúčajú. Lepším úkrytom je miesto pod úrovňou terénu, napríklad priekopa a držať sa pri zemi čo najnižšie.

Ak je niekde v blízkosti les, radšej treba do neho zájsť hlbšie, nepostávať na jeho okraji. Treba odložiť ďalej od seba kovové predmety, aj turistické palice či dáždnik, dať sa do podrepu na izolačnú podložku alebo hoci aj batoh. Ak ide o skupinku turistov, netreba sa držať pohromade, ale ďalej od seba. A tiež chrániť si sluch. Na túru treba ísť skoro ráno, búrky sa obyčajne sformujú popoludní.

Koľko máte času na uchýlenie sa do bezpečia? Zistite to tak, že počet sekúnd, ktoré uplynú od blesku po zvuk hromu vynásobíte 330-timi. Číslo je odvodené od toho, že zvuk sa šíri pomalšie, rýchlosťou 330 m/s. Ak je čas medzi bleskom a hromom nižší ako 5 sekúnd, hrozí veľké nebezpečenstvo a treba využiť každú šancu na úkryt.

To sú všeobecné pravidlá, na vodnú smršť, ktorej čelili turisti v Monkovej doline, sa recept hľadá ťažko.

Najlepšie je búrkam predchádzať, sledovať počasie a vyvarovať sa miestam, kde živly môžu ohroziť naše zdravie a život. Našinec má veľa možností, ako sa dopátrať, ako bude tam, kam má namierené. Predpovede počasia sú pomerne presné a zodpovedný turista sa nimi aj riadi, lebo pochybenie v rozhodnutí či ísť, alebo zostať doma, mu nielenže môže skaziť zážitok z túry, ale môže ho to stáť aj nejaký-ten peniaz, keď ho bude treba zachrániť.

Keď idete do hôr, vždy si pozrite predpoveď počasia. Na snímke Furkotská dolina
Keď idete do hôr, vždy si pozrite predpoveď počasia. Na snímke Furkotská dolina. Autor fotografie: Stáňa Strnadová

Zhrňme si, kde klikať, aby sme sa dopátrali, presnej predpovedi počasia v horách:

hory.sk – v sekcii počasie nájdeš možnosti na rozliknutie predpovede v známych strediskách cestovného ruchu na Slovensku, vrátane pohorí. Keď si vyberieš cieľ svojej túry, dostaneš prehľad nielen o vývoji teploty počas dňa s výhľadom na niekoľko dní dopredu, ale aj silu a smer vetra, pravdepodobnosť a silu zrážok s výhľadom na celý deň.

shmu.sk – na stránke okrem meteorologického spravodajstva pre jednotlivé lokality Slovenska nájdeš aj hydrologické spravodajstvo, spravodajstvo kvality ovzdušia a klimatologické spravodajstvo, vrátane výstrah.

meteo.sk – poskytuje prehľad počasia a aj jeho niekoľkodňový výhľad podľa lokality, ktorú si vyberieš. Stránka je veľmi prehľadná a ponúka aj možnosť nahliadnuť do predpovede počasia jednotlivých lyžiarskych stredísk u nás a aj v Slovákmi najviac navštevovaných letovísk v Európe. Špeciálne si môžeš naklikať aj výhľad počasia pre Tatry. Ak máš záujem, môžeš sa cez web kamery prostredníctvom tejto stránky virtuálne dostať do tebou vybraného strediska. Osobitne je tento servis výborný počas zimnej sezóny.

varuj.sk – portál poskytne prehľad aktuálneho počasia s reportom. No dôležitejšia je možnosť registrácie do varovného systému pre extrémne počasie. Ak má nastať, do mobilu a na e-mail ti príde varovanie pred nebezpečenstvom priamo pre tvoje miesto. Na stránke je možné online sledovať na meteoradare aktuálne zrážky.

hzs.sk – Horská záchranná služba okrem systému varovaní pre jednotlivé pohoria Slovenska poskytuje v časti: meteoportál aj pohľad na navštevované lokality v horách s informáciami o teplote, smere a sile vetra, zrážkach, v zime aj hrúbke a kvalite snehu. Na stránke si môžeš naklikať aj jednotlivé horstvá a okrem výstrah (sneh, lavíny, vietor) sa dozvieš aj predpoveď počasia na tri dni, vrátane teploty v rôznych výškach pohorí. Je možné stiahnuť si aplikáciu HZS, informácie ti budú chodiť do mobilu.

laviny.sk – stránku Strediska lavínovej prevencie HZS vyhľadávajú počas zimy hlavne turisti, skialpinisti a horolezci. Venuje sa predovšetkým lavínovej predpovedi a lavínovým výstrahám, vrátane komentovaniu lavínovej situácie v našich horstvách.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Masy vody v Monkovej doline

Dráma v Monkovej doline, voda ohrozila turistov

by Články

V Monkovej doline v blízkosti obci Ždiar v Belianskych Tatrách sa dnes popoludní prehnal silný dážď. Vodná lavína zasiahla prístrešok, v ktorom zostali zakliesnení ľudia. Dve turistky zomreli.

Do oblasti boli ihneď vyslaní záchranári. Ako informovalo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR, na mieste zasahovala Horská záchranná služba, dve pozemné posádky RZP a dva záchranárske vrtuľníky. Turisti pod prístreškom hľadali útočisko pred prívalmi vody.

Televízia JOJ získala od starostu obce Ždiar Pavla Bekeša informáciu, že lavína zasiahla aj dve turistky, ktoré na mieste zomreli. Malo by ísť o jednu Slovenku a jednu Poľku. Oficiálne zdroje zatiaľ neinformovali o počte mŕtvych a zranených. Zakliesnených malo byť šestnásť ľudí.

Zuzana Hopjaková, hovorkyňa Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Air Transport Europe pre TV JOJ uviedla, že sa im z miesta podarilo zachrániť 3 zranené dospelé osoby a jedno dieťa. Všetci boli transportovaní do zdravotníckeho zariadenia. 

Príčinou nešťastia boli intenzívne zrážky v okolí obci Ždiar. Osudnou sa stala bahenná lavína, ktorá strhla so sebou kamennú suť a stromy. Na miesto bol vyslaný aj posttraumatický tím. Na sociálnej sieti o tom informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý pozostalým vyjadril úprimnú sústrasť.

Ako informoval spis.korzár.sme, všetko sa to začalo o pol dvanástej keď v Ždiari vyhlásili tretí povodňový stupeň a potom po dvanástej aj mimoriadnu situáciu. Podľa Bekeša intenzita dažďa a krupobitia bola taká silná, že hladina vodného toku doslova stúpala pred očami. V obci začali so záchrannými prácami a keď sa dozvedeli o uviaznutých turistoch, zmobilizovali mužov, ktorí majú skúsenosti s Tatrami. Pre veľkú vodu sa k turistom dalo iba veľmi ťažko dostať, lebo voda na viacerých miestach strhla prístup.

„Uviazli pod prístreškom, kde sa zosunula zem s kameňmi a zasypala ich,“ povedal starosta pre TV JOJ. Ako priblížil pre TASR, miestni dobrovoľní hasiči išli prehľadať aj ďalší terén a našli tam zraneného chlapca s výronom členka.

Správa Tatranského národného parku na sociálnej sieti upozornila, že na turistickom chodníku Monkovou dolinou do Širokého sedla došlo k zosuvu pôdy a značkovaný chodník je nepriechodný a uzavretý až do odvolania. Tomuto miestu sa treba vyhnúť a neplánovať si tu túry.

K výstrahe sa pridala aj Horská záchranná služba, ktorá na svojom portáli rozšírila toto upozornenie. „Turisticky značený chodník v Monkovej doline (červená značka) od Hotela Magura po Kopské sedlo a v Doline Bieleho potoka (zelená značka) zo Strednice po rázcestie Monková dolina – pod Ptošovskými turňami je z dôvodu veľkého poškodenia po búrke nepriechodný a až do odvolania uzavretý.

Autor titulnej fotografie:  Facebook, Miloš Monka

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Rozhodli sme sa navštíviť Bachledovu dolinu

Z tohto miesta v Tatrách sa vám roztrasú kolená

by Články

Rozhodli sme sa navštíviť Bachledovu dolinu a známy Chodník korunami stromov, o ktorom sme už veľa počuli. Skutočným zážitkom bola aj vyhliadková veža so sieťou vo výške sídliskového paneláku.

Hore sme sa vyviezli kabínkovou lanovkou. Už počas jazdy sme mali výhľady na scenériu Belianskych Tatier. Bolo ešte ráno, nestretli sme skoro žiadnych ľudí. Je to príjemný pocit, mať celú Bachledku akoby len pre seba. 

Neváhame a rovno ideme hore na Chodník korunami stromov. Sme 24 metrov nad zemou, pozeráme sa zhora na vrcholce ihličnanov, hlavne smrekov. Z lesa sa ozýva spev vtákov, je to akoby sme sa stali súčasťou tohto spoločenstva. Po ceste sa často zastavujeme, vdychujeme čerstvý vzduch a neopakovateľnú atmosféru.

Z chodníka 24 metrov nad zemou vidíme vrcholce stromov. Foto: Gabriela Kinčoková.
Z chodníka 24 metrov nad zemou vidíme vrcholce stromov. Foto: Gabriela Kinčoková.

Zastávky robíme aj pri tabuliach, kde sú informácie o zvieratách, rastlinách a živote v lesoch pod nami, ale aj o ich ochrane a sile počasia, ktorá sa v Tatrách už veľakrát prejavila. Tam hore sme si urobili aj malé občerstvenie. Sadli sme si a vytiahli tyčinky Corny Big, chutia dokonale, či už slaný karamel, čokoláda s banánom alebo čistá čokoláda.

Na ďalšej ceste zdolávame lanové prekážky. Treba si dávať pozor, aby človek nezakopol a nespadol, ale je to veľká zábava, samozrejme, riadne zabezpečená. Neopakovateľný je aj výhľad na Belianske Tatry, v peknom počasí, aké sme mali, je to nádhera. Scenériu štítov vidíme z opačnej strany, veď nie sme ďaleko od hranice s Poľskom.

Výhľady na Belianske Tatry sú neopakovateľné. Foto: Gabriela Kinčoková.
Výhľady na Belianske Tatry sú neopakovateľné. Foto: Gabriela Kinčoková.

Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže vysokej 32 metrov. Neváhame a kráčame točiacim sa chodníkom na jej vrch. O výhľadoch sme už v tomto článku párkrát písali, takže sa nebudeme opakovať. Sieť, ktorá sa nachádza nad otvoreným stredom vyhliadkovej veže, je však veľkou výzvou. Nie každý sa odváži vstúpiť akoby do prázdna, aj keď vie, že táto sieť je úplne bezpečná. Niektorým z nás sa roztriasli kolená, iným sa to po chvíli podarilo, aj keď to trochu hojdá. Michal si dokonca vychutnával tyčinku Corny Big poležiačky rovno v jej strede.

Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na konci cesty ponad koruny stromov čaká odmena v podobe vyhliadkovej veže. Foto: Gabriela Kinčoková.

Ak by ste mali po návšteve tejto atrakcie chuť spoznať ešte niečo v okolí, dobrým tipom môže byť návšteva obce Ždiar s typickou ľudovou architektúrou a múzeom, kde sa dozviete veľa o tradíciách a folklóre tejto podtatranskej oblasti. V Belianskych Tatrách je aj známa Monkova dolina medzi Ždiarskou vidlou a Hlúpym vrchom. Počkajte však do júna, pretože v máji tu ešte platí zimná uzávera. Zo Ždiaru sa dá ísť aj na Kopské sedlo a odtiaľ do doliny Zeleného plesa.

Autork titulnej koláže: Roman Lončík.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Chata Plesnivec, jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

by Články

Konkrétne na chatu Plesnivec, jedinú vysokohorskú chatu na území Belianskych Tatier. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov, najjednoduchší prístup k nej je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, pokojne aj s deťmi.

Ide o jednu z najľahšie dostupných chát vo Vysokých Tatrách. Keďže sú sviatky, vyberáme pre vás najkratšiu možnú cestu – z Tatranskej Kotliny. Zvládnuť by ste ju mali smerom hore za hodinu a pol. Zaparkovať môžete v obci na verejnom platenom parkovisku pri hlavnej ceste v lokalite Biela voda. Dá sa sem dostať aj autobusom.

Od zastávky autobusu začína turistický chodník, ideme najprv po modrej značke. Ak ste ešte neboli v Belianskej jaskyni, tak to máte odtiaľto na skok, otvorená je celoročne. Ale späť k ceste na chatu Plesnivec, miernym stúpaním prídeme k rázcestiu Šumivý prameň, tu sa preorientujeme na zelenú značku. Stúpanie je ešte trochu strmšie, kým odbočíme na lesný chodník. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka s miernym stúpaním až k chate.

Otvorená je aj počas veľkonočných sviatkov, dá sa tu najesť, napiť, aj ubytovať. Známe sú hlavne typické parené buchty. Zaujímavosťou už po ceste je Sedem prameňov kúsok pod chatou, keď ste už na mieste, nenechajte si ich ujsť. Po ceste určite stretnete viacero turistov rôznych národností, ako sa to stalo nám. Vždy je dobré vymeniť si zopár skúseností alebo len pozdravov a úsmevov.
Ak máte čas a chuť pokračovať ďalej, z chaty Plesnivec môžete ísť na Veľké Biele pleso alebo do Doliny siedmich prameňov.

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Dolina siedmych prameňov

S parťákom cez hory: Niečo pre vodné živly

by ČlánkyDolina siedmych prameňov

Ilustračné foto: Dolina Siedmych prameňov, autor: Ivan Michalík

Naším cieľom je Chata Plesnivec, ale ešte predtým si pozrieme Dolinu Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách. Všade píšu, že je považovaná za botanickú záhradu našich veľhôr. To môžeme jednoznačne potvrdiť, ale na svoje si prídu aj milovníci vody tečúcej v rôznych uhloch – skoro po rovine, ale aj takmer kolmo nadol zo skaly.

Začíname v Kežmarských žľaboch, kde sme zaparkovali a vyrazili na cestu. Tá by sa dala na začiatku nazvať skôr prechádzkou. „Išli sme stále po rovine, žiadne stúpanie, ešte k tomu medzi stromami, takže nám nebolo ani veľmi teplo. Túto trasu by som mohla odporučiť tým, ktorí nemajú v obľube horúce letné dni. Ide sa väčšinou lesom, a ten poskytuje príjemný tieň,“ doplnila k začiatku túry Gabika.

Rešpekt v nás budili nepreniknuteľné húštiny popri chodníku, človek nemusí mať ani veľmi bujnú fantáziu, aby si predstavil, ako odtiaľ vychádza medveď. Preto sme si spievali, ale nie veľmi nahlas. Len tak, aby o nás tento veľký huňatý pán tatranského lesa dopredu vedel. Našťastie sme žiadneho nestretli.

Chata Plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Peter Kubičár

Pri rázcestníku Čierna voda trochu oddychujeme, posedeli sme na lavičke, dali si oriešky, jablká, vychutnali sme si osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0%MELÓN bez pridaného cukru.

Šípka na smerovníku ukazuje doľava po žltej značke, k chate by sme sa mali dostať za hodinu a pol. Po ceste ideme skoro stále okolo potoka, takže si môžeme kedykoľvek vychladiť nápoj, ktorý máme so sebou. Ak ste vodný živel, tak sa vám bude túra páčiť. Všade, kade idete je voda.

V Doline Siedmich prameňov si vychutnávame takmer až rozprávkovú atmosféru. Dotvára ju scenéria tatranských štítov, vidíme Bujačí vrch i Skalné vráta, obe sa vypínajú nad chatou Plesnivec. Dolinu lemujú južné svahy Belianskych Tatier a masív Stežiek. Oproti Vysokým Tatrám je v Belianskych oveľa menej turistických chodníkov. Prístup na veľkú časť ich územia je od roku 1978 uzavretý. Dôvodom je ochrana vzácnych druhou rastlín, živočíchov, ako aj prírodného prostredia.

Medzi zaujímavosti patrí aj skutočnosť, že v Belianskych Tatrách nie je žiadne pleso, rastie tu však rozmanité množstvo kvetov. Asi najtypickejší je prísne chránený plesnivec alpínsky.

Chata Plesnivec

S parťákom cez hory: Na jedinú vysokohorskú chatu v Belianskych Tatrách

by Chata PlesnivecČlánky

Ilustračné foto: Chata Plesnivec, autor: Michaela Adamovičová

Z Doliny Siedmich prameňov je to k Chate Plesnivec niečo menej ako dva kilometre. Ide o príjemnú prechádzku, ktorú sme zvládli asi za trištvrte hodinu. Je leto, svieti slnko a vzduch v Belianskych Tatrách vonia stovkami druhov kvetov a tráv, ktoré tu rastú v takmer ideálnych podmienkach.

Ideme popri sviežom tatranskom potoku. Chladíme si plechovky s Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, snáď nám vydržia studené až k chate. Vidíme ju už z diaľky, jej typická architektúra s átriovými oknami na ľavej strane sa nedá len tak pomýliť. Po príchode na miesto zisťujeme, že je tu celkom dosť ľudí. Pekné augustové počasie láka do prírody. Ak by ste sa rozhodli pre túru na Chatu Plesnivec, tak nie je náročná, pokojne ju zvládnete aj s deťmi.

„Podarilo sa nám chytiť si miesto rovno pred chatou. Dali sme si cesnačku, fazuľovú polievku, buchty na pare s kakaom dodali energiu. Mala som so sebou aj knihu o tatranských dolinách, určovali sme ktorá je ktorá, presne sme určili, kde sa nachádzame,“ opísala pobyt na chate s úsmevom Radka. Ako ideálne osvieženie nechýbal Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý bol stále príjemne chladený.

Chata plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Michaela Mišička

Z Chaty Plesnivec pokračuje niekoľko turistických chodníkov, napríklad okolo Veľkého Bieleho plesa na Kopské sedlo do Vysokých Tatier na Chatu pri Zelenom plese. V okolí sa nachádza Belianska jaskyňa, je to jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách, a patrí medzi najviac navštevované na Slovensku.

My však mierime späť do Kežmarských žľabov, kde sme našu túru začali. Ideme iným lesným chodníkom ako nahor, tu nie je toľko potokov s rôznymi prítokmi. Stretávame turistov, ktorí ešte len teraz, okolo 16.00 popoludní, mieria nahor na Chatu Plesnivec. Možno sa tam chystajú prenocovať a na druhý deň pokračovať niekam na túru. Neopýtali sme sa, len sme sa pozdravili ako správni návštevníci hôr.

Túra z Kežmarských žľabov na Chatu Plesnivec patrí medzi ľahšie, pokojne ju zvládnete aj s deťmi. Je to jediná prevádzkovaná vysokohorská chata v Belianskych Tatrách. Dlhšia turistická trasa sem vedie aj od Chaty pri Zelenom plese (2 hodiny), Tatranskej Javoriny (4 hodiny 45 minút) alebo zo Ždiaru (5 hodín).

Ždiar leží v Podtatranskej brázde v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Je centrom goralského folklóru.

Ždiar bol najväčším tatranským hotelom

by ČlánkyTatranské 
osady

Leží v Podtatranskej brázde v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Je centrom goralského folklóru, obcou s originálnymi krojmi a architektúrou a pred pár desaťročiami bol najväčším tatranským hotelom.

No kým sa pozrieme na to, čo môže Ždiar ponúknuť návštevníkom dnes, urobíme si malý exkurz do minulosti. Obecná webová stránka uvádza, že vznik obce možno datovať okolo roku 1584 (prvá písomná zmienka pochádza z roku 1590). Vtedy Juraj Horvát z Plavča odkúpil od A. Laského panstvo Nedeca a toto ho urobilo najväčším feudálom na Spiši. Do vlastníctva dostal aj pozemky, na ktorých hospodárili roztrúsení osadníci, potomkovia valašského obyvateľstva. Zemepán ich prinútil obrábať pôdu na vopred vymedzených pozemkoch, ktoré mali veľkú rozlohu. Vďaka nim sa obec „roztiahla“ do dĺžky niekoľkých kilometrov.

Toto územie bolo pokryté aj lesmi a ak sa obyvatelia chceli venovať poľnohospodárstvu, museli lesy vyklčovať a vypáliť. Od toho zrejme pochádza aj názov obce – žiariť, Žiar, Ždiar. Osídlili najmä najnižšie položenú časť brázdy, no hospodárili aj na odlesnených svahoch. Dnes sú práve tieto svahy súčasťou domácej ponuky cestovného ruchu, keďže sa na nich nachádzajú lyžiarske terény a strediská. 

Čo ale preslávilo minulý Ždiar, to boli nielen legendy spojené s pašeráctvom, pytliactvom či zbojníctvom, ale najmä príklon ľudí k tradíciám. Aj dnes väčšina Ždiarčanov hovorí po goralsky, šijú a zdobia tu nádherné kroje, na ktorých vynikajú motívy rastlín a zvierat z oblasti Belianskych Tatier, a časť domov má svojskú, tradičnú architektúru odkazujúcu na bežný roľnícky život a jeho potreby. 

Stavba domov tu mala svoje rituály. Podľa Wikipedie najskôr tu boli jednopriestorové drevenice, v ktorých ľudia bývali aj s dobytkom, no na konci 19. storočia už Ždiarčania stavali domy pre veľké rodiny s povalami, oproti ktorým stáli hospodárske budovy – maštale a stodoly. Kým gazda postavil dom, vyhliadol si v lese stromy, dlho ich pozoroval a opatroval.  Vytínali ich medzi splnom a novým mesiacom, aby drevo nenapadol hmyz. Kým sa tesári chytili roboty, celá rodina pokľakla a pomodlila sa. Miesto pod základmi pokropili svätenou vodou. Proti vetru a škodám mali pomôcť vrecúška so soľou, ktoré vkladali do uhlov stavby.

Zmenilo to až uzavretie turisticky atraktívnych chodníkov v Belianskych Tatrách v roku 1978, čo sa na poklese návštevnosti Ždiaru citeľne podpísalo. Dnes ale turistický vrchol prežíva Bachledova dolina so svojimi atrakciami, napríklad Chodníkom korunami stromov, alebo bobovou dráhou a lyžiarskym vlekom, ale aj stredisko Ždiar – Strednica, či ďalšie vleky v prudkých svahoch obce. Napriek uzávere chodníkov je Ždiar výborným východiskom pre letnú turistiku. Prejsť sa môžete napríklad po chodníku Monkova dolina – Kopské sedlo – Chata pri Zelenom plese – Skalnaté pleso – Tatranská Lomnica, alebo sa môžete vybrať do Osturne či do Veľkej Frankovej, alebo, ako vyzýva stránka vysoketatry.com vyberte si Jezersko alebo vychádzku hrebeňom Spišskej Magury. Využiť možno cyklotrasy, pozrieť si blízku Beliansku jaskyňu, v obci je pestrá ponuka ubytovania v privátnych domoch a penziónoch. Okolité lesy, ktoré neboli postihnuté smršťou v roku 2004, ponúkajú mnohé zákutia na relax, ale aj liečbu, lebo je tu vynikajúca klíma.

Čas môžu návštevníci Ždiaru tráviť aj na náučnom chodníku – ako, inak, po goralsky. Na obecnej stránke nájdete jeho vyčerpávajúcu charakteristiku, preto iba stručne. Venuje sa osídľovaniu a spôsobu obživy obyvateľov, predstaví lanovku na prevoz dreva (svojho času európsky technický unikát), ktorú vybudovala česká veľkofirma J. Ph. Glesinger a tiahla sa od Podspádov cez Ždiar až po Lendak, ale ukáže aj lyžovanie či ždiarsky folklór a architektúru. V obci možno navštíviť múzeum Ždiarsky dom a na vlastnej koži si vyskúšať inscenovanú Ždiarsku svadbu, ale dá sa pozrieť aj Svetelný dom či Family Park Strachankovo.

Náučný chodník sa zastavuje aj vo filmotéke, pričom návštevník sa dozvie, že v obci nakrúcali slávne Orlie pierko a Medenú vežu, a že dvorným filmárom obce bol nemenej slávny Karel Plicka a jeho dokumenty Za slovenským ľudom, Po horách a dolách a Zem spieva. Spomína sa tu aj Rodná zem, ale aj iné filmy, v ktorých si Ždiar „zahral“, napríklad Tatranská romanca, Vivat, Beňovský či Adam Šangala.