Cart is empty Štrbské Pleso, Starý Smokovec, Tatranská Lomnica, to sú strediská, ktoré vymenuje asi väčšina opýtaných.
Na bielych stopách pod majestátnym Lomnickým štítom
Ilustračné foto: Matúš Jančík.
Ak našinec spomenie pred cudzincom Vysoké Tatry, zaručene dostane odpoveď: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Posledné z vymenovaných stredísk za svoju pozíciu v rebríčku najznámejších lokalít našich veľhôr vďačí najmä polohe.
Leží pod majestátnym Lomnickým štítom, ktorý je jedným zo symbolov Vysokých Tatier. No čoraz viac je známe aj vďaka svojej povesti významného centra zimných športov. A mnohí naň nedajú dopustiť. Okrem zjazdárov, ktorí toto stredisko považujú za svoju mekku, si v ňom na svoje môžu prísť aj vyznávači bielej stopy. No treba jedným dychom dodať, že trate pre bežkárov v tomto našom najvyššie položenom stredisku sa odporúčajú prevažne zdatnejším športovcom.
Foto: Depositphotos.
Zaujímavý okruh s korčuliarskou aj klasickou stopou vedie cez areál Kolbiska, v blízkosti futbalového ihriska a budovy Štátnych lesov TANAP-u. Meria 2,4 km a je to skvelý zážitok, znásobený aj starostlivou úpravou trate. Je vhodná aj pre deti. Navyše, v požičovni Slnečný dom sa dajú požičať detské lyže. V blízkosti Tatranskej Lomnice sa nájde trať s prívlastkom – ľahká. Vybehnúť na 8 kilometrov dlhú klasickú stopu sa dá, ak sa vydáte z Tatranskej Lomnice smerom na Starú Lesnú. Po starolesnianskych lúkach sa dostanete až k náučnému chodníku pri Astronomickom ústave SAV. Ak je dostatok prírodného snehu, bežkovať môžete aj v známom golfovom areáli vo Veľkej Lomnici.
A to sa hocikde iba tak nenájde. Je to trasa pre klasických vyznávačov bielej stopy, ktorí sa netrhajú za výkonom, pohyb si vychutnávajú, dokážu sa zastaviť a kochať sa pohľadmi do okolia. V tomto prípade sú to nádherné výhľady na Vysoké Tatry, čo deň na bežkách urobia nezabudnuteľným. Trasa je upravená. Rovnako sa upravuje aj chodník z Tatranskej Lomnice až do Tatranskej Kotliny. Aj vás lyžovanie baví a chcete o ňom vedieť viac, navštívte v Tatranskej Lomnici Ski Museum. Uvidíte atrakciu – 3,07 metra dlhé lyže, ale aj dielňu na výrobu lyží, palíc a topánok a môžete ich porovnať s tými, ktoré tvoria dnešnú lyžiarsku výbavu.
Autom až pod vleky sa v Tatrách o pár rokov už nebude dať ísť
Ilustračné foto: Ivan Horňák
Počas zlatého týždňa Vysoké Tatry praskali vo švíkoch. Preplnené parkoviská, hromady áut na cestách, státie v kolónach, namiesto sviatočnej pohody stres a nespokojnosť. Môže sa to v budúcnosti počas náporov návštevníkov veľhôr zmeniť?
Opakuje sa to každý rok. Obdobie od Štefana do Troch kráľov sú Tatry nabité turistami, lyžiarmi a skialpinistami. Väčšina z nich používa na prepravu osobné auto a parkoviská v strediskách Vysokých Tatier tento nápor nedokážu zvládnuť.
„Toto je výnimočný časový úsek. Inokedy v roku tento problém v Tatrách nemáme. Možno až na výnimku pár hromadných podujatí, ako sú trebárs Medvedie dni, existujúci počet parkovacích miest stačí,“ hovorí Štefan Mulik, ktorý má na starosti geografické a informačné systémy a dopravu na MsÚ Vysoké Tatry.
Všetci chcú ísť na Hrebienok iba počas víkendov a voľna. Rad na lanovku potom vyzerá takto. Ilustračné foto: Renáta Rajtárová Šišoláková
Dodáva, že počas zlatého týždňa problém s parkovaním a plynulou dopravou spôsobujú jednodňoví návštevníci, ktorí sa vyberú do Tatier na obrátku vo veľkom počte, ale aj nedisciplinovaní vodiči a nedostatočná zimná výbava ich áut, čo dokáže zabrzdiť premávku v stúpaniach na dlhé desiatky minút.
Pre ubytovaných, zamestnaných a domácich obyvateľov, plus primeraný počet jednodňových lyžiarov či turistov majú Vysoké Tatry vyriešené zázemie na parkovanie, čo dokladajú poprázdninové januárové dni, keď sa nikde nečaká. Trendom nie je neustále budovať nové parkovacie miesta, ale presunúť návštevníkov do verejnej dopravy.
„Pravdou je ale aj to, že Prešovský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje autobusovú dopravu, sa dnes borí, podobne ako aj celé Slovensko, s nedostatkom vodičov. Pokiaľ mám dobré informácie, počas sviatkov dopravné spoločnosti zápasili aj so zvýšenou práceneschopnosťou vodičov pre covid. Nemohli teda zahustiť dopravu a pre zápchy mnohé spoje aj meškali,“ pokračuje Š. Mulik.
Mesto Vysoké Tatry už viac rokov komunikuje aj s ministerstvom dopravy a železničnými spoločnosťami, aby sa zahustili intervaly na Tatranskej elektrickej železnici a Ozubnicovej železnici z hodiny na polhodinu. Pomohlo by to prepraviť viac cestujúcich od Popradu či Štrby smerom do Tatier a potom zo Štrbského Plesa cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice.
„No chcelo by to investovať do výstavby výhybní, čo sa zatiaľ nedosiahlo. Výstavba nových parkovísk nie je východisko, mesto Vysoké Tatry touto cestou nechce ísť. Viaceré jeho časti majú štatút klimatických kúpeľov, rozprestiera sa v národnom parku, čo prakticky vylučuje, aby sa v ich prostredí vytvárali podmienky pre zahustenie pohybu automobilovej dopravy,“ dôvodí Š. Mulik.
Budúcnosť riešenia dopravy, vrátane statickej, spočíva v pláne udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry. Na tomto strategickom dokumente pracuje Prešovský samosprávny kraj spolu s mestom Vysoké Tatry a podtatranskými mestami a obcami, ako sú Poprad, Kežmarok, Štrba a ďalšie.
Budúcnosťou dopravy vo Vysokých Tatrách je verejná doprava. Ale treba ju inak zorganizovať. Ilustračné foto: Karin Kollerová
„Práce na jeho tvorbe by mali byť v tomto roku zavŕšené, potom bude nasledovať plnenie jednotlivých krokov. V pláne sa ráta aj so záchytnými parkoviskami v podhorí, prestupnými terminálmi, kyvadlovou dopravou do stredísk a podobne.“
Kyvadlovú dopravu do stredísk si už mesto Vysoké Tatry vyskúšalo. Napríklad počas jarných prázdnin zberá skibus lyžiarov či turistov a rozváža ich od Tatranskej Polianky po Tatranské Matliare. Osvedčilo sa to, predišlo preplneniu tatranských ciest a parkovísk a obslúžilo potreby návštevníkov i lyžiarskych stredísk. Organizuje sa počas jarných prázdnin každoročne.
Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry rieši dopravu komplexne. Definuje jej budúce potreby pre roky 2030, 2040 a 2050, stanovuje priority, identifikuje opatrenia a zdroje na ich dosiahnutie. Smeruje k tomu, aby sa pre tatranský región zabezpečila kvalitná a moderná doprava, a to posilnením verejnej ekologickej dopravy, redukovaním individuálnej automobilovej dopravy a zavádzaním smart riešení.
Kým sa tak stane návštevníci Vysokých Tatier by mali viac využívať rôzne aplikácie s informáciami o situácii v strediskách cestovného ruchu a plánovať si návštevu veľhôr aj v iné ako víkendové či sviatočné dni. Tatry sa nafúknuť nedajú a tlačenici sa dá predísť rozumnými rozhodnutiami.
Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien
Ilustračné foto: József Jocó Pozsgai
Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla. Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.
Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.
Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták
V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.
Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..
Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták
Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.
Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.
Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.
Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť popísaných trás.
Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.
Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták
Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.
V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese.
Lezenie na ľadopádoch. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták
K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.
Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.
Zdroj: Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima
Novým riaditeľom záchranárov je Matúšek, v TANAP-e vo výberom konaní uspel Olexa
Martin Matúšek. Foto: HZS
Novým riaditeľom Horskej záchrannej služby je Martin Matúšek. Na tomto poste začiatkom januára vystriedal Mareka Biskupiča. Vo výberovom konaní na riaditeľa Tatranského národného parku uspel Peter Olexa, ktorý bol doteraz poverený jeho vedením.
Martin Matúšek je horským záchranárom od roku 1996. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, prvé záchranné akcie absolvoval ako dobrovoľník v Malej Fatre a následne strávil päť rokov na Stredisku lavínovej prevencie. Od roku 2003 pôsobil na oblastnom stredisku vo Vysokých Tatrách. Je inštruktorom pozemnej záchrany, lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa.
Martin Matúšek. Foto: HZS
„Mojim cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému aj mimo zásahových oblastí HZS,“ povedal nový riaditeľ. Doplnil tiež, že jeho víziou je prehlbovanie spolupráce s Vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou a správami národných parkov, pretože Horská záchranná služba vykonáva svoju činnosť takmer výlučne na ich územiach.
V pláne má tiež, ako informuje portál HZS, obnoviť preventívnu a vzdelávaciu prácu vo všetkých oblastiach záchrany podľa vzoru Strediska lavínovej prevencie. Pokračovať bude vo vylepšovaní materiálno-technického zázemia pre prácu záchranárov a v budúcnosti aj v zlepšovaní podmienok práce a priestorov riaditeľstva HZS.
Horská záchranná služba bude podľa vyjadrenia Martina Matúšeka nadväzovať aj na trend čerpania prostriedkov z eurofondov. Za dôležité považuje podporu odborov a spoluprácu s horolezeckým spolkom YAMES, prevádzkovateľmi lyžiarskych tratí a vlekov a turistických klubov, s ktorými plánuje šíriť osvetu o bezpečnom pohybe v horách.
Pri nástupe do funkcie riaditeľa Horskej záchrannej služby M. Matúšek poďakoval svojim predchodcom za finalizáciu a naštartovanie viacerých projektov a procesov, ktoré skvalitnili činnosť Horskej záchrannej služby v našich horách.
Peter Olexa. Foto: TANAP
Na funkciu riaditeľa nášho najstaršieho národného parku uspel vo výberovom konaní koncom minulého roka Peter Olexa, ktorý bol od novembra poverený jeho vedením a vystriedal na tejto pozícii po šestnástich rokoch pôsobenia Pavla Majka.
V predloženej koncepcii rozvoja TANAP-u označil za dôležitú spoluprácu medzi všetkými subjektmi, ktoré pôsobia v národnom parku, najmä s Horskou záchrannou službou. Orientovať sa chce tiež na nevyužitý potenciál budov v správe parku a venovať sa ich rekonštrukcii a ich možného využitia v turistickom ruchu , vrátane sprievodcovských služieb cez kmeňových zamestnancov parku.
Za dôležité v ochrane prírody považuje vedu a výskum, ktoré majú napomôcť nastaveniu manažmentu ochrany prírody v jej prospech i organizovaniu turizmu i v problematických lokalitách. V koncepcii, ktorá bola zverejnená na stránke ministerstva životného prostredie, sa venoval aj možnosti vysadenia losa mokraďového do ekosystému parku, ale aj návratu lososa a úhora ho horských potokov.
Krásne výhľady – aj o tom je bežkovanie v Nízkych Tatrách
Foto: Matúš Jančík.
V známom centre zjazdového lyžovania v Jasnej majú miesto na svoju obľúbenú aktivitu aj vyznávači bielej stopy.
Napriek tomu, že v celej Európe každoročne ubúda snehová prikrývka, v tomto stredisku si na lyžiach pár mesiacov predsa len zabeháte. Aktívne oddychovať s rodinou na prírodnom snehu môžete v Demänovskej doline s výborne upravenými traťami. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu a nadmorská výška nad 1 200 m je dobrou garanciou využiteľnosti trás. Chopok môžete prebrázdiť po troch trasách na severnej strane kopca alebo je možné vydať sa na dlhú trať Biela púť.
V lokalite Jasná – Zadné vody bývajú udržiavané bežkárske trasy v celkovej dĺžke zhruba 5 kilometrov. Červený Športový okruh meria 2 300 metrov, Turistický okruh má 3 000 metrov a väčšinou kopíruje červenú trasu. Na okruhoch prekonáte prevýšenie 92 metrov. Nachádza sa tu aj zelená cesta, takzvaná Chaletová spojka, dlhá 700 metrov, ktorá vás privedie k spomínaným dvom bežkárskym okruhom z lokality Otupné. K začiatku zelenej spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú vo svojich spodných častiach veľmi strmé. K bežeckým trasám, ktoré nie sú náročné a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, možno prísť z parkoviska na ceste pod Tromi vodami.
Bežkári, pre ktorých sú okruhy okolo Chopka málo, majú v tejto časti Nízkych Tatier k dispozícii známu Bielu púť dlhú takmer 30 kilometrov. Je to trasa aj pre peších turistov s nádhernými prírodnými scenériami. Obľúbené sú aj trate na Čertovici, ktoré sa nachádzajú v priemernej výške tisíc metrov s garanciou prírodného snehu aspoň dva mesiace v roku. Každý rok okolo horského priechodu pribúdajú nové kilometre upravovaných tratí, niektoré – menej náročné – sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. A podobne, ako aj inde v Nízkych Tatrách aj tu majú bežkári na obdiv počas pekného zimného počasia zasneženú scenériu okolitých lúk, lesov a kopcov doslova v rozprávkovej kvalite.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
Extrém – šesťdesiat lyžiarskych úrazov za deň
Foto: HZS
Včerajšok dal horským záchranárom zabrať. V stredu 27. decembra zasahovali v horských strediskách pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch. Viaceré majú domicil v Tatrách.
Horskí záchranári informovali, že včerajšok bol pre nich extrémne náročným dňom. V lyžiarskych strediskách na Slovensku zasahovali pri šesťdesiatich lyžiarskych úrazoch, pričom v prevažnej miere išlo o vážnejšie zranenia. Ako sa uvádza na stránke Horskej záchrannej služby, išlo prevažne o dôsledky zrážok lyžiarov a snowboardistov a po pádoch na zjazdovkách pribúdali aj zranenia končatín.
Extrémne veľa výjazdov mali horskí záchranári z Nízkych Tatier, ktorí ošetrili počas jedného dňa mimoriadny počet lyžiarskych úrazov. „Na severnej strane Chopka si lyžiari na svahoch privodili až 30 úrazov, ktoré bolo potrebné ošetriť a zranených následne zo zjazdovky transportovať. Na južnej strane Chopka bolo spolu 14 úrazov,“ uvádza sa na spomínanom portáli. Jeden z úrazov si dokonca vyžiadal súčinnosť s posádkou Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a letecký transport do nemocnice.
Vážnu štatistiku úrazov majú aj Roháče – Spálená a Tatranská Lomnica, v týchto strediskách zasahovali horskí záchranári v stredu po tri razy.
Ako príčinu veľkého množstva úrazov uviedla Horská záchranná služba veľký počet návštevníkov lyžiarskych stredísk, náročnejšie zľadovatené podmienky na svahoch, ktoré podľa nej sviatkujúcich lyžiarov zaskočili. Natopená vrstva snehu z vianočného oteplenia z predchádzajúcej chladnej noci prituhla a počas slnečnej stredy spôsobovala problémy najmä technicky menej zdatným lyžiarom.
Keďže lyžiarov bude v prázdninovom čase ešte pribúdať, horskí záchranári apelujú na návštevníkov lyžiarskych stredísk, aby boli ohľaduplní, nepreceňovali svoje schopnosti, jazdu prispôsobovali podmienkam na zjazdovkách a plne rešpektovali pravidlá správania Bieleho kódexu.
Na Štrbské Pleso idú bežkári na profesionálne upravené trate
Foto: Matúš Jančík.
Najobľúbenejšie bežkárske trate v Tatranskom národnom parku sú v okolí Štrbského Plesa.
Táto významná osada sa do hľadáčika bežkárov postupne dostávala po roku 1970, vtedy bola dejiskom majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní a vtedy došlo aj k budovaniu bežkárskych tratí v tomto stredisku. V širšom okolí prekrásneho horského jazera je dnes 20 až 30 km tratí. Tie okolo jazera sa už neupravujú, prednostne ide o chodník pre peších. V Areáli bežeckého lyžovania Snow na Štrbskom Plese je osem bežeckých okruhov v dĺžke od 1,5 – 5 km. Štadión, ale aj okruhy do 2,5 km je možné využívať počas celej zimnej sezóny, lebo sú umelo zasnežované.
Niektoré z tratí sú homologizované FIS certifikátom, väčšina z nich vedie horským terénom vrátane prevýšenia, čo umožňuje aj kondičné a športové lyžovanie. K nim patrí aj Šprintérska trať, Andelova trať, ale aj séria okruhov do Furkotskej doliny, ktoré patria k top bežkárskym zážitkom. Najkratšia z profilovo ťažkých trás (2,5 km) s prevýšením 90 m vedie okolo slepého plesa. Areál je pravidelným dejiskom majstrovstiev SR v behu na lyžiach, konajú sa tu medzinárodné súťaže FIS Cup, k nedávnym významným podujatiam patrí Svetová zimná univerziáda 2015.
Pre bežných bežkárov, začiatočníkov i deti je v Areáli Snow určená predovšetkým trať na štadióne s prívlastkom – ľahká. Výhodou areálu, ktorého trate sa už spoplatňujú, sú požičovňa lyží, bežecká lyžiarska škola, stan na úschovu oblečenia či prezliekanie. Prosto, vybrať sa dá z veľkej ponuky a treba dodať, že všetky trate sú vhodné na klasickú aj voľnú techniku.
Poďme však von z neho a spomeňme tiež bežkársku trať starou cestou zo Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby. Jej štart je pod Móryho vyhliadkou a odporúča sa pre prípad priaznivých snehových podmienok namiesto jazdy zubačkou. Ide o zjazd dlhý okolo štyroch kilometrov, určený pre bežkárov, ktorí si vedia vychutnať aj rýchlu jazdu. Na bežky môžete vyraziť aj do podhoria – do areálu Mengusovský bežkár, ale aj do okolia Štrby či do Lopušnej doliny.
7 tipov, čo robiť v Bachledke
Keď sa povie Bachledova dolina, väčšine z nás sa vybaví Chodník korunami stromov. Toto najrýchlejšie sa rozvíjajúce celoročné rodinné horské stredisko ponúka omnoho viac.
1. Výborné podmienky pre všetkých lyžiarov
Dostatok snehu na začiatku zimy umožnil, že stredisko Bachledka spustilo novú lyžiarsku sezónu už 8. decembra. Na lyžiarov je pripravených 8,5 km perfektne upravených zjazdoviek všetkých typov náročností. Na hrebeň, kde sa spájajú všetky zjazdovky, sa z Bachledovej doliny vás vyvezie 10-miestna kabínková lanovka. K dispozícii je aj 4-sedačková lanovka Jezersko a ďalších šesť lyžiarskych vlekov. Začiatočníci môžu rozvíjať svoje lyžiarske schopnosti na modrých zjazdovkách ako na hrebeni, tak aj v doline.
2. Najväčšia lyžiarska škola pre deti v okolí
Svoje deti môžete zveriť do rúk profesionálnych inštruktorov v najväčšej lyžiarskej škole v okolí – ohradenom areáli Bachledka Detský svet na zjazdovke Hrebeň. Trasa je postavená z rozprávkových postavičiek a ďalšie zábavné pomôcky pre staršie i najmenšie deti. Okrem výučby si tu deti užijú sánkovanie a minikolotoč. Ak je von veľká zima, môžu sa ohriať a vyšantiť vo vnútornom detskom kútiku.
3. Bežkovanie s krásnymi výhľadmi
Bežecké lyžovanie spojené s nádhernými výhľadmi na hrebeň Belianskych Tatier, to je trasa hrebeňom Spišskej Magury. Pri slnečnom počasí a dobrej viditeľnosti ide o naozaj silný zážitok. Trať začína na vrchole Spišskej Magury, pokračuje na Ždiar – Príslop. Dlhá je 7 kilometrov, ak pôjdete aj späť, prejdete dvojnásobnú vzdialenosť. Trať upravujú ratrakom, nie je na nej bežkárska stopa, je vhodná na klasický aj korčuliarsky štýl bežkovania.
4. Populárny skialp
Vedeli ste, že preteky vojenských hliadok na lyžiach, podobné dnešnému skialpinizmu, boli v programe už prvých zimných olympijských hier v roku 1924? Odvtedy tento druh aktívneho pohybu na snehu prešiel veľkým vývojom nabral na popularite. V Bachledovej doline začnete pri Aprés Ski reštaurácii, koniec je na vrchole Spišskej Magury pri Chodníku korunami stromov. Zjazd absolvujete po zjazdovke Bachledka I. Trasa meria 2,3 kilometra s prevýšením 254 metrov, mali by ste ju zvládnuť približne za polhodinu.
5. Výhľad, ktorý neomrzí v žiadnom ročnom období
Chodník korunami stromov môžeme zaradiť medzi jednu z najväčších turistických atrakcií celých Tatier. Trasa je dlhá viac ako 600 metrov a vedie doslova až nad korunami stromov. Je na nej množstvo informačných tabúľ o živote v miestnych lesoch, aj o ničivej sile počasia. Neskutočným zážitkom je výhľad z 32 metrov vysokej vyhliadkovej veže. Les okolo seba, štíty Belianskych Tatier, ale aj Pieniny a Zamagurie budete mať ako na dlani.
6. Výborná kuchyňa s panoramatickými výhľadmi
Po aktívnom pohybe dobre padne obed či večera v príjemnom podniku. V Bachledovej doline nájdete viaceré druhy gastro zariadení – reštaurácia Panorama s ponukou rôznych jedál a vonkajšou terasou, reštaurácia La Gamba je zameraná skôr na taliansku kuchyňu, má aj aprés ski bar. Ak dáte prednosť rýchlemu občerstveniu a teplému varenému jedlu, je tu napríklad bistro Jezersko alebo bistro Furmanec.
7. Zážitkový večerný program pre celú rodinu
Ak máte večer chuť zažiť ešte niečo zaujímavé, opäť si môžete vybrať z viacerých možností. Stredisko Bachledka pripravilo trikrát týždenne Čarovnú krajinku. Každú stredu, piatok a sobotu čaká návštevníkov večerná prechádzka Chodníkom korunami stromov za svitu mesiaca a zábavná večerná sánkovačka na 2,5 kilometra dlhej sánkarskej trati. Stredisko ponúka aj hudobný program, snežné párty i koncerty živej ľudovej hudby.
Tak čo? Navnadili sme vás na dobrodružstvo v Bachledke?
Autor titulnej fotografie: Bachledka Ski & Sun
V Smokovcoch zažijete bežkovanie na prírodných tratiach
Foto: Matúš Jančík.
Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou a dnes aj administratívnym centrom Vysokých Tatier. Ak doň mierite za športom, vezmite do úvahy aj problém s parkovaním, odporúčame využiť verejnú dopravu. A platí to aj pre bežkárov.
Toto horské mestečko má vo svojej blízkosti 21 kilometrov bežeckých tratí. Pre časť z nich je štartovacou i cieľovom stanicou niektorý zo Smokovcov alebo blízka Tatranská Polianka. Najväčším tromfom Smokovcov sú prírodné trate, na ktorých nie je nával. Najdlhšou z nich je obľúbený chodník popri Ceste slobody z Nového Smokovca do Vyšných Hágov, ktorý sa v zime mení na 8 km dlhú bežkársku trasu s krásnymi výhľadmi a minimálnym prevýšením. Stúpanie predstavuje 212 m, klesanie 125 m. Je vhodná aj pre deti, trasu tam aj späť , čo je spolu 16 km, zvládnu, hoci bedekre k nej dávajú prívlastok – stredne náročná.
Je pravidlom, že trasa je upravovaná tak, aby vedľa nej ostal priestor aj pre chodcov, žiada si to toleranciu z ich strany, aby stopu zbytočne neničili. Do Vyšných Hágov mieria aj tí bežkári, ktorí chcú „urobiť“ okruh na tamojšom futbalovom ihrisku, mimochodom, najvyššie položenom u nás. Bežkársky okruh je dlhý pol kilometra a pokojne na ňom môžete zaúčať do tajov bežeckého lyžovania všetkých začiatočníkov vrátane detí. Prevýšenie takmer žiadne, obísť si ho môžete, koľkokrát len chcete.
A máme tu ďalšiu ponuku pre začiatočníkov. Volá sa Dolný Smokovec – Farské lúky, okruh sa nachádza medzi budovou základnej školy, farou a sídliskom. Má dĺžku zruba 0,4 km a bežkári mu dávajú prívlastok – jednoduchý. Stúpanie na ňom je naozaj pre deti – predstavuje 9 m, rovnako ako aj klesanie. Bežky na tomto okruhu môžete striedať s korčuľovaním na blízkom klzisku. Bežkári si obľúbili aj športovanie na dvoch okruhoch na lúkach medzi Tatranskou Poliankou a blízkym Gerlachovom, prvý má dva a druhý tri kilometre. Tatranská Polianka má bohatú lyžiarsku históriu, začiatkom minulého storočia bola jediným lyžiarskym strediskom v Uhorsku, takže zdolávanie kilometrov môže mať pre vás nostalgický podtón.
