Dopravné zápchy v Tatrách.

Autom až pod vleky sa v Tatrách o pár rokov už nebude dať ísť

Ilustračné foto:  Ivan Horňák 

Počas zlatého týždňa Vysoké Tatry praskali vo švíkoch. Preplnené parkoviská, hromady áut na cestách, státie v kolónach, namiesto sviatočnej pohody stres a nespokojnosť. Môže sa to v budúcnosti počas náporov návštevníkov veľhôr zmeniť?

Opakuje sa to každý rok. Obdobie od Štefana do Troch kráľov sú Tatry nabité turistami, lyžiarmi a skialpinistami. Väčšina z nich používa na prepravu osobné auto a parkoviská v strediskách Vysokých Tatier tento nápor nedokážu zvládnuť.

„Toto je výnimočný časový úsek. Inokedy v roku tento problém v Tatrách nemáme. Možno až na výnimku pár hromadných podujatí, ako sú trebárs Medvedie dni, existujúci počet parkovacích miest stačí,“ hovorí Štefan Mulik, ktorý má na starosti geografické a informačné systémy a dopravu na MsÚ Vysoké Tatry.

Všetci chcú ísť na Hrebienok iba počas víkendov a voľna. Rad na lanovku potom vyzerá takto. Ilustračné foto:  Renáta Rajtárová Šišoláková

Dodáva, že počas zlatého týždňa problém s parkovaním a plynulou dopravou spôsobujú jednodňoví návštevníci, ktorí sa vyberú do Tatier na obrátku vo veľkom počte, ale aj nedisciplinovaní vodiči a nedostatočná zimná výbava ich áut, čo dokáže zabrzdiť premávku v stúpaniach na dlhé desiatky minút.

Pre ubytovaných, zamestnaných a domácich obyvateľov, plus primeraný počet jednodňových lyžiarov či turistov majú Vysoké Tatry vyriešené zázemie na parkovanie, čo dokladajú poprázdninové januárové dni, keď sa nikde nečaká. Trendom nie je neustále budovať nové parkovacie miesta, ale presunúť návštevníkov do verejnej dopravy.

„Pravdou je ale aj to, že Prešovský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje autobusovú dopravu, sa dnes borí, podobne ako aj celé Slovensko, s nedostatkom vodičov. Pokiaľ mám dobré informácie, počas sviatkov dopravné spoločnosti zápasili aj so zvýšenou práceneschopnosťou vodičov pre covid. Nemohli teda zahustiť dopravu a pre zápchy mnohé spoje aj meškali,“ pokračuje Š. Mulik.

Mesto Vysoké Tatry už viac rokov komunikuje aj s ministerstvom dopravy a železničnými spoločnosťami, aby sa zahustili intervaly na Tatranskej elektrickej železnici  a Ozubnicovej železnici z hodiny na polhodinu. Pomohlo by to prepraviť viac cestujúcich od Popradu či Štrby smerom do Tatier a potom zo Štrbského Plesa cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice.

„No chcelo by to investovať do výstavby výhybní, čo sa zatiaľ nedosiahlo. Výstavba nových parkovísk nie je východisko, mesto Vysoké Tatry touto cestou nechce ísť. Viaceré jeho časti majú štatút klimatických kúpeľov, rozprestiera sa v národnom parku, čo prakticky vylučuje, aby sa v ich prostredí vytvárali podmienky pre zahustenie pohybu automobilovej dopravy,“ dôvodí Š. Mulik.

Budúcnosť riešenia dopravy, vrátane statickej, spočíva v pláne udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry. Na tomto strategickom dokumente pracuje Prešovský samosprávny kraj spolu s mestom Vysoké Tatry a podtatranskými mestami a obcami, ako sú Poprad, Kežmarok, Štrba a ďalšie.

Budúcnosťou dopravy vo Vysokých Tatrách je verejná doprava. Ale treba ju inak zorganizovať. Ilustračné foto: Karin Kollerová

„Práce na jeho tvorbe by mali byť v tomto roku zavŕšené, potom bude nasledovať plnenie jednotlivých krokov. V pláne sa ráta aj so záchytnými parkoviskami v podhorí, prestupnými terminálmi, kyvadlovou dopravou do stredísk a podobne.“

Kyvadlovú dopravu do stredísk si už mesto Vysoké Tatry vyskúšalo. Napríklad počas jarných prázdnin zberá skibus lyžiarov či turistov a rozváža ich od Tatranskej Polianky po Tatranské Matliare. Osvedčilo sa to, predišlo preplneniu tatranských ciest a parkovísk a obslúžilo potreby návštevníkov i lyžiarskych stredísk. Organizuje sa počas jarných prázdnin každoročne.

Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry rieši dopravu komplexne. Definuje jej budúce potreby pre roky 2030, 2040 a 2050, stanovuje priority, identifikuje opatrenia a zdroje na ich dosiahnutie. Smeruje k tomu, aby sa pre tatranský región zabezpečila kvalitná a moderná doprava, a to posilnením verejnej ekologickej dopravy, redukovaním individuálnej automobilovej dopravy a zavádzaním smart riešení.

Kým sa tak stane návštevníci Vysokých Tatier by mali viac využívať rôzne aplikácie s informáciami o situácii v strediskách cestovného ruchu a plánovať si návštevu veľhôr aj v iné ako víkendové či sviatočné dni. Tatry sa nafúknuť nedajú a tlačenici sa dá predísť rozumnými rozhodnutiami.

Na vrchole

Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien

Ilustračné foto:  József Jocó Pozsgai 

Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla.  Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.

Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.

Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták

V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.

Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..

Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.

Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa  pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.

Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.

Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť  popísaných trás.

Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.

Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.

V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.  Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese. 

Lezenie na ľadopádoch.  Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.

Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.

Zdroj:  Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima

Zmeny na postoch riaditeľov HZS a TANAP-u

Novým riaditeľom záchranárov je Matúšek, v TANAP-e vo výberom konaní uspel Olexa

Martin Matúšek. Foto:  HZS

Novým riaditeľom Horskej záchrannej služby je Martin Matúšek. Na tomto poste začiatkom januára vystriedal Mareka Biskupiča. Vo výberovom konaní na riaditeľa Tatranského národného parku uspel Peter Olexa, ktorý bol doteraz poverený jeho vedením.

Martin Matúšek je horským záchranárom od roku 1996. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, prvé záchranné akcie absolvoval ako dobrovoľník v Malej Fatre a následne strávil päť rokov na Stredisku lavínovej prevencie. Od roku 2003 pôsobil na oblastnom stredisku vo Vysokých Tatrách. Je inštruktorom pozemnej záchrany, lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa.

Martin Matúšek. Foto: HZS

„Mojim cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému aj mimo zásahových oblastí HZS,“ povedal nový riaditeľ. Doplnil tiež, že jeho víziou je prehlbovanie spolupráce s Vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou a správami národných parkov, pretože Horská záchranná služba vykonáva svoju činnosť takmer výlučne na ich územiach.

V pláne má tiež, ako informuje portál HZS, obnoviť preventívnu a vzdelávaciu prácu vo všetkých oblastiach záchrany podľa vzoru Strediska lavínovej prevencie. Pokračovať bude vo vylepšovaní materiálno-technického zázemia pre prácu záchranárov a v budúcnosti aj v zlepšovaní podmienok práce a priestorov riaditeľstva HZS.

Horská záchranná služba bude podľa vyjadrenia Martina Matúšeka nadväzovať aj na trend čerpania prostriedkov z eurofondov. Za dôležité považuje podporu odborov a spoluprácu s horolezeckým spolkom YAMES, prevádzkovateľmi lyžiarskych tratí a vlekov a turistických klubov, s ktorými plánuje šíriť osvetu o bezpečnom pohybe v horách.

Pri nástupe do funkcie riaditeľa Horskej záchrannej služby M. Matúšek poďakoval svojim predchodcom za finalizáciu a naštartovanie viacerých projektov a procesov, ktoré skvalitnili činnosť Horskej záchrannej služby v našich horách.

Peter Olexa. Foto: TANAP

Na funkciu riaditeľa nášho najstaršieho národného parku uspel vo výberovom konaní koncom minulého roka Peter Olexa, ktorý bol od novembra poverený jeho vedením a vystriedal na tejto pozícii po šestnástich rokoch pôsobenia Pavla Majka.

V predloženej koncepcii rozvoja TANAP-u označil za dôležitú spoluprácu medzi všetkými subjektmi, ktoré pôsobia v národnom parku, najmä s Horskou záchrannou službou. Orientovať sa chce tiež na nevyužitý potenciál budov v správe parku a venovať sa ich rekonštrukcii a ich možného využitia v turistickom ruchu , vrátane sprievodcovských služieb cez kmeňových zamestnancov parku.

Za dôležité v ochrane prírody považuje vedu a výskum, ktoré majú napomôcť nastaveniu manažmentu ochrany prírody v jej prospech i organizovaniu turizmu i v problematických lokalitách. V koncepcii, ktorá bola zverejnená na stránke ministerstva životného prostredie, sa venoval aj možnosti vysadenia losa mokraďového do ekosystému parku, ale aj návratu lososa a úhora ho horských potokov.

Bežkárska stopa v Nízkych Tatrách

Krásne výhľady – aj o tom je bežkovanie v Nízkych Tatrách

Foto: Matúš Jančík.

V známom centre zjazdového lyžovania v Jasnej majú miesto na svoju obľúbenú aktivitu aj vyznávači bielej stopy.

Napriek tomu, že v celej Európe každoročne ubúda snehová prikrývka, v tomto stredisku si na lyžiach pár mesiacov predsa len zabeháte. Aktívne oddychovať s rodinou na prírodnom snehu môžete v Demänovskej doline s výborne upravenými traťami. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu a nadmorská výška nad 1 200 m je dobrou garanciou využiteľnosti trás. Chopok môžete prebrázdiť po troch trasách na severnej strane kopca alebo je možné vydať sa na dlhú trať Biela púť.

V lokalite Jasná – Zadné vody bývajú udržiavané bežkárske trasy v celkovej dĺžke zhruba 5 kilometrov. Červený Športový okruh meria 2 300 metrov, Turistický okruh má 3 000 metrov a väčšinou kopíruje červenú trasu. Na okruhoch prekonáte prevýšenie 92 metrov. Nachádza sa tu aj zelená cesta, takzvaná Chaletová spojka, dlhá 700 metrov, ktorá vás privedie k spomínaným dvom bežkárskym okruhom z lokality Otupné. K začiatku zelenej spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú vo svojich spodných častiach veľmi strmé. K bežeckým trasám, ktoré nie sú náročné a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, možno prísť z parkoviska na ceste pod Tromi vodami.

Bežkári, pre ktorých sú okruhy okolo Chopka málo, majú v tejto časti Nízkych Tatier k dispozícii známu Bielu púť dlhú takmer 30 kilometrov. Je to trasa aj pre peších turistov s nádhernými prírodnými scenériami. Obľúbené sú aj trate na Čertovici, ktoré sa nachádzajú v priemernej výške tisíc metrov s garanciou prírodného snehu aspoň dva mesiace v roku. Každý rok okolo horského priechodu pribúdajú nové kilometre upravovaných tratí, niektoré – menej náročné – sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. A podobne, ako aj inde v Nízkych Tatrách aj tu majú bežkári na obdiv počas pekného zimného počasia zasneženú scenériu okolitých lúk, lesov a kopcov doslova v rozprávkovej kvalite.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope