strážca prírody TANAP

Počuli ste už o strážcoch prírody?

Kto sa môže stať strážcom prírody? Je rozdiel medzi profesionálnym a dobrovoľným strážcom? A kedy vyťahujú pokutové bloky? Tak aj na tieto otázky vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory.

Vladko a Tánička sa zhovárajú o výnimočnom povolaní strážcu prírody a inšpirovali sa prácou Jána Hoľmu, ktorý toto povolanie v Tatranskom národnom parku vykonáva už pätnásť rokov. Vysvetľujú, že nie je iba o pokutách, hoci, keď treba potrestať drzých návštevníkov hôr, aj tie sú potrebné. Omnoho dôležitejšie v pracovnej náplni strážcu prírody je napríklad vyhľadávanie čiernych skládok, nelegálnych ťažieb či pokusov o pytliactvo, ale aj monitoring zveri, ktorý sa mení na dobrodružstvo, ak treba stráviť v hore aj noc. Ale o tom viac, ak si aktuálny diel podcastu S batohom cez hory vypočujete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatdva dielov, podcast o strážcovi prírody je päťdesiaty tretí.

Veža na Štrbskom plese je najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku

Výhľad z veže na Štrbskom plese je autentickým zážitkom z Vysokých Tatier

Foto: Michal Druga.

Najvyššia a najvyššie položená veža na Slovensku vám sprostredkuje nádherný výhľad na tatranské štíty – Kriváň, Veľké Solisko, Predné Solisko, Štrbský štít, Satan, Patriu či Krátku.

Prostredníctvom zážitkovej prehliadky predstaví tatranskú prírodu, históriu vzniku Vysokých Tatier, ich jedinečnú faunu a flóru a zapojí návštevníkov do environmentálnej výchovy. Ak vaším cieľom práve nie je vysokohorská turistika, máte príležitosť vychutnať si panoramatické výhľady z tejto veže.

Na svoje si prídu aj tí, ktorí majú radi adrenalínové dobrodružstvo. Svoje limity môžete otestovať na atrakciách vysunutých do voľného priestoru. Tí najodvážnejší sa prejdú po visutej sieti vo výške 43 metrov nad zemou. Tento pocit si určite zapamätáte, ale aj ostatní, ktorí vás budú napäto sledovať, ako sa pasujete s týmto dobrodružstvom.

Iným druhom zážitku je jazda v 61 metrov dlhom tobogane, ktorou si môžete skrátiť cestu nadol. Táto jazda nie je súčasťou vstupného na vežu, treba si zakúpiť vstupenku. Tobogan je v prevádzke, len keď je vonkajšia teplota vyššia ako 5 °C.

Tatras Tower je mierne naklonená veža vysoká 53 metrov, s nástupom v nadmorskej výške 1 367 m.n.m. Obvodový nosný plášť tvorí 24 oceľových stĺpov, ktoré sú vinuté v dvoch smeroch, náklon veže je 15°. Pochôdzna časť je drevená, lávka v hornej časti veže je ukončená vyhliadkovou plošinou so sieťou. Najvzdialenejší cíp plošiny je presklený.

Výstup na vyhliadkovú vežu je bezbariérový, takže výhľady si vychutnajú aj tí, ktorým sú Tatry inak nedostupné. Sklon chodníka je od 6 do 8 percent.
Zdroj: vezasnov.sk

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta

V Poliankove sa dostanete na neprístupné miesta, hoci aj na Severný pól

Foto: poliankovo.sk

Tatranská Polianka je východiskovým bodom túry na Sliezsky dom, prípadne ďalej na Gerlach, ale nájdete tu aj digitálnu galériu a kaviareň s názvom Poliankovo.

Otvorili ju v marci 2019 s cieľom vytvoriť pekný vizuálny zážitok a pomocou moderných technológií priblížiť návštevníkom umenie. Ak hľadáte vo Vysokých Tatrách oddychový program pre deti, aj pre dospelých, ste na správnom mieste.

Digitálnu galériu a kaviareň nájdete v Tatranskej Polianke nad železničnou stanicou. Je to zážitková prehliadka nedostupných miest našej planéty. Mladší i starší návštevníci sa dozvedia veľa zaujímavých informácií a zažijú aj klasické umenie zábavnou formou. Za ideovým obsahom jednotlivých expozícií je od začiatku známy dokumentarista Pavol Barabáš.

Medzi aktuálne výstavy patrí aj jeho Dialóg s Planétou. Pomocou digitálnych projekcií si môžete vyskúšať, aký je to pocit stáť na najvyššom vodopáde na Zemi, ako splaviť neznámu rieku či prejsť cez Severný pól. Cieľom je, aby ste si vo svojom vnútri odniesli pocit, ktorý motivuje k hlbšiemu poznávaniu našej planéty a vzťahu k nej.

Navštíviť môžete aj neprístupné časti jaskyne Domica, najznámejšej a najdlhšej jaskyne v Slovenskom krase. Pomocou virtuálnej reality sa dostanete do nedostupnej siene s názvom Klenotnica alebo si pozriete Samsonove stĺpy. Stačí si nasadiť virtuálne okuliare.

V Poliankove sa spája umenie s modernými technológiami, ako je už spomenutá virtuálna realita, 3D projekcie, rozšírená realita, hologram, tieňohra a ďalšie. Inštalácie sa nachádzajú na ploche približne 600 metrov štvorcových, ponúkajú 140 m2 projekčných plôch a 120 m2 zrkadiel. Výstava je doplnená o rôzne interaktívne prvky.

Súčasťou galérie je aj obchod s originálnymi suvenírmi a kaviareň. V nej si môžete nechať vytvoriť svoj obrázok alebo fotografiu priamo na káve.
Zdroj: poliankovo.sk

Lavínová nehoda na poľskej strane Tatier

Šok v horách. Boj o život si nahrávali na mobil

Poliaci v nedeľu na svojej strane Vysokých Tatier bojovali s tragickými dôsledkami lavínovej nehody. Už to je samo o sebe šok. Ďalší vyprovokovali náhodní okoloidúci, ktorí si záchrannú akciu nahrávali a niektoré z príspevkov sa objavili na sociálnych sieťach.

Zhrňme si, čo sa stalo. Ako uviedol Dawid Rudnicki pre Portal Tatrzanski na základe zhrnutia záchranárov, nehodu neďaleko Kondrackej Przełęcz nahlásili na TOPR, čo je poľská obdoba našej Horskej záchrannej služby, v nedeľu okolo pol jednej.

Prvá informácia hovorila o troch unesených ľuďoch, no príchode záchranárov sa ukázalo, že unesených lavínou bolo až sedem ľudí. Z nich dvaja boli pod snehom. Jedného čiastočne zasypaného turistu sa podarilo odhaliť ešte pred príchodom záchranárov. Druhého našiel lavínový pes až dve hodiny po páde lavíny.

„Aj napriek pokročilej liečbe, turista zomrel v krakovskej nemocnici,“ uvádza portál. Podľa analýzy TOPR-u, turisti, ktorí sa v ten deň vybrali do oblasti ignorovali základné pravidlá súvisiace s plánovaním a výberom prístupovej trasy, lebo varovanie pred lavínami bolo v ten deň vydané, ako aj pokyny záchranára, ktorý sa náhodou nachádzal v oblasti útulku na Poľane Kondratowa.  

No to nebolo všetko. Poľskí záchranári sa podelili aj o šokujúce informácie. Kým pátrali po zasypanom turistovi, na mieste lavíny sa objavili ďalší ľudia. Okrem toho, že predstavovali reálne riziko sekundárnej lavíny a nepočúvali pokyny záchranárov, bez ostychu si záchrannú akciu nahrávali telefónom a niektoré z nahrávok sa vzápätí objavili na sociálnych sieťach.

Hory sú odjakživa pre normálnych ľudí symbolom pre toleranciu, priateľstvo, pomoc. Vysoké hory zvlášť. Hyenizmus by sme v nich nemali zažiť. No ako vyplýva aj z predchádzajúcej správy, už aj v horách sa usídľuje. A nemýľme sa, nielen u našich susedov. Namiesto radosti, šťastia a pohody sa niekomu nebridí snímať nešťastie a boj o život.

Rozmýšľajme o tom a aj vtedy, keď niečo zdieľame. A najmä vtedy, keď si svoje turistické, lyžiarske či skialpinistické ambície chceme zmerať so silou prírody.  

Autor ilustračnej titulnej fotografie: HZS

Kežmarský hrad

Kežmarok nie sú iba remeslá, tamojšie múzeum ponúka aj iné rarity

Foto:  Mesto Kežmarok

Podtatranské mesto Kežmarok Slováci poznajú predovšetkým cez júlový jarmok tradičných remesiel. No ich pozornosť si určite zaslúži aj Múzeum v Kežmarku. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad.

Otvorme jeho brány a nazrime, čo si v ňom návštevník môže pozrieť.  K jeho stálym expozíciám patrí prehliadka historických vozidiel a hasičskej techniky. Unikátne autá a motorky fascinujú návštevníkov, obdiv vzbudzuje hlavne hasičské auto Škoda 154 z roku 1929, ktoré je jediné svojho druhu v Európe.

Expozícia historických vozidiel

Veterány na Kežmarskom hrade. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Návštevníci si ale môžu vybrať aj z ďalších stálych expozícií hradu. Napríklad tú, ktorá sa venuje cechom a remeslám, keďže v meste kedysi existovalo až 36 samostatných cechov.

Zaujímavá je aj radničná miestnosť so zariadením niekdajšej kežmarskej radnice so symbolmi privilégií Kežmarku. Alebo si treba pozrieť expozíciu zbraní či streleckého bratstva v Kežmarku, ale aj expozíciu venovanú rodine Tököli, keďže kedysi vlastnila hrad a patrilo do nej i knieža Imrich Tököli, vodca jedného z protihabsburgských povstaní.

Dobová lekáreň v Kežmarku

Dobová lekáreň v Múzeu Kežmarok. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Milovníkov histórie možno nadchne prehliadka lekárne venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, alebo hoci aj expozícia venovaná životu a dielu Dr. Vojtecha Alexandra, ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral röntgenový prístroj.

Romantici zase ocenia prehliadku hladomorne a vyhliadkovej veže, čo pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej. Šľachtičná absolvovala prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier bez dovolenia manžela, a ten ju kruto potrestal dlhoročným väzením. 

Na hrade návštevníci nájdu aj expozíciu dokumentujúcu politický rozvoj mesta, galériu s historickými portrétmi, hradnú kaplnku, ktorú postavili pre Máriu Gyulaffy a v tamojšej hrobke je pochovaná, ale aj expozíciu venovanú vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám a lapidárium s kamennými článkami pochádzajúcimi zo sakrálnych a svetských stavieb.

Múzeum bytovej kultúry

Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Druhou časťou Múzea v Kežmarku je Múzeum bytovej kultúry so sídlom v meštianskom dome, ktorý patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Je v ňom expozícia dokumentujúca vývoj nábytku z obdobia 17. až 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj hodiny, bytový textil, osobné predmety a odevné doplnky. K unikátom patrí napríklad pec so soškou „holohlavého“ havrana, vyhynutého vtáka z tatranskej oblasti, ktorá pochádza z kaštieľa v Huncovciach.

Móda 19. storočia

Múzeum v Kežmarku má aj výstavnú sieň a v tej je momentálne inštalovaná výstava Móda 19. storočia. Pozrieť si ju môžete ešte do 9. februára 2024. Výstavy sa pravidelne obmieňajú. Výstavná sieň sídli v Kežmarku na Ulici Dr. Alexandra 11.

Ľadoví sochári pri práci

Ľadová krása už má adresu – vysokotatranský Hrebienok

Ľadoví sochári pri práci. Foto:  Dana Danišová

Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.

Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.  

Ľadoví sochári na Hrebienku

Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová  

Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.

Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.

Ľadové sochy na Hrebienku
Festival Tatry Ice Master 2024
Festival Tatry Ice Master 2024

Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová

Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.

Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.

Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať  umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň.  Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.  

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Pred rokom tragédia v Groszovom ľadopáde

Dvaja horolezci zahynuli, tretí zázrakom vyviazol

Ilustračné foto:  HZS

V lavíne pod Groszovým ľadopádom pred rokom zahynuli dvaja horolezci, tretí akoby zázrakom vyviazol. Tragédia doplnila štatistiku minulej zimy, ktorá bola plná rekordov spojených s lavínami. Memento aj dnešných dní.

Hory sú krásne, ale i zradné. Opakovane sa potvrdzuje, že sa ich neoplatí podceňovať. Ani provokovať. Pred rokom – 29. januára 2023 – bolo vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, no to sa koncentrovalo najmä na severných svahoch, pod skalnými stenami, kde mohol vietor naviať väčšie množstvo snehu.

Pád lavíny v Groszových ľadopádoch

Lavína v Groszovom ľadopáde. Foto: Stredisko lavínovej prevencie  

A to bol aj prípad, ktorý sa už zapísal do histórie tragédií Vysokých Tatier. Ako uvádza v bilancii lavínovej sezóny časopis Horolezec, podľa očitých svedkov sa okolo obeda začal dvíhať vietor, ktorý premiestnil veľké množstvo snehu do kotla medzi prvý a druhý Groszov ľadopád. Sneh bol slabo previazaný s tvrdou snehovou pokrývkou, ktorá sa tu vytvorila stabilným počasím v predchádzajúcich dňoch.

Cez Groszove ľadopády vtedy liezla dvojica slovenských a trojica poľských horolezcov. Magazín Horolezec popisuje nasledujúce udalosti takto:

„Poliaci sa vybrali do Veľkej Studenej doliny s cieľom liezť cez Groszove ľadopády. Pod ľad sa dostali poobede. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Pri zostupe napriek dodržaniu bezpečných rozostupov uvoľnili krátko po sebe dve doskové lavíny. Podarilo sa im zachytiť na cepínoch a neprepadnúť cez skalný prah. Poľskí lezci pokračovali vo výstupe a liezli na druhý Grosz až do večera. Na zostupe pri čelovkách boli strhnutí lavínou a prepadli cez spodný ľadopád. Nános ich následne unášal ešte 150 m úzkym žľabom. Bola to terénna pasca, nemal sa kde rozliať.“

Horskej záchrannej službe pád lavíny nahlásil jeden z poľských horolezcov. Aj jeho čiastočne zasypalo, ale so svojimi spolulezcami nemal žiaden kontakt. Záchranári ihneď vyrazili do terénu. Na snežných skútroch sa dostali na miesto pádu lavíny a okamžite začali lavínisko prehľadávať.

Masa snehu pri Groszovom ľadopáde

Lavína pod Groszovým ľadopádom.
Ilustračné foto: HZS

Ako uvádza Horská záchranná služba v správe z miesta nehody, pomocou lavínového vyhľadávača sa im podarilo obidvoch nezvestných horolezcov lokalizovať a vyhrabali ich. No pre nich už bolo neskoro. Nenašli ich živých. Následne pomohli aj nekriticky zasypanému tretiemu horolezcovi a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Nemal vážne zranenia.

V sezóne 2022/23 podľa údajov z magazínu Horolezec pod lavínami zahynulo 6 ľudí, čo je nadpriemerné číslo. Zranenia v lavínach utrpelo 8 ďalších a aj tento údaj je nárastom oproti predchádzajúcej sezóne. Všetky obete sa dostali do štatistiky Vysokých Tatier. Lavínové správy sa v tejto sezóne vydávali šesť mesiacov. Informácií mali návštevníci veľhôr dosť.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Tatranská galéria v Poprade

Sídlom Tatranskej galérie je skvost – rekonštruovaná parná elektráreň

Foto:  Prešovský samosprávny kraj

Tatranská galéria vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec a dodnes fungujúca výstavná sieň – Vila Flóra. Svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša a širšieho východoslovenského regiónu, ale prezentuje aj významné osobnosti slovenského výtvarného diania.

Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade a dnes svoju činnosť prezentuje v bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici, ale aj v iných kultúrnych inštitúciách podtatranského regiónu.

Budova Elektrárne je rovnako príťažlivá pre náhodných okoloidúcich, návštevníkov galérie, ale aj pre profesionálnych tvorcov v oblasti architektúry, záchrany technických pamiatok, či technického inžinierstva.

Zaujmú ich predovšetkým dokonalé detaily stavby, veľkorysé priestorové riešenie i jej celkový architektonický dojem, ktorý vyžaruje dobovú atmosféru. 

Jedna z výstavných hál Tatranskej galérie.

Foto:  Tatranská galéria Poprad

Galéria v bývalých surových priemyselných priestoroch organizuje celoslovenské a medzinárodné výstavné akcie s presahmi do netradičných kultúrnych aktivít. Kredit galérii získala už prvá výstava v týchto priestoroch Severné Anglicko na severnom Slovensku a galéria začala postupne získavať cveng aj vo svete. Návštevníci v nej zakaždým nájdu zaujímavé výstavy.

Do portfólia Tatranskej galérie stále patrí Vila Flóra v Starom Smokovci, ktorú pred niekoľkými rokmi rekonštruovali a jej priestory patria výtvarnému umeniu spojenému s témou Tatier.

Ďalšou zo stálych expozícií Tatranskej galérie je Galéria Ferdinanda Kleinbergera Katonu v Spišskej Starej Vsi umiestnená v budove Ľudovej banky. Nachádza sa v nej približne polstovka olejomalieb a tridsať kresieb tohto autora. Katona bol významný maďarský majster krajinomalieb, ktorý sa narodil v Spišskej Starej Vsi a ako začínajúci umelec sa inšpiroval Ladislavom Medňanským.  

Výstrahy na Chopku

Jedna tragédia a dvadsaťdva zásahov na Chopku za deň

Ilustračné foto:  HZS

Toto je bilancia iba jedného dňa na severnej strane Chopku. Spomíname ju preto, lebo tohtotýždňový pondelok sa zapísal aj do štatistík smrteľných úrazov. Lyžiarka v lokalite Konský grúň narazila do stromu a po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.

Horská záchranná služba upozorňuje na náročné podmienky v Nízkych Tatrách. Tamojší terén je pokrytý ľadom, čo spôsobuje najmä silný vietor nielen na severnej, ale aj južnej strane, preto sa momentálne neodporúča pohyb po lyžiarskych tratiach, ani vo voľnom horskom teréne v tejto lokalite.

Ako uvádza na svojej stránke Horská záchranná služba: „Bez dostatočných skúseností a vhodného výstroja je pohyb v tomto teréne nebezpečný, dokonca život ohrozujúci.“

Na lyžiarskej trati sa treba riadiť Bielym kódexom

Lyžiari a snoubordisti sa na tratiach musia riadiť Bielym kódexom.  Ilustračné foto: Pixabay  

V priebehu spomínaného pondelka záchranári upozornili prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska Jasná na nevhodné podmienky na zjazdových tratiach a ten rozhodol o uzatvorení najvyššie položených zjazdoviek na severnej strane Chopka pre náhle zhoršenie počasia a slabšiu viditeľnosť. Ako uviedli Správy RTVS zranenú lyžiarku našli pracovníci strediska mimo svahu. Privolaní horskí záchranári jej poskytli prvú pomoc a zariadili letecký transport do nemocnice. Tam, žiaľ, na následky zranení zomrela.  

V priebehu dňa zasahovali záchranári v tomto stredisku ešte 22-krát pri zraneniach lyžiarov. Ďalších asi osemdesiat lyžiarov bolo v stredisku zvážaných zo svahov pokrytých ľadom snežnými pásovými vozidlami.

Takýto deň nie je na Chopku výnimočný. Ako prízvukovali záchranári z tamojšieho strediska v spravodajstve verejnoprospešnej televízie, niekedy je to aj tridsať zásahov i viac  za deň k ťažkým úrazom, pričom príčinou je predovšetkým precenenie schopností, nedisciplinovanosť lyžiarov, nerešpektovanie pokynov a alkohol.

Za deň zasahovali záchranári na severnej strane Chopku 23-krát

Horskí záchranári tvrdia, že pribúda lyžiarov, ktorí zle odhadnú svoje schopnosti, čo je dôvod ťažkých úrazov na tratiach.   
Ilustračné foto: Pixabay

Ako sa treba správať na lyžiarskej trati? Pravidlá ohraničuje Biely kódex. Zdôrazňuje, že k iným osobám sa treba správať ohľaduplne, ovládať rýchlosť i spôsob jazdy a prispôsobiť ju stave trate i počtu lyžiarov na nej. Jazdu treba smerovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu pred i okolo jazdiacich lyžiarov a snoubordistov. Predbiehať treba s dostatočným priestorom, vchádzať na trať až potom, keď je jasné, že sa zhora či zdola nepribližuje iná osoba.

Nebezpečné je i bezdôvodné zastavenie či státie na zúžených a neprehľadných častiach trate, preto sa tomu treba vyhnúť. Pri páde treba miesto čo najskôr opustiť. 

Biely kódex prikazuje, že na stúpanie alebo schádzanie po lyžiarskej trati treba použiť jej okraj, nevyhnutné rešpektovanie označenia a pokynov prevádzkovateľov trate. Pri úraz je každý lyžiar a snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc podľa svojich schopností a oznámiť úraz prevádzkovateľovi alebo HZS a zostať na mieste. Ten, kto lyžuje, či snouborduje, mal byť mať bezpečnú lyžiarsku výstroj, lyžiari do 15 rokov sú povinní nosiť prilbu. Ak dôjde k nehode, každý jej účastník i svedok je povinný preukázať základné údaje o sebe.

Dôležité je poistenie, ale aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorú si treba pre každý prípad inštalovať do mobilu.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Foto: Podtatranské múzeum v Poprade.

Ak hľadáte počas návštevy Vysokých Tatier okrem športového vyžitia a aktívneho oddychu aj možnosti dozvedieť sa niečo viac o regióne pod našimi veľhorami, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

V historickej budove na vás čakajú dve stále expozície. Prvá z nich – Knieža z Popradu a jeho hrobka, vychádza z archeologického nálezu európskeho významu, keď v roku 2005 objavili počas stavebných prác v Poprade – Matejovciach dokonale zachovanú hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia nášho letopočtu. Na výskume tohto nálezu sa spolu so slovenskými vedcami podieľajú špecialisti z nemeckého Schleswigu a bádatelia z ďalších štátov (Dánsko, Belgicko, USA, Česká republika, Maďarsko a iné).

Druhá stála expozícia má názov Poprad a okolie v zrkadle vekov. Je rozdelená do piatich častí podľa časových úsekov a poskytuje návštevníkom informácie o živote a prírodnom prostredí mesta a okolia od praveku po súčasnosť. Na webových stránkach múzea si môžete pozrieť tieto expozície aj formou virtuálnej prehliadky s komentárom.

V Podtatranskom múzeu spravujú približne 52 500 kusov zbierkových predmetov, v knižnici majú viac ako 18 000 zväzkov vzácnych kníh. Pobočku má v Spišskej Sobote, kde sú štyri stále expozície: Cechy a remeslá, Meštianske bývanie, Vznešenosť a pokora a Osobnosti Spišskej Soboty.

Múzeum v Poprade prešlo počas mnohých desaťročí rôznymi etapami vývoja. Jeho predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej. Muzeálna spoločnosť Velického Tatranského múzea sprístupnila svoju prvú expozíciu v roku 1882. Pre Karpatské múzeum v Poprade postavil Uhorský karpatský spolok samostatnú budovu, v roku 1887 v nej otvorili expozície pre verejnosť. Po roku 1945 zlúčili obe samostatné spolkové múzeá do jedného so sídlom v Poprade. Svoj dnešný názov má od roku 1967.