Čistenie tatranskej prírody sa koná vždy koncom septembra

Čisté hory tento rok trochu inak

Foto: Richard Řeháček

Posledná septembrová sobota patrí už tradične hromadnému upratovaniu Tatier, tento rok to bude trochu inak. Správa Tatranského národného parku sa rozhodla rozptýliť prácu dobrovoľníkov do dvoch mesiacov. Tento koncept bude mať menší „boom“ efekt, ale viac pomôže prírode.

V poradí 45. ročník obľúbenej akcie Čisté hory dostáva novú tvár a od upratovania v deň „D“ smeruje k adresnejšej pomoci dolinám, štítom a rôznym zákutiam Tatier. Cieľom je i naďalej očistiť prírodu TANAP-u od odpadkov, ktoré tu v lete i za celý uplynulý rok nechali či zabudli návštevníci.
„Najväčšou zmenou bude, že neplánujeme žiaden hlavný deň, naopak, Čisté hory bude tvoriť viacero menších akcií počas septembra a októbra. Oproti minulým ročníkom nebudeme mať ani nástupné miesta, dobrovoľníkov umiestnime tam, kde bude ich pomocná ruka najviac potrebná,“ uviedol koordinátor Čistých hôr Igor Stavný.

Vynovený formát vyžaduje od pracovníkov Správy TANAP-u vytypovanie takých lokalít, ktoré buď trápi nadmerné znečistenie, alebo jednoducho neboli v centre záujmu počas doterajších Čistých hôr. „Najväčšie haldy odpadkov totiž neležia pri turistických chodníkoch, výnimkou môžu byť exponovanejšie lokality ako Hrebienok či okolie Štrbského plesa. Množstvo smetí nachádzame skôr v okolí odpočívadiel či ciest. Preto veríme, že tento rok bude pomoc každého dobrovoľníka efektívnejšia, aj keď predpokladáme, že vo finále bude počet účastníkov Čistých hôr nižší ako v minulosti,“ odhadol Igor Stavný.

Správa TANAP-u pozýva všetkých ľudí, ktorí majú chuť priložiť ruku k dobrému dielu, aby ani tento rok nezabudli na Čisté hory a prihlásili sa do radov dobrovoľníkov mailom na igor.stavny@tanap.sk. Ideálne sú zhruba dvadsaťčlenné kolektívy – môže ísť o partie priateľov, školákov z jednej triedy či teambuildingové akcie. Hlásiť sa môžu aj menšie skupiny a jednotlivci, aj im sa budú snažiť prideliť vhodné miesto alebo ich priradiť k nejakej inej skupine.

Podujatie Čisté hory má za sebou bohatú históriu, po prvýkrát sa uskutočnilo v roku 1979. Rekord priniesol rok 1980, keď účastníci vyniesli z dolín 7 655 kilogramov neporiadku, z toho až 3 700 kilogramov vyzbierali v okolí Skalnatého plesa. Celkovo za vyše štyri dekády dobrovoľníci odľahčili prírodu o viac ako 65 ton odpadkov. Až do roku 2021 dobrovoľníci spolu s Tatranským národným parkom čistili od odpadu aj Pieniny. Po vlaňajšej reforme národných parkov si každé chránené územie organizuje upratovanie už vo vlastnej réžii.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Scenéria okolo Zeleného plesa

TATRY NA 3: Zelené pleso má vraj na svojom dne drahokam

Foto: Tomáš Šefčík

Už pri prvom pohľade si ho nepomýlite. Hovorí sa, že meno dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne a je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Podľa povesti spôsobuje škvrny zelený drahokam, ktorý kedysi dávno spadol do vody z Jastrabej veže. Isté je, že ide o nádherné ľadovcové jazero na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny.

Výstup začíname na parkovisku Biela voda. Rázcestník oznamuje, že na Chatu pri Zelenom plese by sme mali prísť približne o tri hodiny. Na túto túru, ktorú radia medzi stredne náročné, sa dá vyraziť aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Po polhodine sa dostávame na Rázcestie nad Matliarmi, držíme sa vpravo. Po ďalšej polhodine sme pri Šalviovom prameni, to je čas na malé občerstvenie v drevenom altánku. Vyrazili sme ráno okolo deviatej, počasie nám praje, pár menších mráčikov občas zakryje slnko, ale užívame si krásny letný deň v Tatrách. Od Kovalčíkovej poľany ideme lesom po žltej značke, postupne sa pred nami objavujú končiare Belianskych Tatier, k tomu výhľadu niet čo dodať.
Po ďalšej hodine a pol cesty tatranským lesom vidíme pred sebou „cieľovú rovinku“ a typickú drevenú fasádu. Je nám jasné, že je to Brnčalka, oficiálne Chata pri Zelenom plese. Môžete sa tu občerstviť, otvorená je celoročne, a ak by ste tu nocovali, možno stretnete aj horolezcov. Chata sa totiž nachádza len kúsok od nástupov na horolezecké trasy.

Pomaly prechádzame k vodnej hladine plesa, pohľad na ňu je doslova balzamom na dušu. Vychutnávame príjemný chlad od vody a nádhernú prírodnú scenériu okolo. Na južnej strane je Malý Kežmarský štít, na západnej už spomínaná Jastrabia veža, výhľad sa dá vychutnať aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch.
Tí, ktorým túra k Zelenému plesu nestačí, môžu pokračovať k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Prípadne sa dá od tohto smaragdového horského jazera naplánovať výstup na Jahňací štít alebo pokračovať na Skalnaté pleso a naspäť cez Folvarskú dolinu. My zostávame, v Chate pri Zelenom plese si dáme známu veľkú buchtu a naspäť ideme tou istou cestou na zastávku Biela voda.

Počas takejto letnej túry sa môže veľmi ľahko stať, že ťa poštípe nejaký neznámy hmyz a reakcia na postihnutom mieste vyzerá všelijako, len nie dobre. V tomto prípade môžeš priamo tam, kde si, tento kožný problém odfotiť mobilom a odoslať lekárovi. Túto službu poskytuje zdravotná poisťovňa Dôvera. Je určená všetkým poistencom s akýmkoľvek kožným ochorením, problémom alebo útvarom na koži, ktorý by radi prekonzultovali s odborníkom.
Viac nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/vsetky/kozne-vysetrenie-online-a-zadarmo