Dolina siedmych prameňov

S parťákom cez hory: Niečo pre vodné živly

by ČlánkyDolina siedmych prameňov

Ilustračné foto: Dolina Siedmych prameňov, autor: Ivan Michalík

Naším cieľom je Chata Plesnivec, ale ešte predtým si pozrieme Dolinu Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách. Všade píšu, že je považovaná za botanickú záhradu našich veľhôr. To môžeme jednoznačne potvrdiť, ale na svoje si prídu aj milovníci vody tečúcej v rôznych uhloch – skoro po rovine, ale aj takmer kolmo nadol zo skaly.

Začíname v Kežmarských žľaboch, kde sme zaparkovali a vyrazili na cestu. Tá by sa dala na začiatku nazvať skôr prechádzkou. „Išli sme stále po rovine, žiadne stúpanie, ešte k tomu medzi stromami, takže nám nebolo ani veľmi teplo. Túto trasu by som mohla odporučiť tým, ktorí nemajú v obľube horúce letné dni. Ide sa väčšinou lesom, a ten poskytuje príjemný tieň,“ doplnila k začiatku túry Gabika.

Rešpekt v nás budili nepreniknuteľné húštiny popri chodníku, človek nemusí mať ani veľmi bujnú fantáziu, aby si predstavil, ako odtiaľ vychádza medveď. Preto sme si spievali, ale nie veľmi nahlas. Len tak, aby o nás tento veľký huňatý pán tatranského lesa dopredu vedel. Našťastie sme žiadneho nestretli.

Chata Plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Peter Kubičár

Pri rázcestníku Čierna voda trochu oddychujeme, posedeli sme na lavičke, dali si oriešky, jablká, vychutnali sme si osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0%MELÓN bez pridaného cukru.

Šípka na smerovníku ukazuje doľava po žltej značke, k chate by sme sa mali dostať za hodinu a pol. Po ceste ideme skoro stále okolo potoka, takže si môžeme kedykoľvek vychladiť nápoj, ktorý máme so sebou. Ak ste vodný živel, tak sa vám bude túra páčiť. Všade, kade idete je voda.

V Doline Siedmich prameňov si vychutnávame takmer až rozprávkovú atmosféru. Dotvára ju scenéria tatranských štítov, vidíme Bujačí vrch i Skalné vráta, obe sa vypínajú nad chatou Plesnivec. Dolinu lemujú južné svahy Belianskych Tatier a masív Stežiek. Oproti Vysokým Tatrám je v Belianskych oveľa menej turistických chodníkov. Prístup na veľkú časť ich územia je od roku 1978 uzavretý. Dôvodom je ochrana vzácnych druhou rastlín, živočíchov, ako aj prírodného prostredia.

Medzi zaujímavosti patrí aj skutočnosť, že v Belianskych Tatrách nie je žiadne pleso, rastie tu však rozmanité množstvo kvetov. Asi najtypickejší je prísne chránený plesnivec alpínsky.

zamkovskeho chata

Z Hrebienka po červenej značke k nádhernej tatranskej chate

by ČlánkyZámkovského chata

Ilustračné foto: Zamkovskeho chata, autor fotografie: Lucia Szabová

Legendárna Rainerka má svoju atmosféru, aj svoj vek, asi nie je deň, aby sa tam niekto nezastavil. Možno len počas extrémne nepriaznivého počasia. My však máme dobré počasie, nie je chladno, ani veľmi teplo – presne ako má byť na túru.

Keď už sme tu, a máme chuť pokračovať, poďme sa pozrieť aj na Zamkovského chatu. Vraj ju teraz rekonštruujú, ale je otvorená. Sú to necelé dva kilometre, čiže príjemná prechádzka. Na Rázcestí pod Húpačkami sme odbočili doprava na Tatranskú magistrálu. Tento chodník by nás mal doviezť až k Zamke, ako túto chatu volajú turisti.

„Tešili sme sa na Obrovský vodopád, vždy sa naň teším, keď tadeto idem. Ten vodný poprašok, ktorý zasahuje až na chodník, mám veľmi rada,“ prezradila Radka a doplnila, že už na tomto mieste sme si otvorili Zlatý Bažant RADLER 0,0% CITRÓN, ktorý sme si chceli dať až pred cieľom cesty. Pri vodopáde sme sa zdržali trochu dlhšie, ale nikomu to neprekáža. Prestávky si robíme aj počas sledovania okolitej prírody, hneď pri chodníku sú skaly, z ktorých vidíme tatranské štíty, aj v diaľke voľnú krajinu.

zamkovskeho chata

Zamkovskeho chata / autor fotografie: Jana Strmeňová

Na Zamkovského chate panuje čulý turistický, ale aj pracovný ruch. Vidieť zmeny, ktoré budú môcť návštevníci čoskoro využiť. My si dávame jedlo pod prístreškom, dokonca sme vytiahli karty a zahrali si niekoľko partií. Dobre sa tu sedí, ale čaká nás zostup späť do Starého Smokovca.

Smerom dole to ide celkom rýchlo. Opäť míňame Obrovský vodopád, tentoraz však bez prestávky. Na Rázcestí nad Húpačkami pokračujeme rovno, čiže obchádzame Rainerovu chatu. Tento chodník nás dovedie až na Hrebienok, kde sa napojíme na cestu, ktorou sme išli aj nahor. Práve tu je čas na ďalší Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN, ktorý osvieži a dodá energiu pred koncom túry.

K autu v Starom Smokovci prichádzame akoby oddýchnutí napriek tomu, že máme v nohách viac ako 10 kilometrov v členitom teréne. Tatranská príroda, vzduch a slnko sa opäť raz postarali o doplnenie hlavne psychickej energie, ktorú budeme v nasledujúcom týždni potrebovať.

Chata Plesnivec

S parťákom cez hory: Na jedinú vysokohorskú chatu v Belianskych Tatrách

by Chata PlesnivecČlánky

Ilustračné foto: Chata Plesnivec, autor: Michaela Adamovičová

Z Doliny Siedmich prameňov je to k Chate Plesnivec niečo menej ako dva kilometre. Ide o príjemnú prechádzku, ktorú sme zvládli asi za trištvrte hodinu. Je leto, svieti slnko a vzduch v Belianskych Tatrách vonia stovkami druhov kvetov a tráv, ktoré tu rastú v takmer ideálnych podmienkach.

Ideme popri sviežom tatranskom potoku. Chladíme si plechovky s Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, snáď nám vydržia studené až k chate. Vidíme ju už z diaľky, jej typická architektúra s átriovými oknami na ľavej strane sa nedá len tak pomýliť. Po príchode na miesto zisťujeme, že je tu celkom dosť ľudí. Pekné augustové počasie láka do prírody. Ak by ste sa rozhodli pre túru na Chatu Plesnivec, tak nie je náročná, pokojne ju zvládnete aj s deťmi.

„Podarilo sa nám chytiť si miesto rovno pred chatou. Dali sme si cesnačku, fazuľovú polievku, buchty na pare s kakaom dodali energiu. Mala som so sebou aj knihu o tatranských dolinách, určovali sme ktorá je ktorá, presne sme určili, kde sa nachádzame,“ opísala pobyt na chate s úsmevom Radka. Ako ideálne osvieženie nechýbal Zlatý Bažant Radler 0,0 % MANGO a MELÓN bez pridaného cukru, ktorý bol stále príjemne chladený.

Chata plesnivec

Chata Plesnivec / autor fotografie: Michaela Mišička

Z Chaty Plesnivec pokračuje niekoľko turistických chodníkov, napríklad okolo Veľkého Bieleho plesa na Kopské sedlo do Vysokých Tatier na Chatu pri Zelenom plese. V okolí sa nachádza Belianska jaskyňa, je to jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách, a patrí medzi najviac navštevované na Slovensku.

My však mierime späť do Kežmarských žľabov, kde sme našu túru začali. Ideme iným lesným chodníkom ako nahor, tu nie je toľko potokov s rôznymi prítokmi. Stretávame turistov, ktorí ešte len teraz, okolo 16.00 popoludní, mieria nahor na Chatu Plesnivec. Možno sa tam chystajú prenocovať a na druhý deň pokračovať niekam na túru. Neopýtali sme sa, len sme sa pozdravili ako správni návštevníci hôr.

Túra z Kežmarských žľabov na Chatu Plesnivec patrí medzi ľahšie, pokojne ju zvládnete aj s deťmi. Je to jediná prevádzkovaná vysokohorská chata v Belianskych Tatrách. Dlhšia turistická trasa sem vedie aj od Chaty pri Zelenom plese (2 hodiny), Tatranskej Javoriny (4 hodiny 45 minút) alebo zo Ždiaru (5 hodín).

Rainerova chata

Viete, ktorá chata je vo Vysokých Tatrách najstaršia? My sme sa tam s parťákmi vybrali!

by ČlánkyRainerova chata

Ilustračné foto: Rainerova útulňa, autor fotografie: Milan Vass

Po náročnom pracovnom týždni by to chcelo niečo jednoduchšie. V partii sme sa zhodli, že o Rainerovej útulni toho vieme veľa, ale nikto z nás na nej už dlhšie nebol. Cieľ je teda jasný – ideme na príjemnú túru, niektorí by ju označili skôr za prechádzku, na túto najstaršiu a zároveň najmenšiu chatu na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Už ráno panuje dobrá nálada, asi preto, že je pekné letné počasie a nečaká nás nič náročné. Vyrážame zo Starého Smokovca. „Na internete písali, že turistický chodník na Hrebienok je dosť frekventovaný. Mali pravdu, presvedčili sme sa o tom na vlastné oči,“ podelila sa o zážitok z cesty Gabika.

Z Hrebienka pokračujeme po červenej značke. Ani sme sa nenazdali, a sme na rázcestí nad Rainerovou útulňou. Je to skutočná križovatka turistických chodníkov, študujeme, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce. Na Skalnaté pleso sú to odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese by sme sa dostali za štyri a trištvrte hodiny, k Veľkému Bielemu plesu to trvá ešte o polhodinu viac.

Naším cieľom je však Rainerova chata, píšu, že by sme pri nej mali byť o 20 minút. Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si horský vzduch a osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý sa na túto príležitosť dokonale hodí.

Rainerova útulňa

Rainerova útulňa / autor fotografie: Dušan Švec

Pribudlo trochu viac oblakov a vieme, ako je to v Tatrách so zmenami počasia, ale zatiaľ je všetko v poriadku. Pokračujeme k Bilíkovej chate. Výhľady na okolitú krajinu sú neskutočné, vidíme poriadne ďaleko, až na Nízke Tatry. Pokračujeme po kamenistom chodníku, pohľad na divú horskú bystrinu, tak typickú pre vysokotatranskú prírodu, je ako balzam na dušu. Peggy chvíľu uvažovala, či nepôjde vyskúšať, aká je voda, ale radšej sme ju udržali pri sebe.

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani vodopády Studeného potoka. To, čo hovorila Gabika o frekventovanom chodníku na Hrebienok, platí aj tu. Možno ešte viac. Neuberá nám to však na zážitku, fotíme sa sólovo aj v skupinkách, točíme videá, a potom už máme len jeden cieľ – Rainerovu útulňu.

Ako vždy, sú tu turisti, niektorí sedia alebo stoja vonku, občerstvujú sa, iní obzerajú zaujímavosti v interiéri. My sme si tiež dali niečo malé na zjedenie a Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý v tom teple padol vhod. Drevená socha sediaceho horského nosiča, je nádherná, zaujme asi každého návštevníka a dokonale dotvára prostredie. Fotíme si ju a vychutnávame okolitú prírodnú scenériu.