Kamzíky v zasnežených Tatrách.

Volanie tatranskej divočiny

by Články

Foto: Jozef Antol.

Divé, záhadné, plaché, prítulné, majestátne i hravé. Tatranské zvieratá. Fascinuje nás ich život, hry, zvyky, rituály, a ak to dovolia, urobia aj z obyčajnej túry neobyčajný zážitok.

Kamzík vrchovský tatranský je symbolom Tatier. Na ich slovenskej i poľskej strane v lete 2023 sčítali 816 jedincov. Najväčšie čriedy sú už tradične v Belianskych Tatrách. Zimná uzávera tejto vzácnej lokality im zabezpečuje pokoj na rozmnožovanie.

Rožky majú kamzík i kamzica. Rozoznať sa dajú – kamzica je menšia. Privádza na svet koncom jari iba jedného jedinca. No predtým – v zime – musia kamzíky zvádzať tuhý boj o život. Bývajú korisťou predátorov. Len vo Vysokých Tatrách žije endemický poddruh kamzík vrchovský tatranský, v Nízkych Tatrách sú umelo vysadené a premiešané s alpskými. Ich ochrana má dlhú históriu, začiatky siahajú do polovice 19. storočia. Ako prvý sa ňou zaoberal Uhorský karpatský spolok.

Na bielo sfarbená srsť je dôsledkom poruchy organizmu. Vyskytuje sa najviac u cicavcov, môže aj u kamzíkov. Je unikátom, ale pre samotné zviera nepredstavuje výhodu. Skôr naopak. Ľahko sa stane úlovkom. Medzi ďalších typických obyvateľov tatranskej prírody patrí medveď hnedý, svišť vrchovský tatranský, líška, rys, jelene a lane, ale aj orol skalný, sokol sťahovaný, jastrab lesný i tetrov hlucháň ako najväčší lesný kurovitý vták.

Bezkovanie Smokovce 1

V Smokovcoch zažijete bežkovanie na prírodných tratiach

by Články

Foto: Matúš Jančík.

Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou a dnes aj administratívnym centrom Vysokých Tatier. Ak doň mierite za športom, vezmite do úvahy aj problém s parkovaním, odporúčame využiť verejnú dopravu. A platí to aj pre bežkárov.

Toto horské mestečko má vo svojej blízkosti 21 kilometrov bežeckých tratí. Pre časť z nich je štartovacou i cieľovom stanicou niektorý zo Smokovcov alebo blízka Tatranská Polianka. Najväčším tromfom Smokovcov sú prírodné trate, na ktorých nie je nával. Najdlhšou z nich je obľúbený chodník popri Ceste slobody z Nového Smokovca do Vyšných Hágov, ktorý sa v zime mení na 8 km dlhú bežkársku trasu s krásnymi výhľadmi a minimálnym prevýšením. Stúpanie predstavuje 212 m, klesanie 125 m. Je vhodná aj pre deti, trasu tam aj späť , čo je spolu 16 km, zvládnu, hoci bedekre k nej dávajú prívlastok – stredne náročná.

Je pravidlom, že trasa je upravovaná tak, aby vedľa nej ostal priestor aj pre chodcov, žiada si to toleranciu z ich strany, aby stopu zbytočne neničili. Do Vyšných Hágov mieria aj tí bežkári, ktorí chcú „urobiť“ okruh na tamojšom futbalovom ihrisku, mimochodom, najvyššie položenom u nás. Bežkársky okruh je dlhý pol kilometra a pokojne na ňom môžete zaúčať do tajov bežeckého lyžovania všetkých začiatočníkov vrátane detí. Prevýšenie takmer žiadne, obísť si ho môžete, koľkokrát len chcete.

A máme tu ďalšiu ponuku pre začiatočníkov. Volá sa Dolný Smokovec – Farské lúky, okruh sa nachádza medzi budovou základnej školy, farou a sídliskom. Má dĺžku zruba 0,4 km a bežkári mu dávajú prívlastok – jednoduchý. Stúpanie na ňom je naozaj pre deti – predstavuje 9 m, rovnako ako aj klesanie. Bežky na tomto okruhu môžete striedať s korčuľovaním na blízkom klzisku. Bežkári si obľúbili aj športovanie na dvoch okruhoch na lúkach medzi Tatranskou Poliankou a blízkym Gerlachovom, prvý má dva a druhý tri kilometre. Tatranská Polianka má bohatú lyžiarsku históriu, začiatkom minulého storočia bola jediným lyžiarskym strediskom v Uhorsku, takže zdolávanie kilometrov môže mať pre vás nostalgický podtón.

Zasnežená Téryho chata v zime

Kto vyjde na Terynku, čakajú ho nezabudnuteľné výhľady

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Na Téryho chate (2 015 m n. m.) je pohodovo, má úžasnú polohu v Malej Studenej doline, patrí medzi najnavštevovanejšie v našich veľhorách.

Chatu dali do užívania v roku 1899. Jej výstavbu inicioval banskoštiavnický lekár, vášnivý turista a priekopník horolezectva Edmund Téry. Chcel vytvoriť pre horolezcov a turistov útočisko, lebo oblasť okolo Piatich spišských plies využívali už vtedy ako východisko na ďalšie túry. Celoročne bola otvorená už po štyroch desaťročiach prevádzky, čo bolo výnimočné. Dokonca ju vykurovali a na tie časy mala aj vymoženosť – telefón.

Na Téryho chatu sa dostanete, keď sa vydáte zo Starého Smokovca na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu a ďalej asi dve hodiny po zelenej značke turistickým chodníkom k Terynke. Cez kosodrevinu sa môžete kochať pohľadom na Studený potok i nádherné okolité štíty. Túto túru zvládnu aj deti. Ak neplánujete na chate prespať, rátajte s celodenným výletom. Odmenou bude pohľad na Päť spišských plies, Ľadový štít, Prostredný hrot, Širokú vežu, Baranie rohy, Spišský štít a ďalšie, nemenej krásne. Alebo keď už budete v cieli cesty, užite si iba taký obyčajný oddych pri plesách.

V zozname chatárov je medzi inými legendami aj meno Belo Kapolka. Známy tatranský spisovateľ tu naberal inšpiráciu na svoje poviedky z horského prostredia. Genius loci miesta pretrváva. Zastavte sa a vnímajte ho.

Betlehem zo snehu pri Rainerke bude

Betlehem pri Rainerke bude, Peter Petras ho už stavia

by Články

Foto: Ľuboš Popovič

Máme tu ďalšiu várku vašich pohľadov na Tatry. Opäť majú široký záber. Od vianočnej výzdoby v Poprade, cez stretnutie horských vodcov na poľskej strane Tatier, až po zvieratká, ktoré sa chcú cez zimu túliť. Korunuje ju ale správa, že betlehem zo snehu na Rainerke opäť bude.

Tatry z lietadla. Tatry fascinujú z každého uhla pohľadu. Michal Flamík ten svoj našiel pri pohľade zhora. Ponúkame malú ukážku.

Betlehem bude. Peter Petras ho už vytvára pri Rainerovej chate. Dokladá to aj fotografia Ľuboša Petroviča. Tatranská rarita „vyrobená“ zo snehu, láka každý rok stovky turistov, ktorí sa iba kvôli nej vyberú počas vianočných a novoročných sviatkov z Hrebienka na Rainerovu chatu. Priamy chodník k nej je uzavretý, lebo sa na neho zosunuli pred pár týždňami skaly, no nebezpečné miesto je možné obísť okolo Bilíkovej chaty. Staviteľovi držia palce a prajú mu veľa zdravia a síl aj Zdenka Molnárová, Helena Ostrozlíková, Zdena Kornelová, Zuzana Balicová a mnoho ďalších návštevníkov našej FB skupiny.

Blízke stretnutia s líškou. V zasnežených Tatrách nič nezvyčajné. Líšky sa naučili hľadať potravu v blízkostí ľudí, no „mojkať“ sa so zvieratami, ktorých domovom je príroda, zoológovia neodporúčajú. Ich Prítulnosť môže byť nebezpečná. Aj kontakt s líštičkou, hoci jej krása k tomu láka,  si treba premyslieť. Dôvodom je prenos chorôb. Ani Petra Volnová Havranová nebola pri nej príliš blízko.   

Takto sa mení počasie v Tatrách a takto sa tento úkaz podarilo zvečniť Stanislavovi Kovalčíkovi. Tatry podobné obrázky ponúkajú často, no nie každého z nás napadne zvečniť si ho. Ponúkame pre budúcu inšpiráciu. 

Stretnutie horských vodcov na poľskej strane Tatier. Nazrieť do jeho atmosféry nám dovoľuje Eduard Kuro Lipták. Veselé a priateľské posezónne posedenie s priateľmi sa uskutočnilo na chate Roztoka povyše Lysej Poľany pod Morským okom. 

O vianočnej výzdobe v Poprade idú chýry celým Slovenskom. Vlado Volentier si ju nenechal pre seba.

Oblak Lenticularis

Tajomné divadlo nad Tatrami, ktoré režírovala príroda

by Články

Foto:  Jana Mikulová

Tajomný oblak vyvoláva úžas, obdiv, u niekoho aj strach z neznáma. Ide o zaujímavý úkaz, ktorý ale nie je taký zriedkavý. Už sme ho zažili aj v našich končinách a vždy spôsobil búrku nadšenia z pozorovania oblohy a nevšedného divadla, ktoré narežírovala príroda.

Najnovšie ho Slováci zažili v nedeľu večer pri západe slnka. Ako uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav, zapadajúce slnko s nastupujúcim prúdením teplého vzduchu vytvorili zaujímavú farebnú scénu. Nad Popradskou kotlinou sa niekoľko hodín udržiaval oblak Lenticularis, ktorý vznikal na vlne generovanej severozápadným prúdením cez Tatry.

„Vlna je stacionárna, a tak je bez pohybu. Oblak na nej vzniká a zároveň mení tvar. V kombinácii s večerným zapadajúcim slnkom sa sfarbil do červena a vzniklo toto neobyčajné atmosférické divadlo,“ vysvetľuje SHMÚ.

Nová dioráma v Múzeu TANAP-u

Zahynuli pod autom či vlakom, medvede skončili ako exponáty v múzeu

by Články

Foto:  Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Za dverami sú vianočné prázdniny. A s nimi aj plány na tatranské atrakcie. Deťom sa možno bude páčiť Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde dostala novú podobu už posledná zo štyroch diorám venovaných pásme kosodreviny a v rámci nej medveďom.

Aj posledná zo štyroch diorám, ktoré zachytávajú rôzne vegetačné stupne tatranskej prírody, dostala novú podobu. Múzejníci sa tentoraz venovali pásme kosodreviny a zostali verní tatranskej šelme. Pôvodnú diorámu s medveďou rodinkou nechali kompletne rozobrať a prerobiť.

 „Keďže nám v poslednom čase pribúdali úhyny medveďov, otvorili sa nám nové možnosti, ako vyskladať poslednú z našich diorám. Návštevníci si môžu obzrieť medvediu mamu s mláďatkom, ktorú z kosodreviny pozoruje statný samec. Celý výjav sledujú aj dvaja pestúni a ďalšie tohtoročné mláďa, čiže dokopy máme v dioráme šesť medveďov,“ konkretizuje zoologička Gabriela Chovancová, ktorá je zároveň aj kurátorkou zoologických zbierok Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Ostatné diorámy už nedávno prešli rekonštrukciou. Tá najnovšia vychádza z autentického záberu, na základe ktorého vznikla umelecká maľba zachytávajúca časť Žiarskej doliny s Hrubou kopou a ďalšími končiarmi. Jej autorom je opäť Tomáš Záruba, zvyšok scény bol tentoraz kompletne v réžii Michala Červeňa, ktorý spoločne s umeleckým reštaurátorom Tiborom Kováčom stál aj za vznikom predošlých troch diorám.

Štvrtá  z diorám už má po rekonštrukcii svoju novú podobu. Foto: Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

„Asi najviac sme sa museli vyhrať s kompozíciou a príbehom diorámy. Dej sa odohráva počas neskorej jari, keď rodinnú idylku naruší veľký samec, ktorý môže byť počas ruje hrozbou pre mladé,“ hovorí autor konceptu. Zabrať však podľa Červeňa dalo tiež množstvo prírodného materiálu, ktoré bolo potrebné v priestore rozmiestniť, ako i vyladenie farieb medzi použitými rastlinami a samotnou maľbou.

Súčasťou diorámy je aj originál medvedieho stromu, šelmy ho využívajú predovšetkým na vzájomnú komunikáciu. „Vyhryzovaním a driapaním kôry si označujú spravidla ihličnany a ako sa o kmene otierajú, v trčiacich trieskach a živici sa zachytáva ich jemná srsť i pach,“ vysvetľuje Chovancová.

Vypracovanie preparátov si podelili hneď traja odborníci, okrem šestice šeliem sa na scéne bok po boku stretli aj drozd kolohrivý, lasica myšožravá a sokol myšiar.

„Každý z exponátov má svoj vlastný príbeh, jedno z medvieďat napríklad zahynulo pod kolesami auta, ďalšie zrazil vlak a tretie zrejme zabil samec počas ruje. Práve okolnosti, za ktorých prišli o život, sú neraz predmetom záujmu návštevníkov a zvlášť detí, ktoré sú zvedavé na to, ako sa zvieratká dostali k nám do múzea,“ uzatvára zoologička.

Zdroj: Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

Panoráma Nízkych Tatier

Lákajú vás tatranské chaty? Na tieto môžete aj v zime

by Články

Foto: Dana Dubovcová Nemčoková

Keď si teraz robíte plány na zimnú dovolenku a lákajú vás tatranské chaty, vedzte, že každá z nich má bohatý rodokmeň a kým sa zmenili na miesta, ktoré poskytujú nielen iba strechu nad hlavou a základné občerstvenie, ale dnes mnohé aj komfort, o ktorom sa ich zakladateľom a niekdajším návštevníkom ani nesnívalo, prešli členitou históriou i mnohými tragédiami.

Ale o tom možno niekedy inokedy. Dnes sa potrebujete zbaliť a dostať aspoň základné informácie o tom, kam v zime môžete a čo na mieste, keď otvoríte dvere do chaty, nájdete. Nebojte sa na ne vybrať hoci aj po zasnežených trasách, no platí, že s rozumom. S výnimkou Chaty pod Rysmi, ktorá je v čase zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená, na ostatné môžete.

Každá poskytuje občerstvenie, možnosť oddychu, mnohé aj ubytovanie, no to si treba vopred zarezervovať, lebo ich kapacita je obmedzená. A keď vám vyjde počasie, získate aj bonus – nádherné výhľady.

Na túre k Sliezskemu domu. Foto:  Ivana Velecká

Vo Vysokých a Belianskych Tatrách je spolu s Chatou pod Rysmi trinásť chát/hotelov. Hotel Sliezsky dom (1 670 m) je najvyššie položeným hotelom na Slovensku s plnou vybavenosťou, v ktorom si môžete nielen „dobiť“ baterky, ale aj naplánovať budúce túry, možno aj na Gerlach, pod ktorým hotel stojí. Prístupný je z Tatranskej Polianky, ale aj z Hrebienka či Tatranských Zrubov. V zime trasu z Hrebienka na niektorých miestach pretínajú lavínové dráhy. Ubytovaní môžu využiť aj transfer snežným skútrom.

Lákadlom je v zime aj Zamkovského chata (1 475 m), hodinu peši od Hrebienka v smere na Skalnaté pleso. Príjemná prechádzka. Je najnižšie položenou horskou chatou vo Vysokých Tatrách a spravuje ju jediná ženská chatárka vo Vysokých Tatrách. Chodník je vyhľadávaný najmä v lete, a to aj rodinami s deťmi, lebo cestou všetkých očarí Obrovský vodopád. V zime si treba túru premyslieť v závislosti od počasia a kondície. Ale je to zážitok!  Nájdu sa i trúfalci, ktorí sa zo Zámky rozhodnú prejsť na Skalnaté pleso. Môžu, ale musia rátať s možnými lavínami.

Chata pod Soliskom. Foto: Zlatko Kinčok 

Chata pod Soliskom (1 840 m) sa nachádza na južnom svahu Predného Soliska a je jedinou vo veľhorách, kde sa môžete vyspať v jedálni na stoloch. V noci sa totiž menia na lôžka, ale s budíčkom o šiestej ráno. Dá sa k nej vyšliapať pešo chodníkom zo Štrbského Plesa popri zjazdovke, alebo využiť lanovku. Je najmladšou v našich veľhorách a jej raritou je zadarmo solárium na slnečnej terase. Z chaty je tiež možné vystúpiť na Predné Solisko, čo je najvyšší dostupný bod v zimných Vysokých Tatrách. Znalci výstup označujú ako stredne náročný.

Jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier je Chata Plesnivec (1 290), ktorá sa nachádza na ich južnom úbočí. Teraz v zime je otvorená iba počas víkendov. Najjednoduchšie sa na ňu dostanete z Tatranskej Kotliny. Trasa v zime kopíruje značkovaný chodník, no tesne pred chatou ho pretínajú lavínové dráhy. Na niektorých úsekoch môže byť pre sneh chodník ťažko priechodný, treba si zobrať lyže alebo snežnice.     

Na Popradskom plese. Foto: Jana Grancová 

Horský hotel Popradské Pleso (1 494 m) nájdete v Mengusovskej doline na brehu plesa, ktoré hotelu dalo meno. Blízkosť Štrbského Plesa mu zaručuje vysokú návštevnosť, svojím vybavením je viac hotelom ako horskou chatou. Okrem reštaurácie a ubytovania tu nájdete aj saunu, wellnes kaďu, recepciu s predajom horolezeckých potrieb, zmenáreň, lyžiareň, sušiareň… Vyhľadávajú ho aj extrémni lyžiari, ktorí tu majú do mája dobré podmienky pre skialpinizmus. Aj v zime cestu k Popradskému plesu zvládne pohodlne každý turista a späť sa možno vyšantiť na sánkach.

No je tu aj ponuka pre náročnejších turistov, ktorí si vyberú prechod z Popradského plesa na Sliezsky dom. Dá sa to cez Sedlo pod Ostrvou, ale ide o jeden z najvyššie položených voľne prístupných zimných bodov Vysokých Tatier a bez horského vodcu sa neodporúča. Rátať treba s križovaním rozsiahlymi lavínovými poľami. K Symbolickému cintorínu v zime neodbočujte. Pre chodník platí zimná uzávera.

Chata pri Zelenom plese (1 551,) je ďalšou, ku ktorej si môžete naplánovať túru aj teraz. Zelené pleso patrí medzi najkrajšie v Tatrách a aj v zime má svoje čaro. Najlepšie sa k nej dostanete z Tatranských Matliarov alebo z Kežmarskej Bielej vody, rovnako ako v lete, ale je to namáhavejšie. No na chate vás bude čakať chutná parená buchta a teplý čaj. Trasa z chaty na Skalnaté pleso cez Veľkú Svišťovku je v zime uzavretá, treba ju obísť cez Kovalčíkovú poľanu.   

Na  Skalnatej chate. Foto: Terezka 

V centre Skalnatej doliny na Tatranskej magistrále nájdete Skalnatú chatu (1 725 m). V jej blízkosti vedie najdlhšia a najvyššie položená zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice. Chata je dostupná z Hrebienka a Zeleného plesa, ale aj z Kovalčíkovej poľany. Pohodlnejší možno dajú prednosť kabínkovej lanovke z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, odkiaľ je ku chate iba pár krokov. Ale trasa sa dá v zime aj vyšliapať, a to z Tatranskej Lomnice po zelenej značke, no treba dávať pozor a vybrať si cestičku po okraji zjazdovky. No možno tu „stretnúť“ aj lavíny.

Rainerova útulňa (1 301 m) je unikát. Je najstaršou a najmenšou chatou vo Vysokých Tatrách. Je jedinou, kde si nemožno objednať ubytovanie, no sú tu iné zaujímavosti. V chatke zriadili informačné centrum Štátnych lesov TANAP-u, je tu expozícia starého horolezeckého materiálu i nosičských krosien a lyží, no dajú vám tu, samozrejme, aj základné občerstvenie. Pred sviatkom Troch kráľov chatár pri nej stavia betlehem zo snehu. Chodník na Rajnerovu chatu je pre zosun skál uzavretý. No možno ho obísť okolo Bilíkovej chaty.

Zbojnícka chata. Foto: Katarína Karpátyová

Zbojnícka chata (1 960m) je opradená mnohými mýtmi. Veriť im môžete, alebo nie, no pravdou je, že v zime je k nej ťažký prístup a vyhľadávajú ju najmä horolezci a skialpinisti, pre ktorých je v okolí množstvo príležitostí na športové aktivity. Má charakter turistickej ubytovne, kuchyňa je otvorená celoročne, ponúka mnohé tatranské špeciality a posedieť si v nej môžete pri teplom kozube. Zastavia sa pri nej turisti prichádzajúci z Hrebienka, Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo, alebo z Bielovodskej doliny cez Prielom. Zimný chodník na chatu síce kopíruje ten letný, ale na niektorých miestach ho opúšťa, najmä v spodnej časti pretína aj lavínové dráhy. Potrebujete dobrú výbavu a prípravu.

Bilíkova chata. Foto: Ľuboš Popovič

Bilíkova chata (1 255 m) umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov. Nachádza sa tesne pod Hrebienkom, stanica lanovky je od nej vzdialená 300 metrov. Vedie k nej i menej frekventovaný chodník z Tatranskej Lesnej. Je to dlhšia trasa, ale o to viac vám bude chutiť odpočinok. Obľúbená je vonkajšia terasa s fantastickými výhľadmi, ale i tamojšia sauna. Ubytovanie tu ponúkajú v izbách či apartmánoch s vlastnou kúpeľňou, čo na tatranských chatách nie je pravidlom.

A sme pri legende – Téryho chate (2 015 m). Je najvyššie položenou vo Vysokých Tatrách s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách a najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. No zimný výstup patrí zrejme k najťažším „chatárskym“ vo Vysokých Tatrách, pomáha tyčové značenie. Tak ako každá iná v Tatrách ponúka výborné tatranské jedlá i nápoje, jej okolie poskytuje veľa možností na športové aktivity. Možno využiť aj zimný chodník, ktorý sa odpája pred koncom doliny a vedie k Veľkému hangu. No prechádza cez lavinózny terén.

Majláthová chata. Foto: Iveta Gažiová Blahová

Majláthovu chatu (1 494 m) nájdete pri Popradskom plese v dolnej časti Mengusovskej doliny. Nahradila niekdajšie stánky s občerstvením. Na prízemí je samoobslužná jedáleň, sedenie je aj na terase a ak je slnečno, máte o zážitok postarané. Domáce jedlá a dezerty sú tu v ponuke každý deň. K chate sa dostanete zo Štrbského Plesa po Tatranskej magistrále, alebo zo zastávky električky Popradské Pleso. Je to príjemná prechádzka. No dá sa trošku sťažiť pokračovaním po modrej značke po Rázcestie nad Žabím potokom. Potom už nasleduje zimná stopka.

Vstupnú bránu do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách je Žiarska chata (1 325 m). Na liptovskej strane Západných Tatier je jedinou vysokohorskou chatou a dostať sa k nej dá pohodlne po ceste z ústia Žiarskej doliny. Aj v zime ju vyhľadávajú ako cieľ ľahšej vychádzky rodiny s deťmi. Náročnejší turisti a skialpinisti sa odtiaľ vydávajú na túry do oblasti Baníkova a Baranca. V chate sa môžete občerstviť, kúpiť si suveníry a dá sa tu aj objednať ubytovanie. Hoci k nej vedie asfaltová cesta, auto musíte nechať na parkovisku v ústi Žiarskej doliny.   

Štefánička. A sme pri nej.  Foto: Radomír Bednár

A sme v Nízkych Tatrách. Aj tamojšie chaty a útulne vám v zime poskytnú strechu nad hlavou a niektoré aj bežný či vyšší turistický štandard. No neskúsených turistov odrádzame od sólo túr, je to nebezpečné.

Chatu gen. M. R. Štefánika (1 740 m) nájdete pod Ďumbierom. Je jednou z hlavných križovatiek značkovaných chodníkov na hrebeni Nízkych Tatier. Pešo sa k nej dá dostať od chaty Kosodrevina, z Trangošky (je zatvorená), Vyšnej Boce aj z Mýta pod Ďumbierom či z Čertovice. Je otvorená celoročne a ponúka kvalitné jedlá, ubytovanie – vraj najlepšie na hrebeni. Môžete to vyskúšať aj v zime, no treba rátať s náročnejším prístupom v porovnaní s letom.  

Kamenná chata. Foto: Dana Dubcová Nemčoková

Celoročnú prevádzku má aj chata Kosodrevina (1 500 m), no pravdou je, že ju v zime využívajú hlavne lyžiari, lebo je tu až päť lyžiarskych vlekov. Poskytuje občerstvenie, ubytovanie v izbách so sociálnym zázemím. Nachádza sa nad strediskom Bystrá dolina (Tále) a turisti ju využívajú ako vhodné východisko, keď sa chcú vybrať na vrcholy Chopka, Ďumbiera a na hrebeň Nízkych Tatier. Pešo je dostupná z Bystrianskej doliny alebo od vrcholovej stanice lanovky Srdiečko – Kosodrevina.

Kamenná chata (2 000 m) pod Chopkom má výbornú polohu. Je situovaná do centrálnej časti Nízkych Tatier a je treťou najvyššie položenou vysokohorskou chatou na Slovensku. Má výbornú polohu pre vysokohorskú turistiku, okrem letných aj pre zimné prechody hrebeňom Nízkych Tatier. Dá sa v nej prespať, doplniť si tu zásoby a najesť sa. Vyhľadávajú ju hlavne skialpinisti, lebo v okolí je veľa terénov, ktoré môžu využiť. Prístupná je od Demänovskej doliny, a to od vrcholovej stanice lanovky na Lukovej, alebo z Bystrej doliny od vrcholovej stanice lanovky pri chate Kosodrevina

Útulňa Andrejcová. Foto: Dana Dubcová Nemčoková

Svoje čaro má aj Núdzové útočisko Kráľova hoľa (1 948 m). Ako už názov napovedá, nejde o žiaden štandard, ale o strechu nad hlavou v prípade núdze. Má celoročnú prevádzku, ale bez hospodára. Prespať sa tu dá vo vlastnom spacáku, najesť a napiť iba z vlastných zásob. Schovať sa tu dá počas prechodu hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Peši k nemu možno prísť zo Šumiaca, Telgártu, Liptovskej Tepličky či od Vernára, alebo aj od Útulne Andrejcová cez Žiarske sedlo. V zime ide ozaj o sparťanské podmienky.  

Útulňu Andrejcová (1 410 m) turisti milujú. Ale hlavne v lete. V zime je pobyt v nej iba pre takých turistov, ktorí sa hocičoho nezľaknú. Mimo sezóny – približne od začiatku novembra do polovice mája –  tu nenájdu počas týždňa služby a chatára, príde iba na víkend a vtedy možno rátať so základným sevisom. Dá sa k nej prísť od Kráľovej hole cez Žiarske sedlo, ale aj z Pohorelej, Liptovskej Tepličky alebo zo sedla Priehyba. Nocujú tu hlavne turisti, ktorí sa vybrali na prechod hrebeňom Nízkych Tatier. 

Ďurková. Foto: Ján Hablák

A sme pri ďalšom mieste v zime vhodnom iba pre otužilých. Útulňa pod Chabencom (1 623 m), známa tiež ako Ďurková, je otvorená celoročne. No nečakajte žiaden komfort. Dá sa tu síce najesť, napiť a aj prespať (aj vo vlastnom spacáku), ale ubytovanie v útulni si nie je možné objednať. Dostanete sa k nej peši z Donovál, od osady Magurka a Kyslá, ale aj z Kamienky a obce Jasenie z Lomnistej doliny. Nachádza sa tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier a v zime je cieľom hlavne skialpinistov.

Ďalšia z nízkotatranských útulní sa volá Ramža (1 260 m). Aj ona funguje celoročne, ale bez hospodára a slúži na núdzové prespanie – vo vlastnom spacáku a s vlastným občerstvením. Prameň pitnej vody je 300 metrov od nej.  Peši sa k nej dá prísť od sedla Čertovica a obce Vyšná Boca a Bacúch. Využívajú ju turisti počas prechodu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v ich východnej časti. Od hlavného chodníka nie je dobre vidieť, preto sa treba držať vychodenej odbočky na jeho severnej strany. To platí o lete, v zime…? Ktovie! Ale turisti v nej nájdu jednoduchý interiér, na podlahe z udupanej hliny sú poschodové prične a funkčná pec.

Pri Hoteli Popradské pleso. Foto: Ľuboš Olevič

Zimnú idylku v Tatrách si treba vychutnať, a to nielen na lyžovačke. Iba vo Vysokých Tatrách je vytýčených každú zimu približne 20 km značených chodníkov, v Nízkych Tatrách je možností na zimnú turistiku oveľa viac. Ale zimná turistika sa od letnej líši najmä čo sa týka nárokov na skúsenosti a turistickú výbavu. Ak si ju nechcete pokaziť nepríjemným zážitkom či zranením, treba odporučenia rešpektovať.  

Ide najmä o to, aby ste si overili počasie, aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy Horskej záchrannej služby, hlavne tie, ktoré sa týkajú lavín. Do batoha si treba pribaliť zimnú výstroj a podľa aktuálnej situácie ju aj použiť. A predtým sa treba palice, turistické mačky, čakan a lavínovú výstroj aj naučiť používať.

Dôležité je uzatvoriť horské poistenie, zapísať sa do knihy vychádzok a túr v ubytovacom zariadení a o svojich turistických plánoch treba informovať aj svojich blízkych. Najlepšie je nainštalovať si aplikáciu HZS, ktorá po pár klikoch priblíži záchranu, ak by ste sa dostali do neriešiteľnej situácie.

Popradské pleso

Nový návštevný poriadokv TANAP-e

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Foto: Richard Guban

Od piatku – 15. decembra – začne platiť nový návštevný poriadok Tatranského národného parku. Práce na ňom trvali šesť rokov a odzrkadľujú kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi nášho najstaršieho národného parku. 

Strategický dokument sa začal tvoriť ešte v roku 2017, keď vyšlo najavo, že prijatím zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v roku 2002 stratila platnosť vyhláška, ktorou sa vyhlasoval Návštevný poriadok Tatranského národného parku.

Ešte v tom roku sa iniciovalo vydanie Zoznamu vyhradených miest, ktorý v skratke kopíroval základné pravidlá pôvodného návštevného poriadku, ako i Rozhodnutie o sezónnej uzávere, ktoré prevzalo zaužívaný režim sezónnej uzávery vybraných turistických chodníkov na území Tatranského národného parku.

Oba dokumenty platia už iba dnes, od zajtra – 15. decembra 2023 – už nadobudne účinnosť nový návštevný poriadok.

Téryho chata patrí k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách. Foto: Radomír Bednár

Nový návštevný poriadok prináša niekoľko kľúčových zmien. Okrem skrátenia obdobia sezónnej uzávery musia návštevníci rátať aj s obmedzením vstupu psov a iných zvierat do vysokohorského prostredia. Pohybovať sa s nimi môžu iba mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych druhov živočíchov.

No nielen to. Nový návštevný poriadok sa venuje pohybu turistov v okolí vysokohorských chát či vrcholov štítov alebo na iných miestach mimo vyznačených turistických chodníkov, kde sa doposiaľ zvyklo zhromažďovať mnoho ľudí. Nové pravidlá určuje aktuálny návštevný poriadok aj horolezcom, skialpinistom a vyznávačom zimnej turistiky.

Návštevný poriadok myslí aj na cyklistov, pre nich predlžuje existujúce cyklotrasy a vyhradzuje nové miesta pre cykloturistiku. Rozšíria sa aj areály pre vodnú turistiku a nastavujú sa aj pravidlá pre geocaching v prostredí národného parku.

Nový návštevný poriadok bude postupne zverejňovaný na www.tanap.sk, novinky budú priamo vyznačené v teréne.

Nový návštevný poriadok TANAP-u je kompromisom medzi záujmami ochrany prírody a záujmami návštevníkov.  Foto: Jozef Antol 

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ komentuje námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Peter Spitzkopf.

Zdroj: Správa TANAP v Tatranskej Lomnici.

Východ slnka v Tatrách

Zastavte sa trochu a pozrite, ako sneh s Tatrami čaruje

by Články

Foto: Alžbeta Sándorvá

V našom výbere prevažuje romantika. Teda, jeden z uhlov pohľadu, aký môžeme v Tatrách zacieliť. V tomto čase príznačné. Predsviatočný čas si takúto pohodu priam vyžaduje. Nenechajte sa rušiť.

Tatranské zrkadlo. Tak toto sa každý deň nevidí! Jednak – treba mať dobré počasie, jednak – byť v správny čas na správnom mieste. Pandurovi Gaborovi sa to podarilo na vlastné oči. Ostatní obdivujú jeho pohotovosť.

Jedno retro. Kažmarská chata 1969 od Ivana Vestera. Napriek tomu, že študenti sú „na šikmej ploche“, Marika Škulecová partiu spoznala. Je to fotka z lyžiarskeho kurzu VŠP (dnes SPU) v Nitre. Svet je naozaj malý, zhodli sa komentáre v našej FB skupine.

Lietadlo a Tatry. Technika približuje prírodu. V kráse ale víťazí to druhé. Z komentárov vyplýva, že takúto „dvojicu“ ľudia fotografujú radi. A táto fotka s Gerlachovským štítom sa naozaj Jarovi Markovi vydarila. 

Taká maličká chatka a majú všetko. Betlehem na Rainerke – milé, pôvabné, upokojujúce. Iný svet, ako tu – dole. Nechajte sa inšpirovať pohodou a krásou chvíle. Nie každý deň je taká. Ďakujeme, Jana Fejková Dundová.

Východ slnka v Tatrách. K tomu niet čo dodať. Hádam iba autorov fotografií: Alžbeta Sándorová, Estera Lukačková a Nikolas Reguly.

Sánky alebo lanovka? Obrovská dilema. Kto bude prvý? Hoďte si tip, hoci aj na takú krátku vzdialenosť. Miroslav Staňo vie výsledok.

Zo záchrannej akcie v Priečnom sedle

Rok od tragédie. Priečne sedlo pochovalo dvoch turistov

by Články

Ilustračné foto:  HZS

Bola to tragická sobota. Pod lavínou v Priečnom sedle zomreli dvaja vysokohorskí turisti. Zrejme ju uvoľnili a nepodarilo sa im z nej dostať.

Tragická lavínová nehoda v Priečnom sedle nebola minulý december prvou. Počet obetí bielej  spúšte vtedy vyskočili už na štyri, a to zimná sezóna ledva začala.

Ako sa to stalo? Dvaja vysokohorskí turisti sa v sobotu 10. decembra vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa rozhodli zastaviť, občerstviť a popri tom sa zmienili o svojich plánoch. Chceli ich uskutočniť, hoci nemali lavínovú výbavu a hoci ich na chate vystríhali, že poveternostné podmienky nie sú vhodné na túru, ktorú si vybrali. Rozhodli sa pokračovať, počas výstupu do Priečneho sedla zrejme uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo vyviaznuť. 

Záchranári na ceste k lavínisku. Ilustračné foto:  HZS

Keď o ich nezvestnosti dostala Horská záchranná služba informáciu, ihneď odštartovala záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo sa vybral pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Objavili lavínu i lavínový nános, ten sa pokúsili prepátrať vizuálne a aj lavínovým prístrojom. No keďže obaja turisti lavínovú výbavu nemali, nebola šanca niečo objaviť.

Medzitím Horskú záchrannú službu kontaktovala priateľka jedného z turistov. Mala ho počkať v Starom Smokovci, no celé popoludnie sa s ním nedokázala skontaktovať.

Zo Starého Smokovca sa k lavínisku vybrali ďalší záchranári s vyhľadávacím systémom Recco a dvaja psovodi s lavínovým psami. Pes miesto zasypania oboch turistov označil, no pre nich to už bolo neskoro. Pád lavíny 36 a 41-roční turisti neprežili. Pokus o ich záchranu prebiehal za veľmi náročných poveternostných podmienok, lebo oblasť Vysokých Tatier v tom čase zasiahol ďalší frontálny systém.

Zasypaných turistov lokalizoval pes. Ilustračné foto:  HZS

Vysokohorskí turisti nemali veľkú šancu v lavíne prežiť. Išlo o doskovú lavínu z vetrom ubitého snehu a typickým čiarovým odtrhom, ktorý sa diaľkovo šíri. Dĺžka lavíny dosiahla 250 metrov, široká bola 100 metrov. Odtrhla sa v nadmorskej výške 2 300 metrov, jej čelo skončilo v nadmorskej výške 2 150 metrov.

Ktovie, či obetí nemohlo byť aj viac. V tom čase sa do Priečneho sedla od Zbojníckej chaty chcela vybrať aj iná dvojica turistov. No títo usúdili, že zlé počasie je pre nich predsa len veľkou prekážkou a vrátili sa. Preto vedeli záchranárom povedať, že zo sedla nevideli nikoho zostupovať, ani v snehu neboli žiadne stopy.  

Aj táto tragická udalosť je mementom, výstrahou pre živých a výzvou na rešpekt pred horami a prírodou, ktorá je naozaj silnejšia ako človek. Ľudia sa radi pokúšajú aj o nemožné, no pred tým, ako sa pustia do hazardu, aby si mali uvedomiť, že na tomto svete nie sú sami. Majú svojich blízkych, ktorým môžu spôsobiť bolesť, majú svoj život, v ktorom po zranení už nebudú môcť zrealizovať veľa zo svojich snov a majú aj zodpovednosť voči tým, ktorí ich idú zachraňovať v situácii nebezpečnej aj pre ich život.

Rok od tragédie si mnohí spomenuli na mŕtvych turistov. A tí, ktorí sa ich snažili zachrániť, aj na vyčerpávajúci zásah v zlom počasí. Ilustračné foto:  HZS

Preto je dôležité rešpektovať výstrahy Strediska lavínovej prevencie, ktorá denne stanovuje pravdepodobnosť uvoľnenia lavín v horskom území a určuje aj hlavné lavínové problémy, identifikuje najnebezpečnejšie svahy a ponúka verejnosti text o lavínovej situácii v horstvách na Slovensku. Sú dostupné vždy deň vopred na webe laviny.sk. Podobne stredisko informovalo aj deň pred tragédiou v Priečnom sedle.

Zdroj: Horská záchranná služba a Stredisko lavínovej prevencie HZS