Útulňa Ďurková v Nízkych Tatrách.

TIP na trasu po hrebeni Nízkych Tatier. Začnite v osade Magurka

by Články

Ilustračné foto: Útulňa Ďurková v Nízkych Tatrách.

Ten pokoj, neskutočná prírodná scenéria, voňavý vzduch, príjemný vánok. Človek aj zabudne sledovať sociálne siete. Aj keď pri útulni Ďurková asi sto metrov pod hrebeňom je dobrý mobilný signál, akosi siahame po telefóne len v prípade, že chceme urobiť fotku či selfie.

Ráno v Nízkych Tatrách je magické, nedá sa inak, len vstať skoro a ísť sa z podkrovia útulne, kde sa spí, pozrieť dole na čerstvý vzduch. Niektorí, hlavne „esenpéčkari“, už vyrážajú na cestu, my si pred odchodom ešte trochu vychutnáme atmosféru, aká sa dá zažiť málokde. Postupne balíme veci pred odchodom. Našu fenku Pegy včera pichla do laby osa, ale zdá sa, že je všetko v poriadku.

Vraciame sa do osady Magurka, z ktorej sme včera vyrazili, ale pôjdeme inou cestou. Volajú ju Zimná, pretože keď je snehová pokrývka, vo veľkom ju využívajú skialpinisti. Opäť sme na hrebeni, užívame si nádherné výhľady, slnko začína poriadne hriať, takže trochu spomíname na tieň v útulni. Zostup začína pri Zámostskej holi. To je čas na malé občerstvenie, dokonale zafungoval Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA.

hrebeň Nízkych Tatier

Pohľad z hrebeňa Nízkych Tatier.

Pri klesaní je terén trochu ťažší, v ceste máme pováľané stromy a kusy dreva. Je tu aj veľa hustých kríkov, preto sme naše hlasné rozprávanie nahradili krikom. „Jeden nikdy nevie, kedy sa pred nami alebo za nami objaví medveď, vraj ich je tu dosť,“ vysvetlila Gabika, ktorej hlas sme vyhodnotili ako najsilnejší. Ani Pegy sa v tomto úseku neženie dopredu, ale drží sa s nami.

Na chvíľu sme sa napojili na Magurský zlatý chodník v Ľupčianskej doline. Tvorí ho 11 tabúľ s informáciami o baníctve, ťažbe zlata, ako aj prírode v tejto oblasti. Videli sme niekoľko z nich, asi tie vyššie položené, a doplnili sme si znalosti o nerastných surovinách v Nízkych Tatrách, je to pekne a prehľadne spracované.

Pred záverečným klesaním sa ešte občerstvujeme, ostal ešte nejaký Zlatý bažant Radler 0,0% JAHODA REBARBORA, tak dopíjame posledné zásoby. Stále ideme lesom, nad osadou Magurka je rúbanisko, cesta je rozrytá, ide sa preto ťažšie a treba dávať pozor. Ale už sa blížime k chate, ktorá má rovnaké meno ako osada pod ňou, a to znamená, že na nás čaká jedlo, na ktoré sa už všetci účastníci našej dvojdňovej túry naozaj tešia.

Nízke Tatry

Takýto krásny výhľad sa vám naskytne z hrebeňa Nízkych Tatier.

Útulňa Ďurková

Z najvyššie položenej osady na Slovensku na jednu z najkrajších turistických útulní

by ČlánkyÚtulňa Ďurková

Ilustračné foto: Pri turistickom rázcestníku

Leto je v plnom prúde, slnečné dni treba využiť naplno. Čo tak „vybehnúť si“ opäť na hrebeň Nízkych Tatier, tentoraz k chate, ktorej oficiálny názov je Turistická útulňa pod Chabencom? Všetci sú za, dohodli sme sa rýchlo, a tak Gabika, Radka, Betka, Veronika, Dávid, Michal a fenka Pegy opäť vyrážajú za zážitkami.

Začíname v najvyššie položenej osade na Slovensku, osade Magurka, ktorá je miestnou časťou obce Partizánska Ľupča. Ideme lesíkom po zelenej značke, cestu nám spríjemňuje zurčanie horského potoka. „Bude tam asi dosť studená voda, mohli by sme si ochladiť radler, čo máme so sebou. V batohoch už je určite poriadne teplý,“ navrhla Gabika a ponorila do studenej tečúcej vody niekoľko plechoviek Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN BAZA MÄTA.

Osvieženie dobre padlo, pretože pokračujeme stúpaním serpentínami cez les, na ktorom sa začína prejavovať dlhšie trvajúce suché počasie. Stromy však vytvárajú príjemný tieň a nemusíme ísť priamo po slnku. Postupne sme sa dostali do pásma kosodreviny, zaujímavé bolo veľké množstvo čučoriedkových kríčkov, boli takmer všade okolo.

Na hrebeni je to vždy nádherné, kto to zažil, ten vie. Asi práve preto je hrebeňovka Nízkych Tatier jednou z najobľúbenejších turistických trás u nás. Vychutnávame si cestu až na sedlo Ďurkovej, odtiaľ je to k útulni už len kúsok. Samozrejme, že tam nie sme sami, je tu viacero ďalších turistov. Túto chatu využívajú asi všetci, ktorí idú nízkotatranskú hrebeňovku. Je to ideálne miesto na prespatie, doplnenie energie i vody z prameňa.

útulňa Ďurková

Prenocovali sme na Útulni Ďurková.

A kto by to povedal, že práve tu natrafíte na niekoho známeho? Podarilo sa to našej Betke, stretla tu dlhoročnú kamarátku, s ktorou kedysi bývala v stredoškolskom internáte. „Viem, že chodí často na turistiku do Nízkych Tatier, ale, že ju takto stretnem, to som nečakala. Je to milé,“ zhodnotila Betka. Dali sme si spolu Zlatý Bažant Radler 0,0% CITRÓN BAZA MÄTA, ochutnali kapustnicu, ktorú práve uvaril chatár, potom aj palacinky.

Večer sme nasávali atmosféru horskej chaty a výhľady na okolité pohoria – rázsochu Kotlísk so Skalkou, Žiarskou hoľou a Bosorkami, viac na juh sú Veporské vrchy, trochu vidieť aj Slovenské rudohorie. Ale ako to na turistických útulniach chodí, večierku netreba veľmi naťahovať, lebo vstávať budeme poriadne skoro ráno.

hrebeň Nízkych Tatier

Turistika na Útulňu Ďurková vám ponúka nádherné výhľad na Nízke Tatry.

Skalnatá chata

Skalnatá chata je chatou príbehov

by ČlánkySkalnatá chata

FOTO: Vladimír Ambróz

A asi je to pravda. S každou chatou sa spája množstvo historiek a príbehov, táto však stojí na svojom mieste už skoro 180 rokov a pôsobili tu viaceré osobnosti spojené s našimi veľhorami. Stačí spomenúť legendárneho vysokohorského chatára a nosiča Laca Kulangu, ktorý nosil zásoby a vybavenie na chaty viac ako polstoročie.

Tento kráľ tatranských nosičov zniesol zo Skalnatej chaty na stanicu Štart náklad ťažký 211 kilogramov, čo sa považuje za nosičský rekord. Chatu nájdete v strede Skalnatej doliny, vedie okolo nej známa turistická trasa Tatranská magistrála. Turisti poznajú typický nenápadný tvar Skalnatej chaty, akoby chcela splynúť s okolitou prírodou, kameňmi a balvanmi okolo. Idú tadeto turistické chodníky k Skalnatému plesu, Malej a Veľkej Studenej doline i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. Je to aj miesto, odkiaľ sa môžete vyviezť na Lomnický štít, ale túto jazdu si treba dopredu rezervovať. Okolo prechádza aj najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské turistické chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete ráno vyraziť z domu a večer sa vrátiť, je to dobrý tip. Zaparkovať sa dá v Tatranskej Lomnici na verejnom parkovisku pri stanici lanovky na Skalnaté pleso. Potom záleží na vás, či sa vyveziete lanovkou alebo absolvujete trasu peši. Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, budete párkrát prestupovať, ale dá sa takto vyviesť až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu už len asi 10 minút.

Ak vyrazíte zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále.

Pri Skalnatej chate je terasa, kde si môžete oddýchnuť a vychutnať neskutočné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na to, že výstup sem sa považuje za stredne náročnú túru, vyhľadávajú ju všetky vekové kategórie, pokojne môžete vyraziť aj s deťmi. Pre skúsených turistov je východiskovým bodom na ďalšie túry.

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

by ČlánkyĎurková

FOTO: Ján Hablak

Pri tipoch na skialpinistické trasy sa tentoraz presunieme zo Západných do Nízkych Tatier. Konkrétne na vrch Ďurková nad obcou Jasenie asi 20 kilometrov severozápadne od Brezna. Pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti si z nej môžete naplno vychutnať kruhový výhľad, okrem okolitých Nízkych Tatier aj na Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Veľkú i Malú Fatru, ale aj na Veporské a Štiavnické vrchy.

Východiskovým bodom skialpovej trasy je osada Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, a dá sa v nej zaparkovať. Pri doprave sem upozorníme na skutočnosť, že autobusom sa do osady nedostanete. Treba ísť autom z Partizánskej Ľupče alebo Liptovskej Lúžnej po nie veľmi kvalitnej ceste. Na druhej strane je výhodou, že tu nestretnete „masy“ turistov.

Spodná časť výstupu ide lesom, ktorý postupne redne. Treba dať pozor na vyčnievajúce konáre a korene, o ktoré sa dá potknúť. Následný výšľap na hrebeň po modrej značke je dosť strmý, počas troch kilometrov prekonáte 600 výškových metrov, ku jeho koncu sa napojíte na žltú značku na Zámostskú hoľu.

Z nej je to už len mierne stúpanie po červenej na vrchol. Známa útulňa Ďurková je odtiaľto asi 100 výškových metrov pod hrebeňom, dá sa tam po ceste odbočiť a občerstviť sa. Zjazd späť do osady Magurka nie je z hľadiska lavín veľmi nebezpečný. Nie je však vhodný pre úplných začiatočníkov, nachádza sa v neupravenom teréne, ktorý môže byť v jarných mesiacoch zľadovatený.

Pri zjazde ideme najprv po hrebeni s miernym sklonom, smerom na sever vojdeme postupne do lesa a späť do osady. Ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú oveľa nebezpečnejšie, čo sa týka lavín. Celá trasa tam aj späť meria 8 kilometrov, má prevýšenie 790 metrov, zvládnuť by ste ju mali za tri hodiny. Potrebná je lavínová výbava, ak to podmienky vyžadujú, treba si zobrať mačky a cepín. Aj v tomto prípade nezabudnite sledovať aktuálnu predpoveď počasia a lavínovú situáciu.