Takýto bol festival vo Východnej vlani. Podobný bude aj tento rok

Dnes sa začína festival vo Východnej

Veľkolepou multižánrovou show o podobách slovenského folklóru Korene – Iconito & Zemplín sa dnes od 20. h začne vo Východnej najstarší a najrozsiahlejší celoslovenský festival.

Folklórny festival Východná s medzinárodnou účasťou už po 69-krát v prvý júlový víkend roztancuje a rozospieva rázovitú obec v blízkosti Vysokých a Nízkych Tatier.

Na niekoľko dní sa Východná stane centrom slovenskej kultúry. Opäť bude dôkazom oživovania, zachovávania, tvorivého rozvíjania a verejnej prezentácie vzácnych hodnôt našej ľudovej kultúry.

Tohtoročný program je opäť bohatý a okrem Veľkej scény sa bude odohrávať aj na Malej scéne, v Etnodome, Humne, Košiariku, Pod Májkou a na Tancovisku.

Začne ho dnes večer veľkolepá multižánrová show Korene – Iconito & Zemplín. Po úspešnej premiére tohto programu v roku 2022 zavíta do Východnej a s ňou aj viac ako 65 účinkujúcich – ľudový orchester, spevácky zbor, tanečný súbor, hudobná skupina a herecké legendy. Projekt je autorským počinom ICONITO a Folklórneho súboru Zemplín a predstavuje najkrajšie klenoty slovenského folklóru. 

Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný
Slováci festival vo Východnej milujú. Amfiteáter je vždy plný. Autor fotografie: Jakub Jančo

V piatok sa začne program v amfiteátri už krátko po trinástej hodine programom Na Poraču, pokračovať bude Školou tanca zo Spiša, Obrázkami z Hontu, ktoré predstavia folklór Hontu a Novohradu, Školou spevu zo Zuberca s piesňami tejto podroháčskej obce, ale pozrieť si budete môcť aj výstavy venované životu a dielu Jána Lazoríka a Alexandra Gernáta z Krivian. 

Na Malej scéne bude koncertovať Dychová hudba Verešvaranka a na Tancovisku bude pokračovať Škola tanca z Oravy, ktorá predstaví tance zo Suchej Hory a Hladovky a neskôr lektori predstavia aj tance z Východnej.

Popoludní bude Malá scéna patriť Šarišanom a ich Večeru na valaľe a Mašinovačke v podaní viacerých folklórnych skupín, vystúpia s ukážkami mlátenia obilia.

Na Veľkej scéne v amfiteátri sa o 18. h začne otvárací program festivalu s názvom Domovy, ktorý je pestrým výborov tancov a piesní z celého Slovenska. Po ňom sa uskutoční otvárací ceremoniál festivalu. Po ňom bude pódium patriť SĽUK-u a 75. výročiu vzniku tohto súboru. A to ešte nie je všetko. Piatok uzavrie program profesionálneho súboru Fitos Dezső Társulat z Budapešti, ktorý priblíži bohatstvo remeselného umenia a kultúry Rómov.

Bodkou za piatkovým programom bude koncert Folk & Bass Orchestra a Ženy z Muzičky v Humne. A potom až do rána sa bude vyhrávať a spievať Pri muzike na Tancovisku.

Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením
Najskôr sa treba ustrojiť. Typický obrázok pred vystúpením. Autor fotografie: Jakub Jančo

Aj sobota bude vo Východnej zmesou rôznorodých programov. Pre ľudí, ktorých folklór spája profesionálne, je pripravené metodické podujatie o tom, ako sa starať o kroje. V ponuke opäť sú školy tanca – z Abova, Myjavy, Trenčína a Kysúc, ale aj Horehronia či Podpoľania, ale aj Zábavky a tanečné hry zo Zemplína a Šariša, či Škola spevu z Horehronia.

Kým ožije Veľká scéna amfiteátra, návštevníci festivalu si budú môcť spomenúť na zosnulých folkloristov na symbolickom cintoríne, zhliadnuť program laureátov Vidiečanovej Habovky 2023, program folklórnych skupín a súborov z celého Slovenska Na známosť sa všetkým dáva, môžu sa zúčastniť na prezentácii portálu Slovakiana či na programe detských súborov Zletelo ftačiatko, vypočuť si najstaršie folklórne nahrávky v Humne a zatlieskať programu folklórnych skupín ocenených na celoštátnej súťaži Nositelia tradícií.

Večerný program sa začne Zlatou Šaffovou ostrohou, teda prezentáciou najlepších tanečníkov, laureátov tejto súťaže. Pokračovať bude programom folklórnych súborov LÁSKAvô a tanečno-divadelným predstavením Poklona venovaným Jánovi Lazoríkovi z Krivian. Sobotňajší program vyvrcholí Obrázkami zo Slovenska, programom hudobných telies, ktorý prepojí klasickú a ľudovú hudbu. V noci sa folkloristi potom opäť stretnú Pri muzike na Tancovisku.

Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej
Tanec, spev, hudba - typický obrázok z Východnej. Autor fotografie: Jakub Jančo

Nedeľné predpoludnie bude patri školám tanca zo Záhoria, Zemplína a Šariša, Ponitria a Podunajska, Genera, filmom s foklórnou tematikou v Etnodome, pokračovať bude Vidiečanovou Habovkou 2024 na Malej scéne a programom Rozmanité, ktorý je venovaný detským kolektívom. Festival vyvrcholí o 14. h galaprogramom Tradície v pohybe, ktorý ponúkne pestrú prehliadku scénických diel a autorských pohľadov na spracovanie folklórnych tradícií Slovenska.

No to nie je všetko. Festival ponúkne aj viacdenné programy. Medzi nimi školu remesiel ÚĽUV-u, jarmok remesiel ÚĽUV-u, výstavu 40 rokov Východnej do fotografii Petra Berčíka a mnohé iné.

Mimoriadna je aj doprava na festival. Do Východnej sa dostanete aj vlakom, a to aj s mimoriadnym zastavením expresných vlakov a rýchlikov v stanici. Zabezpečená je aj kyvadlová doprava zo stanice do centra festivalu.  Hlavnými organizátormi festivalu je Národné osvetové centrum, obec Východná, Ministerstvo kultúry SR a ÚĽUV. Záštitu nad ním prevzal prezident SR.

Autor titulnej fotografie:  Jakub Jančo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na vrchole Slavkovského štítu. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Fotí kroje na štítoch

Dychberúca atmosféra Vysokých Tatier spojená so slovenským folklórom. Aj toto sa snaží vo svojich fotografiách zachytiť Ľuboš Čerešnák.

„Krajinárska fotografia má v Tatrách trošku obmedzenia. Človek, ktorý ide už tridsiaty krát na Kôprovský štít, tak tam nenafotí takmer nič iné ako ostatní. Rozmýšľal som, ako sa odlíšiť od iných autorov a priniesť niečo nové,“ hovorí o svojej motivácii fotograf zo Zvolena. Tatry sú jeho obľúbeným pohorím, chodí sem pravidelne skoro každý víkend, či už na turistiku alebo fotiť.

Na vrchole Kriváňa. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchole Kriváňa. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Ženy v slovenských krojoch, ale aj v iných šatách, fotografuje v rámci svojho projektu Krása na horách. Vznikol na základe inšpirácie zo zahraničia. „Začal som s tým pred dvomi rokmi. Ťažko sa mi zháňali modelky na tento druh fotenia, nie každý má na to, aby vyšliapal až hore na tatranské štíty,“ spomína Ľuboš Čerešňák. Touto cestou chce však pokračovať aj ďalej. Folklór má rád asi ako každý Slovák, pestrofarebnosť krojov spolu s atmosférou Vysokých Tatier vytvárajú neopakovateľné scenérie.

Na Rysoch. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Rysoch. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Príprava na takúto „misiu“ je podľa neho jednoduchá – požičanie kroja, dohodnutie miesta s modelkou, a potom už len dúfať, že počasie tam hore dovolí urobiť plánované zábery. Podľa facebookového profilu Ľuboš Čerešňák Photography už má za sebou 10 častí projektu Krása na horách. Fotil na vrchole Malého ľadového štítu, pri Zelenom plese, na Chopku, Rysoch, Slavkovskom štíte, Kriváni a ďalších miestach.

Na Slavkovskom štíte. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Slavkovskom štíte. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Pri Zelenom plese. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Pri Zelenom plese. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Chopku. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Chopku. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchu Satan. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchu Satan. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Autor titulnej fotografie:  Ľuboš Čerešňák.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.