Slovenským záchranárom pomohli kolegovia z poľského TOPR

Dramatické minúty zažili horskáči v masíve Gerlachu

Aj majster tesár sa utne. A aj skúseným horolezcom sa môže stať, že potrebujú pomoc. Príkladom toho sú aj dve udalosti, ktoré museli horskí záchranári riešiť v nedeľu, 30. júna v masíve Gerlachu.

Najskôr horských záchranárov kontaktovali so žiadosťou o pomoc slovenskí horolezci. „Počas výstupu Martinovou cestou na Gerlachovský štít, v oblasti Litvorového sedla, si 40-ročný člen ich skupiny pádom spôsobil poranenie hlavy, hornej a dolnej končatiny,“ znel podľa portálu HZS apel na zásah.

Evakuácia v oblasti Litvorového sedla
Evakuácia v oblasti Litvorového sedla. Autor fotografie: HZS

Horskí záchranári ihneď o súčinnosť pri záchrannej akcii požiadali Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, Letu Ministerstva vnútra SR, ale aj poľský TOPR. No pre silný nárazový vietor bolo nasadenie leteckej techniky neúspešné. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry sa preto vybrali zranenému mužovi pozemne.

Keďže časom sa zlepšili poveternostné podmienky, Letka Ministerstva vnútra SR previezla do nižších partií Velickej doliny spolu s ďalšími príslušníkmi HZS materiál potrebný pre evakuáciu. Pacienta medzitým horskí záchranári ošetrili a pripravili na pozemný transport z exponovaného terénu lanovou technikou. Zniesli ho k Sliezskemu domu a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci. 

Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený
Zásah pod Kotlovým štítom, pacient bol vážne zranený. Autor fotografie: HZS

Už táto akcia by bola na jeden deň dosť. No počas nej prijalo Operačné stredisko tiesňového volania HZS ďalšiu žiadosť o pomoc z výstupu na najvyšší končiar Tatier.  

„Jeden zo skupiny slovenských horolezcov, ktorí vystupovali Velickou próbou, si v oblasti pod Kotlovým štítom v smere do Batizovskej doliny, približne 20-metrovým pádom privodil vážny úraz hlavy, chrbtice, dolnej končatiny a spôsobil si mnohopočetné poranenia,“ uvádzajú aktuality HZS.

Prvé ošetrenie 49-ročnému zranenému poskytol okoloidúci horský vodca, ktorý je zároveň profesionálnym horským záchranárom. Dôležité bolo, že okrem starostlivosti o pacienta do príchodu ďalšej pomoci, poskytoval z miesta aj dôležité informácie o poveternostných podmienkach, čo záchrannej akcii veľmi pomohlo.

Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny
Horskí záchranári takto transportovali pacienta do Velickej doliny. Autor fotografie: HZS

Záchranári po ošetrení pacienta pripravili na letecký transport. „O súčinnosť bol požiadaný poľský TOPR, ktorý pacienta evakuoval z terénu a previezol ho do nemocnice v Zakopanom,“ uzatvára správa HZS, ktorá ďakuje všetkým záchranárom za účasť na akcii.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horský vodca Róbert Turjaník v Tatrách

Horský vodca osádzal aj kríž na Gerlachu

Horskí vodcovia k našim Tatrám jednoznačne patria. Umožnia nám výstupy, ktoré by boli inak neuskutočniteľné. Róbert Turjaník je jedným z tých, ktorí osadili ikonický kríž na Gerlachovskom štíte.

Viete si ešte spomenúť, kedy vám napadlo, že sa môžete stať horským vodcom?
Už ako tínedžer som sa ním chcel stať. Brigádoval som v horskej službe v Starom Smokovci a tam sa vtedy pohybovala väčšina horských vodcov. Obdivoval som ich, ich pôsobenie malo známky dobrodružstva. Vtedy som ešte nevnímal celý rozsah ich práce, poslania, a hlavne zodpovednosť, akú majú. Vtedy to bolo o ich hrdinstve. Chcel som sa im podobať.

Ako dlho trvalo, kým ste sa ním stal?
Pár rokov. Stalo sa to v roku 1986 a mal som vtedy 24 rokov.

Ktorý moment z práce horského vodcu vo vás najviac rezonuje?
Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj nebezpečných momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Ale aj pre také momenty mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal jeden z nás, horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je robiť v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Skúste dať bežným turistom tri kľúčové rady, ktorých by sa mali v horách držať.
Mali by zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im výber túry. Nemali by podceňovať predpoveď počasia a podmienky. A nemali by váhať poradiť sa s niekým, kto má viac skúseností.

Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?
Nemám srdcovku, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.

Boli ste pri tom, keď sa na Gerlachovskom štíte osádzal legendárny kríž. Skúste nám pripomenúť tieto historické momenty.
Kríž, ktorý je dnes na Gerlachu, bol pôvodne umiestnený na mieste, odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Osadili ho na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý, bohužiaľ, na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Akademický sochár Otmar Oliva, ktorý bol vtedy na chate, vytvoril mosadzný kríž a na pamiatku horolezca ho osadili na mieste, kde v Sedle Váha v roku 1987 horolezec zahynul. Symbolika kríža nesadla minulému režimu, veď okolo neho prechádzali účastníci medzinárodného výstupu na Rysy, preto ho demontovali a upadol do zabudnutia.

Autor fotografie: Róbert Turjaník

Aký bol jeho ďalší osud?
Po rokoch kríž našiel v dielni sídla horskej služby v Starom Smokovci záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý. Ako neskôr povedal, ihneď mu napadlo, že by mohol byť osadený na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Korčalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu.

Viete si spomenúť, kedy presne to bolo?
Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž.

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Autor titulnej fotografie: Róbert Turjaník