Cart is empty Tiesňový hovor z Tatarkovej próby neveštil nič dobrého. O pomoc žiadala skupina Poliakov bez horolezeckého vybavenia.
Najväčší bizár, aký ste v Tatrách mohli zažiť
„Strítfúdy“ máme na každom kroku, hocikde vo svete, ale výstupové „fúdy“, to bude asi iba špecialita Slovenska.
Pred rokmi o takomto čase zamrzli na Gerlachu. Nepodceňujte výbavu a výstrahy
Záver augusta roku 2010 nebol túram priaznivo naklonený. Vysoko v horách bola napriek kalendáru zima. Doplatili na ňu dvaja anglicky hovoriaci turisti. V masíve Gerlachu zamrzli.
Dvojica vo veku medzi dvadsať a tridsať rokov sa vybrala pokoriť Gerlachovský štít z Chaty pri Popradskom plese 30. augusta. Vyrazili ráno o ôsmej. Pravdepodobne vôbec netušili, s akým šialeným počasím sa hore stretnú. Večer o 21. h, ako uvádza SITA, ešte stihli kontaktovať Horskú záchrannú službu s tým, že zostupujú z Gerlachovského štítu Batizovskou próbou.
Počasie bolo vtedy mimoriadne nepriaznivé. Kombinácia dažďa so snehom, vetrom a mrazom, k čomu sa pridala i nízka viditeľnosť, neveštila nič dobrého. Horskí záchranári sa ihneď vybrali na pomoc. Turistov v Batizovskej próbe ale nenašli. Nachádzali sa v inom žľabe. Zlá viditeľnosť asi spôsobila, že zablúdili a uviazli v 600-metrovej západnej stene Gerlachu. Stihli ešte svetlom signalizovať svoju polohu.
Keď sa k nim záchranári dostali nad ránom druhého dňa, obaja boli na hranici života a smrti. Noc prežili v extrémnych podmienkach a obaja počas záchranárskej akcie, keď sa im muži z HZS pokúšali v krutom mraze, silnom vetre a snežení všemožne pomôcť, zomreli.
Vtedajší riaditeľ HZS Jozef Janiga pre agentúru SITA povedal, že urobili chybu už na začiatku túry. Na Gerlach sa vybrali neskoro. Od Sliezskeho domu sa na najvyšší štít Tatier odchádza o piatej-šiestej ráno. Podľa neho dvojica nebola ani dobre vybavená a podcenila svoje možnosti i podmienky v horách. A zrejme ignorovali aj predpovede počasia, ktoré už niekoľko dní predtým avizovali nepriaznivé podmienky vo vysokohorských polohách Tatier.
Podľa portálu spis.korzar.sme.sk bola cez noc hore teplota -4 oC, čo pocitovo predstavuje -10 oC, napadol sneh, fúkal vietor 10 m/s, ten nafúkal miestami až meter snehu. „Keď chlapi schádzali žľabom, dokonca začali padať aj menšie lavíny,“ povedal pre portál jeden zo záchranárov.
Aj preto sa horskí záchranári rozhodli zniesť telá oboch mužov až po zlepšení počasia, stalo sa tak až o deväť dní neskôr. Pri záchrane dvojice riskovali i vlastný život. Ako uvádza SITA, niektorí boli v nasadení až osemnásť hodín, trápili ich omrzliny a vyčerpanie. Celkovo sa na akcii vtedy podieľalo 27 záchranárov. A ako sa zmieňujú dobové správy, v časti Batizovskej doliny sa vtedy vytvoril tretí stupeň lavínového nebezpečenstva.
Vyčíňanie počasia na prelome augusta a septembra bolo vtedy mimoriadne nebezpečné. Horskí záchranári vyzývali ľudí, aby sa vyhli túram, lebo pre zľadovatené chodníky bolo nebezpečné vydať sa hoci iba ku chatám. Snežilo od výšky 1 700 metrov nad morom.
Autor titulnej fotografie: archív Veronika Kubištová
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Aj kríže majú svoje výročia. Jeden tatranský ho mal včera
Včera, 28. augusta, uplynulo dvadsaťsedem rokov od osadenia kríža na vrchole Gerlachovského štítu. Predchádzal tomu zaujímavý príbeh. Pripomeňme si ho.
Ako dokladá dobový archív, pôvodne bol kríž, ktorý je dnes na vrchole Gerlachu, umiestnený na miestach, kadiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Vyhotovil ho akademický sochár Otmar Oliva na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý v týchto miestach nedokončil svoju výpravu.
Dvojica horolezcov sa 28. septembra 1987 vybrala z Chaty pod Rysmi a chystala sa liezť Puškášovu cestu pilierom na Ganek. Počasie sa zhoršilo, padal mrznúci dážď, bola nulová viditeľnosť. Pri návrate netrafili na chatu a jeden z horolezcov v jej blízkosti našiel smrť.
Oliva bol v tom čase tiež ubytovaný na Chate pod Rysmi a Viktorovi vytvoril mosadzný kríž, ktorý osadili na mieste, kde horolezec zahynul.
Potvrdil nám to aj horský vodca Róbert Turjaník, ktorý neskôr spomínaný kríž umiestňoval na Gerlachu. Ako sa ukázalo, pôvodne bol situovaný na turisticky veľmi frekventovanom mieste, preto ho odstránili. Dôvodom bola aj symbolika kríža, ktorá nesedela minulému režimu a tomu, že okolo prechádzala trasa Medzinárodného výstupu mládeže na Rysy. Kríž pomaly upadol do zabudnutia.
Takmer desať rokov po smrti Viktora Kubáta ho našiel v sídle horskej služby v Starom Smokovci horský vodca a záchranár Ladislav Šedivý. V rozhovore pre náš portál to potvrdil aj Róbert Turjaník. Vraj mu ihneď napadlo, žeby mohol byť osadený na Gerlachu.
„Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Koršalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu,“ uvádza.
Opisuje tiež, ako sa to dialo. „Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž,“ spomína si horský vodca R. Turjaník.
Odvtedy má najvyšší štít Slovenska svoj symbol. Kto naň vystúpi, urobí si fotku. Dôkaz náročného výkonu a krásy výhľadu z Gerlachu, ale aj dôkaz činu, ktorý odzrkadľuje lásku k horám a úctu k ich obetiam.
Autor titulnej fotografie: Erik Marföldy
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Horský vodca pomáha plniť sny
Vyliezli ste už na tatranský štít s horským vodcom? Ešte nie? Odporúčame! Fyzická námaha síce ostane, ani kondíciu vám to nezmení, ale tento človek vás veľa naučí. Lebo výstup nie je iba o športovom výkone, ale aj o zážitku.
Zodpovední turisti vedia, že na niektoré tatranské vrcholy sa bez horského vodcu či sprievodcu nedá vystúpiť. A ani to neodporúčame, hoci aj takíto dobrodruhovia sa nájdu. Ak sa obrátite na Róberta Turjaníka, budete mať nielen záruku bezpečného výstupu, ale aj dobrý pocit z nádhernej túry. Okorení vám ju zážitkami, rozprávaním o Tatrách, naučí vás, čo je na nich vzácne a povie vám, prečo ich má rád.
Bol to on, čo svojho času osadil s kamarátmi na Gerlachu povestný kríž a je to on, o ktorom je ďalší diel nášho podcastu S batohom cez hory. Turistov sprevádza od svojich 24 rokov a medzitým mu na chrbte pribudlo viac krížikov. Po tatranských končiaroch chodí už 38 rokov a je jedným z najskúsenejších, ktorých v Tatrách máme.
A nielen v Tatrách, turistov sprevádza aj v Alpách, Pyrenejach, Andách či vrcholoch Patagónie. Má, isteže potrebné medzinárodné certifikáty, a keď sa dostanete pri túrach do jeho spoločnosti, vedzte, že ste v správnych rukách.
Prečo? Tak o tom je už náš podcast. Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov a momentálne sa venujú tradičným i menej známym tatranským povolaniam. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je už takmer šesťdesiatka dielov. Veríme, že ten o Róbertovi Turjaníkovi bude jeden z najpočúvanejších.
Autor titulnej fotografie: archív RT
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Dramatické minúty zažili horskáči v masíve Gerlachu
Aj majster tesár sa utne. A aj skúseným horolezcom sa môže stať, že potrebujú pomoc. Príkladom toho sú aj dve udalosti, ktoré museli horskí záchranári riešiť v nedeľu, 30. júna v masíve Gerlachu.
Najskôr horských záchranárov kontaktovali so žiadosťou o pomoc slovenskí horolezci. „Počas výstupu Martinovou cestou na Gerlachovský štít, v oblasti Litvorového sedla, si 40-ročný člen ich skupiny pádom spôsobil poranenie hlavy, hornej a dolnej končatiny,“ znel podľa portálu HZS apel na zásah.
Horskí záchranári ihneď o súčinnosť pri záchrannej akcii požiadali Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, Letu Ministerstva vnútra SR, ale aj poľský TOPR. No pre silný nárazový vietor bolo nasadenie leteckej techniky neúspešné. Záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry sa preto vybrali zranenému mužovi pozemne.
Keďže časom sa zlepšili poveternostné podmienky, Letka Ministerstva vnútra SR previezla do nižších partií Velickej doliny spolu s ďalšími príslušníkmi HZS materiál potrebný pre evakuáciu. Pacienta medzitým horskí záchranári ošetrili a pripravili na pozemný transport z exponovaného terénu lanovou technikou. Zniesli ho k Sliezskemu domu a odovzdali posádke Rýchlej zdravotnej pomoci.
Už táto akcia by bola na jeden deň dosť. No počas nej prijalo Operačné stredisko tiesňového volania HZS ďalšiu žiadosť o pomoc z výstupu na najvyšší končiar Tatier.
„Jeden zo skupiny slovenských horolezcov, ktorí vystupovali Velickou próbou, si v oblasti pod Kotlovým štítom v smere do Batizovskej doliny, približne 20-metrovým pádom privodil vážny úraz hlavy, chrbtice, dolnej končatiny a spôsobil si mnohopočetné poranenia,“ uvádzajú aktuality HZS.
Prvé ošetrenie 49-ročnému zranenému poskytol okoloidúci horský vodca, ktorý je zároveň profesionálnym horským záchranárom. Dôležité bolo, že okrem starostlivosti o pacienta do príchodu ďalšej pomoci, poskytoval z miesta aj dôležité informácie o poveternostných podmienkach, čo záchrannej akcii veľmi pomohlo.
Záchranári po ošetrení pacienta pripravili na letecký transport. „O súčinnosť bol požiadaný poľský TOPR, ktorý pacienta evakuoval z terénu a previezol ho do nemocnice v Zakopanom,“ uzatvára správa HZS, ktorá ďakuje všetkým záchranárom za účasť na akcii.
Autor titulnej fotografie: HZS
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Horský vodca osádzal aj kríž na Gerlachu
Horskí vodcovia k našim Tatrám jednoznačne patria. Umožnia nám výstupy, ktoré by boli inak neuskutočniteľné. Róbert Turjaník je jedným z tých, ktorí osadili ikonický kríž na Gerlachovskom štíte.
Viete si ešte spomenúť, kedy vám napadlo, že sa môžete stať horským vodcom?
Už ako tínedžer som sa ním chcel stať. Brigádoval som v horskej službe v Starom Smokovci a tam sa vtedy pohybovala väčšina horských vodcov. Obdivoval som ich, ich pôsobenie malo známky dobrodružstva. Vtedy som ešte nevnímal celý rozsah ich práce, poslania, a hlavne zodpovednosť, akú majú. Vtedy to bolo o ich hrdinstve. Chcel som sa im podobať.
Ako dlho trvalo, kým ste sa ním stal?
Pár rokov. Stalo sa to v roku 1986 a mal som vtedy 24 rokov.
Ktorý moment z práce horského vodcu vo vás najviac rezonuje?
Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj nebezpečných momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Ale aj pre také momenty mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal jeden z nás, horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je robiť v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“
Skúste dať bežným turistom tri kľúčové rady, ktorých by sa mali v horách držať.
Mali by zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im výber túry. Nemali by podceňovať predpoveď počasia a podmienky. A nemali by váhať poradiť sa s niekým, kto má viac skúseností.
Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?
Nemám srdcovku, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.
Boli ste pri tom, keď sa na Gerlachovskom štíte osádzal legendárny kríž. Skúste nám pripomenúť tieto historické momenty.
Kríž, ktorý je dnes na Gerlachu, bol pôvodne umiestnený na mieste, odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Osadili ho na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý, bohužiaľ, na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Akademický sochár Otmar Oliva, ktorý bol vtedy na chate, vytvoril mosadzný kríž a na pamiatku horolezca ho osadili na mieste, kde v Sedle Váha v roku 1987 horolezec zahynul. Symbolika kríža nesadla minulému režimu, veď okolo neho prechádzali účastníci medzinárodného výstupu na Rysy, preto ho demontovali a upadol do zabudnutia.
Aký bol jeho ďalší osud?
Po rokoch kríž našiel v dielni sídla horskej služby v Starom Smokovci záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý. Ako neskôr povedal, ihneď mu napadlo, že by mohol byť osadený na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Korčalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu.
Viete si spomenúť, kedy presne to bolo?
Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž.
Autor titulnej fotografie: Róbert Turjaník
