Na poľskej strane Tatier museli ratovať desiatky zranených

Štyria mŕtvi – čo si môžeme odniesť z tragédie na Giewonte

Do histórie našich i poľských Tatier sa 22. august 2019 zapísal čiernymi písmenami. Po silnej búrke, ktorá zasiahla celú oblasť, ostali pred piatimi rokmi piati mŕtvi turisti, štyria v Poľsku, jednu obeť malo Slovensko.

Čo sa v ten deň stalo? Tatry o pol druhej popoludní zasiahla prudká búrka, trvala asi hodinu. „Blesky pravdepodobne zasiahli aj kríž na Giewonte (1 894 m), potom prešli pozdĺž reťazí,“ informoval vtedy náčelník Tatranskej dobrovoľnej záchrannej služby v Poľsku Jan Krzystof. Turisti spadli na južnú stranu hory a v určitom okamihu ležalo pod kupolou niekoľko desiatok ľudí so zraneniami..

Malebný Giewont. Pred piatimi rokmi nad ním zvonil umieráčik
Malebný Giewont. Pred piatimi rokmi nad ním zvonil umieráčik. Autor fotografie: archív Zľavomat

„Počuli sme krik, udierali hrozné blesky. Keď sme išli dole, videli sme ľudí, ako majú popálené a roztrhané pláštenky, spálené tepláky i topánky,“ popísala pre ČT24 Češka Karolína Rychterová. Ráno v oblasti svietilo slnko, ukazoval sa výborný deň vhodný na turistiku.  

Jej výpoveď spomína aj Horská záchranná služba na Slovensku vo svojej bilancii tragického dňa.  Chodník na Giewont na poľskej strane Tatier uzavreli až do odvolania, lebo pohyb turistov bol v týchto miestach nebezpečný. Predbežné informácie hovorili o tom, že blesk zasiahol ľudí v najbližšom kontakte. V tom okamihu sa asi dvadsať z nich držalo reťaze na Giewonte.

Medzi obeťami bol jeden turista na slovenskej a štyria na poľskej strane Tatier, ranených bolo takmer deväťdesiat ľudí, viacerí boli po tragédii v horách v kritickom stave. Smrteľne boli zranené aj deti – 10-ročné dievča a 13-ročný chlapec.

Baníkov, miesto tragédie českého turistu
Baníkov, miesto tragédie českého turistu. Autor fotografie: Lenka Mol

Na Slovensku došlo k vážnym zraneniam v oblasti Baníkova. Zasiahnutí bleskom boli dvaja českí turisti. Žena utrpela poranenie dolnej končatiny, muža tlaková vlna zhodila do Baníkovského kotla, pri páde dlhom niekoľko sto metrov utrpel poranenia nezlučiteľné so životom. Ženu letecky transportovali do doliny, kde si ju prevzala sanitka a nemocnica. Telo nebohého transportovali neskôr do Žiarskej doliny.

Ako pokračuje správa Horskej záchrannej služby, o pomoc požiadali aj slovenskí turisti, ktorí sa tiež nachádzali na hrebeni Západných Tatier, v oblasti Spálenej. Tu blesk zranil muža, ktorý ostal do pol pása paralyzovaný a krátkodobo bol aj v bezvedomí. Lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby mu poskytol neodkladnú pomoc a následne ho transportovali do Žiarskej doliny.

Záchranné akcie si vtedy vyžiadali nasadenie polstovky horských záchranárov zo štyroch oblastných stredísk a dve posádky leteckých záchranárov.

Na tento deň si spomína aj záchranár Dušan Trizna v publikácii Horská záchranná služba 2010 – 2020. Uviedol, že v ten deň bolo na kopcoch veľa ľudí, ktorí si prišli vychutnať naše krásne hory.

Dodal, že práve Západné Tatry sú priestorom, ktorý priťahuje hlavne kondične zdatných turistov, pretože doliny sú dlhé, nie je v nich veľa chát a hrebeň Roháčov od Salatína po Volovec patrí medzi najťažšie a najexponovanejšie miesta, ktoré sú turistickým chodníkom sprístupnené. Platí tu aj to, že lokálne búrky sú v týchto miestach veľmi nebezpečné, lebo únikových ciest nie je veľmi veľa.

A práve tu sa odohrali najťažšie záchranárske akcie v ten deň na Slovensku. „Pritom blesky neprišli z jasného neba. Búrka sa ohlasovala najmenej hodinu a pol predtým. Turisti mali ihneď pridať do kroku a dostať sa čo najskôr do doliny, kde by prinajhoršom zmokli, ale vyhli by sa tak smrteľnému nebezpečenstvu,“ opisuje D. Trizna.

Vo svojom opise sa venuje aj priebehu záchranárskych akcií v oblasti Baníkova i Spálenej, ktoré si vyžiadali veľa rozvahy, ale aj odvahy, keďže nebezpečenstvo bleskov v čase krátko po zaevidovaní žiadostí o pomoc trvalo. Pripravený plán mohli využiť až potom, čo prevaľujúca sa oblačnosť  a hmly ustúpili. Spomína, že na nasadenie vrtuľníkov mali napríklad iba 20 minút.

Záchranársku akciu v Poľsku organizovali zo Zakopaného
Záchranársku akciu v Poľsku organizovali zo Zakopaného. Autor fotografie: TASR/AP

Búrky na horách nie sú dobrým spoločníkom turistov. Ak sa o nich predpoveď počasia zmieňuje, treba túru radšej oželieť, lebo človek je voči bleskom vysoko v horách vlastne bezbranný. Len čo sa k búrke schyľuje, odporúča sa radšej vzdať sa cieľa túry a rýchlo zostúpiť do dolín. A hoci ani tam nie je turista v čase búrky bez ohrozenia, má vyššiu šancu vyhnúť sa smrteľným zraneniam. Vrcholy hôr, a Giewont so železným krížom je toho príkladom, nie sú dobrým miestom na prečkanie búrky.    

Autor titulnej fotografie:  TASR/AP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.