V poľských Vysokých Tatrách hovoria o halnom vetre s rešpektom

Záhada? Fenomén? Môže halný vietor ovplyvniť váš pobyt v Tatrách?

Smršť valcuje slovenské kiná. Nový film Petra Bebjaka na motívy bestsellera známeho spisovateľa z Liptova Jozefa Kariku má stále viac fanúšikov a rovnako toľko ľudí si kladie aj otázku: Môže mať halný vietor preháňajúci sa Tatrami naozaj taký deštruktívny vplyv na psychiku človeka?

Bebjakov film nie je prvý, ktorý na plátno priniesol tému halného vetra. Otvorila ju pred piatimi rokmi dokumentárna esej Vietor o sile vetra fönového typu, ktorý sa vyskytuje v regióne Podhalie v poľských Vysokých Tatrách. Dokument trvajúci 77 minút vznikol v spolupráci našich a poľských filmárov a do kín ho priniesla Asociácia slovenských filmových klubov.

Na rozdiel od aktuálnej Smršte, ktorá ale rozvíja iný príbeh ako jej knižná predloha, je dokument  jednoznačnejšou odpoveďou na záhadu halného vetra. Prichádza niekoľkokrát za rok, sprevádzajú ho veľké materiálne škody, padajú stromy, vznikajú polomy, z domov miznú strechy, zvieratá vydávajú vystrašené zvuky .

Mení aj človeka. Spôsobuje mu psychické problémy, navodzuje strach, nespavosť, bolesti hlavy, ľudia sú viac nervózni a agresívni, viac pijú a aj polícia má vtedy viac práce. Vplyv halného vetra tvorcovia filmu ukazujú cez portréty niekoľkých postáv, ktoré halný vietor ovplyvnil. 

Z filmu Vietor
Z filmu Vietor. Auor fotografie: ASFK

Halný vietor nie je žiadna prechádzka búrkou. Je to živel, ktorý sprevádzajú prevaľujúce sa a padajúce mračná, ktoré v jednej chvíli odkrývajú, v druhej zahaľujú končiare poľských Vysokých Tatier. Tam je najsilnejší. No vyskytuje sa nielen v Západných Karpatoch, ale aj v Sudetoch, ba aj v Krakove a mestách hornosliezskej aglomerácie, objaviť sa môže aj v údolí Liptova. Ako uvádza Wikipedia, je to teplý, suchý, nárazový vietor, ktorý vanie smerom do dolín a okrem škôd vplýva aj na človeka.

Portál Zaujímavé novinky halný vietor opisuje ako meteorologický jav, ktorý sa môže v spomenutých oblastiach pohybovať skoro na jar – vo februári a marci, alebo na jeseň, najčastejšie v októbri a novembri. Nezjaví sa iba tak. Musí byť splnených niekoľko podmienok. Patrí k nim nízky tlak na severnej  a vysoký tlak na južnej strane hôr, pomerne vysoká vlhkosť vzduchu a dostatočná výška hôr.

Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou
Halný vietor nie je žiadna príjemná prechádzka búrkou. Autor fotografie: Pixabay

Odborníci opisujú, že keď je tlakový rozdiel medzi severnou a južnou stranou hôr veľký, vzduch z juhu začne stúpať nahor, tam sa rozširuje a ochladzuje, vzniká v ňom vodná para a následne sa vyskytnú zrážky. Vzduch vysušený zrážkami potom postupne klesá na severnú stranu, kompresia spôsobuje jeho ohrev, stáva sa teplejším a suchším.

Nejde pritom o žiadny vánok, ktorý vám pohladí vlasy. Halný vietor má rýchlosť zhruba 60 metrov za sekundu, namerané boli aj hodnoty takmer o polovicu vyššie. Fúka obyčajne niekoľko hodín, no stáva sa, že aj pár dní a jeho sila je zničujúca.

A prečo má vplyv na psychiku a správanie ľudí. Portál to vysvetľuje rýchlymi zmenami tlaku vzduchu. Doplatiť na to môžu hlavne ľudia s depresiou a srdcovo-cievnymi chorobami. Špekuluje sa tiež o zvýšenom počte samovrážd v čase pôsobenia halného vetra. Každopádne platí, že meteosenzitívni ľudia jeho vplyv pociťujú intenzívnejšie. A môžu aj na našej strane Tatier. Podľa Národného portálu zdravia meteosenzitivitou u nás trpí až 70 percent populácie.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Pixabay