Pri tragickom páde vrtuľníka zahynulo sedem záchranárov

Zahynulo sedem záchranárov, turistka zišla z hôr po svojich

by Články

Zdroj: Horská záchranná služba.

V nedeľu 25. júna uplynulo 44 rokov od tragického pádu vrtuľníka v Mlynickej doline. Zahynulo pri ňom sedem horských záchranárov.

Pri akcii – havárii, vrtuľníka Mi-8 v Mlynickej doline zahynulo päť záchranárov Horskej služby a dvaja členovia posádky. Bola to najväčšia tragédia našich horských záchranárov.

Vrtuľník Letky ministerstva vnútra letel v pondelok 25. júna 1979 krátko po poludní na pomoc nemeckej turistke smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, pri pristávacom manévri prišli o život záchranári Štefan Estočko (25), Martin Hudák (33), Pavol Húska (35), Bernard Jamnický (36), pilot Vladimír Bačák (49) a palubný mechanik Václav Dvořák (42). Na následky nehody o týždeň po nej zomrel v nemocnici horolezec Milan Kriššák (35).

Pár desiatok hodín pred nehodou sa Milan Kriššák vrátil z expedície v Himalájach na nepálsku Jannu (7 710 m), ktorú vtedy pre zlé počasie horolezci nezdolali. „Stalo sa tak až o dva roky neskôr, práve na počesť tragicky zosnulých kolegov,“ spomína pre SME významná osobnosť československého expedičného horolezectva Ivan Gálfy.

Paradoxom nehody v Mlynickej doline bolo, že zranenej turistke Ingeborg Lehmanovej, ktorá na snehovom poli urobila chybný krok, napokon pomohli priatelia a krivkajúc sama zišla do doliny. Záchranárov vôbec nemusela volať. V týždňoch po nehode sa na Slovensku veľa hovorilo o zneužívaní záchranárskych akcií.

Tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka, ktorý vybuchol vo výške približne 1 953 metrov n. m. Spomienkové dielo vytvoril akademický sochár Arpád Račko. Zvolil motív prelomenej tabule a symbol zlomenej vrtule.

Druhý pilot Svatopluk Nitsch a Ladislav Tatko Janiga z Horskej služby sa o smrti svojich kamarátov dozvedeli až o niekoľko týždňov. Po nehode boli dlho v bezvedomí, s poraneniami hlavy a početnými zlomeninami sa liečili v košickej nemocnici v Šaci. „Stihli sme si povedať medzi sebou – ahoj. Keď pozeráte smrti do očí, ste úplne pokojní,“ spomínal pri jednom z okrúhlych výročí tatranskej tragédie pre TV Joj Svatopluk Nitsch. Na viac nebol čas.

Zmenené prúdenie vzduchu udrelo stroj o skalu, a ten sa rútil asi 150 metrov dolu. Potom nastalo ticho. „Keď som sa prebral, videl som, že neďaleko planie vrtuľník, potom prišli záchranári. Ladislav Tatko Janiga si z nehody nepamätá nič. Obaja sa po vyliečení vrátili k svojim povolaniam – Svätopluk lietal, Tatko sa stal záchranárskou legendou.  

HZS-2

Ak vás hory dobehli, ešte sú tu horskí záchranári

by Články

Foto: archív HZS.

Iba za posledné dva týždne zachraňovali lyžiara na severnej strane Chabenca, v Kôprovej doline ratovali 75-ročného turistu, ďalšieho pri Šalviovom prameni. Pomáhali tiež zranenému cyklistovi pod Sliezskym domom, ale aj uviaznutým turistom pod Krupovou hoľou, pátrali po turistke vo Futkotskej doline i skialpinistovi v oblasti Skalky.

A to všetko iba v oblasti Tatier. Zásahy horských záchranárov boli úspešné a nevyrátali sme všetky. Horskú záchrannú službu potrebujeme. Približne o mesiac si bude pripomínať 20. výročie svojho vzniku. Za dve desaťročia sa stala celosvetovo uznávanou a je dôležitým partnerom záchrany v horách u nás i v zahraničí.

Ako sa to začalo? Nová etapa záchrany v horách na Slovensku sa začala písať od 10. júla 2003. Národná rada SR schválila zákon o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorý sa stal základom pre zjednotenie profesionálnych horských záchranárov u nás. HZS je odvtedy rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra SR, rezort ju podporuje v technickej i metodickej oblasti.

Ako sa uvádza na stránke HZS, vďaka tomu je možné zabezpečovať rozvoj jej oblastných stredísk tak, aby záchrana v horách bola poskytovaná na čo najvyššej úrovni tým, ktorí ju potrebujú. Aktuálne pôsobí v šiestich oblastných strediskách a na dvoch špecializovaných pracoviskách.

Momenty zo záchranárskych akcií Horskej záchrannej služby. Foto: archív HZS

Mimoriadne dôležitú úlohu má Stredisko lavínovej prevencie, ktoré je súčasťou HZS, no na Slovensku funguje od roku 1972. „Výsledky a spôsob práce tohto strediska sú unikátne,“ citujeme zo stránky HZS. „Zaoberá sa monitorovaním snehových zrážok a snehovej pokrývky a jej vývoja, vytvára lavínové predpovedné modely, analyzuje okolnosti vzniku lavín, vďaka čomu je možné lavínam lepšie rozumieť. Výsledky práce slovenských odborníkov majú v svetovej odbornej komunite svoje pevné miesto.“

Partnerom strediska je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý mu poskytuje cenné údaje, čím sa spolupodieľajú na prevencii v horách. Z tejto spolupráce podľa horských záchranárov vzišlo zriadenie 47 meteostaníc. Dodnes Stredisko lavínovej prevencie vydalo viac ako 3 tisíc lavínových výstrah.

Výborné meno doma i v zahraničí má skupina kynológov. So svojimi záchranárskymi prácami sú nasadzovaní v podmienkach, v ktorých by záchrana života nebola možná. „Za zmienku iste stojí horský modul HZS a účasť kynológov na záchrannej akcii v Turecku počas nedávnych ničivých zemetrasení,“ konštatuje sa na stránke HZS. Spomenúť v tejto súvislosti treba aj jaskynných záchranárov, túto formu záchrany má Slovensko ako jedna z mála krajín. Uznanie si záchranári vyslúžili napríklad na rozsiahlej akcii v Snežnej jaskyni v roku 2019. Na poľskej strane Tatier tam pátrali po dvoch speleológoch.

Neoddeliteľnou súčasťou HZS sa stali aj dobrovoľní záchranári prostredníctvom stavovskej organizácie Asociácie horských záchranárov a dnes zmluvní záchranári plnohodnotne pôsobia v mnohých horských oblastiach na Slovensku.

Prečo potrebujeme Horskú záchrannú službu? Lebo Slovensko je jednou z najhornatejších krajín Európy, má výborné podmienky na pohyb v prírode, horskú turistiku a iné športy. Hojne ich navštevujú nielen domáci, ale máme aj tisíce zahraničných návštevníkov, ktorí k nám prichádzajú počas celého roka. Keď sa v druhej polovici 19. storočia začala zvyšovať návštevnosť Tatier a hory sa tešili veľkej obľube, už vtedy sa začala formovať potreba organizovanej horskej záchrany.

Prešla členitým vývojom a dnes je jedinečná tým, že v nej pracujú profesionálni horskí záchranári.

Záchranári pôsobia celoročne, ich operačné stredisko má 24-hodinovú prevádzku na linke 18300. V priebehu 20 rokov mali takmer 42 500 zásahov. Pracujú tímovo, odhodlane, ich nasadenie je ľudsky i profesionálne uznávané aj v zahraničí.