Cart is empty Zbojnícka chata bude cieľom Sherpa Rallye, jubilejného 40. ročníka prestížnych pretekov horských nosičov.
Nahradia drony horských nosičov?
Naozaj je to tatranská téma? Dnes nepredstaviteľné! Tatranské horské nosičstvo má dlhoročnú tradíciu, je zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a horské chaty na rozdiel od tých v zahraničí si potrpia na trend ponuky čerstvých jedál a napríklad aj čapovaného piva.
Médiami nedávno prebehla správa, že horských nosičov v Tatrách môžu nahradiť čínske drony. Na Evereste prebehol úspešný test. Peter Vnuk na portáli Trend uviedol, že čínska technologická spoločnosť DJI otestovala doručovanie dronmi na Mount Evereste. Ich dron FlyCart 30 prepravil náklad medzi jednotlivými tábormi a odstránil odpad, ktorý po sebe zanechali horolezci vo výška nad 6 tisíc metrov.
Podľa autora spomínanej správy by tento počin mohol znamenať revolúciu v zásobovaní horských chát, zvýšilo by efektivitu a znížilo riziko spojené s tradičným spôsobom zásobovania, ktoré je spojené s ťažkým a nebezpečným manuálnym nosením nákladov po strmých a nestabilných trasách.
Dodáva, že po úspešnom teste spustila nepálska spoločnosť projekt prepravy dronmi s cieľom vyčistiť odpad na južnom svahu Everestu. FlyCart 30, ktorý bol uvedený na trh v januári, bol použitý aj na sadenie stromčekov v Japonsku, poskytovanie pomoci pri záchrane pri požiari v Nórsku, výskum v Antarktíde a inštaláciu solárnych panelov v Mexiku.
Uvidíme ich aj v Tatrách? Zatiaľ nehrozí! Použitie dronov v národnom parku, kde platí piaty stupeň ochrany, je zakázané. Horské nosičstvo je nielen mimoriadnou raritou našich veľhôr, ale aj užitočným remeslom, ktoré je od roku 2019 zapísané v národnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva a spolu s Nepálom je Slovensko jedinou krajinou na svete, kde má horské nosičstvo živú podobu.
„Okrem toho jedným z dôležitých argumentov je u nás aj silná tradícia ochrany prírody, ktorú netreba zaťažovať zbytočnou dopravnou infraštruktúrou,“ povedal nám nedávno v rozhovore ochranca prírody, ekológ, horských sprievodca a dobrovoľný horský záchranár Štefan Bačkor, ktorý sa horskému nosičstvu venuje niekoľko desiatok rokov.
Pripomenul tiež, že máme rešpekt ostrieľaných horalov, ktorí majú prechodené hory Európy či sveta a sú pozitívne šokovaní, že na našich chatách si môžu vybrať z troch-štyroch značiek čapovaného piva, v ponuke je niekoľko varených polievok, hlavných jedál, koláče, buchty. Toto nie je na horských chatách inde vo svete pravidlo. Naša horská kuchyňa má dobrú povesť a nosiči, ktorých profesionálne v Tatrách pracuje okolo päťdesiat a šesťdesiat a počas sezóny sa ich počet brigádnikmi takmer zdvojnásobuje, sa o to pričiňujú. Naviac, o prácu horských nosičov je stále záujem.
V Nepále je horské nosičstvo ale značne skomercionalizované a aj ohrozené súdiac podľa správach o dronoch. Obidve krajiny ale spolupracujú na tom, aby sa dostalo do svetového Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
No Nepál stojí na začiatku tejto cesty. Potrebuje spracovať dejiny šerpovstva a pripraviť množstvo dokumentov a argumentácie. Správy o dronoch v Himalájach im to zrejme neuľahčia.
„Sme síce tatranskí nosiči, ale v podstate tiež šerpovia a pokiaľ viem, iba u nás a v tejto nepálskej etnickej skupine sa nosičstvo v horách v tom pôvodnom význame zachovalo,“ dodáva Š. Bačkor, ktorému sa u nás podarilo sformovať tím spolupracovníkov, ktorí dali dohromady argumentáciu pre národný zápis.
„V Nepále sú myšlienke zápisu do svetového zoznamu kultúrneho dedičstva ešte viac naklonení, pretože dobývanie vrcholov Himalájí ich tradičný spôsob života prevalcovalo, prichádzajú o cenné veci charakterizujúce ich kultúru a potrebujú túto tému spracovať historicky i faktograficky. Chcú to zachrániť, spolupracujeme na tom, aby sa im to podarilo. Opakovane bol u nás Pasang Dawa Sherpa, honorárny konzul pre Slovensko, Česko a Nemecko v Nepále, a víta túto aktivitu,“ uzatvára dôvody, prečo by horské nosičstvo nemala vyhubiť technika, Štefan Bačkor.
Technika či pokrok sa zastaviť nedá. To je pravda. Veď napríklad u nás na cestách už nestretneme konské povozy a chov ťažných koní ustúpil do úzadia. No furmanstvo sa vo svojej tradičnej podobe napriek tomu vracia do hôr a ťažbu dreva si bez ťažných koní niekde nevedia ani predstaviť.
Prečo by sme mali niečo také unikátne, ako je stále obľúbené a užitočné horské nosičstvo, napriek rizikám, ktoré so sebou prináša, nechať zahubiť? Charakterizuje našu krajinu, bez neho by sme v ponuke turistického ruchu stratili výnimočný unikát.
Autor titulnej fotografie: Vladimír Vojtaššák
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Viete, aká výnimočnosť je iba v Starom Smokovci a Káthmandú?
Prečo v Tatrách nemôžu horských nosičov nahradiť lanovky či vrtuľníky? A prečo je tatranské horské nosičstvo jedinečné na celom svete? Koľko sa toho dá odniesť na chrbte a za aký čas možno „vyškoliť“ horského nosiča?
Tak o tom všetkom, ale aj o mnohom inom, sa dozviete na stránke cezhory.sk v najnovšej časti podcastu S batohom cez hory. Vladko a Tánička sa tentoraz zhovárajú o tradičnom slovenskom remesle a o jednom z jeho nositeľov Štefanovi Bačkorovi. Je nielen horským nosičom, ale aj ochrancom prírody, horským sprievodcom, dobrovoľným záchranárom a ostatných desať rokov sa venuje aj formovaniu nosičského minimúzea.
Z ich rozhovoru sa napríklad dozvieme, akým výnimočným toto múzeum vo svete je a prečo je tatranské horské nosičstvo zapísané v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ale nielen to, konečne budeme vedieť, ako sa máme k horským nosičom na tatranských chodníkoch správať, prečo má každý z nich svoju krošňu, na ktorú nedá dopustiť a aj to, prečo na jedlá na našich horských chatách horali z celého sveta nedajú dopustiť.
Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov a momentálne sa venujú tradičným i menej známym tatranským povolaniam. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je viac ako polstovka dielov.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží.
Ako môžete hlasovať?
- Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
- V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
- V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
- Vyplňte meno a e-mailovú adresu
- Potvrďte svoj hlas cez e-mail
Ďakujeme veľmi pekne!
Tatranské remeslo zaujalo svetovou jedinečnosťou aj nemeckých filmárov
Nositeľov horského nosičstva si s veľkým rešpektom a uznaním pripomína dokumentárny film, ktorý nedávno uviedla nemecká verejnoprávna televízna spoločnosť Deutsche Welle. Film Slovenskí nosiči má na YouTube takmer 180 tisíc zhliadnutí.
Film Markusa Hensslera Slovenskí nosiči vníma tatranských horských nosičov ako mimoriadnu raritu vysokohorského prostredia, keďže v európskych horách nosičov už dávno nahradili vrtuľníky a lanovky. Na Slovensku si na drevené krosná stále tovar nakladá okolo polstovky chlapov, aby zásobili odľahlé horské chaty, ktoré fungujú v prostredí národných parkov s vysokým stupňom ochrany, a teda aj bez možnosti zásobovania inak ako nosičmi.
Vo Vysokých Tatrách ide o Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu útulňu, Zamkovského a Téryho chatu a Skalnatú chatu od stanice lanovky. V Nízkych Tatrách je to Štefánička a Kamenná chata pod Chopkom.
Štefan Bačkor je jedným z nich, stal sa protagonistom spomínaného filmu. Dokument ho sníma od chvíle, ako si naloží krosná na Hrebienku a s nákladom, ktorý váži okolo sto kilogramov, vyšliape do výšky okolo dvetisíc metrov, aby svoj náklad ovocia, zeleniny a parených buchiet zložil na Zbojníckej chate.
Dva či tri razy za týždeň v zime a štyri či päťkrát v lete nenosí na Zbojníčku iba potraviny, ale aj nápoje či stavebný materiál, alebo iné potrebné veci. Opisuje prácu, ktorú treba robiť v daždi, vetre, snehu či búrke, ale ktorú má veľmi rád, lebo inú prácu, ako tú, ktorá je spojená s prírodou, by ani nerobil. Človeka zocelí, naučí pokore.
Film, si všíma aj komunitu tatranských nosičov, ich súdržnosť, stretnutia, súťaže – napríklad na Memoriáli Juraja Petranského – Nosičská stovka, ktorý sa organizuje ako spomienka na ich kamaráta, ktorého pri vynáške v Malej Studenej doline zasypala lavína. Alebo na nosičských pretekoch Sherpa Rallye, čo je ďalší zo spomienkových behov v Tatrách.ť.
Tridsaťminútový dokument, ktorý nakrútili kameramani Felix Hugenschmidt a Simon Flubacher, sa pristavuje aj pri tradíciách horského nosičstva na Slovensku. Mimochodom, od roku 2018 je zapísané v reprezentatívnom Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ukazuje Števa Bačkora pri formovaní múzea venovaného tatranským nosičom.
Exponáty sú inštalované Sherpa múzeu vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci. Dom, ktorý patrí k najstarším vo Vysokých Tatrách, okrem toho, že poskytuje bežné turistické služby má aj špecialitu Sherpa Caffe – priestor aj na stretnutia ľudí z nosičskej komunity. Jeho prevádzke sa venuje aj s manželkou Martinou.
Deutsche Welle ponúka pravidelne spoľahlivé spravodajstvo a publicistiku a jej satelitná televízna služba pozostáva z kanálov v angličtine, nemčine, španielčine, perzštine a arabčine. Zaradenie dokumentu z slovenského proostredia je teda výbornou reklamou Slovenska a jeho tradícií v mnohých krajinách celého sveta.
Horskí nosiči sú reprezentantmi tradičného slovenského remesla. Autor titulnej fotografie: archív Téryho chaty
Keď budem veľký, chcel by som byť chatárom v Tatrách
Zbojnícka chata v zime. Foto: Attila László Péntek
Čo robia tatranskí chatári v zime? Napríklad na Zbojníčke? Tak na túto otázku vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory. Vladko a Tánička tentoraz hovoria o Zbojníckej chate a tamojšom chatárovi. Nahrali pre vás jubilejný – päťdesiaty diel podcastov venovaných Tatrám.
Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiat častí.
Tánička a Vladko v podcaste S batohom cez hory o povolaní – horský chatár. Foto: MKreo
Pozývame vám vyspočuť si jubilejný – päťdesiaty diel. Témou je Zbojnícka chata, jej chatár Miki Knižka. Vladko a Tánička rozoberajú, čo taký chatár robí – v lete aj v zime, kedy má najviac práce, čo všetko musí vedieť a v čom všetkom sa musí vyznať, ak má byť chata príťažlivá pre turistov, skialpinistov a horolezcov.
Miki Knižka – chatár na Zbojníckej chate. Foto: archív MK
Miki Knižka je zaujímavá tatranská osobnosť. Okrem chatárčenia sprevádza turistov po horách, nielen u nás, ale aj v ďalekom zahraničí a keď bol mladší, patril medzi najlepších tatranských nosičov.
Viac neprezradíme. Ak máte pár voľných minút a chcete poznať bližšie prácu chatára na Zbojníčke, vyhľadajte si najnovší diel podcastov S batohom cez hory na www.cezhory.sk.
Na bicykli s tatranskými štítmi na dosah
Fotografia: Stephanus Valassek
Popradská klasika – tak označujú cykloturisti trasu z Popradu do Horného Smokovca. Rozhodli sme sa, že túto cestu absolvujeme tiež. Celá ide po dobrom pevnom asfalte, v druhej polovici sa však treba pripraviť na mierne stúpanie trvajúce až do cieľa.
Vyrážame z Popradu smerom na Veľký Slavkov, podľa cykloturistických príručiek by nám to malo do cieľa trvať asi hodinu, potom sa zvezieme po tej istej trase späť a snáď aj niečo dobré vypijeme a zjeme. Zážitkom bol už prechod miestnou časťou Poprad-Veľká, ktorá aj dnes dýcha tradíciami a históriou. Zaujal aj výjazd z mesta ponad diaľnicu. Niektorí členovia skupiny navrhovali chvíľu postáť a sledovať prechádzajúce autá, ale nakoniec sme bez prestávky pokračovali po miernom krátkom zjazde ďalej.
Čo sa týka jazdy z kopca, to bolo nateraz všetko, pomaly začína stúpanie. Blížime sa k obci Veľký Slavkov, kde hneď na začiatku obce míňame obľúbený Salaš. Vôňa grilovaného mäska a prekrásna scenéria tatranských štítov, ktorú máme pred sebou neustále akoby na dosah, nám dodáva veľa energie. Pofukuje mierny vetrík, príjemne chladí, pri takomto druhu cesty je lepšie držať tempo, ale ide nám to dobre. Už vidíme tabuľu obce Nová Lesná, to znamená, že sme za polovicou a energie máme stále dosť. Dopĺňame tekutiny a mierime do cieľa v Hornom Smokovci. Ako býva zvykom, sily cyklistov najviac preverí záverečné stúpanie.
Pozreli sme si niekoľko historických budov, urobili fotky a vyrážame na cestu späť. Viacerí členovia nášho tímu sa tešili práve na tento viac ako 10-kilometrový zjazd. Už smerom nahor sme sa dohodli, že sa odmeníme výdatným obedom po ceste späť, keď nebude treba šliapať do kopca. Vybrali sme si Salaš vo Veľkom Slavkove, vo vnútri to doslova dýcha drevom, cítime sa ako na chate. Priestoru dominuje veľký krb s otvoreným ohňom, na drevených stoličkách sa dá veľmi dobre oprieť a presne to sme potrebovali.
V takom prostredí sa jednoducho pýta objednať si poctivé domáce halušky alebo pirohy, ideme do toho. Obsluha bola milá, privítali nás a prezradili, že pri príprave jedál používajú lokálne a sezónne čerstvé produkty. Zaujala nás aj zľava na jedlo – zvýhodnená ponuka pre členov MYAPLEND.
Stačí, ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, a hneď máte k dispozícii množstvo zliav. Nielen na Salaši, ale v celých Tatrách.
Po odchode zo Salaša sme si pozreli aj jeho exteriér s minigolfom (mimochodom, aj tu máte zľavu s MYAPLEND), drevenými sochami a prekrásnou kvetinovou výzdobou všade navôkol. Zjazd späť do Popradu sme zvládli bez problémov, a keďže bola dobrá viditeľnosť, užili sme si ešte z parkoviska pohľad na panorámu Tatier.
Sú poslednými šerpami v Európe. Toto remeslo si môžete vyskúšať aj vy
Fotografia: ilustračná
Nosičské remeslo je vo svete raritou. Aj v Alpách ich nahradili iné prostriedky a väčšina chát v zahraničí je zásobovaná inak ako ľudskou silou. V Tatrách však stále funguje početná komunita nosičov, ktorí zásobujú šesť horských chát za každého počasia. Patrí medzi nich aj Štefan Bačkor – dobrovoľný záchranár, horský nosič, horský sprievodca, majiteľ Sherpa caffe a správca Švajčiarskeho domu v Starom Smokovci. Lásku k horám a turistike zdedil po rodičoch a ku svojim povolaniam sa dostal, ako sám hovorí, prirodzene.
Keď si človek vyhľadá vaše meno na internete, nájde viacero informácií. Niekde sa o vás píše ako o nosičovi, inde čítam, že ste horský sprievodca či dobrovoľný záchranár. Tak mi, prosím, povedzte, kto je Štefan Bačkor?
Som z Popradu, tam som sa narodil, aj vyrastal. Prvé, čo človek vidí, sú kopce, takže tieto moje povolania prirodzene vyplývajú z prostredia, ktoré ma obklopuje. Moja mamka liezla, vtedy nebolo veľmi bežné, aby bola žena v horolezeckom oddiele. Lásku k horám som pochytil asi od nej. S bratom nás viedla k pohybu a túram. Takmer každý víkend sme trávili v Tatrách, v prírode, bez ohľadu na počasie. Na strednej škole som začal liezť po kopcoch, a čo sa týka nosičského remesla, k tomu ma doviedol brat. Raz sa vybral s kamarátom namiesto lezenia vyskúšať vynášku, pretože bolo zlé počasie. To bol aj môj prvý kontakt so svetom horských nosičov.
Nosieva sa na chaty každý deň alebo to záleží od počasia?
Každá chata má svoj systém, ale počas sezóny je jedno, aké je počasie. Ak je chata nonstop vyťažená, musí byť aj zásobovaná. Skúsený chatár si „chystá“ nosičov ešte pred hlavnou, teda letnou sezónou. Okrem zamestnancov chát, má každá chata aj komunitu externých nosičov, často bývalých zamestnancov a ďalších, ktorí to robia popri svojej práci ako hobby. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Už ani v Alpách to nefunguje, väčšina chát v zahraničí je zásobovaná vrtuľníkmi alebo inak.
Ako je možné, že u nás je toto remeslo stále živé?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Jedným je, že väčšina chát sa nachádza v národných parkoch, teda ide o ochranu prírody. Ak nie sú vhodné podmienky, vrtuľníkom sa lietať nemôže. Mali sme napríklad mesiac teplotnú inverziu, hore sme sa opaľovali, ale keďže dole bola hmla a slabá viditeľnosť, helikoptéra vzlietnuť nemohla. Lieta sa najmä pred letnou sezónou, treba predzásobiť chaty pred otvorením dolín, ale aj pred zimnou sezónou kvôli zásobeniu chát materiálom na kúrenie. Aj tak sa lieta viac ako v minulosti, no počasie je veľmi limitné. Nosič môže ísť takmer za každého počasia.
Nosičstvo funguje aj ako atrakcia – turisti v Tatrách si môžu vyskúšať vyniesť krošňu na niektorú z chát. Ktorú trasu odporúčaš v lete absolvovať?
Na začiatok odporúčam Zamkovského chatu – je to trasa, ktorá je najkratšia a prevýšenie tiež nie je kruté. Tu človek zistí, ako na tom je. Individuálne vynášky pre záujemcov robievam najmä tu. Chata je pre túto aktivitu výborne umiestnená, bezpečnou formou si to človek v sprievode profi nosiča vyskúša. Samozrejme chcem, aby si to turista-nosič aj užil. Nosenie nie je len o fyzickej sile, ale aj o mentálnej. Človek zistí, ako reaguje v náročnej situácii. Niekedy by aj chcel, ale jeho telo už nevládze, vtedy je potrebné, aby som správne odhadol situáciu a stopol ho, ak vidím, že to už fyzicky nedáva. Aktuálne máme pre členov vernostného systému MYAPLEND 20 % zľavu na Sherpa adventure. Ide o zážitkovú vynášku na Zamkovského chatu v sprievode profesionálneho nosiča a v prípade záujmu aj o prednášku o vysokohorskom nosičstve spojenú s prehliadkou nášho nosičského mini-múzea vo Švajčiarskom dome.
Ako taká vynáška vyzerá – každý z vás nesie vlastný náklad?
Nie, ja som tam na „koučovanie“ a asistenciu a v prípade potreby aj na prebratie vynášky. Začína to prípravou na vynášku a jej balením. Na tých miestach, kde vieme oddýchnuť, my to voláme štandy, si človek sadne, ja mu náklad podržím, aby nespadol. Na ťažkom mieste poradím, ako zvoliť krok, kam stúpiť a ako si pomôcť. Ak by som aj ja niesol náklad, nevedel by som sa sústrediť na klienta. Som tam na to, aby som ho mohol nahradiť v prípade, že nevládze, pretože náklad jednoducho na chatu dostať musíme.
Poďme teraz k sprievodcovstvu. Existuje turistický sprievodca, horský sprievodca a horský vodca. Aký je medzi nimi rozdiel?
Turistický sprievodca by mal sprevádzať len po turisticky označených chodníkoch. Horský sprievodca môže opustiť tento chodník bez snehovej prikrývky, môže ísť do prvého stupňa horolezeckej náročnosti podľa klasifikačnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov (UIAA). Je to teda sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja mimo turisticky označených chodníkov a trás. A potom je horský vodca, ktorý môže klientov navyše zobrať aj na lezeckú túru. Samozrejme, pre všetkých platí, že pokiaľ je konkrétna oblasť celoročne uzavretá, nemôže tam ísť. To sú pravidlá, ktoré by mal dodržať každý z nich.
Aké sú benefity horského sprievodcu, kedy a prečo by som si jeho služby mala objednať?
Ak sa chcete iba prejsť, môžete ísť aj bez sprievodcu, ale výhodou horského sprievodcu je, že dostanete výklad k terénu, okoliu, histórii a nejaké zaujímavosti ako bonus. Teória hovorí, že keď sa chystám na nejaké územie, mám si naštudovať návštevný poriadok, kde je definované, čo ako turista môžem navštíviť v lete a čo v zime. Aj toto garantuje profesionálny horský sprievodca. Sú však aj turisti, ktorí sa nepripravia a môžu mať problémy. Nenaštudujú si trasu, nepozrú počasie. Keď si rezervujete na túru horského sprievodcu, ako turista by ste sa už nemali s ničím trápiť. Sprievodca vie, na akú túru je vhodný čas a po konzultácii s klientom vie aj odporučiť kam ísť na základe fyzickej kondičky.
Ktorú trasu odporúčate absolvovať s horským sprievodcom v lete?
Moja srdcovka je Končistá, pretože sme hneď vedľa Gerlachovského štítu, s ľuďmi na Gerlachu sa vidíme voľným okom. Je to vysokohorská turistika s veľmi porovnateľnými parametrami ako výstup na Gerlach, sme vo voľnom teréne, máme niekoľko možností ciest, ktorými vieme vystúpiť na vrchol a aj zostúpiť. Ja sa vždy snažím ísť inou trasou hore a inou dole, aby to bol pre klienta zážitok. Celkový čas túry záleží od toho, ktorú trasu si zvolíme a tak isto od skupiny ľudí.
Viete mi dať nejaké praktické tipy, ako sa na túru pripraviť, čo si vziať?
Určite je potrebné pripraviť sa na každé počasie – vziať si osobné veci, vhodnú obuv a oblečenie. Kto je zvyknutý, môže si vziať turistické paličky. Ja napríklad aj v lete nosím tenké rukavice a čiapku, sme v horách, kde aj v auguste môže snežiť. Turistom odporúčam, aby si vzali najlepšie turistické oblečenie do hôr, aké majú, niečo do dažďa, niečo na prezlečenie, niečo do chladného počasia a samozrejmosťou by malo byť aj cestovné poistenie do hôr.
Pobyt v našich veľhorách stojí za to, vychutnajme si ho naplno, aby sme si odniesli spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Zaregistrujte sa aj vy do vernostného systému MYAPLEND na myaplend.com a vyberajte z množstva benefitov, špeciálnych výhod a zliav, s ktorými sa v Tatrách nebudete nikdy nudiť.
