Súťaž dvojíc skialpinistov v Tatrách je jednou z najnáročnejších v Európe.

Mimoriadne: Skialpinisti z celej Európy súťažia v Tatrách

Tri dni, tri etapy, tri doliny, spolu 60 km a približne 6 600-metrové prevýšenie. To sú základné fakty o pretekoch Bokami Západných Tatier, ktoré sa uskutočňujú od dnes do soboty – 16. marca.

Trojdňové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier sa uskutočňujú pod záštitou Slovenského horolezeckého spolu JAMES a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu skialpinistických pretekov v Západných Tatrách, ktorej korene siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Majú vynikajúce renomé, patria k najnáročnejším skialpinistickým pretekom v strednej Európe a svojím viacdňovým trvaním sú v európskom kontexte raritou.

Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.
Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.

Podujatie, ktoré prepája Liptov a Oravu, organizujú tri skialpinisticko-horolezecké kluby v troch dolinách a okrem Slovákov už tradične na nich štartujú Česi i Poliaci, ale aj atléti z rôznych kútov Európy. V súlade s podmienkami pretekov sú v jednotlivých etapách zapracované aj technické úseky, fixy, výstupy na mačkách či ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skalách. K tomu sa pridávajú zjazdy v náročnom teréne.

Preteká sa dnes v Spálenej doline v oblasti Salatína a Brestovej, zajtra to bude v Bobroveckej doline v oblasti Babky a Sivého vrchu a v sobou už tradične aj v Žiarskej doline v oblasti Baníkov a Troch Kôp.

Tohtoročnou novinkou je zúženie súťažných možností pre juniorov. V tejto kategórii bude možné pretekať iba v poslednej etape – 16. marca. Vyvrcholením podujatia bude verejná afterpárty v Horskom hoteli Mních v Bobroveckej doline spojená s občerstvením, premietaním filmov a fotiek a aj s kapelou. 

Autor titulnej fotografie: archív Bokami Západných Tatier

Z tohto miesta letel lyžiar dolu do Školského žľabu

Hrozivý pád poľského lyžiara mohol skončiť zle

Pri sedemnásťročnom poľskom lyžiarovi stáli v piatok všetci svätí. Prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny do Školského žľabu. Vyprostili ho odtiaľ záchranári. Mal šťastie, nezranil sa.

Stalo sa to ešte v piatok, ale stojí za to túto udalosť si pripomenúť, lebo sa môže pri nepozornosti lyžiarov zopakovať. Upozorňuje na to aj Horská záchranná služba a varuje návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej, že za zníženej viditeľnosti nemusí byť hrana Školského žľabu dostatočne viditeľná a ľahko môže dôjsť k úrazu, ktorý sa nemusí skončiť tak dobre ako ten piatkový.

Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej
Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej. Autor fotografie: HZS

Čo sa v piatok stalo? Horskí záchranári prijali tiesňové volanie pre 17-ročného poľského lyžiara.

„Spadol do Školského žľabu smerujúceho do Lukovej doliny. Lyžiar prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny, ale nebol zranený,“ uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba s tým, že na pomoc sa mu vybrali horskí záchranári z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry.

Za pomoci lanovej techniky ho vyprostili zo žľabu späť na zjazdovú trať. 

Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne
Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne. Autor fotografie: HZS

Autor titulnej fotografie: HZS

Ďalšou obeťou Vysokých Tatier je skialpinista

Vo Veľkej Studenej doline išlo o život, veľhory majú ďalšiu obeť

Dnes, v piatok 8. marca, si Tatry zaknihujú ďalšie obete. Okrem malého lyžiara v Jasnej o život vo veľhorách prišiel 63-ročný skialpinista.

Nachádzal sa vo Veľkej Studenej doline v ústi Výtokového žľabu, keď pri lyžovaní pocítil náhlu slabosť a o chvíľu nato stratil vedomie. Informovala o tom na svojom portáli Horská záchranná služba. Na jej dispečing prišla žiadosť o pomoc popoludní. Keďže muž nemal prítomné žiadne životné funkcie, ľudia okolo neho začali s laickou telefonicky riadenou  kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Keďže počasie nedovolilo nasadiť leteckú techniku, záchranári sa k skialpinistovi vydali pozemne. Medzitým na miesto prišli aj pracovníci zo Zbojníckej chaty, ktorí doniesli automatizovaný externý defibrilátor. Napriek veľkej snahe zúčastnených sa muža oživiť nepodarilo. Ako ďalej uvádza portál Horskej záchrannej služby, záchranári telo nebohého transportovali do Starého Smokovca a odovzdali ho príslušníkom PZ SR.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Vo Vysokých Tatrách padli za deň tri lavíny

Vo Vysokých Tatrách padli tri lavíny, jedna z nich zranila skialpinistu

Toto tu už dávno nebolo. Vo Vysokých Tatrách za jeden deň spadli tri lavíny. Pri každej z nich boli aj ľudia. Našťastie, nevyžiadali si obete. Najhoršie skončil skialpinista, ktorý si pri páde jednej z lavín pod Lomnickým štítom poranil dolnú končatinu.

Hlásenie o prvej z lavín prijala Horská záchranná služba v piatok na poludnie. Dispečing dostal správu o páde lavíny so skialpinistom do Kartárikovho žľabu pod Lomnickým štítom. „Ohlasovateľ tiež uviedol, že skialpinista stihol aktivovať lavínový batoh. 36-ročného muža lavína nezasypala, no pri páde utrpel poranenie dolnej končatiny,“ uvádza na svojom portáli HZS.

Prvú pomoc zranenému poskytol horský vodca s dvoma náhodnými skialpinistami. Na miesto vzápätí dorazili záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry, pacienta vyšetrili a zranenú končatinu mu zafixovali a následne ho transportovali do Tatranskej Lomnice a odovzdali Záchrannej zdravotnej službe.  

Kým sa venovali tomuto pacientovi, horský vodca z Vysokých Tatier ohlásil záchranárom pád lavíny z Goričkovej kopy do Tichej doliny. „Podľa svedka sa v lavíne mala nachádzať osoba, ktorá potrebovala pomoc. O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá po medzipristátí v Starom Smokovci zobrala na palubu vrtuľníka záchranára HZS aj s lavínovým psom,“ informuje na svojom webe Horská záchranná služba.

No to nebolo všetko. Takmer súčasne s organizovaním záchrannej akcie po páde lavíny v Tichej doline, došla na dispečing HZS žiadosť o preverenie lavínišťa v Batizovskom žľabe. Oznamovateľ pád lavíny zaregistroval z vrcholu Končistej s tým, že na mieste pádu zazrel viacero ľudí. Situáciu preto preverila posádka vrtuľníka s horským záchranárom, ktorá smerovala do Tichej doliny.

„V oboch týchto prípadoch pomoc záchranárov nebola potrebná,“ konštatuje správa Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: HZS

Pri lyžovačke v Jasnej zomrelo dieťa

Tragédia: Na svahu v Jasnej zomrelo dieťa

Desaťročný chlapec z Poľska mal naraziť pri lyžovačke zozadu do 39-ročnej lyžiarky. Keď k nemu prišli záchranári, ešte komunikoval. Potom upadol do bezvedomia, a ani po oživovaní v sanitke sa už neprebral.

Dnes sa stala v Jasnej  tragédia. Na lyžiarskom svahu v lokalite Konský grúň na severnej strane Chopku zomrel desaťročný lyžiar po zrážke s 39-ročnou lyžiarkou. Ako informovala SITA, druhá aktérka zrážky utrpela zranenia chrbtice, ktoré si vyžiadali prevoz do nemocnice. Na mieste zasahovali  ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, ale aj policajné hliadky a tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti KR PZ v Žiline.  

Vzhľadom na citlivosť prípadu polícia neposkytuje k udalosti žiadne bližšie informácie až do skončenia vyšetrovania. Prvotné úkony súvisiace s riadnym zdokumentovaním skutku a určením právnej kvalifikácie polícia urobila.

Ako uviedla TV JOJ, chlapec, ktorý bol v Jasnej na výlete s rodinou, mal naraziť do lyžiarky zozadu. Záchranári sa dieťaťu snažili pomôcť, o jeho život bojovali už na svahu a aj v sanitke, no, žiaľ, neúspešne.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Platana Krásová

Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Kliešte sa sťahujú na sever

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

Príroda zošalela. To, čo sme zažili v lete, môžeme aj na jar. Napríklad kliešte, ktoré si donesieme ako neželaný suvenír z horskej túry. Hranica bežného výskytu tohto parazita sa posúva stále viac na sever a infikovať sa ním môžeme už aj teraz.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry
Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry. Autor fotografie: Mária Apfelová

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Treba mať na pamäti aj to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve. 

Preto je dôležité už teraz dbať o poriadnu kontrolu oblečenia a aj svojho tela, keď sa vrátime z túry. A myslieť na prevenciu už, keď sa chystáme do prírody, lebo mierna zima kliešťom priala. Najradšej sa ukrývajú v lesnatých a tienistých oblastiach, podmienkou je vlhkosť. Ale aj mestské parky či lesoparky sú miestom, kde sa kliešťom darí. „Chytiť“ ich môžeme na prechádzke, turistike či trekingu..

Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie
Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie. Autor fotografie: Pixabay

Čo robiť, aby sme sa kliešťom nezapáčili?

  1. Zobrať si oblečenie, ktoré nás zakryje.
  2. Použiť sprej proti kliešťom.
  3. Zostať na cestách, chodníkoch, ak je to možné, vyhnúť sa vysokej tráve a kroviu.
  4. Vyhnúť sa cestám, ktoré vyšliapali zvieratá.
  5. Dôkladná kontrola tela a oblečenia po návrate domov. Ak bol s vami pes, alebo iné domáce zviera, kontrola platí aj pre neho.
  6. Ak nájdete kliešťa, odporúčame vytiahnuť ho pinzetou na hlavičku kliešťa, a to bez stláčania jeho tela. Stačí jeden pevný pohyb. Mieste uhryznutia si vydenfikujte.
  7. Pri podozrení na infekciu, vyhľadajte lekára.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Prehrešky voči ochrane prírody nahlasujeme na nové telefónne čísla

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

Postupujúca jar odkryje mnohé z toho, čo pred našimi očami ukrývala snehová perina. Kam smerovať sťažnosti či podnety týkajúce sa poškodzovania prírody? Zelená linka skončila, vyťukávať musíme už iné čísla.

Od tohtoročného januára môžeme podnety súvisiace s poškodzovaním prírody ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pokyny, ako to urobiť, sú na jej webovej stránke v sekcii: sťažnosti, podnety, podanie oznámenia v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. V každej z nich sú podrobné pokyny týkajúce sa obsahu podaní a povinností, ktoré oznamovateľ musí splniť.

Druhou možnosťou je novozriadená linka pre verejnosť na Ministerstve životného prostredia SR. Ak máte informácie, ktoré súvisia s poškodzovaním prírody, treba vyťukať tel.: +421 2/5956 2222, alebo sa s ministerstvom skontaktovať prostredníctvom e-mailu: info@enviro.gov.sk. Trestnoprávne záležitosti budú naďalej v réžii enviropolície.

Od januára tohto roku sa už nedovoláte na Zelenú linku. Envirorezort ju zrušil, odôvodnil to potrebou zefektívniť hospodárenie s verejnými financiami. Zelená linka vznikla v roku 2020, od ľudí evidovala viac ako 7 tisíc podaní a z celkového počtu 3 480 podnetov vyplývajúcich z ohrozenia alebo poškodzovania životného prostredia sa jej, ako informovala TASR, podarilo vyriešiť vyše dvetisíc. Okrem toho občanom od založenia linky environmentalisti poskytli viac ako 18 tisíc informácií.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Česká turistka prežila 80 metrov dlhý pád zo skalného prahu

Českú turistku zachránili po osemdesiat metrov dlhom páde zo steny

Dnes predpoludním spadla česká turistka cez skalný prah v oblasti Jazernej steny. S podozrením na úraz chrbtice ju previezli do nemocnice v Poprade.

Pád turistky nahlásili náhodní svedkovia z Veľkého hangu v Malej Studenej doline. Zaregistrovali pád človeka cez skalný prah v oblasti Jazernej doliny. Horskí záchranári okamžite o súčinnosť požiadali  Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popradu.

„Na mieste bola vysadená lekárka vrtuľníkovej služby a následne sa posádka vrtuľníka vrátila po dvoch záchranárov na heliport v Starom Smokovci,“ uvádza webový portál Horskej záchrannej služby.

Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia
Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia. Autor fotografie: HZS

Ako správa pokračuje  ďalej, po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti 47-ročnú českú turistku, ktorá prežila 80 metrov dlhý pád zo skalnej steny, s podozrením na úraz chrbtice a ďalšie zranenia transportovali na miesto, kde bolo možné vyzdvihnutie leteckou technikou. Turistku pomocou palubného žeriava spolu s lekárkou evakuovali z doliny a po medzipristátí v Starom Smokovci bola letecky transportovaná do nemocnice v Poprade.

Na mieste záchrannej akcie
Na mieste záchrannej akcie. Autor fotografie: HZS

Na svojom webovom portáli Horská záchranná služba aj na tento víkend vydala výstrahu pred zľadovatenými chodníkmi vo vyšších polohách hôr. Pohyb na nich si vyžaduje skúsenosti a nevyhnutná je aj zimná výstroj, vrátane mačiek a čakana.

Autor titulnej fotografie: HZS

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek

Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku

Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.   

Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.

Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.

Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť.
Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť. Autor fotografie: archív JK

Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.

Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.

Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK