Ešte jeden pohľad na Sliezsky dom.

Zima aj leto počas jednej túry? Na Tatranskej magistrále sa to teraz dá

Po krásnej noci v Sliezskom dome sa vraciame späť. Najprv po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom do cieľa našej cesty v Tatranskej Polianke.

Opäť ideme okolo Velického plesa, v druhej polovici apríla je tu stále dosť snehu. Vonku je chladno, máme na sebe všetky vrstvy oblečenia, ktoré sme si zobrali. Hladina horského jazera je stále na jednej polovici zamrznutá. Ešte jeden pohľad na budovu horského hotela v diaľke a pokračujeme po úzkom kamenistom chodníku. Treba sa pozerať pod nohy, aby niekto nespadol, prípadne sa nezosunul dole stráňou.

V pásme kosodreviny si opäť užívame prekrásne výhľady do diaľky, vidíme dokonca Poprad a okolité obce. Počas následnej cesty lesom sa výhľady stratili, ale naplno si vychutnávame krásu a vôňu tatranskej prírody. Spomedzi stromov vychádzame na typický tatranský turistický chodník, čiže lesnú cestičku s kameňmi. Zostupujeme, a zas si treba dávať pozor pod nohy.

V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Pri Vodopádoch Studeného potoka sme sa odmenili tyčinkami Corny Protein s príchuťou čokoláda a slaný karamel, sú fajn na doplnenie energie na ďalšiu cestu. Ak sme písali, že pri Velickom plese bolo chladno a sneh, tak na Hrebienku sme už len v krátkych tričkách. Je krásny slnečný deň, typické počasie na turistiku. Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline, ani tu sa nedá odolať výhľadom na okolité štíty, a pokračujeme nadol.

Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.

Chvíľku po červenej, potom po zelenej značke schádzame do Starého Smokovca. Trochu sme váhali nad možnosťou zviezť sa dole pozemnou lanovkou, ale nakoniec vyhrala možnosť ísť peši. Tatranskú železnicu sme využili pri presune zo Starého Smokovca do Tatranskej Polianky, vo vlaku ešte vyťahujeme posledné tyčinky Corny Protein, dobre padnú po dvoch dňoch strávených v horách. Na parkovisku v Tatranskej Polianke nesmú chýbať posledné selfíčka a fotky a potom už návrat do každodennej reality.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Cestou na Zamkovského chatu okolo Malého Studeného potoka

Tri tipy na turistiku zo Starého Smokovca

Máte pred sebou voľný víkend a chcete popracovať na svojej kondícii? Alebo plánujete s rodinou jarnú vychádzku a neviete, kam sa vybrať na istotu? V takomto prípade máme pre vás dobrý tip.

Určite vás nesklame Hrebienok. Ak máte malé deti, alebo sa chcete po zimnom oddychu na túre iba tak skusmo zhlboka nadýchnuť, je to zaručený tip. Pre tých, ktorí majú chuť na onakvejšie výhľady, máme ponuku pokračovať na Zamkovského chatu a tým, ktorí majú lepšiu kondíciu, radíme pokračovať ďalej na Téryho chatu. Výhodou všetkých tipov je, že ak nebudete vládať, pokojne sa otočte a vráťte sa do Starého Smokovca

Hrebienok nikdy nesklame
Hrebienok nikdy nesklame. Autor fotografie: Jana Melišková

Začneme tým najjednoduchším, túrou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Na trojkilometrovú vychádzku sa môžete vydať od dolnej stanice pozemnej lanovky asfaltkou po červenej značke nahor. Čaká vás asi hodinové mierne stúpanie, v rámci ktorého prekonáte asi 300 m prevýšenia. Trasa je nenáročná, zvládnu ju aj ľudia na vozíčkoch a rodiny s kočíkmi. A hore na Hrebienku sa možno občerstviť a odfotografovať pri drevených sochách medveďov.

Zamkovského chata
Zamkovského chata. Autor fotografie: Iva Mikulcová

Poďme ďalej na Zamkovského chatu. Je dlhá necelých šesť kilometrov a dobrý turista ju zvládne v čase okolo dvoch hodín. Kráčať budete po spevnenej ceste, kamennom a miestami aj lesnom chodníku s prevýšením približne 280 metrov. Túto klasiku turististi označujú ako príjemnú s ešte čarovnejším cieľom, ktorým je Zamkovského chata. Tá v ostatných rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou a ponúka skvelé služby.

Slovíčko príjemná má ešte ďalší význam. Po ceste môžete obdivovať Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku a urobiť si pritom pár fotiek. A to nie je všetko. Ak budete pracovať aj s malým odbočkami, môžete sa kochať Dlhým i Veľkým vodopádom a kaskády vody Studenovodského potoka.

Zamkovského chata je východiskovým bodom na viaceré zaujímavé miesta Vysokých Tatier, ale aj na Téryho chatu. Je to aj miesto, kde si treba premyslieť výstup, pretože cesta nahor trvá asi dve hodiny, dolu k Zamkovského chate ďalších 1,40 h a čas už mohol pokročiť. Musíte to plánovať tak, aby ste sa do Starého Smokovca dostali ešte pred zotmením. Znalci výstup považujú za stredne ľahký, zvládnu ju aj deti tak od veku desať rokov.  

Téryho chata
Téryho chata. Autor fotografie: Michal Peťovský

Ak si poviete, zvládnem to, čaká vás krásna túra s nádhernými výhľadmi. Téryho chata sa nachádza v nadmorskej výške 2 015 m, situovaná je v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Prístupná je celoročne a patrí k najvyhľadávanejším cieľom turistov. Aj preto, lebo z chaty je výhľad napríklad aj na Lomnický či Pyšný štít, vidno odtiaľ Baranie sedlo pod Baraními rohmi a Ľadový štít, ale aj Širokú vežu,  či Prostredný hrot či Žltú stenu, ktoré sa týčia priamo nad chatou.  

Od Zamkovského chaty sa treba vydať po zelenej značke. Trasa vás povedie hore pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten sa dá zdolať v lete po serpentínach, v zime po tyčovom značení a Malý hang vás zavedie priamo k chate.

Autor titulnej fotografie: Lucia Čižmárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Turistický chodník vedúci z Hrebienka k Rainerovej chate zostáva uzavretý.

Riziko na chodníku k Rainerke stále trvá

Turistický chodník vedúci z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka po odbočku k Rainerovej chate zostáva uzavretý. V najbližšej dobe sa to nezmení, na mieste sa zatiaľ nič nedeje.

Po zosuve, ktorý nastal v novembri minulého roka, sa situácia ešte zhoršila po páde skál. V súčasnosti prebieha riešenie tejto situácie, zabezpečenie financií na opravy. Vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov je náročné aj z dôvodu, že chodník sa nachádza v 5. stupni ochrany.

Podľa správ RTVS by mala oprava chodníka stáť približne 400-tisíc eur. Jeho zatvorenie obmedzuje prácu horských záchranárov, zásobovanie vysokohorských chát, aj turistov. Okrem zosunutej cesty sú nebezpečenstvom aj zvetrané skaly nad chodníkom.

Zosunutý okraj turistického chodníka z Hrebienka. Foto: Správa Tatranského národného parku.
Zosunutý okraj turistického chodníka z Hrebienka. Foto: Správa Tatranského národného parku.

Už v októbri minulého roka bola táto časť turistickej trasy označená páskami kvôli viditeľným trhlinám a dutým miestam. K zosuvu prišlo po výdatných dažďoch v nedeľu 5. novembra 2023 zhruba 200 metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu.

K uzavretiu tejto frekventovanej cesty došlo 14. novembra 2023, kedy na chodník spadli masívne skalné bloky. O dva týždne neskôr urobili pyrotechnici v tejto časti usmernený výbuch, pomocou ktorého rozpojili dva skalné bloky bez poškodenia chodníka a lesného porastu.

Od novembra minulého roku je táto časť Tatranskej magistrály zatvorená. Foto: Správa Tatranského národného parku.
Od novembra minulého roku je táto časť Tatranskej magistrály zatvorená. Foto: Správa Tatranského národného parku.

V súčasnosti vedie obchádzka z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. Predstavitelia Správy TANAP-u apelujú na turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali, nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, Horská záchranná služba.

Autor titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.

Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty.

Túra na Päť Spišských plies

Dĺžka trasy:

18,8 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1058 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Päť Spišských plies

Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty. Najnižšie položené sa nachádza priamo za Teryho chatou, volá sa Nižné Spišské pleso a nachádza sa v nadmorskej výške 1999 m n. m. Najvyššie pleso je Vyšné Spišské pleso a jeho nadmorská výška je 2022 m n. m. Neďaleko Teryho chaty môžete nájsť aj Prostredné Spišské pleso vo výške 2010 m n. m. s hĺbkou siedmych metrov. Predposledným a rozlohou najväčším plesom (3,5 ha) je Veľké Spišské pleso vo výške 2011 m n. m. Piatym a posledným plesom je Malé Spišské pleso ležiace vo výške 2000 m n. m. Táto túra sa radí k tým náročnejším časovo aj kondične.

Túra na Päť Spišských plies

Turistickú trasu začnete v Starom Smokovci. Počas celej turistickej trasy budete sledovať zelené značenie. Prvým bodom túry bude Hrebienok. Na Hrebienok máte možnosť ísť aj lanovkou. Z Hrebienku pôjdete smerom k Bilíkovej chate. Budete prechádzať Náučným chodníkom Hrebienok a prídete k Vodopádom Studeného potoka. Vaším ďalším cieľom bude Rainerova chata. Následne budete pokračovať po Tatranskej magistrále až prídete k rázcestiu pri Zámkovského chate a samotnej chate. Od Zámkovskeho chaty vás bude čakať ešte 3,6 km k Teryho chate a následne k záveru túry, piatim Spišským plesám. Naspäť do Starého Smokovca pôjdete po rovnakej trase.

Orientačné body:

Starý Smokovec – Hrebienok – Bilíkova chata – Rainerova chata – Zamkovského chata – Teryho chata – 5 Spišských plies

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

Jedno z piatich Spišských plies má tvar srdca.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 8′ 31.7982337″ N 20° 13′ 21.1588842″ E

Vlaková stanica: 49° 8′ 20.9058633″ N 20° 13′ 22.067399″ E

Autobusová stanica: 49° 8′ 25.3846728″ N 20° 13′ 31.0570908″ E

Autori fotografií: Vicktor Belicak, Jaroslav Sekereš, Soňa Murínová, Vladimír Václavík.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Turistický chodník z Hrebienka na Rainerku zostáva uzavretý

Aký je aktuálny stav chodníka z Hrebienka na Rainerku?

Turistický chodník zostáva uzavretý, v najbližšej dobe sa to nezmení. Po zosuve, ktorý nastal po výdatnom daždi 5. novembra minulého roka, sa situácia ešte zhoršila po páde skál. V súčasnosti hľadá Správa Tatranského národného parku najvhodnejšie riešenie tejto finančne a organizačne zložitej situácie.

Čakajú na návrhy od osloveného projektanta, ako tento stav technicky vyriešiť. Chodník sa nachádza v 5. stupni ochrany, preto bude po výbere riešenia náročnejšie aj vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov v súvislosti s opravami chodníka a riešením rizika padajúcich skál nad ním.

Už v októbri minulého roka bola táto časť turistickej trasy označená páskami kvôli viditeľným trhlinám a dutým miestam. K zosuvu došlo po výdatných dažďoch v nedeľu 5. novembra zhruba 200 metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu. Počas nasledujúcich dní sa stav tejto časti chodníka na Tatranskej magistrále ešte zhoršil.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

„Odtrhnutie spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov,“ odhadoval Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Odborníci upozornili aj na narušené skaly nad chodníkom. Masívne skalné bloky spadli na chodník 14. novembra, čo viedlo k uzavretiu tejto frekventovanej cesty. O dva týždne neskôr urobili pyrotechnici v tejto časti usmernený výbuch, pomocou ktorého rozpojili dva skalné bloky bez poškodenia chodníka a lesného porastu.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Obchádzka vedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. Predstavitelia Správy TANAP-u apelujú na turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život.

Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť s technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu, hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetlil Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, Horská záchranná služba.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Autor titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.

Ľadoví sochári pri práci

Ľadová krása už má adresu – vysokotatranský Hrebienok

Ľadoví sochári pri práci. Foto:  Dana Danišová

Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.

Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.  

Ľadoví sochári na Hrebienku

Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová  

Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.

Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.

Ľadové sochy na Hrebienku
Festival Tatry Ice Master 2024
Festival Tatry Ice Master 2024

Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová

Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.

Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.

Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať  umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň.  Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.  

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Bezkovanie Smokovce 1

V Smokovcoch zažijete bežkovanie na prírodných tratiach

Foto: Matúš Jančík.

Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou a dnes aj administratívnym centrom Vysokých Tatier. Ak doň mierite za športom, vezmite do úvahy aj problém s parkovaním, odporúčame využiť verejnú dopravu. A platí to aj pre bežkárov.

Toto horské mestečko má vo svojej blízkosti 21 kilometrov bežeckých tratí. Pre časť z nich je štartovacou i cieľovom stanicou niektorý zo Smokovcov alebo blízka Tatranská Polianka. Najväčším tromfom Smokovcov sú prírodné trate, na ktorých nie je nával. Najdlhšou z nich je obľúbený chodník popri Ceste slobody z Nového Smokovca do Vyšných Hágov, ktorý sa v zime mení na 8 km dlhú bežkársku trasu s krásnymi výhľadmi a minimálnym prevýšením. Stúpanie predstavuje 212 m, klesanie 125 m. Je vhodná aj pre deti, trasu tam aj späť , čo je spolu 16 km, zvládnu, hoci bedekre k nej dávajú prívlastok – stredne náročná.

Je pravidlom, že trasa je upravovaná tak, aby vedľa nej ostal priestor aj pre chodcov, žiada si to toleranciu z ich strany, aby stopu zbytočne neničili. Do Vyšných Hágov mieria aj tí bežkári, ktorí chcú „urobiť“ okruh na tamojšom futbalovom ihrisku, mimochodom, najvyššie položenom u nás. Bežkársky okruh je dlhý pol kilometra a pokojne na ňom môžete zaúčať do tajov bežeckého lyžovania všetkých začiatočníkov vrátane detí. Prevýšenie takmer žiadne, obísť si ho môžete, koľkokrát len chcete.

A máme tu ďalšiu ponuku pre začiatočníkov. Volá sa Dolný Smokovec – Farské lúky, okruh sa nachádza medzi budovou základnej školy, farou a sídliskom. Má dĺžku zruba 0,4 km a bežkári mu dávajú prívlastok – jednoduchý. Stúpanie na ňom je naozaj pre deti – predstavuje 9 m, rovnako ako aj klesanie. Bežky na tomto okruhu môžete striedať s korčuľovaním na blízkom klzisku. Bežkári si obľúbili aj športovanie na dvoch okruhoch na lúkach medzi Tatranskou Poliankou a blízkym Gerlachovom, prvý má dva a druhý tri kilometre. Tatranská Polianka má bohatú lyžiarsku históriu, začiatkom minulého storočia bola jediným lyžiarskym strediskom v Uhorsku, takže zdolávanie kilometrov môže mať pre vás nostalgický podtón.

Zasnežená Téryho chata v zime

Kto vyjde na Terynku, čakajú ho nezabudnuteľné výhľady

Foto: Martin Krystýnek.

Je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Na Téryho chate (2 015 m n. m.) je pohodovo, má úžasnú polohu v Malej Studenej doline, patrí medzi najnavštevovanejšie v našich veľhorách.

Chatu dali do užívania v roku 1899. Jej výstavbu inicioval banskoštiavnický lekár, vášnivý turista a priekopník horolezectva Edmund Téry. Chcel vytvoriť pre horolezcov a turistov útočisko, lebo oblasť okolo Piatich spišských plies využívali už vtedy ako východisko na ďalšie túry. Celoročne bola otvorená už po štyroch desaťročiach prevádzky, čo bolo výnimočné. Dokonca ju vykurovali a na tie časy mala aj vymoženosť – telefón.

Na Téryho chatu sa dostanete, keď sa vydáte zo Starého Smokovca na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu a ďalej asi dve hodiny po zelenej značke turistickým chodníkom k Terynke. Cez kosodrevinu sa môžete kochať pohľadom na Studený potok i nádherné okolité štíty. Túto túru zvládnu aj deti. Ak neplánujete na chate prespať, rátajte s celodenným výletom. Odmenou bude pohľad na Päť spišských plies, Ľadový štít, Prostredný hrot, Širokú vežu, Baranie rohy, Spišský štít a ďalšie, nemenej krásne. Alebo keď už budete v cieli cesty, užite si iba taký obyčajný oddych pri plesách.

V zozname chatárov je medzi inými legendami aj meno Belo Kapolka. Známy tatranský spisovateľ tu naberal inšpiráciu na svoje poviedky z horského prostredia. Genius loci miesta pretrváva. Zastavte sa a vnímajte ho.

Betlehem zo snehu pri Rainerke bude

Betlehem pri Rainerke bude, Peter Petras ho už stavia

Foto: Ľuboš Popovič

Máme tu ďalšiu várku vašich pohľadov na Tatry. Opäť majú široký záber. Od vianočnej výzdoby v Poprade, cez stretnutie horských vodcov na poľskej strane Tatier, až po zvieratká, ktoré sa chcú cez zimu túliť. Korunuje ju ale správa, že betlehem zo snehu na Rainerke opäť bude.

Tatry z lietadla. Tatry fascinujú z každého uhla pohľadu. Michal Flamík ten svoj našiel pri pohľade zhora. Ponúkame malú ukážku.

Betlehem bude. Peter Petras ho už vytvára pri Rainerovej chate. Dokladá to aj fotografia Ľuboša Petroviča. Tatranská rarita „vyrobená“ zo snehu, láka každý rok stovky turistov, ktorí sa iba kvôli nej vyberú počas vianočných a novoročných sviatkov z Hrebienka na Rainerovu chatu. Priamy chodník k nej je uzavretý, lebo sa na neho zosunuli pred pár týždňami skaly, no nebezpečné miesto je možné obísť okolo Bilíkovej chaty. Staviteľovi držia palce a prajú mu veľa zdravia a síl aj Zdenka Molnárová, Helena Ostrozlíková, Zdena Kornelová, Zuzana Balicová a mnoho ďalších návštevníkov našej FB skupiny.

Blízke stretnutia s líškou. V zasnežených Tatrách nič nezvyčajné. Líšky sa naučili hľadať potravu v blízkostí ľudí, no „mojkať“ sa so zvieratami, ktorých domovom je príroda, zoológovia neodporúčajú. Ich Prítulnosť môže byť nebezpečná. Aj kontakt s líštičkou, hoci jej krása k tomu láka,  si treba premyslieť. Dôvodom je prenos chorôb. Ani Petra Volnová Havranová nebola pri nej príliš blízko.   

Takto sa mení počasie v Tatrách a takto sa tento úkaz podarilo zvečniť Stanislavovi Kovalčíkovi. Tatry podobné obrázky ponúkajú často, no nie každého z nás napadne zvečniť si ho. Ponúkame pre budúcu inšpiráciu. 

Stretnutie horských vodcov na poľskej strane Tatier. Nazrieť do jeho atmosféry nám dovoľuje Eduard Kuro Lipták. Veselé a priateľské posezónne posedenie s priateľmi sa uskutočnilo na chate Roztoka povyše Lysej Poľany pod Morským okom. 

O vianočnej výzdobe v Poprade idú chýry celým Slovenskom. Vlado Volentier si ju nenechal pre seba.

Oblak Lenticularis

Tajomné divadlo nad Tatrami, ktoré režírovala príroda

Foto:  Jana Mikulová

Tajomný oblak vyvoláva úžas, obdiv, u niekoho aj strach z neznáma. Ide o zaujímavý úkaz, ktorý ale nie je taký zriedkavý. Už sme ho zažili aj v našich končinách a vždy spôsobil búrku nadšenia z pozorovania oblohy a nevšedného divadla, ktoré narežírovala príroda.

Najnovšie ho Slováci zažili v nedeľu večer pri západe slnka. Ako uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav, zapadajúce slnko s nastupujúcim prúdením teplého vzduchu vytvorili zaujímavú farebnú scénu. Nad Popradskou kotlinou sa niekoľko hodín udržiaval oblak Lenticularis, ktorý vznikal na vlne generovanej severozápadným prúdením cez Tatry.

„Vlna je stacionárna, a tak je bez pohybu. Oblak na nej vzniká a zároveň mení tvar. V kombinácii s večerným zapadajúcim slnkom sa sfarbil do červena a vzniklo toto neobyčajné atmosférické divadlo,“ vysvetľuje SHMÚ.