Cart is empty Tatry nie sú len miestom, kde si prídu na svoje zdatní turisti, ale je tu viacero možností aj pre rodiny s malými deťmi.
Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu
Foto: Depositphotos.
Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.
Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.
Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova
Foto: Depositphotos.
Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.
Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.
Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to
Foto: Depositphotos.
Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.
Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.
Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou
Foto: Depositphotos.
Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.
Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.
Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
Terapia v jaskyni? V Tatranskej Kotline je to samozrejmosťou
Foto: Asociácia slovenských kúpeľov
Špecialitou kúpeľov v Tatranskej Kotline je speleoterapia, teda cvičenie v Belianskej jaskyni. A práve unikátny jaskynný priestor stál pred približne 140 rokmi aj na prahu vzniku tejto tatranskej osady, ktorá je dnes jednou z perál na šnúre tatranského kúpeľníctva.
Jaskyňu vo snahu Kobylieho vrchu objavili Ján Britz a Július Husz zo Spišskej Belej v roku 1881, no našli v nej aj nápisy staršie o vyše 150 rokov. Zlatokopom či hľadačom iných pokladov jej priestor nebol neznámy. Sprístupnili ju o rok neskôr a jej kratšia verzia sa ihneď stala magnetom. Veľmi rýchlo prehliadkovú trasu predĺžili umelými drevenými schodíkmi a zábradliami na viac ako 5 tisíc metrov, a kotlina v jej blízkosti sa hneď vzápätí stala jedným z dôležitých východiskových miest pre poznávanie Belianskych Tatier.
Po útulniach, hoteloch, penziónoch, zámočkoch sa tu začali stavať aj kúpeľné domy. Aristokracia objavila blahodarné účinky tatranskej prírody a aj tohto miesta na liečbu tuberkulóznych chorôb a preslávila ho rovnako dobre ako Belianska jaskyňa. Už vtedy tu okrem vodoliečby ponúkali aj slávny Kneipov liečebný telocvik.
Kotlina – neskôr premenovaná na Tatranskú Kotlinu sa časom stala synonymom pre kúpeľnú liečbu. Najskôr sa odporúčala pacientom s nervovými ochoreniami, chudokrvnosťou a srdcovými chorobami. Počas prvej svetovej vojny sa tu zotavovali vojaci, po vojne Spišská Belá, na pozemkoch ktorej sa osada začala formovať, predala kúpele podnikateľovi Josefovi Ondřichovi a ten neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Práve on sprístupnil liečbu tbc menej náročným a menej zámožným pacientom. Medzi dvoma svetovými vojnami po požiari vybudovaný komplex už napojili na zdravotnú poisťovňu. Nové sanatórium sa na záujem pacientov nemohol sťažovať.
Belianska jaskyňa. V jej priestoroch sa uskutočňuje unikátna speleoterapia. Foto: Vladimír Ruček
Osada má dnes štatút klimatických kúpeľov. Poskytuje komplexnú ústavnú starostlivosť o dospelých chorých s prieduškovou astmou, obštrukčnou chorobou pľúc a inými netuberkulóznymi ochoreniami dýchacieho systému. Sanatórium Tatranská Kotlina funguje ako odborný liečebný ústav a aj ako prírodné klimatické kúpele. Na precíznu diagnostiku má hádam najkomplexnejšie vybavené stredisko a laboratórium vo Vysokých Tatrách.
Vzniklo ako nezisková organizácia v roku 2003, predtým ho klienti poznali pod názvom OLÚRCH Tatranská Kotlina. Zabezpečuje ústavnú i kúpeľnú starostlivosť, ale aj relaxačné pobyty pre jednotlivcov. Vďaka nízkej nadmorskej výške a priaznivej klíme môžu sa v tomto prostredí liečiť aj ľudia, ktorí trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami či onkologickými ťažkosťami.
Už spomínaná speleoterapia v Belianskej jaskyni nie je jedinou raritou kúpeľov. Okrem inhalácií, vodoliečby, elektroliečby, dychových a relaxačných cvičení a liečebnej rehabilitácii sa tu poskytuje novinka – fotoliečba sliznice nosa (Rhinolight), ktorú vyhľadávajú hlavne ľudia trpiaci na sennú nádchu.
Veterná smršť v roku 2004 oblasť akoby zázrakom obišla, sanatórium je preto obklopené zeleňou lesov, čo znásobujú možnosti vychádzok do ihličnatých lesov. Aktívni návštevníci môže využiť aj cyklochodník z Tatranskej Kotliny do Spišskej Belej. Atraktívnou pre nich môže byť aj návšteva rázovitých obcí Lendak a Ždiar, ktoré sú blízko osady.
Zdroj: kupele.org, tatranskakotlina.kupele, tatry.sk, slovakia.travel, Nostalgické Tatry
