Cart is empty Muž z Gerlachova našiel nedávno v kríkoch zamotané rysíča. Ešte žilo. Jeho príbeh má ale smutný koniec.
Medvede, rysy, kamzíky: aj to sú jeho nevšedné úlovky
Chcete mať doma pasúce sa medvede, stádo jeleníc, nekonečné hry svišťov a majestátne kamzíky, alebo hoci hravé rysy? Nemožné? Ale možné! Fotograf Jozef Antol ich má. Na fotografiách a v rôznych uhloch pohľadu. Ako ich získal?
Tak o tom hovorí najnovší podcast, ktorý nájdete na stránke cezhory.sk v časti S batohom cez hory. Keď si ho vypočujete, dozviete sa, prečo Jozef Antol fotografuje prírodu a najmä zvieratá, prečo ho fascinujú a prečo dokáže celé hodiny maskovaný v tichu hory a skál čakať na ten najkrajší záber.
Mnohé z nich získal aj na potulkách Tatrami a hoci sa svojej záľube venuje iba ako koníčku, jeho fotografie vás upútajú najmä tým, že zvieratá sníma v ich prirodzenom prostredí, akoby v súkromí, pri činnosti, ktorá je pre ne typická a ktorá sa ľudskému oku neukazuje iba tak.
Zvieratá ho vraj učia pokore, trpezlivosti a rešpektu, ich život, zvyky, hry či zákony prírody, ktorým sa kolobeh ich života prispôsobuje, ho zakaždým nadchnú a pripravia mu nezabudnuteľné zážitky. Niečo o nich napovedá najnovší diel podcastu S batohom cez. Vladko a Tánička vám povedia, prečo sa Jozef Antol oddal fotografii, prečo túto záľubu rozvíja a čo mu dáva.
Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov a témami časti z nich sú tatranské povolania. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatštyri dielov, podcast o tom, ako urobiť čo najlepšiu fotografiu zvierat v prírode, je päťdesiaty piaty.
Autor titulnej fotografie: archív JA
Malý rys mu spadol na chrbát, plus VIDEO
Fotografovi Jozefovi Antolovi sa podaril životný úlovok – nafotil v Tatrách rysiu rodinku a nakrútil aj video. Bola to veľká náhoda. Ale, ako sa hovorí, náhoda i šťastie praje pripraveným. A on pripravený bol. Celé roky fotografuje zvieratá v ich prirodzenom prostredí a bez fotoaparátu v hore neurobí ani krok.
Aj v ten deň ho mal. „Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. S kamarátmi sme sa vybrali k rieke Belá pozrieť medvede. Akosi ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť do jednej doliny na rúbaniská, či ich tam nenájdeme. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky,“ začína opisovať zážitok Jozef Antol.
Išiel to preskúmať a pri potoku zbadal rysie mláďa. „Tichučko som si sadol a nerušene obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Nepozorovane som sa za nimi chcel vydať, či niečo zaujímavé ešte neuvidím. Keď tu zrazu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu,“ opisuje fotograf.
Otočil sa nechcel veriť vlastným očiam. Maličké rysíčatko? „Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. Akoby sa chcelo pohrať. Nielen fotografie som urobil, ale stihol som aj videjko nakrútiť. Celé to pozorovanie trvalo takmer pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som ich upozorniť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj,“ uzavrel opis zážitku J. Antol.
Celý život fotografuje zvieratá. „Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje,“ opisuje svoj koníček.
A čo je podľa neho základom dobrej fotografie? „Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu, kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä, treba mať dobrý vietor, aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase,“ zdôrazňuje.
Pri stretnutí s rysou rodinkou také šťastie mal. A zrejme aj preto, lebo vie, ako sa má v prírode správať. No vedia to aj všetci návštevníci hôr?
„ Natrafiť na rysa, či jeho mláďa, je skutočne rarita. Skôr sa to nestane, ako stane,“ hovorí zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Ale keby predsa len, tak odporúčam opatrnosť,“ pokračuje. „Aj mláďa, hoci sa zdá, že sa chce hrať, má ostré pazúry a ľuďom by mohlo vážne ublížiť. Spravidla je blízko aj rysica, ktorá čaká na vhodnú príležitosť, aby svoje mláďa odpratala do bezpečia.“
Čo ak je na chodníku alebo v jeho blízkosti poranené alebo neprirodzene sa správajúce rysie mláďa? „Ani vtedy neodporúčam dotýkať sa ho,“ upozorňuje zoologička.
„Ak mu chceme pomôcť, najlepšie je zavolať na správu národného parku alebo chráneného územia podľa toho, kde sa nachádzame. Mohlo sa stratiť, alebo sa o neho matka nevie postarať. Odborníci ho vedia odchytiť, rehabilitovať, vážnejšie prípady skončia v Záchrannej a rehabilitačnej stanici Zázrivá. Keď sa jeho liečba skončí, vrátia ho do voľnej prírody,“ uzatvára Erika Feriancová.
Autor titulnej fotografie: Jozef Antol
