Áno, ide o Predné Solisko. Výhľady z tohto dobre prístupného vrchu sú neopakovateľné. Pred sebou máte celú scenériu tatranských štítov, ale aj Furkotskú a Mlynickú dolinu či Nízke Tatry.
Vyrazili sme zo Štrbského plesa lanovkou na Solisko. Potom po červenej značke. Smerovník nám oznámil, že do cieľa to máme približne hodinu. Začali sme v pásme kosodreviny, ktorá postupne mizla a zostali len skaly. Je už síce horúce leto, ale po ceste sme ešte videli fľaky snehu, ktoré tam dnes už možno nie sú.
Ako na mnohých iných miestach v našich veľhorách, aj tu zvykne fúkať silný vietor. Dopoludnia bola hmla, ale akonáhle vyšlo slnko, vyzliekali sme bundy a išli len v krátkych tričkách. Počas cesty sme sa osviežovali 0,0% citrónovým radlerom od Zlatého Bažanta – ako inak.

Na túre sme boli v týždni a stretli sme viacero rodín s menšími deťmi, na vrchu detský zájazd, ale aj seniorov. Výhľad je naozaj fantastický, napríklad na Kriváň z druhej strany, tak ako ho nepoznáme. K tomu sme mali nádhernú inverziu. Aj keď je Predné Solisko dvojtisícovkou, túra naň je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Hore je osadený kríž, ktorý pripomína desiate výročie prestavby Chaty pod Soliskom. Postavili ho v roku 2013, je vysoký tri metre, vyrobili ho z dreva červeného smreka. Prečítať si môžete názov štítu a nadmorskú výšku. Samozrejme, nemohli chýbať fotky, selfíčka, užili sme si výhľady, nadýchali sa vysokohorského vzduchu, a vybrali sa späť. Namiesto tej istej cesty ako nahor sme išli Furkotskou dolinou. Aj tu sme stretli rodiny s deťmi.

Odskočili sme si aj k Chate pod Soliskom, dali si halušky a šúľance, a pokračovali nadol. Z Furkotskej doliny k rázcestníku na Škutnastú poľanu, odtiaľto sa dá ísť k Wahlenbergovmu plesu a na Bystrú lávku, sú to dve hodiny. My sme však pokračovali Tatranskou magistrálou na Štrbské pleso, čo trvá asi hodinu a pol. Išli sme po kamenistom chodníku, ale aj veľmi pekným tienistým lesom, ktorý dobre chladil.

Na rázcestí Pod Furkotou sme si prečítali, že na Štrbské pleso to máme po červenej značke asi polhodinku. Tentoraz sme sa po ceste potešili a doplnili energiu radlerom Zlatý Bažant 0,0%s príchuťou JAHODA a REBARBORA, a pokračovali cestou popri zurčiacom horskom potoku ozdobenom veľkými balvanmi.
Autor titulnej fotografie: Ľudovít Andok.
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.