Vydajte sa na jednu z najmenších tatranských dvojtisícoviek

Vydajte sa na jednu z najmenších tatranských dvojtisícoviek

Áno, ide o Predné Solisko. Výhľady z tohto dobre prístupného vrchu sú neopakovateľné. Pred sebou máte celú scenériu tatranských štítov, ale aj Furkotskú a Mlynickú dolinu či Nízke Tatry.

Vyrazili sme zo Štrbského plesa lanovkou na Solisko. Potom po červenej značke. Smerovník nám oznámil, že do cieľa to máme približne hodinu. Začali sme v pásme kosodreviny, ktorá postupne mizla a zostali len skaly. Je už síce horúce leto, ale po ceste sme ešte videli fľaky snehu, ktoré tam dnes už možno nie sú.

Ako na mnohých iných miestach v našich veľhorách, aj tu zvykne fúkať silný vietor. Dopoludnia bola hmla, ale akonáhle vyšlo slnko, vyzliekali sme bundy a išli len v krátkych tričkách. Počas cesty sme sa osviežovali 0,0% citrónovým radlerom od Zlatého Bažanta – ako inak.

Túru sme začínali na Štrbskom plese. Foto: Ľudovít Andok.
Túru sme začínali na Štrbskom plese. Foto: Ľudovít Andok.

Na túre sme boli v týždni a stretli sme viacero rodín s menšími deťmi, na vrchu detský zájazd, ale aj seniorov. Výhľad je naozaj fantastický, napríklad na Kriváň z druhej strany, tak ako ho nepoznáme. K tomu sme mali nádhernú inverziu. Aj keď je Predné Solisko dvojtisícovkou, túra naň je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Po ceste sme ešte videli fľaky snehu. Dalo sa aj guľovať. Foto: Ľudovít Andok.
Po ceste sme ešte videli fľaky snehu. Dalo sa aj guľovať. Foto: Ľudovít Andok.

Hore je osadený kríž, ktorý pripomína desiate výročie prestavby Chaty pod Soliskom. Postavili ho v roku 2013, je vysoký tri metre, vyrobili ho z dreva červeného smreka. Prečítať si môžete názov štítu a nadmorskú výšku. Samozrejme, nemohli chýbať fotky, selfíčka, užili sme si výhľady, nadýchali sa vysokohorského vzduchu, a vybrali sa späť. Namiesto tej istej cesty ako nahor sme išli Furkotskou dolinou. Aj tu sme stretli rodiny s deťmi.

Tesne pod vrcholom Predného Soliska. Foto: Ľudovít Andok.
Tesne pod vrcholom Predného Soliska. Foto: Ľudovít Andok.

Odskočili sme si aj k Chate pod Soliskom, dali si halušky a šúľance, a pokračovali nadol. Z Furkotskej doliny k rázcestníku na Škutnastú poľanu, odtiaľto sa dá ísť k Wahlenbergovmu plesu a na Bystrú lávku, sú to dve hodiny. My sme však pokračovali Tatranskou magistrálou na Štrbské pleso, čo trvá asi hodinu a pol. Išli sme po kamenistom chodníku, ale aj veľmi pekným tienistým lesom, ktorý dobre chladil.

Hore sme mali nádhernú inverziu. Foto: Ľudovít Andok.
Hore sme mali nádhernú inverziu. Foto: Ľudovít Andok.

Na rázcestí Pod Furkotou sme si prečítali, že na Štrbské pleso to máme po červenej značke asi polhodinku. Tentoraz sme sa po ceste potešili a doplnili energiu radlerom Zlatý Bažant 0,0%s príchuťou JAHODA a REBARBORA, a pokračovali cestou popri zurčiacom horskom potoku ozdobenom veľkými balvanmi.

Autor titulnej fotografie: Ľudovít Andok.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.