Túru s deťmi si vždy dobre naplánujte

Tri tipy na túru s deťmi

Neurobíte nič lepšie, ako zorganizujete pre deti prázdninové výlety do hôr. Môže to byť začiatok formovanie ich lásky k turistike, ochrane prírody a užitočného športového relaxu. Ponúkame tri tipy na tatranské túry, niektoré sú vhodné aj pre celkom malé deti.

Túra na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny

Chata Plesnivec sa nachádza pod bralami Skalných vrát na južnej strane hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Je to krásna a nenáročná túra, ideálna pre každého, teda aj deti. Trasa je dostupná celoročne a hoci začiatok môže prekvapiť strmým stúpaním, takmer jej polovica je rovinatá. V údolí Siedmich prameňov si môžete vychutnať nádherný pohľad na flóru a okolité skaliská.

Chata Plesnivec
Chata Plesnivec. Autor fotografie: Michaela Mišička

Trasa k chate meria 10 kilometrov, zvládnete ju za 4 hodiny, prekonáte prevýšenie 600 metrov a vedie príjemnou lesnou cestou od Tatranskej Kotliny k Šumivému prameňu a do cieľa výletu. V Tatranskej Kotline nastúpite na modrú turistickú značku, od Šumivého prameňa je k chate asi hodina a pol chôdze. Časť cesty vedie cez rumovisko, ktoré vzniklo po veterných kalamitách.

Chata Plesnivec je jedinou v Belianskych Tatrách, ponúka ubytovanie aj občerstvenie. Späť sa treba vrátiť tou istou cestou. Auto môžete nechať na platenom parkovisku v Tatranskej Kotline. Ak dávate prednosť verejnej doprave, autobus vás zavezie na autobusovú zastávku v Tatranskej Kotline. 

Túra na Velické pleso z Tatranskej Polianky

Ak hľadáte pre deti v letnej spare niečo ozaj osviežujúce, vyberte sa k Velickému plesu. Nachádza sa

vo Velickej doline, v blízkosti Horského hotela Sliezsky dom. Túra k Velickému plesu je zaradená medzi stredne náročné,  je dobre prístupná nielen pre turistov, ale aj pre cyklistov a v zime aj pre skialpinistov v zimných mesiacoch. Pleso je relatívne ľahko dostupné, výlet k nemu si môžete urobiť  počas celého roka.

Odporúčame trasu od Tatranskej Polianky cez Velický most, Velickú poľanu a Sliezsky dom. Je dlhá 9 kilometrov, rátajte so štyrmi hodinami chôdze a 675 metrami prevýšenia. Vedie asfaltovou a lesnou cestou, finálne metre prejdete po kamenistom chodníku. Je vhodná aj pre bicykle.

Velické pleso
Velické pleso. Autor fotografie: Andrej Soch

V Tatranskej Polianke nastúpite na zelenú turistickú značku, po rázcestí pri Velickom moste sa vyberte po zelenej značke. Po návrate sa vraciate tou istou trasou. Existuje aj druhá možnosť, a síce túra po asfaltovej ceste, ktorá zároveň slúži aj ako zásobovacia komunikácia k Sliezskemu domu a vyberajú si ju aj cyklisti. Trvá síce dlhšie ako turistický chodník, no ponúka aj väčší komfort, teda aj túru s detským kočíkom.

Velické pleso predstavuje najväčšie jazero vo Velickej doline, s nadmorskou výškou 1 663 m n. m. a rozlohou 2,241 ha. Jeho maximálna hĺbka je 6 m. Z plesa vyteká Velický potok, ktorý vytvára nad ním ľadovcové Velické vodopády, dosahujúce výšku približne 15 m. Sliezsky dom pri Velickom plese slúži aj ako východiskový bod pre výstup na Gerlachovský štít (pri prítomnosti horského vodcu a mimo zimnej uzávery).

Auto môžete nechať v Tatranskej Polianke na platenom parkovisku. V tejto osade je aj autobusová a vlaková zastávka.

Okruh okolo Štrbského plesa

Ponúkame ho ako nenáročnú túru pre úplne malé deti a rodiny s kočiarikom. Meria 3,8 kilometra, prejdete ju za niečo vyše hodiny a prekonáte pritom minimálne prevýšenie, iba 33 metrov. Vedie spevneným bezbariérovým chodníkom vhodným pre bicykle, kočíky aj invalidné vozíčky.

Štrbské pleso je druhé najväčšie pleso vo  Vysokých Tatrách.  Je ideálnym výletom pre vaše deti aj starších turistov. Okolo jazera vedie náučný chodník s približne 40 informačnými tabuľami, kde sa deti môžu dozvedieť mnoho zaujímavých faktov o histórii Štrbského plesa, miestnych zvieratách a rastlinách, ako aj o osobnostiach, športových udalostiach a ďalších fascinujúcich témach.

Štrbské pleso
Štrbské pleso. Autor fotografie: Jana Beranová

Trasa vedie zo Štrbského plesa okolo Liečebného domu Solisko a hotela Patria. Začínate na modrej značke, ktorá vás prevedie okolo celého Štrbského plese. Sprevádzať vás budú výhľady na okolitú prírodu a vodnú hladinu plesa. Neskôr sa pripojíte na červenú značku a vraciate sa k Liečebnému domu Solisko.

 V roku 1900 Štrbské pleso hostilo majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní na svojej zmrznutej hladine. O 25 rokov neskôr sa tu konali aj ďalšie majstrovstvá Európy, v ľadovom hokeji, ktoré však kvôli počasiu museli byť dokončené v Starom Smokovci. Výrazným športovým momentom pre Štrbské Pleso boli aj Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli prvýkrát vysielané v farebnom prenose u nás. O tomto historickom okamihu dodnes svedčia skokanské mostíky.

Na Štrbské Pleso sa dostanete autom, v osade je aj autobusová a železničná zastávka. 

Autor titulnej fotografie: Daniela Krausová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Grand hotel Permon patrí k najobľúbenejším hotelom na Slovensku. Foto: Grand hotel Permon.

Navštívili ste už jeden z najobľúbenejších tatranských hotelov pre rodiny s deťmi?

V srdci Vysokých Tatier, obklopený majestátnou prírodou, sa nachádza jeden z najobľúbenejších hotelov na Slovensku – Grand hotel Permon. Nájdete ho v osade Podbanské, ktorej okolie ponúka bohatú sieť turistických chodníkov i cyklistických trás v nádhernom prostredí Vysokých Tatier.

Ak sa vyberiete do Tatier s deťmi, asi každý člen rodiny bude mať svoju predstavu, ako tento čas naplniť. Najmenší budú chcieť zažiť niečo zaujímavé, dobrodružné, tínedžeri možno nejakú zábavu či adrenalín, rodičia zas pokoj a služby, vďaka ktorým zabudnú na každodenné povinnosti. V Permone sa to všetko spája.

Vo vnútri si deti určite obľúbia detský kútik, v ktorom si nájdu rôzne hračky, autíčka, detské šliapadlá, šmýkačku do guličiek, kuchynku, detský domček, detské kino s rozprávkami. Rodičia ocenia kuchynku hneď vedľa detského kútika, kde môžu najmenším ohriať jedlo.
Samostatnou kapitolou sú tematické akcie a animačné programy počas víkendov a prázdnin. S maskotmi Permonkou a Permonkom deti zažijú veľa zábavy a hier.

S maskotmi Permonkom a Permonkou sa deti môžu prejsť čarovnými lesnými cestičkami. Foto: Grand hotel Permon.
S maskotmi Permonkom a Permonkou sa deti môžu prejsť čarovnými lesnými cestičkami. Foto: Grand hotel Permon.

Počas nášho pobytu prvý júlový víkend sa tam konal Festival vína, ktorý spríjemnila svojim vystúpením speváčka Beáta Dubasová. Viac o podujatiach pre deti a dospelých v hoteli Permon nájdete TU 

Spolu s deťmi môžete preskúmať čarovné lesné cestičky s krásnymi drevenými sochami tatranských zvieratiek a lesných škriatkov. V Údolí Permoníkov nájdete banských škriatkov vyrezaných z dreva, tajomnú štôlňu i domček na strome. Na Chodníku sovích strážcov sa zoznámite s drevenými sochami majestátnych operencov.

Ak plánujete túru, trasy do Kôprovej a Tichej doliny začínajúce v blízkosti hotela, sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. Asfaltová cesta, ktorá vedie takmer celými dolinami, začína na parkovisku.

Modrá šmykľavka v tvare hada patrí medzi atrakcie vodného sveta Kids´Paradise. Foto: Grand hotel Permon.
Modrá šmykľavka v tvare hada patrí medzi atrakcie vodného sveta Kids´Paradise. Foto: Grand hotel Permon.

Najväčší hotelový wellness komplex
Jednou z hlavných atrakcií hotela Permon je jeho vodný svet Kids´ Paradise. Skladá sa z dvoch častí, ktoré spája obľúbená Baby šmykľavka. Vrchný bazén má hĺbku 32 centimetrov, spodný sa postupne zvažuje a je vhodný pre najmenšie detičky. Malí návštevníci sa môžu zabaviť chytaním bubliniek z perličky či vyšantiť sa pod malým detským vodotryskom. Svojich fanúšikov si nájde aj modrá šmykľavka v tvare hada. Tí väčší si určite vychutnajú 63-metrový tobogan alebo širokú šmýkačku s dojazdovým bazénom.

Rodičia si vyberú z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Sauna Paradise je spojením viac ako 30 atrakcií na ploche 1 620 metrov štvorcových. Vo vybraných termínoch sa môžete tešiť na Saunový ceremoniál. Viac informácií nájdete TU 

V hoteli Permon si môžete vybrať z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Foto: Grand hotel Permon.
V hoteli Permon si môžete vybrať z ponuky komplexu sáun, vodných a parných kúpeľov. Foto: Grand hotel Permon.

Ak si chcete len zaplávať, hoci aj pred raňajkami, využite 25-metrový bazén prístupný od siedmej ráno. Zážitok umocní výhľad na Kriváň, ktorý sa odráža aj na vodnej hladine. Po túre dobre padne relax vo vírivke pre 12 osôb hneď vedľa bazéna alebo oddych na pohodlných ležadlách. Spomínaný 63-metrový tobogan si môžu užiť nielen deti, ale aj dospelí. Voda v dojazdovom bazéne má príjemných 30 stupňov Celzia.

Gastronomický zážitok
Magický výhľad nemáte len z vodného sveta, ale aj z hotelovej reštaurácie. Ale to hlavné, čo tu nájdete je chutná strava a nápoje s možnosťou výberu. Je tu pestrá ponuka výborných jedál a špecialít, ale aj jedlo pre vyznávačov zdravého životného štýlu. V kuchyni využívajú kvalitné suroviny i služby lokálnych dodávateľov. V prípade záujmu pripravia bezlepkové či bezlaktózové jedlá.

V skratke možno povedať, že návšteva hotela Permon vo Vysokých Tatrách je zážitkom. Či chcete relaxovať, venovať sa turistike alebo si len vychutnať oddych, hotel ponúka niečo pre každého.

Autor titulnej fotografie: Grand hotel Permon.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Cieľ výletu - Veľké Hincovo pleso

Od soboty už môžete vyšliapať k najväčšiemu plesu v Tatrách

V piatok sa končí zimná uzávera, ponuka tatranských túr sa rozširuje, a tak si môžete naplánovať aj výlet k najväčšiemu plesu vo Vysokých Tatrách – Veľkému Hincovmu plesu.

Veľké Hincovo pleso patrí na slovenskej strane Vysokých Tatier k najzáhadnejším. Rozprestiera sa na ploche viac ako 20 hektárov, je hlboké takmer 54 metrov, leží v nadmorskej výške 1 946 metrov a jeho hladina býva 270 dní v roku pokrytá ľadom.

Leží v Hincovej kotline, dvíhajú sa nad ním steny Kôprovského štítu, Mengusovských štítov, Čubriny a Hincovej veže. Na juh sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa k plesu po skončení zimnej uzávery dostaneme po modrej značke od Popradského plesa za asi hodinu a pol. Vrátiť sa môžeme rovnakou cestou, alebo sa dá pokračovať cez Vyšné Kôprovské sedlo a Hlinskú dolinu do Kôprovej doliny. 

Za námahu sú odmenou krásne výhľady na okolité štíty
Za námahu sú odmenou krásne výhľady na okolité štíty. Autor fotografie: Martin Malučký

Kým sa ale dostaneme k plesu, ktorý je častým cieľom turistov, pristavme sa pri zaujímavostiach, ktoré sú s ním spojené. Začína to už jeho menom. Podľa Wikipedie sa odvíja z mena Hinco, čo mal byť pastier oviec, ktorý v okolí plesa popásal svoje stádo. No je tu aj iná mienka. Baníci – hincovia tu mohli hľadať zlato alebo je to meno trpaslíka, ktorý zlatokopom pomáhal nájsť cestu k vzácnej rude.

Možností je viac, stačí si vybrať, ktorej uveríte. Pleso sa nasadením pstruha potočného stalo najvyššie zarybnenou lokalitou na Slovensku. Pstruha tu umelo vysadili v roku 1966, ryba sa v nehostinnom horskom prostredí udomácnila. Zdržuje sa spravidla tesne pod hladinou, živí sa lovom drobného hmyzu.

Ako uvádzajú viaceré zdroje, Veľké Hincovo pleso ukrýva aj jednu zvláštnosť. V hĺbkach približne 20 metrov možno v sedimente pozorovať zvláštne kanáliky. Ich pôvod sa nepodarilo vysvetliť.

Wikipédia sa zmieňuje aj o jednej veľkej tragédii. Na jeseň v roku 1965 chceli pleso preskúmať dve skupiny potápačov z Ostravy a Brna. Neboli to žiadni začiatočníci, ale borci, ktorým sa v tom istom roku podarilo pokoriť aj Czarny Staw na poľskej strane Tatier, zostúpili teda do hĺbyk 76 metrov. Veľké Hincovo pleso bolo preto ich veľkou výzvou.

No podcenili viditeľnosť, orientáciu, silu pretlaku, ktorá sú v plesách a vo vysokej nadmorskej výške iné ako v mori. J. Dvořáčkovi a J. Daněkovi sa podarilo zostúpiť až na dno plesa. Spolu s nimi sa ponáral aj J. Kaďourek. Ten sa na hladinu nevrátil. Jeho telo sa napriek viacerým záchranárskym pokusom podarilo nájsť až v roku 1966. Počas záchranárskych prác na hladinu potápači vyniesli aj J. Antonického – už v bezvedomí. Napriek pokusom o oživenie, podľahol srdcovej slabosti.

Letná pohoda po dobrej turistike
Letná pohoda po dobrej turistike. Autor fotografie: Elena Zekuciová Čuchranová

Dosť ale histórie, o nej môžete rozmýšľať počas výšľapu. Poďme teda na túru. Najlepšie je vydať sa na ňu zo železničnej zastávky Popradské Pleso, pokračovať cez Rázcestie nad Popradským plesom a Rázcestím nad Žabím potokom. To všetko po modrej značke kamennými serpentínami a schodmi za už spomínanú hodinu a pol s prevýšením 465 metrov. Isteže, túru si môžete predĺžiť tým, že na ňu vykročíte už zo Štrbského Plesa po červenej značke (Helios – Trigan – Popradské pleso). V takomto prípade sa pripravte na trojhodinový výlet s prevýšením 755 metrov.

Ak plánujete túru s deťmi, odporúča sa vziať na ňu iba deti staršie ako desať rokov s primeranou kondíciou, alebo kombinovať výlet s bicyklom a k Popradskému plesu sa po asfaltke vydať v jeho sedle, a potom pokračovať pešky k Veľkému Hincovmu plesu.

Na Štrbské či Popradské Pleso sa môžete dostať po železnici, pri staniciach sú platené parkoviská. A sú tam aj možnosti občerstvenia, rovnako ako aj v horskom hoteli pri Popradskom plese alebo Majláthovej chate.

Autor titulnej fotografie: Vlado Vajda

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v našich veľhorách

Tip na túru s deťmi: Objavte s nami smaragdový poklad Tatier

Zelené pleso je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v našich veľhorách. Svoje meno údajne získalo podľa zelených škvŕn na dne jazera, ktoré podľa legendy spôsobuje drahokam.

Ten vraj kedysi spadol z Jastrabej veže. V každom prípade, toto nádherné ľadovcové jazero, nachádzajúce sa na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, priťahuje každoročne množstvo návštevníkov. Možno ste už pri ňom boli viackrát, ale aj tak sa oplatí dať tip na tento výlet. Atmosféra v našich veľhorách je každý deň iná, a tak to určite bude aj pri Zelenom plese.

Túra k nemu začína na parkovisku Biela voda, kde rázcestník ukazuje približne tri hodiny chôdze k Chate pri Zelenom plese. Túru, ktorá sa radí medzi stredne náročné a zvládnete ju aj s deťmi, možno absolvovať aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Rázcestie Šalviový prameň, na Chatu pri Zelenom plese sú to ešte dve hodiny. Foto: Monika Janigová.
Rázcestie Šalviový prameň, na Chatu pri Zelenom plese sú to ešte dve hodiny. Foto: Monika Janigová.

Po približne polhodine chôdze sa dostanete na Rázcestie nad Matliarmi, kde sa držte vpravo. O ďalšiu polhodinu by ste mali byť pri Šalviovom prameni, ideálnom mieste na krátke občerstvenie v drevenom altánku. Od Kovalčíkovej poľany pokračuje trasa lesom po žltej značke. Postupne sa otvoria výhľady na končiare Belianskych Tatier. Po ďalšej hodine a pol je tu cieľová rovinka a typická drevená fasáda chaty pri Zelenom plese, známej aj ako Brnčalka. Otvorená je celoročne a ponúka možnosť občerstvenia.

Je obľúbeným miestom nielen pre turistov, ale aj pre horolezcov, ktorí tu často nocujú. Nachádza sa totiž blízko nástupov na horolezecké trasy. Pohľad na pleso obklopené vrcholmi je balzamom na dušu. Na južnej strane sa týči Malý Kežmarský štít, na západnej Jastrabia veža. Môžete si vychutnať výhľady aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky či Bujačí vrch.

Tí, ktorým túra k Zelenému plesu nestačí, môžu pokračovať k Veľkému Bielemu plesu, čo je asi polhodina chôdze. Ďalšou alternatívou je výstup na Jahňací štít alebo pokračovanie na Skalnaté pleso a návrat cez Folvarskú dolinu.

Autorka titulnej fotografie: Monika Janigová.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Nový evanjelický kostol v Kežmarku určite neprehliadnete.

Navštívte netradičný kostol pod Tatrami

Ak pôjdete okolo, určite si ho všimnete. Možno si pomyslíte, že je to synagóga, svojou architektúrou ju trochu pripomína. Má aj nejaké orientálne prvky, je červenej farby so zelenými doplnkami, ide o Nový evanjelický kostol v Kežmarku.

Nevšednú stavbu dopĺňa scenéria Vysokých Tatier v pozadí. Skutočne upúta svojím vzhľadom, je k nemu pripojená vysoká veža s tromi zvonmi. Od roku 1909 je tu pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa Kežmarského hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty v 17. storočí.

Podľa stránky Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku panuje vo vnútri kostola dostavaného v roku 1894 prísna symetria. Sú tu dve kazateľnice, dva rady lavíc, v minulosti sedávali vľavo muži a vpravo ženy. Strop je delený klenbovými pásmi, zdobia ho arabesky, vysoké okná.

Netradične je otočený aj hlavný vchod. Nachádza sa na východnej strane, zatiaľ čo oltár na západnej, väčšinou to býva naopak. V tomto prípade je možno príčinou to, aby hlavný vchod viedol z námestia a nie od majerov a stodôl.

Známy je aj organ, ktorý je v zadnej časti kostola na chóre, má 1 869 píšťal, okrem bohoslužieb ho využívajú aj pri rôznych koncertoch. Od roku 1981 patrí Nový evanjelický kostol v Kežmarku medzi národné kultúrne pamiatky. Slúžia sa tu pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je otvorený pre turistov.

Po návšteve Nového evanjelického kostola si môžete pozrieť neďaleký Drevený artikulárny kostol, zapísaný medzi pamiatky UNESCO, alebo známy Kežmarský hrad.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

mesto Kežmarok

Toto by ste v tomto mestečku pod Tatrami nečakali

Mesto Kežmarok, ktoré sa nachádza v regióne Spiš patrí medzi historické mestečká s bohatou kultúrnou základňou. V meste sa nachádzajú kultúrne pamiatky, ktoré sú pre toto mesto charakteristické. My sme sa na niekoľko z nich vybrali a zo samotnej atmosféry mesta sme boli milo prekvapení.

  1. Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovalým hradom na Spiši. Jeho dostupnosť je skvelá, dostanete sa sem priamo z Hlavného námestia po pešej zóne. Ak ste prišli do Kežmarku autom, tak zaparkovať môžete priamo pri vstupe do hradu. Expozície sú komentované a veľmi zaujímavé. Súčasťou prehliadky hradu je aj návšteva hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

2. Nový evanjelický kostol (Červený kostol)

Červený kostol bol postavený v rokoch 1872 – 1894. Staviteľom tejto národnej kultúrnej pamiatky v Kežmarku je Viktor Lazary. Kostol bol vysvätený 2.12.1894. Samotná architektúra je v skutku fascinujúca. Strop kostola zdobia arabesky, vysoké okná a šesťcípe dávidovské hviezdy. Na oltári je očarujúca drevená socha vzkrieseného Krista s krížom. V celom kostole vládne presná symetria. Ak plánujete cestu do Kežmarku, tak Červený kostol je určite povinnou zastávkou.

3. Kežmarská radnica

Kežmarská radnica je doslova skvostom celého námestia. Prvá radnica sa nachádzala na jednej z najstarších ulíc mesta. Po okolnostiach v roku 1433 čiastočne vyhorela v roku 1461 vznikla nová gotická radnica. Ukončená je cimburím a na južnej strane je namaľovaný erb mesta Kežmarok. Nachádza sa priamo v strede námestia, a tak ju počas návštevy určite neprehliadnete.

Radnica mesta Kežmarok
Radnica mesta Kežmarok

4. Vyhliadka na mesto Kežmarok a Tatry

Súčasťou Kežmarského hradu je aj vyhliadková veža, ktorá vám ponúka krásny výhľad na Tatry. Za dobrého počasia je to naozaj pekný pohľad. Vytvoriť si tu môžete aj fotografiu, na ktorú budete dlho spomínať.

Mesto Kežmarok ponúka veľa zaujímavých aktivít. Preto, ak vám nepraje počasie na horách, navštívte toto podtatranské malebné mestečko.

Autorka titulnej fotografie: Ján Kučkovský

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien. https://donio.sk/preklad-cezhory

Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky

Aká bola noc v najvyššie položenom hoteli v Tatrách?

Ak hovoríme o najvyššie položenom hoteli u nás, tak ide o Sliezsky dom. Unikátny je svojou architektúrou i polohou, ktorá umožňuje výstup odtiaľto priamo na náš najvyšší vrch – Gerlachovský štít.

Takisto je dobrým tipom pre menej skúsených turistov. Výstup z Tatranskej Polianky k Velickému plesu sa dá absolvovať aj s dieťaťom v kočíku. V súčasnosti je Sliezsky dom prebudovaný na štvorhviezdičkový horský hotel, budovu vidno už z diaľky.

Po vstupe dovnútra
Po kompletnej rekonštrukcii ponúka ubytovanie niekoľkých štandardov, od turistickej izby až po apartmány. Vychádzajú z pôvodnej historickej dispozície budovy, izby sú pekné, útulné, majú nádych slovenského folklóru. Noc v najvyššie položenom hoteli u nás má svoje čaro, či ste prišli len prespať a ráno pokračujete ďalej alebo máte v pláne užiť si jeho komfort.

Čo budeme jesť?
Štvorhviezdičkový Sliezsky dom disponuje na rozdiel od vysokohorských chát hotelovou reštauráciou, kde sa môžete tešiť na špeciality šéfkuchára i na bravčový kotlíkový guláš s čerstvým tatranským chlebom, ktorý dostáva výborné referencie. Reštaurácia sa nachádza hneď na prízemí, raňajky a večere majú hostia formou bufetových stolov. Výber je veľký, nielen ráno, ale aj na obed a večer. Počas letnej sezóny je otvorená terasa, z ktorej máte nádherné výhľady na okolie, k dispozícii je tu aj bufet.

Autom alebo peši?
Ak to dovoľujú podmienky, majú ubytovaní hostia možnosť dostať sa za poplatok hore autom. Hotel ponúka aj bezplatný vývoz vlastným vozidlom z parkoviska v Tatranskej Polianke. Počas zimnej sezóny sa dá do hotela dostať na snežnom skútri, ktorý zabezpečí pre prichádzajúcich hostí hotelový personál. Turisti sa na Sliezsky dom dostanú len peši. Prevádzka hotela je náročná aj v bežných podmienkach, nie to ešte takto vysoko v horách, kde je aj obyčajné zásobovanie poriadnou výzvou. Snáď aj preto je ubytovanie v Sliezskom dome takým jedinečným zážitkom.

Večer v hoteli
Ak milujete ticho, ste na správnej adrese. Večer a noc sú tu práve také, pokojné. Toto v tradičnom turistickom stredisku nezažijete. V čase písania tohto článku je na úrovni Sliezskeho domu hranica, kde je ešte snehová pokrývka. Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí aj pozorovanie hviezdnatej oblohy. Výhľad na Velické pleso si vychutnáte aj z priestorov príjemného wellnessu.

Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
Budovu Sliezskeho domu vidieť už z diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Okolo Velického plesa
Je to najväčšie horské jazero vo Velickej doline a ide okolo neho turistický chodník. Určite neprehliadnete 15 metrov vysoký Velický vodopád. Je pri ňom lavička, kde sa dá príjemne posedieť a kochať sa okolím. Sliezsky dom využívajú firmy aj na teambuildingy, práve prechádzky okolo plesa, či aktivity v prírode patria medzi obľúbené aktivity.

Lokalitou prechádza Tatranská magistrála. Vysokohorský hotel je dostupný z rôznych častí – z Popradského plesa, z Hrebienka aj z Tatranskej Polianky. Z Tatranskej Polianky vedie k Sliezskemu domu priama trasa, je to asi 5 kilometrov, ktoré sa dajú zvládnuť za dve hodiny.

Terasa pri Velickom plese môže byť dobrým miestom aj na jógu. Foto: Gabriela Kinčoková.
Terasa pri Velickom plese môže byť dobrým miestom aj na jógu. Foto: Gabriela Kinčoková.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
V Demänovskej ľadovej jaskyni ľad nenájdete

Demänovská ľadová jaskyňa možno zmení názov

Demänovská ľadová jaskyňa už nie je to, čo bývala. Zmena klímy spôsobila, že v nej rapídne ubúdal ľad. Dnes sa už nevyskytuje ani v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. Opäť sa začína skloňovať zmena jej názvu.

No prehliadka Demänovskej ľadovej jaskyne môže aj tak byť zážitkom. Kým sa ale na cestu vyberiete, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť teraz, aby vás realita nesklamala.

Má byť tak ako každý rok sprístupnená od 15. mája a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila.

Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba. Na obdiv aj tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary.

Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupne Celzia.

Aj napriek absencii ľadu prehliadka jaskyne stojí za to
Aj napriek absencii ľadu prehliadka jaskyne stojí za to. Autor fotografie: Grzegorz Gozdek

Správca jaskyne Michal Lopčiansky si pre TV Markíza nostalgicky vzdychol, že boli roky, keď museli pred začiatkom sezóny presekávať v ľade chodník, aby sa návštevníci pohodlne dostali do jej interiéru. To teraz nehrozí, lebo úbytok ľadu, s akým bojujú nakoniec všetky ľadové jaskyne vo svete, ich tejto povinnosti zbavil. Je to dôsledok slabých zím za ostatných 10 rokov, keď úbytky ľadu v lete boli vždy vyššie ako jeho prírastky v zime.

Teraz je úplne preč, čo zmenilo jaskyňu tak výrazne, že sa začínajú objavovať aj úvahy o jej premenovaní a návrate k starému názvu – Čierna. No pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. No treba k tomu chladné dlhotrvajúce zimy, aby sa jaskyňa dôkladne prechladila.

Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom v Jasnej. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty. Tí, ktorí prehliadku absolvovali v minulých rokoch,  tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. Teraz zážitok umocňuje aj nové osvetlenie. Inštalovali ho v časti jaskyne, kde ani predtým ľad nebol a osvetľuje nádherné sintrové časti vnútorných priestorov.

Autor titulnej fotografie: Grzegorz Gozdek

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová

Prečo psy na tatranské chodníky nepatria?

Prečo musia mať tatranské zvieratá svojich „obhajcov“? A prečo nie sú psy vítanými spoločníkmi návštevníkov v Tatranskom národnom parku? Prečo sa nemáme čudovať, ak nám v tatranskej osade prebehne cez cestu vysoká zver a cez plot nakukne medveď? Aj o tom hovoríme so zoologičkou Správy Tatranského národného parku Erikou Feriancovou.

Správa Tatranského národného parku (TANAP) má vo svojej štruktúre aj profesiu zoológa? Prečo je dôležitá?

Pretože v TANAP-e, našom najstaršom národnom parku, žijú živočíchy, ktoré potrebujú svojho „obhajcu“. Zvieratá nevedia hovoriť, nevedia sa v ľudskom svete brániť. Preto potrebujú človeka-zoológa, ktorý bude obhajovať ich právo na existenciu, chrániť ich a tým im pomôže prežiť.

Čo je v pracovnej náplni zoológa TANAP-u?

Nie je toho málo. Základom našej práce by mal byť predovšetkým monitoring zvierat. To preto, aby sme mali prehľad o tom, aké druhy zvierat a v akých počtoch máme na území parku, aké majú potreby a aktuálnym požiadavkám prispôsobiť aj ich ochranu. Monitoring je dôležitý. Pomáha nám sledovať stavy zvierat a napríklad pri znižovaní ich počtov urobiť príslušné opatrenia. Súčasťou našej práce je aj analyzovať zo vzoriek trusu či tkanív uhynutých zvierat nielen ich zdravotný stav, ale predovšetkým DNA, parazity, choroby… To je práca v teréne. Nesmieme však zabúdať aj na administratívu, takže v kancelárii strávime nemálo času.

Pri Popradskom plese
Pri Popradskom plese. Autor fotografie: Marián Baumax

A podľa toho nastavovať parametre ochrany? Napríklad návštevný poriadok?

Áno. Na základe poznatkov z praxe vieme odzrkadliť potreby živočíchov v návštevnom poriadku alebo v legislatíve. A to je jeden z najdôležitejších spôsobov, ako zvieratá v parku ochrániť tak, aby prežili a nevyhynuli. Ale musí sa dodržiavať.

Návštevníci TANAP-u ho ale vnímajú div nie ako úradnícky výmysel…

Návštevný poriadok je vyhláška. Nevznikol preto, aby sme turistov obmedzovali a robili im napriek. Jeho zmyslom je zachovať živočíchom v parku prirodzené prostredie, v ktorom by sa cítili bezpečne. Musíme nájsť rovnováhu medzi ochranou zvierat a záujmami návštevníkov národného parku. Návštevný poriadok tvoria odborníci, ktorí životu vo voľnej prírode rozumejú, vedia, čo robia, a preto by mal byť prirodzeným návodom pre návštevníkov ako sa na území parku správať. Musíme si uvedomiť, že zvieratá sú tu doma a my sme v ich prostredí len návštevníkmi. Preto by sme mali rešpektovať ich potreby a požiadavky. A presne na to slúži návštevný poriadok.

Hlavným poslaním Tatranského národného parku je chrániť územie s našim najvýznamnejším prírodným dedičstvom. O ktoré zvieratá by sme sa mali starať najviac?

V TANAP-e žijú endemity, ktoré sa nikde inde vo svete nevyskytujú. Áno, máte pravdu, sú to naše národné poklady a je v záujme nielen Slovenska starať sa o to, aby sa zachovali. Spomeniem kamzíka vrchovského tatranského, svišťa vrchovského tatranského, či hraboša snežného tatranského. Ale okrem endemitov je tu pestrá škála iných vzácnych živočíchov. Napríklad žiabronôžka severská. Je to kôrovec, ktorý žije na Slovensku iba v jednom jedinom plese vo Vysokých Tatrách.

Rys na tatranských chodníkoch
Rys na tatranských chodníkoch. Autor fotografie: Roman Gregorec

A okrem nich?

Spomeniem hoci vlka dravého, medveďa hnedého, rysa ostrovida, hlucháňa hôrneho či tetrova hoľniaka, alebo z dravých vtákov orla skalného, orla krikľavého, sokola sťahovavého, sokola lastovičiara, bociana čierneho, tesára čierneho, ďubníka trojprstého, či sovy kuvička vrabčieho, pôtika kapcavého, ale aj vzácne druhy plazov, obojživelníkov, motýľov a chrobákov. A to zďaleka nie je všetko. Náplňou práce zoológov TANAP-u je okrem iného neustále pripomínať ich význam nielen pre prírodu parku, ale aj pre spoločnosť a vedu.

Na akom veľkom území pôsobia zoológovia TANAP-u?

Je to asi stotisíc hektárov v piatich okresoch. Do našej starostlivosti nepatrí iba územie národného parku, ale aj maloplošné chránené územia vo voľnej krajine v podtatranskej oblasti. Spravujeme aj voľnú krajinu od Kraľovian na západe až po Lendak na východe, od poľských hraníc na severe až po Poprad-Kvetnicu na juhu. Základom štatútu ich ochrany sú práve vzácne živočíchy, ktoré tam žijú. Preto je logické, že máme dohľad aj nad nimi. TANAP má však len dvoch zoológov a je to veľmi málo na starostlivosť o takéto rozsiahle územie.

Vzácny kamzík tatranský vrchovský
Vzácny kamzík tatranský vrchovský. Autor fotografie: Roman Ciblík

A ktorý projekt považujete z hľadiska ochrany zvierat za najvýznamnejší?

Neviem, či najvýznamnejší, ale určite najdôležitejším je monitoring kamzíkov. Spoločné poľsko-slovenské sčítacie kampane kamzíkov sa pravidelne uskutočňujú od roku 1959. Ide o najstarší monitoring prírody, na ktorom sa podieľajú dve krajiny súčasne. Okolo roku 2000 hrozilo kamzíkom takmer vyhynutie. V roku 1999 napočítali na území Tatier 162 kamzíkov. Mierny nárast nastal v roku 2000, ale len na 189 jedincov. Pri poslednom sčítaní kamzíkom na slovenskej a poľskej strane Tatier sme narátali 926 jedincov. Práve dôsledný monitoring pomohol prijať opatrenia na postupné zvyšovanie jeho počtov.

 Je to podľa vás dosť?

Je to uspokojivé. Ako ideálny by sa dal hodnotiť stav nad hranicou tisíc jedincov. No nevieme, čo sa s kamzíkmi bude diať ďalej. Nedokážeme predvídať, čo s populáciou kamzíka urobí meniaca sa klíma a rôzne parazitárne či infekčné ochorenia. A to nehovorím o antropických vplyvoch, čiže celkovom vplyve človeka na toto územie. Preto musíme pristúpiť k prísnejším opatreniam na ich ochranu. Ak by počty kamzíkov klesli na úroveň zo začiatku milénia, bol by to začiatok konca jeho výskytu vo Vysokých Tatrách. Podobné obavy máme aj v súvislosti s výskytom svišťa vrchovského tatranského.

Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí
Svišť k Tatrám neodmysliteľne patrí. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké konkrétne?

V tomto roku budeme robiť prvé komplexné sčítanie svišťov, ktoré nám pomôže lepšie nastaviť parametre ich ochrany. Predpokladáme, že ich je menej ako pred desaťročím. Svište sa presúvajú do vyšších nadmorských výšok vplyvom otepľovania, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich životný priestor. A do toho plašenie psami… Ľudia majú totiž pocit, že v skalách treba nechať psov vybehať a pustia ich z vôdzok.

Prečo sú voľne pustené psy nebezpečné?

Psy naháňajú nielen svište a kamzíky, ale v podstate všetko, čo sa hýbe. Často sa to končí zranením, či úhynom zvierat. Preto má zmysel zákaz vodenia psov do citlivého vysokohorského prostredia štvrtého a piateho stupňa ochrany národného parku. Ľudia by si mali uvedomiť, že oni so psom odídu, ale pre zvieratá sú Tatry nielen ich kolískou, ale aj hrobom. Tie nemajú kam odísť.

Zviera, ktoré do Tatier nepatrí.
Zviera, ktoré do Tatier nepatrí. Autor fotografie. ĽK

V ostatnom čase sa veľa hovorí o ochrane hlucháňov…

Hlucháňovi hôrnemu sa venujeme veľmi intenzívne. A nielen my, ale prakticky v celej Európe. V rámci kontinentu sa totiž ich počty znižujú. Snažíme sa nastaviť manažment územia, na ktorom žije tak, aby mu vyhovoval a jeho stavy naďalej neklesali. Už v súčasnosti je na hranici prežitia a hrozí mu vyhynutie. Našou prioritou je uchovať biotop pre hlucháňa, pretože tohto nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka nemôžeme premiestňovať.

Čo to znamená?

Hlucháň si vyberá, kde bude žiť. Je na nás, aby sme mu zachovali vhodné podmienky pre život. Závery nedávneho výskumu DNA hluchánej populácie priniesli zistenia, že tento druh je na tom veľmi zle. Populácie žijú oddelene, vo vnútri prebieha príbuzenské kríženie, čo vedie až k ich degradácii. Ale zvyšovaním počtu jedincov z umelého odchovu hlucháňovi nepomôžeme. Skôr zväčšením výmery vhodných biotopov a obnovením prepojení so susednými populáciami.

Prečo je hlucháň taký dôležitý živočích?

Hlucháňa pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu biotopu považujeme za tzv. dáždnikový druh horských lesov. Ochrana biotopu, územia, v ktorom žije, vytvára „ochranný dáždnik“ nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených druhov, ako sú napríklad dutinové hniezdiče, ďatlovité vtáky a podobne. Stav a vývoj jeho populácie je indikátorom stavu kvality ekosystémov, v ktorých sa prirodzene vyskytuje.

Je ochrana prírody v TANAP-e prísnejšia ako v iných národných parkoch vo svete?

Precestovala som národné parky od Austrálie cez Rusko, rôzne štáty Európy a Severnej Ameriky. Základný rozdiel medzi nami a praxou v ostatných parkoch je ten, že u nás nie sú doriešené vlastnícke vzťahy, čo predstavuje náš najväčší problém. A to nás limituje, ak chceme nastaviť manažment ochrany daného územia. V zahraničí nevedia pochopiť, prečo je to tak, lebo u nich platí, že ak ide o národný park, prioritou je ochrana prírody, nie ekonomické a vlastnícke záujmy.

Dovalovo
Dovalovo. Autor fotografie: Vladimír Šterbák

Napriek tomu sa mnohí návštevníci Vysokých Tatier domnievajú, že kritéria ochrany prírody idú nad rámec toho, čo je pre park potrebné. Súhlasíte?

Určite nie. Ale rozumiem návštevníkom parku, pretože každý zákaz sa ich bytostne dotýka. No zároveň som presvedčená o tom, že ich postoj vychádza z laického pohľadu. Nie sú odborníkmi, nevedia, prečo sú kritéria nastavené tak, ako sú a prečo sú dôležité. Aj prehliadka napríklad Bojnického zámku má svoje pravidlá. Nemôžete sa dotýkať vystavených exponátov a zbierok, musíte chodiť len po sprístupnených priestoroch. Prečo by ich nemala mať i návšteva TANAP-u?! Preto je potrebné zákazy neustále vysvetľovať a učiť ľudí pozornejšie a tolerantnejšie vnímať prírodu.

Čo to v praxi znamená?

Turisti nemusia za zážitkami či výhľadom vybočovať z chodníka. Rovnaké sa im naskytnú aj z neho. No nemali by výstup na vysokohorskú chatu či štít alebo prechod dolinou vnímať ako jediný cieľ. Aj cestu samotnú lemujú rôzne pozoruhodnosti. Ja aj z chodníka pomocou ďalekohľadu vidím medvede, kamzíky či svište, nepotrebujem sa za nimi predierať húštinou. Je to riziko. Koniec koncov v Tatrách sa dá veľmi ľahké stratiť. O tom, ako vnímať, chrániť a milovať prírodu by sa mali deti viac učiť už v škole.

Z toho, čo uvádzate, nám vychádza, že v TANAP-e sa pravdepodobne nebude zmierňovať návštevný poriadok…

Z pohľadu zoológie určite nie. Treba si uvedomiť, že Tatry v roku 2023 navštívilo takmer 4 milióny návštevníkov. Je iba otázkou času, či nebudeme stáť pred úvahou regulácie návštevnosti, ako je to napríklad v Benátkach. Mesto spustilo predaj vstupeniek pre jednodňových návštevníkov počas najrušnejších dní medzi 25. aprílom a 14. júlom. Ide o súčasť snahy obmedziť negatívne následky masového turizmu v talianskom meste. Benátky sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a každoročne ich navštívi niekoľko miliónov ľudí. Porovnávať Vysoké Tatry s Benátkami sa môže zdať zavádzajúce. Princíp je však rovnaký; ochrana prírodného, či kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie.

V poslednom čase sa hovorí, že niektoré zvieratá sú vo Vysokých Tatrách premnožené. Je to podľa vás pravda?

Počty zvierat si príroda dokáže regulovať sama. Ak by sa TANAP rozprestieral iba v prírodnom prostredí, zvieratá by sme nevnímali ako obmedzujúci faktor. No na území TANAP-u sú aj historické osady, v ktorých bývajú ľudia, a tým treba vytvoriť primerané podmienky na život a dostačujúcu infraštruktúru. Sú tu aj hotely, ubytovacie zariadenia orientované na cestovný ruch s potrebným zázemím. Je preto prirodzené, že sa zvieratá v blízkosti ľudí objavujú častejšie.

Malý macko
Malý macko. Autor fotografie: Jozef Antol

Je to v poriadku?

Určite áno. Záujmy ľudí by sa mali v tomto prípade podriadiť parku a prírode. Tak ako sa obyvatelia veľkomesta musia prispôsobiť svojmu okoliu, musia to urobiť aj obyvatelia a návštevníci tatranských osád. Zvieratá z Tatier nemajú kam odísť a človek im neustále uberá z územia, v ktorom prirodzene žijú. Ľudia žijúci v národnom parku by sa nemali čudovať, ak im cez osadu či cestu prebehne vysoká zver a cez plot nakukne medveď. Všade na svete v prírodných rezerváciách a parkoch je to tak. Iba u nás sa na tomto území zhusťuje infraštruktúra.

V našom rozhovore ste sa dotkli aj témy psov v národnom parku. Budú sa zmierňovať doterajšie obmedzenia pre ich vstup?

Hlavným dôvodom, prečo sme návštevným poriadkom obmedzili pohyb psov v národnom parku, bol ten, že väčšina majiteľov štvornohých miláčikov sa už nevie zmestiť do kože. Správajú sa ku svojim psom s neprimeranou benevolenciou a psy majú pomaly väčšie práva ako voľne divo žijúce zvieratá, ale aj ako ľudia. Kedysi sme ich pohyb neobmedzovali, nebolo ich však v Tatrách toľko. Ale dnes vidíme psov na Lomnickom štíte, Gerlachu, Kriváni, plašia a naháňajú zver a je ich čoraz viac. Dokonca sa stratia a treba ich hľadať. Ročne sa môže nachádzať na území TANAP-u 25 000 až 30 000 psov. Potom sú tu psie exkrementy…

Čo je s nimi?

Hoci majitelia psov majú povinnosť vziať ich sebou, nerobia to. Ani by nemuseli. Stačilo by nechať psa doma. Povedzme si pravdu, kto by odnášal výkaly svojho psa v batohu z osemhodinovej túry do kontajnera niekde v tatranskej osade?! Okrem toho, že psie exkrementy môžu byť príčinou prenosu chorôb a parazitov na pôvodné zvieratá, znečisťujú vysokohorského prostredia cudzorodými látkami z priemyselne vyrábaných krmív. Dusík zo psích granúl sa nachádza nielen v psích exkrementoch, ale aj v moči, fosfor najmä v exkrementoch.

A pohľad na množstvo exkrementov popri turistických chodníkoch nemusí byť príjemný ostatným návštevníkom národného parku…

Presne. Odkontrolovať obrovské množstvo psov, ktoré sa pohybuje v národnom parku, nie je v silách strážcov TANAP-u. A škody sú evidentné. Nech majiteľ tvrdí čokoľvek, prirodzenou reakciou každého zdravého psa je prenasledovať a loviť zver. Vôdzkou nezabezpečený pes stopuje, vyráža za živočíchom, vyštekáva ho, prípadne na neho zaútočí. Preto obmedzenia.

Povedzte, čo vás na práci zoologičky najviac baví?

Odmala som mala rada zvieratá. Všetko, čo malo krídla, perie, srsť mi bolo blízke. A časom som si čoraz viac začala uvedomovať nevyhnutnosť, že niekto ich musí obhajovať. Hovoriť za ne. Musíme rešpektovať kolobeh v prírode, ale zároveň je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby živočíchy vplyvom rôznych činností človeka nehynuli.

Toto vás motivovalo aj pri výbere povolania?

Určite. Preto som sa rozhodla pre štúdium prírodných vied, zamerala som sa na zoológiu a snažila som sa neustále, či som už pracovala doma alebo v zahraničí, naučiť sa o zvieratách čo najviac.

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová
Zoologička TANAP-u Erika Feriancová. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Aký je váš bežný pracovný deň?

Každý je iný. Hoci by som rada uprednostnila prácu v teréne, pravda je taká, že veľa času presedím v kancelárii pri vypracovávaní rôznych stanovísk. Ide o vyjadrenia k úhynom živočíchov – na cestách, elektrických vedeniach, železniciach a podobne. Keďže sme v národnom parku, musíme o uhynutých zvieratách získať čo najviac informácií a zabezpečiť, aby sa takéto prípady neopakovali. Rokujeme s distribučnými spoločnosťami či správcami komunikácii, aby urobili príslušné opatrenia na predchádzanie úhynov. Vyjadrujeme sa tiež k rôznym chráneným druhom zvierat, k ich manažmentu, poskytujeme stanoviská k zásahom do bobrích hrádzí, ku škodám na hospodárskych zvieratách, venujeme sa najrôznejším projektom starostlivosti o chránené druhy, pripravujeme správy pre Európsku komisiu k monitoringom. A je toho ešte viac.

Pestrá práca…

Áno, to je. Ale najradšej som v teréne. Tam môžem využiť to, čo som sa naučila doma aj v zahraničí. Napríklad v Severnom Írsku na veterinárnej klinike. Získala som tam veľa užitočných poznatkov i prax v ošetrovaní živočíchov. Je dôležité vedieť, ako manipulovať a chrániť samu seba, pretože pazúry a zuby zvierat dokážu veľmi ublížiť. Už viac ako pätnásť rokov sa venujem aktivitám v orliarskej skupine a táto vášeň ma drží dodnes. V našej práci je dôležité nielen ovládať teóriu, ale oveľa dôležitejšie je naučiť sa správne vnímať prírodu.

A to by ste odporúčali aj záujemcom o prácu zoológa?

V TANAP-e pracujem už desiaty rok a z mojich skúsenosti zoologičky viem, že najlepšou praxou je príroda samotná, pozorovanie všetkého, čo sa v nej deje. Pri konkurze sme museli preukázať aj istý rozsah teoretických vedomostí nielen zo zoológie, ale napríklad aj o horopise Tatier.

Je súčasťou výberového konania aj preukazovanie fyzickej zdatnosti?

Keďže si naša práca vyžaduje, aby sme sa pohybovali v horskom teréne, od alpínskeho stupňa až po podhorie Vysokých Tatier, musíme byť fyzicky zdatní a vedieť napríklad aj dobre lyžovať. Lyže či snežnice sú v zimnom období našim najosvedčenejším prostriedkom na presun.

Ak by sme to mali zhrnúť, aké dlhy, už okrem spomínaného vysporiadania vlastníckych vzťahov v TANAP-e, máme ešte voči ochrane prírody?

Jednoznačne využívanie krajiny, či už ide o park alebo aj voľnú krajinu. Nemáme limity – návštevnosti, ekonomickej činnosti, rozvoja cestovného ruchu. Toto sú naše najväčšie problémy. Záujmy v národnom parku nie sú navzájom skĺbené, prepojené, nemáme v nich stanovené jasné pravidlá. A sme v situácii, keď tento dlh ide na úkor biodiverzity, rozmanitosti živočíšnych alebo rastlinných druhov a samotného životného prostredia.najviac.

Tatranský krásavec
Tatranský krásavec. Autor fotografie: Jozef Antol

Aké máte projekty, ktoré by mohol ešte viac napomôcť ochrane živočíchov v TANAP-e?

Veľmi dobré výsledky máme so sčítaním a telemetriou kamzíkov. Je to výborný projekt, ktorý nám poskytol veľa poznatkov o populácii kamzíka vrchovského tatranského. Mojim prianím je, aby sa po rokoch znovu urobila aj genetika kamzíčej populácie. Potrebujeme mať presné informácie o tom, či nedošlo k miešaniu tatranského a alpského kamzíka, či sa zachovala jeho génová jedinečnosť. Ide však o finančne veľmi nákladný projekt. V tomto roku budeme po prvýkrát robiť monitoring svišťov. Máme dosť ľudí, aby sa ho urobili skutočne kvalitne. Profesionálne. A rovnako sa budeme venovať aj sčítaniu hlucháňa hôrneho na celom území Tatier.

Čo by ste ako zoologička odkázali návštevníkom Vysokých Tatier?

Aby rešpektovali nastavené pravidlá. Pracovníci TANAP-u nie sú ich nepriatelia. Sú hlasmi prírody. A návštevníci parku by sa mali snažiť jej viac porozumieť a dobre mienené rady či odporúčania neodmietať a nevnímať ich negatívne. Tatry patria všetkým, ale predovšetkým tatranskej faune a flóre.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Štrbské pleso pred zajtrajším voľným dňom

Ako je na Štrbskom Plese pred zajtrajším voľným dňom

Pohoda, teplo, krátke tričká, veľa turistov. Aj takto možno zhrnúť dnešný deň na Štrbskom Plese. Ak plánujete v tomto stredisku stráviť zajtrajšie voľno, bude to dobrá voľba.

Pre Vysoké Tatry sa na zajtra predpovedá slnko, v stredisku by malo byť okolo 16 stupňov Celzia, deň ako stvorený na výlety, opaľovanie, oddych. Niečo o očakávanej atmosfére napovedá už aj dnešný deň. Návštevníci Štrbského Plesa zhodili vetrovky, nasúkali sa do kraťasov a užívajú si dobré počasie. Sneh cukrí už iba končiare hor, dolu v stredisku niet po ňom ani chýru. Aj pleso stratilo ľadovú pokrývku a prechádzka okolo neho sú plné pohody, ktorú sčerí iba občasný chladný vietor.

Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor
Hladinu plesa iba občas sčerí čerstvý vietor. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Turistov je všade plno, horné parkovisko je beznádejne zaplnené. Tatry objavili aj školské skupiny a aj zahraniční návštevníci súdiac podľa zmesky jazykov, ktoré počuť naokolo. Na zajtra sa treba pripraviť na hustú dopravu, preto odporúčame radšej využiť železnicu. A nezabudnúť, že na väčšine chodníkov v Tatranskom národnom parku platí sezónna zimná uzávera.

Počasie teda zajtrajšku praje, no nie každá túra môže byť iba zaliata slnkom. Stredisko lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby vydalo aj na dnes varovanie 2. stupňa pred miernym lavínovým nebezpečenstvom s tendenciou jeho zvyšovania na zajtrajší voľný deň.  Pri oteplení môžu padať mokré, stredne veľké lavíny prakticky počas celého dňa, a to hlavne v polohách nad 1 800 metrov nadmorskej výšky.

Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná
Prechádzka okolo Štrbského plesa je čarovná. Autor fotografie: Gabriela Kinčoková

Podľa lavínového spravodajstva, ktoré sa vydáva každý deň, je hlavným problémom mokrý sneh vo všetkých orientáciách. Lavíny sa môžu uvoľniť pri veľkom dodatočnom zaťažení, no na strmých svahoch sa očakáva aj výskyt spontánnych lavín, a to najmä dopoludnia. Dobre je vedieť, že so slnečným počasím nebezpečenstvo lavín stúpa.

Ak by ste mierili do Nízkych Tatier, tak tam hrozí malé lavínové nebezpečenstvo. Lavíny z mokrého snehu sa v horstve môžu ale vyskytnúť, no iba ojedinele, hlavne v poludňajších hodinách. 

Autor titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková