Nový evanjelický kostol v Kežmarku určite neprehliadnete.

Navštívte netradičný kostol pod Tatrami

by Články

Ak pôjdete okolo, určite si ho všimnete. Možno si pomyslíte, že je to synagóga, svojou architektúrou ju trochu pripomína. Má aj nejaké orientálne prvky, je červenej farby so zelenými doplnkami, ide o Nový evanjelický kostol v Kežmarku.

Nevšednú stavbu dopĺňa scenéria Vysokých Tatier v pozadí. Skutočne upúta svojím vzhľadom, je k nemu pripojená vysoká veža s tromi zvonmi. Od roku 1909 je tu pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa Kežmarského hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty v 17. storočí.

Podľa stránky Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku panuje vo vnútri kostola dostavaného v roku 1894 prísna symetria. Sú tu dve kazateľnice, dva rady lavíc, v minulosti sedávali vľavo muži a vpravo ženy. Strop je delený klenbovými pásmi, zdobia ho arabesky, vysoké okná.

Netradične je otočený aj hlavný vchod. Nachádza sa na východnej strane, zatiaľ čo oltár na západnej, väčšinou to býva naopak. V tomto prípade je možno príčinou to, aby hlavný vchod viedol z námestia a nie od majerov a stodôl.

Známy je aj organ, ktorý je v zadnej časti kostola na chóre, má 1 869 píšťal, okrem bohoslužieb ho využívajú aj pri rôznych koncertoch. Od roku 1981 patrí Nový evanjelický kostol v Kežmarku medzi národné kultúrne pamiatky. Slúžia sa tu pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je otvorený pre turistov.

Po návšteve Nového evanjelického kostola si môžete pozrieť neďaleký Drevený artikulárny kostol, zapísaný medzi pamiatky UNESCO, alebo známy Kežmarský hrad.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

mesto Kežmarok

Toto by ste v tomto mestečku pod Tatrami nečakali

by Články

Mesto Kežmarok, ktoré sa nachádza v regióne Spiš patrí medzi historické mestečká s bohatou kultúrnou základňou. V meste sa nachádzajú kultúrne pamiatky, ktoré sú pre toto mesto charakteristické. My sme sa na niekoľko z nich vybrali a zo samotnej atmosféry mesta sme boli milo prekvapení.

  1. Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovalým hradom na Spiši. Jeho dostupnosť je skvelá, dostanete sa sem priamo z Hlavného námestia po pešej zóne. Ak ste prišli do Kežmarku autom, tak zaparkovať môžete priamo pri vstupe do hradu. Expozície sú komentované a veľmi zaujímavé. Súčasťou prehliadky hradu je aj návšteva hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

2. Nový evanjelický kostol (Červený kostol)

Červený kostol bol postavený v rokoch 1872 – 1894. Staviteľom tejto národnej kultúrnej pamiatky v Kežmarku je Viktor Lazary. Kostol bol vysvätený 2.12.1894. Samotná architektúra je v skutku fascinujúca. Strop kostola zdobia arabesky, vysoké okná a šesťcípe dávidovské hviezdy. Na oltári je očarujúca drevená socha vzkrieseného Krista s krížom. V celom kostole vládne presná symetria. Ak plánujete cestu do Kežmarku, tak Červený kostol je určite povinnou zastávkou.

3. Kežmarská radnica

Kežmarská radnica je doslova skvostom celého námestia. Prvá radnica sa nachádzala na jednej z najstarších ulíc mesta. Po okolnostiach v roku 1433 čiastočne vyhorela v roku 1461 vznikla nová gotická radnica. Ukončená je cimburím a na južnej strane je namaľovaný erb mesta Kežmarok. Nachádza sa priamo v strede námestia, a tak ju počas návštevy určite neprehliadnete.

Radnica mesta Kežmarok
Radnica mesta Kežmarok

4. Vyhliadka na mesto Kežmarok a Tatry

Súčasťou Kežmarského hradu je aj vyhliadková veža, ktorá vám ponúka krásny výhľad na Tatry. Za dobrého počasia je to naozaj pekný pohľad. Vytvoriť si tu môžete aj fotografiu, na ktorú budete dlho spomínať.

Mesto Kežmarok ponúka veľa zaujímavých aktivít. Preto, ak vám nepraje počasie na horách, navštívte toto podtatranské malebné mestečko.

Autorka titulnej fotografie: Ján Kučkovský

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien. https://donio.sk/preklad-cezhory

Kniha Tatry zbierka Donio.
Kežmarský hrad navštevujú aj lovci duchov

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

by Články

Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.

Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.

Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.

Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.
Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.

Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.

„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.

Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.

Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.
Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.

Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.

Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.

Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.
Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.

Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.

Kežmarský hrad

Kežmarok nie sú iba remeslá, tamojšie múzeum ponúka aj iné rarity

by Turistické 
atrakcie

Foto:  Mesto Kežmarok

Podtatranské mesto Kežmarok Slováci poznajú predovšetkým cez júlový jarmok tradičných remesiel. No ich pozornosť si určite zaslúži aj Múzeum v Kežmarku. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad.

Otvorme jeho brány a nazrime, čo si v ňom návštevník môže pozrieť.  K jeho stálym expozíciám patrí prehliadka historických vozidiel a hasičskej techniky. Unikátne autá a motorky fascinujú návštevníkov, obdiv vzbudzuje hlavne hasičské auto Škoda 154 z roku 1929, ktoré je jediné svojho druhu v Európe.

Expozícia historických vozidiel

Veterány na Kežmarskom hrade. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Návštevníci si ale môžu vybrať aj z ďalších stálych expozícií hradu. Napríklad tú, ktorá sa venuje cechom a remeslám, keďže v meste kedysi existovalo až 36 samostatných cechov.

Zaujímavá je aj radničná miestnosť so zariadením niekdajšej kežmarskej radnice so symbolmi privilégií Kežmarku. Alebo si treba pozrieť expozíciu zbraní či streleckého bratstva v Kežmarku, ale aj expozíciu venovanú rodine Tököli, keďže kedysi vlastnila hrad a patrilo do nej i knieža Imrich Tököli, vodca jedného z protihabsburgských povstaní.

Dobová lekáreň v Kežmarku

Dobová lekáreň v Múzeu Kežmarok. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Milovníkov histórie možno nadchne prehliadka lekárne venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, alebo hoci aj expozícia venovaná životu a dielu Dr. Vojtecha Alexandra, ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral röntgenový prístroj.

Romantici zase ocenia prehliadku hladomorne a vyhliadkovej veže, čo pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej. Šľachtičná absolvovala prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier bez dovolenia manžela, a ten ju kruto potrestal dlhoročným väzením. 

Na hrade návštevníci nájdu aj expozíciu dokumentujúcu politický rozvoj mesta, galériu s historickými portrétmi, hradnú kaplnku, ktorú postavili pre Máriu Gyulaffy a v tamojšej hrobke je pochovaná, ale aj expozíciu venovanú vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám a lapidárium s kamennými článkami pochádzajúcimi zo sakrálnych a svetských stavieb.

Múzeum bytovej kultúry

Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Druhou časťou Múzea v Kežmarku je Múzeum bytovej kultúry so sídlom v meštianskom dome, ktorý patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Je v ňom expozícia dokumentujúca vývoj nábytku z obdobia 17. až 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj hodiny, bytový textil, osobné predmety a odevné doplnky. K unikátom patrí napríklad pec so soškou „holohlavého“ havrana, vyhynutého vtáka z tatranskej oblasti, ktorá pochádza z kaštieľa v Huncovciach.

Móda 19. storočia

Múzeum v Kežmarku má aj výstavnú sieň a v tej je momentálne inštalovaná výstava Móda 19. storočia. Pozrieť si ju môžete ešte do 9. februára 2024. Výstavy sa pravidelne obmieňajú. Výstavná sieň sídli v Kežmarku na Ulici Dr. Alexandra 11.