Magdaléna Bekessová, kurátorka Podtatranského múzea.

Tešia sa, keď v Tatrách prší

Pracovať v múzeu nie je až taká nudná činnosť, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dokazuje to aj rozhovor s Magdalénou Bekessovou, bývalou kurátorkou a riaditeľkou Podtatranského múzea v Poprade, kultúrnej inštitúcie Prešovského samosprávneho kraja. Hovorí o svojej práci, nevšedných expozíciách múzea, histórii jeho vzniku, návštevníkoch a ďalších témach spojených so získavaním a prezentovaním zbierkových predmetov. A, áno, dozviete sa aj to, prečo ich v múzeu teší, keď v Tatrách prší.

Spomínate si, kedy ste boli prvýkrát v múzeu?
Je to zaujímavá otázka, ale naozaj neviem. Určite to bolo na základnej škole. Vtedajšia návšteva ma asi neinšpirovala, aby som si cielene vybrala túto prácu. Bola to skôr náhoda, keď som menila zamestnanie, jednou z možností, ktorú mi ponúkli, bola práca v múzeu. Nevedela som, do čoho idem, ale táto práca ma tak oslovila, že som jej zostala verná dlhé roky.

Čo je hlavnou náplňou vašej práce?
Som historička a zároveň kurátorka historických zbierok. Kurátor zodpovedá za tvorbu zbierkového fondu, jeho spracovanie, výskum, prezentáciu prostredníctvom výstav, expozícií, publikačnej a kultúrno-vzdelávacej činnosti.

O koľko zbierkových predmetov sa staráte?
V roku 2024 Podtatranské múzeum v Poprade eviduje viac ako 54-tisíc kusov zbierkových predmetov. Toto múzeum je to jedno z najstarších múzeí na Slovensku, najstaršie v Prešovskom samosprávnom kraji. V minulosti zodpovedalo štruktúrou zbierkového fondu charakteristike vlastivedného múzea, v súčasnosti sú tu zastúpené viaceré vedné odbory. Geológia, mineralógia, paleontológia, botanika a zoológia sú prírodné vedy. Z humanitných vied je to archeológia, história, v jej rámci numizmatika, ďalej etnografia, umelecké a galerijné zbierky. Súčasťou múzea od jeho založenia je početná, obsahovo pestrá a hodnotná muzeálna knižnica.

Budova Podtatranského múzea v Poprade prešla v rokoch 2015 a 2016 komplexnou rekonštrukciou. Foto: Ľudovít Andok.
Budova Podtatranského múzea v Poprade prešla v rokoch 2015 a 2016 komplexnou rekonštrukciou. Foto: Ľudovít Andok.

Čo je typické pre históriu regiónu pod Tatrami?
Podtatranské múzeum má jedno špecifikum. Jeho zakladateľom bol Uhorský karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Jednou z jeho úloh, ktoré si stanovil vo svojej činnosti, bolo vybudovať múzeum. Prvá zmienka o ňom je z roku 1876, ktorý považujeme za rok založenia múzea. Členovia spolku sa však nevedeli dohodnúť, kde bude sídlo múzea, pretože pôvodne sa zbierky sústreďovali v Kežmarku, sídle spolku. Časom pochopili, že ak chcú tieto zbierky prezentovať verejnosti, potrebujú vhodnú budovu. Tento spor prebiehal niekoľko rokov a rozdelil členov spolku na dva tábory. Členovia z Veľkej, čo bola vtedy samostatná obec pri Poprade, chceli mať budovu vo svojej obci, členovia spolku z Popradu s tým nesúhlasili.

Ako to dopadlo?
Údajne sa dohodli, že budova by mala stáť na hranici Veľkej a Popradu v blízkosti železničnej stanice, ktorá vtedy niesla názov Poprad-Veľká. Žiaľ, nestalo sa a členovia spolku z Veľkej v roku 1881 založili vlastnú Velickú muzeálnu spoločnosť. O rok neskôr (1882), už ako Tatranské múzeum, prezentovali prvé zbierky verejnosti. Popradčania nezaostávali, najväčším podporovateľom myšlienky múzea bol Dávid Husz, významná osobnosť mesta, ktorý kúpil pozemok a finančne podporil stavbu budovy Karpatského múzea v Poprade (1885-1886).

Časom sa tieto múzeá spojili?
Áno, po konci druhej svetovej vojny v roku 1945 obe múzeá po zrušení spolkov zanikli a spojili sa do jedného, spoločného, vtedy pod názvom Tatranské múzeum okresu Popradského. Názov Podtatranské múzeum v Poprade nesie od roku 1961 až do súčasnosti.
Vráťme sa ešte k Tatranskému múzeu vo Veľkej. Bolo zamerané na získavanie zbierok s tematikou Tatier – turistika, história, etnografia, príroda. Karpatské múzeum v Poprade malo širší záber, sústreďovalo zbierky z podtatranského regiónu, Spiša a celých Karpát. Aj v tomto múzeu však boli zbierkové predmety, ktoré súviseli s Tatrami. Niektoré z nich prezentujeme v expozícii Poprad a okolie v zrkadle vekov.

Expozícia Poprad a okolie v zrkadle vekov. Foto: Gabriela Kinčoková.
Expozícia Poprad a okolie v zrkadle vekov. Foto: Gabriela Kinčoková.

Môžete v krátkosti predstaviť jednotlivé expozície a ich zaujímavosti?
Budova múzea v Poprade prešla v rokoch 2015 a 2016 komplexnou rekonštrukciou. Jej súčasťou bola úprava areálu, pribudol menší amfiteáter a objekty remeselníckych dielní. Tieto môžu návštevníci vidieť v exteriéri, v muzeálnej záhrade. Priamo v budove prezentujeme návštevníkom dve stále expozície a výstavný priestor. Od roku 2018 expozíciu Poprad a okolie v zrkadle vekov, jej obsahom je prierez históriou osídlenia okresu Poprad a podtatranského regiónu od praveku po súčasnosť.

Druhou expozíciou, ktorú sme otvorili v máji 2023, je Knieža z Popradu a jeho hrobka. Je unikátna nielen v celoslovenskom, ale aj európskom kontexte. Prezentujeme v nej archeologický nález hrobky z konca 4. storočia nášho letopočtu, ktorá sa našla v roku 2005 počas stavebných prác v Poprade-Matejovciach, počas výstavby priemyselného parku. Táto expozícia je umiestnená v piatich miestnostiach s plochou 460 metrov štvorcových. Návštevníkom prezentuje históriu regiónu, archeologický výskum nálezu, jeho konzerváciu, ale aj príbeh a pohreb významného muža – kniežaťa, ktorý tu našiel miesto posledného odpočinku pred 1 600 rokmi.

Expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka. Foto: Ľudovít Andok.
Expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka. Foto: Ľudovít Andok.

Ako získavate prírastky do múzea? Chodíte aj po povalách starých dreveníc?
Chodenie po starých pôjdoch, áno aj, ak nám to umožnia okolnosti, prípadne darujúci alebo predávajúci. K predmetom, ktoré sa postupne stanú zbierkovými predmetmi, sa dostávame viacerými spôsobmi. Nie vždy je to tak, že ich nachádzame napríklad v starých dreveniciach. Akvizičná činnosť múzeí je vymedzená v Zákone o múzeách a galériách, je tam stanovené i to, ako máme postupovať pri zbierkotvornej činnosti. V zriaďovacej listine Podtatranského múzea v Poprade je určená zberná oblasť okres Poprad a podtatranský región.

Aké sú tie spôsoby?
Spôsobov je niekoľko. Napríklad darom, ďalší spôsob je kúpou. Ten, kto chce takýto predmet predať múzeu, určí aj cenu, za ktorú chce predmet predať. Múzeum na základe ponuky zvolá zasadnutie Komisie na tvorbu zbierok, ktorej členovia posudzujú návrhy, ktoré predkladá kurátor alebo kurátori. Komisia sa vyjadruje k opodstatneniu návrhu, či je v súlade s akvizičným plánom múzea, a tiež k cene, ktorú požaduje predávajúci. S požadovanou cenou môže súhlasiť alebo nie. Zbierkové predmety získava múzeum aj vlastným výskumom. Kurátor si napríklad podľa obsahu zbierkového fondu naplánuje, čo potrebuje ešte získať na skompletizovanie niektorej kolekcie zbierok. Zbierkové predmety sa môžu získať aj zámenou, napríklad medzi jednotlivými múzeami.

Schodisko v budove Podtatranského múzea v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Schodisko v budove Podtatranského múzea v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.

Kto sú vaši návštevníci, ako by ste ich charakterizovali?
Naším zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj, ale sídlo je v meste Poprad. Nosnými návštevníkmi sú obyvatelia tohto mesta, žiaci základných a stredných škôl, ktoré tu pôsobia. Sme veľmi radi, že naše expozície vyhľadávajú aj návštevníci z iných okresov a regiónov Slovenska. Počas zimných a jarných prázdnin k nám prichádzajú ľudia, ktorých kroky vedú hlavne do Tatier. V hlavnej, letnej, turistickej sezóne sú to aj návštevníci Popradu a Tatier zo Slovenska aj to zahraničia.

Vždy sa tešíme, keď prší, pretože vtedy prichádza viac návštevníkov. Sú to ľudia, ktorí sú v Tatrách, ale počas nepriaznivého počasia hľadajú náhradný program. Prichádzajú aj cielené návštevy v súvislosti s jednotlivými expozíciami a výstavami. Expozíciu Knieža z Popradu jeho hrobka vyhľadávajú okrem bežných návštevníkov aj členovia akademickej obce, študenti archeológie, histórie a ďalší odborníci. Vo veľkom počte prichádzajú žiaci základných a študenti stredných škôl z celého Slovenka. Súvisí to napríklad aj s učebnými osnovami, chodia na vyučovacie hodiny praveku kvôli neandertálcovi, tiež na vyučovacie hodiny regionálnej histórie. Teší nás záujem všetkých vekových kategórií, od detí predškolského veku, rodín s deťmi, po seniorov. Priestory sú prispôsobené aj pre imobilných návštevníkov a sme veľmi radi, keď k nám prichádzajú.

Čo plánujete do najbližšej budúcnosti?
Podtatranské múzeum v Poprade má obrovský potenciál, má čo ponúknuť návštevníkom aj bádateľom. V jeho zbierkach sú predmety a súbory predmetov s jedinečnou historickou aj odbornou hodnotou. Múzeum sa dlhoročne pravidelne uchádza o finančné prostriedky v rámci rôznych grantových schém, napríklad Fondu na podporu umenia. Takto získané financie používa okrem iného na odborné ošetrenie – reštaurovanie vybraných zbierkových predmetov, ktoré sú následne prezentované návštevníkom v expozíciách a na výstavách.

Súčasťou Podtatranského múzea v Poprade je ďalší objekt (národná kultúrna pamiatka), meštiansky dom so záhradou v Poprade-Spišskej Sobote. Práve v tomto čase sa spolu so svojím zriaďovateľom múzeum uchádza o získanie finančných prostriedkov na jeho komplexnú rekonštrukciu. Veríme, že úspešne.

Tento rozhovor vznikol vďaka spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Knieža z Popradu, jeho model podľa nájdených vecí

Náš tip: Navštívte pod Tatrami hrobku kniežaťa zo 4. storočia

Pozrieť si ju môžete v pútavej a interaktívnej expozícii v Podtatranskom múzeu v Poprade, kultúrnej inštitúcii Prešovského samosprávneho kraja.

Keď počas stavebných prác v Poprade-Matejovciach v roku 2005 objavili v zemi kus dreva, spozorneli. Predpokladali, že to bude niečo z druhej svetovej vojny. Po analýze zostali prekvapení, keď zistili, že drevo pochádza zo 4. storočia nášho letopočtu.

To bol začiatok objavu, ktorý upútal pozornosť odborníkov aj širokej verejnosti nielen u nás, ale takmer v celej Európe. Pod Tatrami odhalili hrobku mladého kniežaťa, ktorý zrejme patril ku germánskemu kmeňu Vandalov.

Drevo sa konzervovalo v Nemecku
V roku 2006 pokračoval technicky náročný archeologický výskum, ktorý realizovalo Podtatranské múzeum spoločne s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, pridali sa odborníci zo severonemeckého Schleswig-Holsteinu, kde je konzervátorské centrum na drevo, a viacero ďalších vedcov z rôznych krajín.

„Aby sa nepoškodili jednotlivé vrstvy, archeológovia ležali na visiacich doskách, a takto postupne odoberali jednotlivé vzorky. Trvalo to približne pol roka a zúčastňovali sa tu viacerí odborníci. Išlo sa až do hĺbky takmer päť metrov pod povrchom, čo už nie je ideálne pracovné prostredie. Odoberali teda celé bloky hliny, ktoré následne skúmali v laboratóriu, niektoré sú uložené v mrazničke a čakajú, aby sa mohli v budúcnosti detailne preskúmať v laboratóriách. Chceli v tomto materiáli zachytiť všetko, čo sa dá. Výskum bol dlhý a komplikovaný,“ informoval Tomáš Babura, archeológ Podtatranského múzea v Poprade.

Pôvodné drevené časti hrobky. Foto: Gabriela Kinčoková.
Pôvodné drevené časti hrobky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Za zachovanie hrobky vďačia zlodejom
Je to naozaj tak. Hrobku po určitom čase od pohrebu kniežaťa vykradli. Zlodeji vnikli vrchom dnu a nechali po sebe otvor, cez ktorý začala vnikať voda, hlina, a v rámci toho sa začal objekt konzervovať. Nie všetko naraz, napríklad drevo vydrží dlhšie ako látky či kože, ktoré sa nezachovali. Zostali však fragmenty látok, ktoré neboli vystavené vzduchu. Drevo sa zachovalo vďaka dobrým klimatickým podmienkam. Dnes si môžete v Podtatranskom múzeu na vlastné oči pozrieť pôvodné drevené časti z hrobky. Roky predtým ich konzervovali a ošetrovali v odbornom pracovisku v Nemecku.

Lôžko z hrobky kniežaťa z Popradu, originál vystavený v Podtatranskom múzeu. Foto: Gabriela Kinčoková.
Lôžko z hrobky kniežaťa z Popradu, originál vystavený v Podtatranskom múzeu. Foto: Gabriela Kinčoková.

Tesárske značky zo 4. storočia
V roku 2022 sa posledné kusy tohto dreva vrátili na Slovensko. Opätovné poskladanie celej zrubovej komory nebolo technicky možné. V Podtatranskom múzeu môžete vidieť autentickú repliku pôvodnej neporušenej hrobky v sugestívnom podzemnom priestore, dokonca sa ponad ňu aj poprechádzať po sklenej podlahe.

Originálne sú však kresané brvná vonkajšej komory, v úplnosti zachovaná vnútorná komora – sarkofág a predmety spojené so stavbou a vybavením hrobky. Prevedenie tesárskych prác je veľmi presné, sú tu aj značky, ktoré si robili do dreva, keďže vtedy ešte nemali ceruzky. Archeológovia objavili mnohé detaily budovania domu zomrelého a častí jeho výbavy.

Kožené puzdro na luk. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kožené puzdro na luk. Foto: Gabriela Kinčoková.

Vedci rozlúštili aj záhadu pôvodu, telesnej stavby a zdravotného stavu kniežaťa. Mal približne 20 rokov a uložili ho na honosnom lôžku. Mal so sebou bohatú výbavu – osobné veci, ale aj jedlo, nádoby na stolovanie i spoločenskú hru pripomínajúcu dnešnú dámu, jej pravidlá však dnes už nepoznáme. K vzniku expozície Knieža z Popradu a jeho hrobka významne prispel Prešovský samosprávny kraj, ktorý do záchrany tohto historického artefaktu investoval viac ako 900-tisíc eur.

Tento článok vznikol vďaka spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.