Proti gustu žiaden dišputát. Nie všetci, ktorí videli drevený Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine, môžu tvrdiť, že je najfotogenickejší. No čaro mu rozhodne nemôžu uprieť. A aj množstvo záberov na sociálnych sieťach dokladá, že táto malebná stavba oko fotografov, ktorí zablúdia pod Belianske Tatry, neomylne pritiahne.
Kostolík v Tatranskej Javorine dal postaviť jeden z najbohatších šľachticov v histórii Tatier knieža Christian Kraft Hohenlohe (1848 – 1926). Pochádzal z nemeckej rodiny, bol priemyselníkom, vášnivým poľovníkom, ale aj ochrancom prírody. Bielovodskú a Javorovú dolinu a oblasť Javoriny s Lendakom a časťou Belianskych Tatier kúpil v roku 1879 a neskôr dokúpil aj Vyšné Hágy s Mengusovskou, Batizovskou a Štôlskou dolinou.
Mohol sa usadiť kdekoľvek, no Tatranskú Javorinu a jej okolie miloval. Preto z nej spravil centrum správy svojich majetkov a pre seba domov. Postavil tu známy lovecký, dnes prezidentský, Hohenloheho zámoček a dal postaviť aj drevený katolícky kostol napriek tomu, že sám bol evanjelik.
Kostol sv. Anny, patrónky lesnej práce, stojí od roku 1902 na okraji obce, nad ním sa týčia Belianske Tatry a okolo neho sa rozprestiera cintorín. Na počesť kniežaťa je na čestnom mieste v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe.
No nielen on púta pozornosť návštevníkov. Zážitkom je, keď sa do stien dreveného interiéru oprú lúče slnka a ich jagot pohladí vnútro Božieho stánku. Vtedy si nielen duša romantikov uvedomí, že je účastníkom zážitku, ktorý vie ponúknuť iba neprekonateľný režisér – príroda.
Pozornosť v areáli kostolíka si zaslúži aj cintorín, a najmä veľká hrobka. Odpočíva v nej správca Javoriny Eduard Kégel. Knieža si svojho správcu vážil natoľko, že mu nechal hrobku vybudovať na znak svojej vďaky za vynikajúce spracovanie majetkov. Blízko hrobky je miesto posledného odpočinku aj kniežaťa Hohenlohe a jeho milovanej Otlie Lubraniec-Dambskej. Na cintoríne odpočíva aj Jaroslav Votruba, známy tatranský maliar.
Kostol spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kogelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Vstup do kostolíka je potrebné vopred si dohodnúť pomocou registračného formulára. Prehliadka je možná každý štvrtok od 12. h, posledný vstup je o 13.30 h.
Novinkou je, že jeho interiér obnovili študenti. Vlani sa opäť zaskvel v novej kráse. Študenti odboru konzervátorstva a reštaurátorstva Školy umeleckého priemyslu v Kežmarku zrekonštruovali pod vedením Vlada Rezického jednotlivé časti neogotického dreveného kostolíka a ako uvádza správa TASR, venovali sa hlavne mobiliáru kostolíka.
Pozlátili oltár, krstiteľnicu, kazateľnicu, spovednicu, patronátnu lavicu a neskôr zhotovené paškálové svietniky, ambonu a obetný stôl. Vraj sa tým splnilo želanie kniežaťa Hohenloheho, ktorý zlátenie interiéru síce chcel zadať, ale vtedajší remeselníci jeho predstavy nedokázali splniť.
Autor titulnej fotografie: Ivka Baňárová
Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.