Ľadoví sochári pri práci. Foto: Dana Danišová
Víchrica Jitka do Tatier priniesla nielen orkán, ale aj nadšenie ľadových sochárov z desiatich krajín, ktorí v rámci desiateho ročníka festivalu Tatry Ice Master 2024 minulý víkend na Hrebienku vytvárali diela z 50 ton ľadu.
Tatry Ice Master 2024 mal na Hrebienku minulý víkend prvé väčšie jubileum. Za desať rokov trvania festivalu vstúpil nielen do povedomia tatranskej a návštevníckej verejnosti, obľúbili si ho aj ľadoví sochári z viacerých kontinentov. Tohto roku sa do našich veľhôr súťažiť v invencii a sochárskom ľadovom majstrovstve vybralo dvadsať reprezentantov z Čiech, Litvy, Ukrajiny, Nemecka, Srbska, Španielska, Maďarska, Mongolska, Poľska a Slovenska. Našu krajinu reprezentovali Michal Trnovský a Milan Kuchťák.
Slovenskí tím pri tvorbe ľadovej sochy. Foto: Dana Danišová
Na Hrebienku mali k dispozícii 50 ton ľadu, z ktorého mali počas dvoch dní vytvoriť sochy na tému – Láska, mier a porozumenie a Svet pod vodou. Vznikla tak galéria asi 35 sôch, časť z nich je umiestnená v druhej kupole Tatranského ľadového dómu, druhá časť je na otvorenom priestranstve – v lokalite vedľa budovy lanovky.
Sochy, ktoré ľadoví sochári tvorili v Galérii ľadových majstrov, budú vystavené počas zimy, približne do konca apríla. Tie, ktoré ľudia obdivujú na voľnom priestranstve, budú tešiť oči verejnosti do chvíle, kým sa neroztopia. Sochy sú podsvietené a po zotmení vytvárajú čarovnú galériu ľudského umu, šikovnosti a invencie ľadových sochárov.
Ľadové sochy na Hrebienku.
Foto: Dana Danišová
Podujatie sprevádzal bohatý kultúrny program. Hviezdami víkendových dní boli Pavol Hammel a Katarína Koščová, návštevníkov potešili tanečná i ohňová šou, nechýbali hry, súťaže. Ľudia sa dobre zabavili aj napriek tomu, že časť programu sprevádzalo sneženie.
Deň predtým, čo je ďalšia tradícia Tatry Ice Master, sochári vytesávajú jednu výnimočnú sochu na Lomnickom štíte. Táto úloha tohto roku pripadla španielskemu tímu. Prvýkrát v histórii sa tam aj napriek krásnemu počasiu ľadoví sochári nedostali. Mohla za to Jitka. Deň predtým silno fúkalo, lanovka namrzla a muselo sa improvizovať. Sochárov previezli na Skalnaté pleso, a tam sa Španieli pustili do práce, do Tatier doniesli nápad – abstraktného morského živočícha. Návštevníci Skalnatého plesa ho už môžu obdivovať.
Rovnaká pozvánka platí aj o Hrebienku. Treba prísť a obdivovať umenie ľadových sochárov a dizajn ich diel. Takáto galéria sa nevidí každý deň. Krása má svoju adresu – vysokotatranský Hrebienok.
Viera Legerská, vierka@cezhory.sk