Cart is empty Leteckí záchranári z Popradu a Banskej Bystrice zasahovali pri zraneniach a kolapse lyžiarov v Jasnej. Jeden neprežil.
Napriek pomoci turista zomrel
Aký musí byť človek, ktorý pilotuje záchranársky vrtuľník? Prečo sa do tímu pilotov je ťažké dostať? A prečo pilot šéfuje celej posádke helikoptéry?
Smrteľná nehoda na Liptove – medveď napadol hubára
V sobotu v predpoludňajších hodinách v katastri obce Hybe napadol medveď hubára, ktorý tento útok neprežil.
Viete, kto je najdôležitejší v posádke záchranárskeho vrtuľníka?
Aký musí byť človek, ktorý pilotuje záchranársky vrtuľník? Prečo sa do tímu pilotov je ťažké dostať? A prečo pilot šéfuje celej posádke helikoptéry?
Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku
Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.
Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.
Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.
Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.
Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.
Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.
Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK
Tragédia. Pod Gerlachom zahynuli dvaja poľskí turisti
Ilustračné foto: archív HZS
Streda bola krutým dňom pre blízkych dvoch poľských turistov, ktorí sa usilovali pokoriť Gerlachovský štít nezávisle od seba.
Nález tela jedného z nich nahlásil v stredu náhodný turista. Zbadal ho v oblasti pod Batizovským žľabom v Batizovskej doline a svoj nález nahlásil Horskej záchrannej službe spolu s presnou lokalizáciou.
Krátko na to, ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, sa s našimi záchranármi spojili poľskí kolegovia z TOPR-u so žiadosťou o pátranie po vozidle nezvestného poľského turistu, ktorý chcel vystúpiť na Gerlach.
Auto našli vo Vyšných Hágoch. Vtedy už mali k dispozícii fotografiu nezvestného poľského turistu a mohli porovnať jeho oblečenie s tým, čo mal na sebe nájdený turista v Batizovskej doline, keďže už ho zdokumentoval nálezca jeho nehybného tela.
Ukázalo sa, že zrejme ide o toho istého muža. Možnou príčinou tejto smrteľnej nehody, ako uviedli horskí záchranári, bol pád so strhnutou doskovitou lavínou.
Ilustračné foto: archív HZS
V stredu večer prišlo k nám od poľských záchranárov ďalšie tiesňové volanie. „Nahlásili nezvestnosť ďalšieho poľského turistu, a to aj s informáciou o jeho poslednom pohybe v oblasti Zadného Gerlachu. Záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry odišli pátrať do danej lokality. Našli ďalšie telesné pozostatky.
Turista s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil po páde z hrebeňa v náročných zimných podmienkach,“ uvádza sa v informácii Horskej záchrannej služby.
Dodáva sa v nej ďalej, že o súčinnosť bola požiadaná ešte včera v podvečerných hodinách Letka Ministerstva vnútra SR, ktorá ale dnes pre nevyhovujúce poveternostné podmienky do oblasti neletela. Ujali sa toho leteckí záchranári z Poľska, a to za pomoci našej Horskej záchrannej služby.
„Po prevoze do Starého Smokovca odovzdali pozostatky oboch mužov slovenským policajtom a pohrebnej službe,“ uzatvára popis tragédie portál Horskej záchrannej služby.
Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili
Ilustračné foto: archív HZS
Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.
Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.
Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.
Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto: archív HZS
Lyžiarom medzitým na lavíništi kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.
Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS
V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.
Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.
Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy.
V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.
Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.
Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS
ČO TREBA ROBIŤ
- Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
- Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
- Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
- Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
- Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
- Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
- Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
- V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.
Lekára z vrtuľníka hory neskutočne bavia
Foto: archív Jána Kořínka.
Dnes sa tomu smeje, ale medicínu vlastne vyštudoval preto, lebo chcel ísť s kamarátom lyžovať. A z Prahy bolo bližšie do Álp. Dnes má bližšie do Tatier, ktoré považuje za najkrajšie hory na svete. Letecký záchranár, horský vodca, skialpinista a horolezec Ján Kořínek.
Ste z Liptova, od Tatier na skok. Kedy ste si uvedomili, že sú vaším osudom?
Pochádzam zo Smrečian, obce na južnej časti Západných Tatier, pod Žiarskou dolinou. Na Tatry som sa pozeral každý deň a zaujímalo ma, ako vyzerá Liptov z druhej strany – od nich, zhora. Začalo sa mi to plniť v čase, keď som trávil prázdniny so starou mamou, pracovala v lesnej škôlke. Stromčeky sme sadili čoraz vyššie a tie pohľady dolu boli stále krajšie. Neskôr som to už mal v rukách sám – začal som s bežkami, bavil ma skialpinizmus a k horolezectvu som sa dostal cez manželku, ktorá je dcérou legendárneho Vladimíra Tatarku. Po návštevách v jeho dome, kde na vás padne všetko, čo s ním súvisí, sa už nedalo inak – cesta bola jasná.
Čo vám Tatry dali a dávajú?
Som presvedčený o tom, že sú to najkrajšie hory na svete. Je to miesto, kam vodím klientov, kde pracujem, sú pre mňa miestom, kde si oddýchnem a ešte stále si v nich viem naplniť športové ciele – skialpinistické či horolezecké.
Zachraňujete ľudí na vrtuľníku ako lekár leteckej záchrannej služby, zároveň ste medzinárodným horským vodcom. Nebijú sa medzi sebou tieto pozície?
Viem to skĺbiť, lebo presne toto som v živote chcel. Chcel som byť lekár a pracovať v teréne, chcel som lietať a zároveň liezť či chodiť po horách ako certifikovaný medzinárodný horský vodca. Pripravoval som sa na to, preto sa to vo mne nebije.
Kam najčastejšie mierite s klientmi?
Do Tatier aj do zahraničných hôr. Trebárs do Álp na Mont Blanc, Matterhorn či iné štvortisícovky, vodím lyžiarske túry do Álp alebo na sever Škandinávie. A v Tatrách? Hádam najčastejšie vystupujem na Gerlach.
Takže vkus slovenských turistov sa nemení…
Čo sa týka Gerlachu, tak nie. Niekedy mi to pripadá tak, že ľudia si povedia: mám za sebou bungee jumping, ruské kolo, ešte Gerlach mi chýba. A vystúpia naň a už nikdy sa v horách neukážu. Kedysi sa ľudia tešili z výstupu, výhľadov. Dnes si mnohí vyberú mobil, urobia selfíčka, vyťukajú esemesky alebo vytočia pár známych a pokecajú si. Akoby ten výstup nerobili pre seba, ale aby sa mohli pochváliť. Toto nechápem.
Ale nie všetci sú takí.
Určite nie. Asi polovicu turistov, ktorých vyvediem na vrchol, vysokohorská turistika chytí, alebo Gerlach bol pre nich ďalším ohnivkom reťaze náročných túr, ktoré si už vydreli. Chodia na túry so mnou aj ďalej, vyberám pre nich ďalšie zaujímavé miesta. Teší ma, keď môžem s takýmito turistami pracovať a posúvať ich k novým cieľom.
Ako horský vodca nesiete za ľudí, ktorých vezmete na túru, zodpovednosť. Ako si ich „preklepnete“?
Záleží na náročnosti túry a očakávaní turistov. Sú aj takí, ktorí na prvú zdolajú Matterhorn. A sú iní, ktorí to v polovici cesty vzdajú. Väčšinou sa s ľuďmi, ktorých mám brať do terénu, stretnem dopredu. Po pár otázkach zistím motív, pochopím potenciál, oni pochopia, či na to majú. Pripadalo by mi nefér, keby som im neodhalil riziká túry a zobral ich na ňu, lebo si to zaplatili. Každá túra musí mať zmysel, lepšie je odložiť ju a po tréningu sa o vytúžený cieľ pokúsiť opäť.
Čo bolo prvé vo vašom rozhodnutí, byť lekárom alebo byť záchranárom, a preto vyštudovať medicínu?
Nemal som vysnívané, že budem lekárom. Viac som inklinoval k prírodovede, geografii, biológii. A v čase, keď som sa rozhodoval, čo ďalej po strednej škole, vybral som si prírodovedu. No vtedy som sa už venoval aj skialpinizmu a kamarát, s ktorým som tohto koníčka pestoval, ma jedného dňa prehovoril, aby som išiel s ním študovať medicínu do Prahy. Vraj budeme mať odtiaľ bližšie na lyžovačku do Álp. Počas šiestich rokov štúdia sme tam boli raz. Dnes sa smejem, že sa mi ju podarilo vyštudovať preto, lebo som chcel ísť s kamarátom lyžovať. Ale neľutujem.
Kedy ste sa rozhodli, že biely plášť niekde v ordinácii vymeníte za vetrovku, batoh, zimu, dážď, adrenalín v záchranárskom tíme?
Už počas vysokej školy som chodil s mojou terajšou manželkou a hory boli to, čo ma ťahalo najviac. Nastúpil som síce na ARO do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, ale napriek tomu, že tam bol výborný kolektív a práca ma bavila, vedel som, že nie je pre mňa. Jedinou cestou, ako to skĺbiť, bolo robiť lekára – záchranára.
No prax na ÁRE nebola zbytočná…
Bola to tá najlepšia prax pre leteckého záchranára. V teréne potrebujete robiť presne to, čo robí anestéziológ v nemocnici.
V horách zachraňujete životy. Aj vám išlo niekedy o život?
Leteckého záchranára robím štrnásť rokov a za ten čas zahynuli počas zásahov dve posádky vrtuľníkov. Áno, máme nebezpečnú prácu, ale nejde nám o život tak, ako to ľudia vidia v seriáloch. Máme zásadu – vylietame traja, späť sa musíme vrátiť štyria aj s pacientom. Moji kolegovia – pilot a záchranár – sú profesionáli, musíme si pripraviť také podmienky na zásah, aby sme to pravidlo naplnili.
Aký je bežný deň záchranára vo vašej pracovnej pozícii?
Vždy začíname o 6.45 h. Urobíme si prípravu – venujeme sa počasiu a jeho predpovedi, musíme skontrolovať vrtuľník, koľko kyslíka máme, aby sme vedeli pacienta ventilovať, dopĺňame lieky, kontrolujeme si materiál, s ktorým budeme pracovať, preskúšame komunikáciu. A keď to všetko je za nami, dáme si raňajky, kávu a čakáme na pokyn na zásah.
Čo robíte, keď ten pokyn nechodí?
Úprimne? Ja spím. U lekárov je to bežné. Kompenzujem si tak nedostatok spánku. No viem rýchlo vyskočiť a skoncentrovať sa.
Má aj vrtuľníková záchranná zdravotná služba časové limity na štart?
U nás platí pravidlo, radšej stratiť minútu na zemi ako vo vzduchu. Tým, že si dôkladne zistíme informácie od pacienta v teréne, aby sme poznali rozsah jeho zranenia, čo najpresnejšie miesto, kde sa nachádza, čo má oblečené, vysvetlíme mu, ako má na seba upozorniť, keď sa priblížime a následne vyberieme z vrtuľníka veci, ktoré nebudeme potrebovať, lebo ľahší je ovládateľnejší, tak vieme byť efektívnejší pri zásahu.
Aký musí byť človek, ktorý sa chce stať lekárom v leteckej záchrane?
Musí to byť tímový hráč. Nejaké egá sa u nás neuchytia. Musí to byť človek, ktorý sa vie rýchlo rozhodnúť a vedieť si poradiť v teréne bez špekulovania nad detailmi. Naša úloha je jednoduchá. Človeku zachraňujeme život tým, že ho dostaneme rýchlo do nemocnice.
Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope
