Vysne-Hagy-Jaro-Stromko-logo-1

Aj osobné tragédie písali príbeh Vyšných Hágov

by ČlánkyTatranské kúpele

Ak niekto spomenie osadu Vyšné Hágy, okamžite sa mu mysli prepojí s liečbou tuberkulózy. Dnešný Národný ústav  tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie je špičkovým pracoviskom a tento prívlastok mu patrí aj za hranica Slovenska.

Foto: Jaro Stromko.

Pre Vyšné Hágy je dôležitých niekoľko mien z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Veľkostatkár František Mariássy, ktorý v osade postavil prvý hosťovský, resp. kúpeľný dom, potom Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, aristokrat Vysoké Tatry využíval nielen ako miesto svojich podnikateľských ambícií, ale aj ako priestor pre rozvoj kúpeľníctva, a tiež  – Aladár Polnisch. Osadu dostal do prenájmu na zhruba polstoročie a bol to on, kto určil jej smerovanie.   

A sme v dvadsiatom storočí. Dedič kniežaťa Hohenloheho sa rozhodol Vyšné Hágy predať a v roku 1928 sa majiteľom osady stal štát. Bolo to v čase, keď v zdravotníctve silnela myšlienka liečiť pľúcnu tuberkulózu, ktorej výskyt u nás nadobúdal hrozivé rozmery. Voľba Ústrednej sociálnej poisťovne na stavbu sanatória padla na Vyšné Hágy.

Architekti projektovali sanatórium veľkoryso

Architektonickú súťaž vyhlásili v roku 1932, vyhral ju tím pražských architektov Františka Libru a Jiřího Kana.  Sanatórium bolo projektované veľkoryso. Jeho komplex sa skladá z 13 budov, okrem hlavnej bola jeho súčasťou kotolňa, vrátnica, vila pre riaditeľa, obytná budova pre lekárov, ďalšia pre sestry, iná pre úradníkov, ale aj práčovňa, dielne, kaplnka s prosektúrou, infekčný pavilón, záhradníctvo a hospodárska budova, ale aj 170 metrov dlhý tunel – inak najvyššie položený na Slovensku, ktorý kedysi zabezpečoval dovoz uhlia pre kotolňu, ale aj potravín pre sanatórium.

Z hľadiska odborných kritérií dnešných architektov ide o jedno z najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry a z hľadiska liečby pacientov s tuberkulózou bolo v čase otvorenia najväčšie svojho druhu v strednej Európe.


Príbeh sanatória písala i vojna

Otvorenie bolo plánované na rok 1938, oddialili ho politické udalosti v rokoch 1938/39. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prešlo sanatórium do správy Robotníckej sociálnej poisťovne, slávnostne ho dali do prevádzky 2. júna 1941.

Príbeh sanatória vo vojnových rokoch písal aj osobné tragédie. Na jeho konečnú dostavbu dohliadal aj lekár Soběslav Sobek, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. V roku 1939 bol nútený opustiť  Slovensko a odišiel do Prahy. Za ošetrovanie atentátnikov na ríšskeho protektora Heydricha bol spolu s manželkou v Mauthausene popravený.

Náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie

Dnes je sanatórium vysokošpecializovaným odborným ústavom pre diagnostiku a liečbu respiračných chorôb s celoslovenskou pôsobnosťou. Vykonávajú sa tu náročné procedúry či zákroky, a to aj vrátane hrudnej chirurgie. Veľkú zásluhu na rozvoji chirurgických oddelení mal doktor  Karol Šiška, ktorý vo Vyšných Hágoch už v roku 1948 vykonal prvú resekciu pľúc na Slovensku.

Ústav má štatút centra pre liečbu rezistentnej tuberkulózy a sídli tu Národný register tuberkulózy na Slovensku.

Zdroj: Vyšné Hágy na dobových pohľadniciach, wikipédia, hagy.sk, mestovysoketatry.sk, tatry.sk, Ministerstvo dopravy SR, relaxos.sk, megaubytovanie.sk

Osada začala vyrastať krátko po druhej svetovej vojne podľa projektov známeho architekta Milana M. Harminca z Bratislavy a od roku 1956 slúži ako vojenská liečebňa tuberkulózy respiračných chorôb.

Nová Polianka so značkou architekta Harminca

by ČlánkyTatranské 
osady

Osada začala vyrastať krátko po druhej svetovej vojne podľa projektov známeho architekta Milana M. Harminca z Bratislavy a od roku 1956 slúži ako vojenská liečebňa tuberkulózy  respiračných chorôb.

Je najmladšou tatranskou osadou. Vznikla okolo vojenského liečebného ústavu, ktorý dal charakter jej rozvoju. Nemožno hovoriť o veľkom rozvoji, lebo osada nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia, od začiatku sa formovala striktne ako moderná vojenská liečebňa. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier. Pôvodne tu stále poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý tu v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité lesy.

Ak by ste Novú Polianku chceli nájsť, leží na úbočiach Gerlachovského štítu, približne na polceste medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Poliankou, v katastri Starého Smokovca. Cyklisti ju poznajú možno lepšie, lebo cez ňu prechádza cyklotrasa do Štôle. Základný kameň prvého objektu bol položený v roku 1952, liečebný ústav ako základ osady má v rodnom liste rok 1956.

Raritou osady bol plavecko-rekreačný bazén s vyhrievanou vodou, ktorý bol umiestnený v nadmorskej výške 1 060 m n. m. pod holým nebom a bol súčasťou materskej školy v areáli liečebného domu, ale bez prístupnosti verejnosti.

Pred pár rokmi sa Ministerstvo obrany SR rozhodlo pre veľkú rekonštrukciu liečebne s cieľom vrátiť historické klimatické kúpele rekreácii vojakov, ale aj civilnej verejnosti.  Kultúrnu pamiatku revitalizovala spoločnosť Horezza s cieľom špecializovať ju na poskytovanie liečby nešpecifických chorôb najmä dýchacích ciest. Zrekonštruovaný bývalý vojenský ústav na liečbu pľúcnych chorôb sa stal súčasťou siete hotelov Granit. Po komplexnej prestavbe a modernizácii, vrátane služieb nadobudol štatút klimatických kúpeľov.

Do Novej Polianky sa tak vrátil život, rekreanti ocenia možnosti turistiky, cyklisticky, bežkovania, môžu holdovať skialpinizmu alebo prechádzkam a kochať sa výhľadmi na končiare hôr. Blízko je Starý i Nový Smokovec alebo aj Štrbské pleso, presun za ďalšími atrakciami Vysokých Tatier je nekomplikovaný. Hotel disponuje aj zdravotným úsekom s lekárom, fyzioterapeutom a mnohými procedúrami. Stráviť čas možno aj v Retro kine.

A ak budete na dovolenke s deťmi, nezabudnite si pozrieť Pedal Planet – Galériu šliapacích autíčok, ktorá je súčasťou Novej Polianky. Jedna z najväčších súkromných zbierok šliapacích autíčok v Európe obsahuje viac ako 110 exponátov.