Cart is empty 
Všetci to takto robíme. Vidíme pri turistickom chodníku čučoriedky, jahody či brusnice, natrháme si z nich do dlane a šup do úst. Netušíme, že si môžeme založiť poriadny problém. Hrozí echinokokóza, choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor. Prerastá do okolia a metastázuje. Účinná liečba neexistuje. Ochorieť môžu aj deti.
O čom je reč? O tom, že sa môžeme nakaziť parazitom horskej klímy. Ide o pásomnicu líščiu (echinococcus multilocularis), ktorá sa vyskytuje hlavne vo vlhkom a chladnejšom období. U nás je tento parazit najviac rozšírený v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry teda nevynímajúc. Hovorí sa mu zabijak.
Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa u neho nenápadne rozvinúť ochorenie echinokokóza. Usídli sa v pečeni a správa sa ako zhubný nádor. Veľa rokov, udáva sa, že päť až pätnásť, o ňom ani nemusíme vedieť, malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Potom cysty začnú robiť problémy, tlačia na okolité orgány, nakazený človek cíti nepohodu.
O tom, že je nakazený, sa ale často dozvie aj úplne náhodou, keď absolvuje iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba záleží na veľkosti a rozsahu lézií. Na rade je operácia, ak to ide, a doživotná liečba. Neliečené ochorenie zabíja.
Prvá voľba je chirurgický zákrok. Ak sa to dá, lekár vyberie cystický útvar aj s okolitým zdravým tkanivom. No nezriedka je útvar tak rozrastený, že operácia možná nie je. Niektorí pacienti potrebujú transplantáciu. V každom prípade sa ale nasadzuje liečba antiparazitárnymi liekmi, ktorá je doživotná, lebo lieky parazita zahubiť nedokážu.
Dobre je vedieť, ako sa môžete nakaziť a ako nákaze predchádzať. Treba si uvedomiť, že hlavným hostiteľom nebezpečného parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa, či si neumyjete ruky po práci v záhrade, do ktorej sa mohla líška dostať, môžete sa nakaziť.
Parazit sa potom dostane do nášho tenkého čreva, odtiaľ do krvného obehu a potom do pečene. Tam sa uchytí a rastie. Ojedinele môže mať pacient lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach či inde. Ak sa domnievate, že parazita vyhubíte zamrazením neumytého ovocia, ste na omyle. Poľahky zvláda bežné teploty mrazničiek. Prežijú tam aj rok. Ničí sa iba varom. A nakaziť sa môže aj váš pes či mačka, ak ulovia napríklad nakazeného hlodavca.
Odborná literatúra uvádza, že prípadov nakazenia človeka v pomere s počtom nakazených líšok nie je veľa, no ak sa tak stane, čo je momentálne častejšie ako v minulosti, následky sú veľmi vážne. A nie každý z nás znáša dlhodobú liečbu. Môže dôjsť k poruchám funkcie, vypadať vlasy a choroba má aj viaceré iné dôsledky. Smrť spôsobí nie parazit, ale jeho život ohrozujú pôsobenie na iné orgány v tele človeka.
Niektorí ľudia majú aj šťastie, ochorenia sa môže organizmus zbaviť aj sám. Stane sa tak vtedy, ak človek nie je na infekciu vnímavý a jeho imunitný systém si s ňou vie poradiť. No je tu skupina pacientov, ktorých organizmus takto nezareaguje.
Čo robiť, aby sme sa nenakazili? Základným pravidlom je dôkladná hygiena. Ak nemáme poruke vodu, drobné ovocie nazberané na túre v horách radšej nejedzme. Každé ovocie by sme mali pred jedlom dôkladne umyť pod tečúcou vodu. Ak máte doma psa či mačku, ktoré chodia do prírody, je vhodné nechať ich vyšetriť aspoň dva razy do roka na prítomnosť pásomnice a odčerviť.
Mimoriadne nezodpovedné je kŕmiť líšky počas túry, hladkať ich, ako to vidíme na fotografiách najmä z okolia Rainerovej chaty či na Skalnatom plese. Analýzy ukazujú, že v Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych okolo 40 percent líšok. Konzumáciu ovocia z kríkov či zo zeme, by sme v Tatrách mali úplne vylúčiť. Odporúča sa nepiť vodu z neznámych prírodných zdrojov a ak sa dotkneme líšky, mali by sme si ruky dôkladne vyumývať. Platí to aj o ľuďoch, ktorí pracujú na poliach, v lesoch či záhradách a nemôžu úplne zabrániť kontaktu divých zvierat s týmito areálmi.
Zdroj: preventívne.sk, forestportal.sk
Autor titulnej fotografie: Ján Borčin
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
