Horskí záchranári riešili kolapsový stav pacienta na Štarte v Tatranskej Lomnici

Ľudia sú nepoučiteľní! Opäť ťažký víkend Horskej záchrannej služby

by Články

V slovenských horách je snehu málo, lyžiari, snowboardisti a skialpinisti majú jediný cieľ – Tatry. A do štatistík Horskej záchrannej služby pribudli počas uplynulého víkendu ďalšie výjazdy k ľuďom, ktorí potrebovali pomôcť. Dôvod? Často smola, zhluk okolností, ale aj riskovanie, zlý odhad kondície, možností a počasia.

V nedeľu popoludní bol na tiesňovú linku HZS nahlásený úraz 23-ročného slovenského skialpinistu. „Počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny si spôsobil úraz kolena. S pomocou oznamovateľov ešte zostúpil pod žľab, kde počkal na záchranárov,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby. Záchranári sa k mužovi dostali pomocou snežného skútra, končatinu mu zafixovali a transportovali ho na Zverovku.

„Odtiaľ už na vlastnú žiadosť pokračoval sám,“ uzatvára informácia.

Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena
Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena. Autor fotografie: HZS

Horšie skončil skialpinista vo Furkotskej doline. Aj k nemu smerovali záchranári v nedeľu popoludní. Padol z vrcholu Predného Soliska smerom do Furkotskej doliny, poranil si hlavu, ruku a mal aj viac iných zranení. Horskí záchranári požiadali o pomoc posádku poľského TOPR-u. Ošetrili ho a evakuovali z terénu. „Skialpinista bol po medzipristátí v Starom Smokovci odovzdaný do starostlivosti našej rýchlej lekárskej pomoci a smeroval do nemocnice v Poprade.   

Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci.
Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci. Autor fotografie: HZS

V sobotu mali naši horskí záchranári „žatvu“, najmä v Tatranskej Lomnici.  Riešili napríklad kolapsový stav na Štarte. 37-ročný slovenský skialpinista na zjazdovke skolaboval a stratil vedomie. Ihneď k nemu vyrazili záchranári, ktorí slúžili v stredisku, pacienta vyšetrili a poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a odtransportovali ho k sanitke záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho odviezla na ďalšie vyšetrenia do nemocnice.   

Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici
Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici. Autor fotografie: HZS

Podvečer dorazila k záchranárom žiadosť o pomoc pre 35-ročného poľského lyžiara, ktorý si pri páde zlomil nohu na zjazdovke z Lomnického sedla. Stredisko už bolo v tom čase zatvorené, preto horskí záchranári požiadali jeho prevádzkovateľa, aby zraneného Poliaka zviezol k lieviku a mimoriadne spustil lanovku, aby sa dostali k pacientovi. Rovnakou cestou ho po ošetrení zviezli do Tatranskej Lomnice, kde ho odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci.   

Zásah záchranárov v Lomnickom sedle
Zásah záchranárov v Lomnickom sedle. Autor fotografie: HZS

V sobotu potrebovala pomoc lyžiarka v Kotline Piatich Spišských plies. Požiadal o ňu horský vodca, ktorý nahlásil, že si poranila nohu v oblasti členka. Pre nepriaznivé počasie nemohol do oblasti štartovať vrtuľník, preto k zranenej vyrazili štyria záchranári pozemne a zároveň požiadali o spoluprácu poľskú vrtuľníkovú službu, keďže z poľskej strany Tatier bolo možné záchranársky vrtuľník použiť. „Medzitým horský vodca pomohol zranenej žene zostúpiť na Téryho chatu. Tu si ženu po prílete vrtuľníka prevzali do starostlivosti poľskí záchranári a letecky ju transportovali na heliport do Starého Smokovca, odkiaľ už s našou posádkou rýchlej zdravotnej pomoci pokračovala na ďalšie ošetrenia.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Česká turistka prežila 80 metrov dlhý pád zo skalného prahu

Českú turistku zachránili po osemdesiat metrov dlhom páde zo steny

by Články

Dnes predpoludním spadla česká turistka cez skalný prah v oblasti Jazernej steny. S podozrením na úraz chrbtice ju previezli do nemocnice v Poprade.

Pád turistky nahlásili náhodní svedkovia z Veľkého hangu v Malej Studenej doline. Zaregistrovali pád človeka cez skalný prah v oblasti Jazernej doliny. Horskí záchranári okamžite o súčinnosť požiadali  Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popradu.

„Na mieste bola vysadená lekárka vrtuľníkovej služby a následne sa posádka vrtuľníka vrátila po dvoch záchranárov na heliport v Starom Smokovci,“ uvádza webový portál Horskej záchrannej služby.

Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia
Ihneď po nahlásení nehody sa rozbehla záchranná akcia. Autor fotografie: HZS

Ako správa pokračuje  ďalej, po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti 47-ročnú českú turistku, ktorá prežila 80 metrov dlhý pád zo skalnej steny, s podozrením na úraz chrbtice a ďalšie zranenia transportovali na miesto, kde bolo možné vyzdvihnutie leteckou technikou. Turistku pomocou palubného žeriava spolu s lekárkou evakuovali z doliny a po medzipristátí v Starom Smokovci bola letecky transportovaná do nemocnice v Poprade.

Na mieste záchrannej akcie
Na mieste záchrannej akcie. Autor fotografie: HZS

Na svojom webovom portáli Horská záchranná služba aj na tento víkend vydala výstrahu pred zľadovatenými chodníkmi vo vyšších polohách hôr. Pohyb na nich si vyžaduje skúsenosti a nevyhnutná je aj zimná výstroj, vrátane mačiek a čakana.

Autor titulnej fotografie: HZS

kniha cez hory

Spoločne ukážme krásy Tatier v zahraničí!

by Články

Prečo sa nepochváliť niečím, čo je nám vzácne?Tatry sú našou veľkou pýchou, takou, ktorú v každej krajine rozhodne nenájdete. Množstvo turistov z iných krajín navštevuje Tatry práve vďaka nádhernej nedotknutej prírode a mnohým unikátom, ktoré sa tu nachádzajú. Aj preto vznikla kniha Cez Hory, aby ukázala, na čo môžeme a musíme byť hrdí.

Pri tvorbe knihy Cez Hory nás inšpirovala najmä naša láska k Tatrám. „Uvedomili sme si pritom, že nikdy nie je dosť času a ani námahy, aby sme otváraním ďalších, mnohokrát nepoznaných, kapitol o prírodných zaujímavostiach veľhôr a ľuďoch, ktorí ich chránia a ukazujú iným s úctou a pokorou, sprístupnili poznanie o danostiach tohto krásneho územia Slovenska čo najširšiemu publiku,“ povedala za tím tvorcov knihy Viera Legerská.

Ukázalo sa, že rovnakú lásku ako my, zdieľa množstvo ľudí po celom Slovensku, ale i v susedných krajinách. Dokonca, mnohí z vás mali záujem o knihu v anglickom jazyku, aby ju mohli darovať a ukázať tak krásu našich Tatier v celom svete. Preto sme sa rozhodli, že podporíme túto myšlienku a založíme zbierku na dotlač knihy Cez Hory v anglickom jazyku.

Peniaze použijeme výlučne na anglický preklad a tlač knihy, ktorá bude vytlačená na recyklovanom papieri s ekologickými farbami, tak ako to bolo pri slovenskej verzii knihy. Preklad zabezpečí Peter Murphy, anglický novinár, ktorý žije na Slovensku. „Slovenská verzia knihy sa mi veľmi páčila, a tak som sa rozhodol pomôcť s jej prekladom. Tatry som navštívil viackrát. Páčili sa mi a viem, že pre mnohých Slovákov sú dôležité a vzácne,“ dodal novinár Peter Murphy.

Podporiť náš môžete tu: https://www.donio.sk/preklad-cezhory

kniha cez hory

Autor titulnej fotografie: M KREO, s.r.o.

Horskí záchranári v akcii.

Veľmi chceli pomôcť, no mladý snowboardista neprežil

by Články

Horských záchranárov včera požiadali o pomoc pre 34-ročného poľského snowboardistu, ktorý počas oddychu na Priehybe náhle stratil vedomie. Napriek rýchlej pomoci sa ho ale zachrániť nepodarilo.

Poľský snowboardista stratil vedomie počas oddychu na Priehybe. Ľudia okolo neho ihneď kontaktovali Horskú záchrannú službu, lebo sa nepreberal a nemal prítomné základné životné funkcie. „Oznamovatelia okamžite začali s laickou kardiopulmonálnou resuscitáciou za pomoci AED defibrilátora, ktorý je umiestnený v údolnej stanici kabínkovej lanovky Funite,“ uvádzajú na svojom webovom portáli horskí záchranári.

Po príchode záchranári z HZS Nízke Tatry pokračovali v rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácii, a zároveň bola o súčinnosť požiadaná aj posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Banskej Bystrice. Tá pacienta prevzala do svojej starostlivosti. No aj napriek maximálnemu úsiliu sa mladého muža nepodarilo zachrániť. Jeho telo odovzdali príslušníkom PZ SR.

V ten istý deň zasahovali záchranári aj na južnej strane Chopka. Kontaktovala ich trojica Japoncov – dvaja snowboardisti a jeden lyžiar, ktorí sa ocitli mimo upravenej zjazdovej trate. Ako uvádza zdroj HZS, zostupovali stále nižšie až uviazli v žľabe padajúcom do Vajskovskej doliny. Muži vo veku od 29 do 43 rokov neboli zranení a horským záchranárom sa podarilo získať ich presnú polohu a napriek tme ich našli a odprevadili pod Pálenicu, odkiaľ ich štvorkolkou a terénnym vozidlom previezli na Bystrú.  

Autor titulnej fotografie: HZS

Jozef Antol fotografuje zvieratá v horách

Jozef Antol: S fotoaparátom budem dovtedy, kým budem vládať

by Články

Najlepšími fotomodelkami sú podľa neho zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí. Fotí ich tak, aby neporušil ich majestát, zohratosť s prírodou, aby ich nevystrašil a nestresoval. Fascinujú ho ich zvyky, hry, kolobeh života. Fotograf Jozef Antol.

Vaše fotografie zvierat vo voľnej prírode sú unikátne. Je fotografovanie váš koníček, alebo už profesia?

Koníček, krásna záľuba, ktorá mi vypĺňa voľný čas a dopĺňa sa s tým, že rád chodím na vysokohorské túry. Pracujem ako majster výroby v strojárskej firme v Dubnici nad Váhom.

Čo, resp. kto formoval váš záujem o fotografiu? Kedy to bolo?

Od mala som chodil s rodičmi po horách. Na huby, na výlety, prírodu som vnímal ako niečo, čo patrí k nášmu životu. Postupne som sa ju učil poznávať, pozorovať zvieratá, rešpektovať ich priestor. A bavilo ma to. Odhadujem, že asi pred dvanástimi rokmi som si zaobstaral prvý fotoaparát a začal fotografovať. Najskôr opatrne, pomaly, potom som sa tomu začal venovať hlbšie a časom som zistil, že fotografovanie a pozorovanie zvierat ma napĺňa.

Fotograf Jozef Anton v teréne.
Jozef Antol zvieratá fotografuje v ich prirodzenom prostredí. Autor fotografie: archív JA

Aký je to koníček?

Pre mňa je to niečo, čo ma hlavne upokojuje a aj baví. Som fotograf amatér s priemernou fotovýbavou, ale o to s väčším zanietením do prírody. Do Tatier chodím s tým, že ak sa mi aj nepodarí niečo odfotiť, uspokojí ma, že si dám aspoň dobrú vysokohorskú túru. Ale pravda je taká, že po rokoch skúseností už viem, kde sa pasú medvede, kde šantia svište alebo kde sa na slniečku vyhrievajú kamzíky. A nájdem si ich.

Kde všade sa ľudia môžu stretnúť s vašimi fotografiami?

Robím ich pre seba, mám stránku, kde ich zverejňujem. Alebo ich zavesím na stránky, ktoré sa venujú zvieratám, horám, aj špeciálne Tatrám a som rád, ak ich ľudia zdieľajú a tešia sa z nich.

Objektom vášho záujmu ako fotografa nie je príroda všeobecne, ale zvieratá v nej. Prečo?

Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje. 

Čo je potrebné na to, aby vznikla dobrá fotografia?

Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu. kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä mať dobrý vietor aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase. Nie vždy sa to podarí a to je výzva na ďalší výjazd do divočiny.

Takže sa na dobrý záber aj načakáte…

Niektoré fotografie sú výsledkom náhody, za niektorými sú to hodiny čakania. Pri fotografovaní divých zvierat nikdy nemáte zaručený úspech dopredu. Ale dajú sa v nej vypozorovať momenty, ktoré stoja za to, aby ste stlačili spúšť.

Ktorý z tatranských fotografov by nemal v archíve zábery na kamzíky? Autor fotografie: Jozef Antol
Zvieratá sú jeho obľúbené modelky. Patria k nim aj kamzíky. Autor fotografie: Jozef Antol

Uvažujete v horách ako turista, ktorý odfotí, čo ho zaujme? Alebo, naopak, ste viac fotograf, ktorý vyhľadáva dobré zábery cielene?

Aj – aj. Turisti sa ma na chodníkoch občas opýtajú, čo tam vidím, keď sedím a pozerám hore. Viacerým turistom som už tak ukázal medveďa,ako sa pasie v diaľke a veľmi sa tomu potešili, pretože videli maca prvýkrát. Oni sa ženú  rýchlo za cieľom, oči upreté na chodník a ja sledujem okolie. Čakám, kedy sa ukáže medveď v kosodrevine, alebo kedy bude prechádzať cez hrebeň. O mne sa vie, že medvede fotografujem najradšej. Poznám ich, ovládam ich režim, dokážem ich pozorovať hodiny. Medvede zbožňujem. Sú to impozantné zvieratá a viem sa k nim priblížiť v ich prirodzenom prostredí tak, že ich nevyruším. To je dôležité, lebo vždy mám lepší pocit keď sa to takto podarí. Dokážem si na ne počkať aj hodiny , keď viem, že som na mieste, ktoré obľubujú. 

Kam najčastejšie, na aké miesta smerujú vaše kroky za dobrou fotografiou?

Všade, kde viem, že mám okrem relaxu z pohybu aj šance na dobré zábery zvierat. Aj do Tatier. Navštevujem ich od začiatku sezóny, až do zimnej uzávery. Najradšej však na jeseň,kedy je najkrajšie pozorovať medvede na brusniciach.

Čo všetko ste ochotný urobiť pre dobrú fotografiu?

Bol som pri medveďovi  vo vzdialenosti asi päť metrov. Takže – asi všetko (smiech). No každá situácia je iná. Na pekné fotky stačí aj podstatne väčšia vzdialenosť. A najmä našliapem strašne veľa kilometrov.

Zažili ste pri fotografovaní nejaký zaujímavý moment?

Nedávno sa mi taký stal. Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. Samozrejme bez foťáku by som tam ani nešiel. Jedno skoré ráno som zobral kamarátov k rieke Belá pozrieť medvede. Neviem, ale nejako ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť pozrieť do jednej doliny na rúbane na medvede. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky. Išiel som sa pozrieť a pri potoku vidím rysie mláďa. Sadol som si a nerušene som obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Dal som sa za nimi ešte pozrieť, či ich neuvidím, ako idú hore. Keď tu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu. Otočím sa a neverím vlastným očiam. Maličké rysíčatko? Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. 

Fotka sa podarila?

Nielen fotky, aj videjko som natočil. Celé pozorovanie trvalo skoro pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som upútať ich pozornosť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj.

Kedy vám záber nestál za to, aby ste riskovali?

Netlačím na pílu, snažím sa v prírode správať s rešpektom k zvieratám. Je to ich prirodzené prostredie, ktoré netreba narúšať za každú cenu. Radšej si na dobré zábery počkám.

Máte aj nesplnené fotosny?

Mal som – rysa. Ale už ho mám. Ale to, čo som zažil, tak také to nebolo ani v tom sne. Neuveriteľné! Budem chodiť po horách s fotoaparátom dovtedy, kým budem vládať.

Kamzíky v Tatrách. Autor titulnej fotografie:  Jozef Antol

Pohľad z Liptovskej Lúžnej na Baranec

Toto zviera by ste v Tatrách naozaj nečakali + VIDEO

by Články

V okolí Liptovského Mikuláša sa od jesene pohybuje kengura. Zachytili ju viaceré amatérske videá. No predpokladalo sa, že zimu neprežije. Predpoklad sa nenaplnil. Zviera nedávno vybehlo na lyžiarsky svah.

Liptov nemá na výskyt kengury patent. Už pred rokmi sa toto exotické zviera vyskytlo vo voľnej prírode aj na Záhorí a tiež vyvolalo záujem amatérskych filmárov. Už vtedy sa hovorilo, že kengura ušla z niektorého súkromného chovu a to isté sa dodnes tvrdí aj o prišelcovi z Austrálie, ktoré sa potuluje od jesene po rázovitom liptovskom regióne.

V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura.
V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura. Autor fotografie: Pixabay

Liptovskomikulášske regionálne noviny v novembri uviedli, že zviera bolo vidieť na viacerých miestach podhoria Západných Tatier, v okolí Liptovského Mikuláša pri akvaparku, ale aj v okolí Liptovskej Mary i v smere do Žiarskej doliny, a to už od leta.

Videá ukazovali, že poskakuje po okraji lesov, pri cestách, občas cez nich aj prebehne. Predpokladalo sa , že niekomu ušla, alebo ju chovateľ vypustil do prírody úmyselne. V takomto prípade nad kengurou vyniesol krutý ortieľ, lebo sa mohla stať potravou pre predátorov, alebo skončiť pod kolesami áut.

Myslí si to aj zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Na jeseň sme sa domnievali, že zimu neprežije. Predsa len toto zviera nie je zvyknuté na mínusové teploty, ale zrejme si vedelo poradiť. Ako vieme, zdržiavalo sa v okolí senníkov a našlo si vhodnú potravu. Teraz, keď sneh zmizol, má tej potravy ešte viac,“ hovorí.

Došlo aj k pokusom o odchyt. „No nepodarili sa. Kengura je veľmi plachá a človeka nepustí do svojej blízkosti a rýchlo odbehne. Preto si nemyslíme, žeby vyhľadávala spoločnosť ľudí aj keď bola vychovaná v zajatí. Vo voľnej prírode sa ľuďom skôr vyhne,“ pokračuje zoologička.

Dodáva, že aj keď ide o nepôvodný druh, nie je to invázny druh a nie je hrozbou pre našu prírodu. No aj podľa nej ide o veľkú nezodpovednosť chovateľa,  lebo každý, kto má v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, má zároveň povinnosť postarať sa o to, aby neušli.

A či je hrozbou pre ľudí na lyžiarskom svahu? „Video, ktoré koluje na internete, je pravdepodobne z mikulášskeho sídliska Podbreziny, vieme o tom. Zviera ho išlo preskúmať, keď na svahu nikto nebol. Ak by zaregistrovalo hluk z lyžovačky, zrejme by sa pre svoju veľkú plachosť k nemu ani nepriblížilo,“ ubezpečuje E. Feriancová.

Pohľad z Liptovskej  Tepličky na Baranec. Ktovie, možno aj tu kengura prežila časť zimy.  Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek

Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku

by Články

Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.   

Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.

Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.

Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť.
Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť. Autor fotografie: archív JK

Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.

Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.

Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK

O lavínach sa na lavínovom portáli dozviete všetko

Chcete aktuálne informácie o lavínach? Stačí pár klikov

by Články

Ľudia sa už naučili chodiť do hôr s poistením, teraz by sa mala pravidlom v ich správaní stať stiahnutá aplikácia Horskej záchrannej služby a v zimnom období nevyhnutné kliknutie na jej lavínový portál.

Štatistiky Strediska lavínovej prevencie HZS dokladajú, že v slovenských horách počas zimy spadne 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. No toto číslo neodzrkadľuje celú realitu, v skutočnosti je ich násobne viac. Pod záľahou snehu v priemere ročne zomrú asi štyria ľudia, v minulej sezóne ich bolo šesť. Do hôr chodí stále viac ľudí a stále vyššia je aj potreba vystríhať návštevníkov pred dôsledkami pádu lavín.

Aj preto v tejto sezóne došlo k vynoveniu lavínového portálu a nový lavínový modul dostala aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorá už štyri roky pomáha horským záchranárom efektívnejšie zasahovať pri záchrane ľudí v horách.

Prehľadávanie lavíny po jej zosune
Prehľadávanie lavíny po jej zosune. Autor fotografie: HZS

Viac krajín sa v poskytovaní informácií o lavínach inšpirovalo v Tirolsku a ani Slovensko nie je výnimkou, uvádza magazín Tatry.  Preto modernizácia lavínového portálu, ktorého hlavným cieľom je jednoduchá orientácia v lavínovom nebezpečenstve ako podklad pre rozhodovanie a plánovanie túr a vychádzok, našla vzor v tejto rakúskej spolkovej krajine.

Návštevníci hôr si tak denne nájdu na webstránke: www.laviny.sk podrobné informácie o stupni lavínového nebezpečenstva v predpoludňajších i popoludňajších hodinách v jednotlivých oblastiach hornatého Slovenska, ďalej o počasí a možných rizikách pádu lavín, ktorý sa od počasia odvíja, informácie o aktuálnej snehovej prikrývke a tendenciách jej zmeny, ale aj aké je riziko pádu lavín a kde.

Na jednom mieste sa tak sústreďujú všetky dôležité údaje, ktoré návštevník hôr potrebuje najmä v situácii, keď plánuje lyžiarske či horolezecké túry v extrémnejšom prostredí. Nechýba ani odklik na meteoportál HZS, okrem správ o počasí sú v jeho portfóliu aj prenosy z kamier v horských strediskách.

Od tejto zimy je súčasťou aplikácie Horskej záchrannej služby aj lavínový modul, čo približuje informácie o rizikách lavín priamo k užívateľovi – do jeho mobilného telefónu. Na stránke app.hzs.sk sú všetky informácie o možnostiach aplikácie.

Hlinská dolina
Hlinská dolina. Autor fotografie: HZS

Okrem varovaní a výstrah aplikácia napríklad cez zápis do Knihy vychádzok a túr dokáže poskytnúť  informácie aj o aktuálnom vývoji lavínových rizík a počasí či inej situácie a v prípade potreby lokalizovať človeka, ktorý potrebuje pomoc, čo uľahčuje prácu záchranárom. Dá sa využiť okrem Slovenska aj v Česku, Rakúsku a Maďarsku a odpadá aj jazyková bariéra v prípade cudzincov, lebo umožňuje preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny alebo naopak.

Dáta si užívateľ dokáže vyselektovať aj bežne podľa vlastnej potreby. Výstrahy napríklad môže odoberať pre vybranú horskú oblasť, aplikácia mu odošle pri zmene podmienok aktuálne hlásenie o lavínovom nebezpečenstve prostredníctvom notifikácie.  

Ako uvádza časopis Tatry, za štyri roky si aplikáciu do mobilu stiahlo viac ako 140 tisíc ľudí, 600 z nich pomocou nej si privolalo pomoc.

Niekoľko informácii na záver:

Všeobecné informácie o schodnosti turistických trás a horských chodníkov nájdete na stránke www.hzs.sk alebo sa môžete informovať na telefónnom čísle HZS: +421 52/787 77 11, prípadne osobne v infocentre HZS v Starom Smokovci alebo v ktoromkoľvek oblastnom stredisku HZS. Lavínovú situáciu a aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva nájdete na stránkach www.hzs.sk, www.laviny.sk alebo sa informujte na telefónnom čísle Strediska lavínovej prevencie HZS +421 44/559 16 95.

Aplikácia Horská záchranná služba – info nájdete na www.app.hzs.sk

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Pomoc pri zrážke lyžiarov v Jasnej

V minulom roku našlo smrť v našich horách dvadsaťdva ľudí

by Články

Hory si v minulom roku vyžiadali dvadsaťdva obetí, dvanásť z nich zahynulo vo Vysokých Tatrách. Ako uvádza vo svojej bilancii Horská záchranná služba, oproti roku 2022 zaznamenali 13-percentný nárast zásahov.

Každá smrť v horách, každá úspešná záchrana v ich prostredí je príbeh sám osebe. Ľudský, športový, záchranný. Počet týchto príbehov rastie. V minulom roku zasahovala Horská záchranná služba vo všetkých svojich oblastných strediskách takmer tritisíckrát. Oproti roku 2022 bolo zásahov o 334 viac, čo predstavuje 13-percentný nárast. Najviac výjazdov – takmer dvetisíc – smerovalo na lyžiarske trate.

Je to nový fenomén. Potvrdzuje to aj štatistika Horskej záchrannej služby. „Pôsobíme na území celého Slovenska v šiestich oblastných strediskách. Vlani nás najčastejšie požiadali o pomoc v Nízkych Tatrách, kde sme zasahovali 1289-krát. Je to vysoké číslo, alarmujúci je počet zásahov na lyžiarskych svahoch (1119).

Tento údaj nepotvrdzuje iba fakt, že v lokalite sa nachádzajú najnavštevovanejšie lyžiarske strediská, ale dokladá najmä správanie sa lyžiarov, ich nedostatočné skúsenosti na trati a o pohybe v teréne v nevhodných poveternostných podmienkach,“ uvádzajú vo svojej bilancii horskí záchranári.

Záchranný zásah pri Rainerovej útulni
Záchranný zásah pri Rainerovej útulni. Autor fotografie: HZS

V Oblastnom stredisku Vysoké Tatry vykonali vlani záchranári druhý  najvyšší počet zásahov – vyše päťsto. No uvádzajú, že v teréne nášho najvyššieho pohoria platí opačný trend ako v Nízkych Tatrách, lebo pomoc potrebovali najmä pacienti v teréne (336), aké tí na lyžiarskych svahoch (173). A čo sa týka Západných Tatier, aj tam mali v štatistike vysoký podiel pacienti na lyžiarskych svahoch. „Z celkového počtu 233 zásahov to bolo až v 144 prípadoch,“ konštatuje správa HZS.

Vypovedajúcu hodnotu má aj podiel národností pacientov, ktorí potrebujú pomoc horských záchranárov. Jeho výsledky búrajú niektoré mýty, ktoré si Slováci osvojili o návštevníkoch našich hôr. Podľa štátnej príslušnosti takmer v polovici prípadov pomáhali záchranári „domácim“. Približne v dvadsiatich percentách prípadov záchranári vyrážali k Poliakom v ťažkostiach a „iba“ desať percent zásahov patrilo Čechom.

Naše hory sa ale páčia aj obyvateľom iných krajín celého sveta, časť z nich má aj skúsenosť, že môžu byť veľmi zradné. Ak rátame aj Slovensko, záchranári pomáhali v ťažkostiach turistom, lyžiarom, skialpinistom či horolezcom z 34 krajín sveta.

Najsmutnejšia je vždy bilancia obetí hôr. Vlani v nich našlo smrť 22 ľudí, dvanásť z nich bolo obeťami Vysokých Tatier.

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Zachranári v Lukovom kotli

Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili

by Články

Ilustračné foto:  archív HZS 

Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.

Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.

Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.

Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli  príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto:  archív HZS

Lyžiarom medzitým na lavíništi  kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.

Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS

V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.

Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.

Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy. 

V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.

Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS

ČO TREBA ROBIŤ

  • Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
  • Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
  • Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
  • Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
  • Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
  • Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
  • Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
  • V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.