Tragédia v Mengusovskej doline

Od obrovskej tragédie vo Vysokých Tatrách uplynulo polstoročie

Od lavínovej tragédie v Mengusovskej doline ubehlo 50 rokov. Foto: archív HZS

Vo Vysokých Tatrách 20. januára 1974 zaznamenali zvýšenú lavínovú aktivitu. Pod snehom sa vtedy vo veľhorách ocitlo dohromady 31 ľudí, štrnásť pád lavín neprežilo. Medzi obeťami boli aj študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna.

Lavína, ktorá v ten deň padla dvadsať minút pred jedenástou hodinou spod sedla nad Skokom, a ktorej čelo sa zastavilo na prístupovej ceste na Popradské pleso, sa dodnes považuje za najtragickejšiu v histórii Vysokých Tatier. Od jej pádu dnes uplynulo polstoročie. Ako uvádzajú archívne pramene, dĺžka odtrhnutej snehovej masy bola 350 m. Pohybovala sa v dĺžke asi 1,5 km s prevýšením 760 m, prekonala koryto Hincovho potoka a vyrútila sa na protisvah. Tam zasiahla skupinu komárňanských študentov, ktorí boli na lyžiarskom výcviku na Popradskom plese.

Keďže v dňoch pred pádom lavíny bolo zlé počasie, učitelia sa rozhodli krátko pred pádom lavíny výcvik ukončiť skôr a časť študentov s jedným učiteľom už čakala na odchod. O pár minút neskôr sa síce aj oni ocitli pod snehom, ale dokázali sa sami alebo za pomoci kamarátov  vyslobodiť a snažili sa privolať pomoc z chaty pri Popradskom plese. Vedeli, že lavína zasiahla plnou silou ich jedenásť spolužiakov, učiteľa a jeho trinásťročného syna.

Horská služba v Starom Smokovci ihneď rozbehla záchrannú akciu. Ešte pred príchodom záchranárov sa do hľadania zasypaných pustili študenti, učitelia, ale aj zamestnanci chaty a ubytovaní hostia. Prvého zo zasypaných študentov našli po troch hodinách. Ani jemu, ani väčšine ostatných pod mohutným nánosom snehu lavína nedala šancu. Do hľadania nasadili aj psov. Jedného zo študentov našiel lavínový pes Udo so záchranárom Štefanom Závadským päť hodín po páde lavíny. Bol v bezvedomí, ale ešte žil a lekári ho zachránili.  

Pátranie po zasypaných študentoch v ten deň neskoro v noci prerušili, pokračovalo sa na druhý deň už aj za pomoci množstva dobrovoľníkov, zamestnancov podnikov vo Vysokých Tatrách a pridali sa i vojaci. V ďalších dňoch a týždňoch spod snehu vyťahovali bezvládne telá ďalších obetí lavíny v Mengusovskej doline. Poslednú sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.

Tragédia v Mengusovskej doline

Pátranie po obetiach najväčšie lavínového nešťastia vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

Po tejto lavínovej nehode ministerstvo školstva zakázalo organizovať školské lyžiarske kurzy vo vysokohorskom prostredí. Spomínaná lavína totiž nebola jediná, ktorá skončila tragédiou účastníkov takýchto kurzov. Od roku 1956 bolo dovtedy zaznamenaných 5 väčších tragédií so študentskými obeťami.

Čo spôsobilo pád lavíny? Silný vietor a množstvo nového snehu. Ak sa stretnú, stačí málo, napríklad aj zaťaženie a masy snehu sa začnú rútiť nadol. Toto sa stretlo pod sedlom nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou v Mengusovskej doline. Sformovala sa tu veľká doska vetrom naviateho snehu, ktorá sa nestihla s podkladovou vrstvou dostatočne previazať. Deň predtým sa oteplilo, snehová prikrývka zvlhla a oťažela, jej hmotnosť narastala, čo sú podmienky pre uvoľnenie obrovskej masy snehu.

Na veľké, resp. akútne, lavínové nebezpečenstvo na spomínaný deň upozorňovalo aj Stredisko lavínovej prevencie. Vtedy fungovalo viac ako rok a informácie poskytovalo cez rádio, dostali ich aj vysokohorské chaty a lyžiarske strediská a dostali sa aj ku komárňanským organizátorom kurzu. Preto ho predčasne ukončili, no odísť už nestihli.

V ten deň padlo vo Vysokých Tatrách viac lavín, no zostali v tieni tej z Mengusovskej doliny. Pri lavínových nehodách pod Skalnatým plesom a v Malej Studenej doline zahynuli ďalší dvaja ľudia. V Malej Studenej doline prišiel o život horolezec, ktorý ňou schádzal s kamarátom. V Skalnatej doline to bol turista, ktorý sa pridal k zostupujúcim zamestnancom kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pre zlé počasie prerušili jej prevádzku zamestnanci sa rozhodli zostúpiť nadol pešky spolu s dvoma turistami. Päticu zasypala povrchová lavína. Pre jedného osudne, pre štyroch ostatných skončila nehoda zraneniami.  

Viera Legerská

Zdroj: Archív Strediska lavínovej prevencie, Horskej služby TANAP-u a SHMÚ