Skalnatá chata

Skalnatá chata je chatou príbehov

FOTO: Vladimír Ambróz

A asi je to pravda. S každou chatou sa spája množstvo historiek a príbehov, táto však stojí na svojom mieste už skoro 180 rokov a pôsobili tu viaceré osobnosti spojené s našimi veľhorami. Stačí spomenúť legendárneho vysokohorského chatára a nosiča Laca Kulangu, ktorý nosil zásoby a vybavenie na chaty viac ako polstoročie.

Tento kráľ tatranských nosičov zniesol zo Skalnatej chaty na stanicu Štart náklad ťažký 211 kilogramov, čo sa považuje za nosičský rekord. Chatu nájdete v strede Skalnatej doliny, vedie okolo nej známa turistická trasa Tatranská magistrála. Turisti poznajú typický nenápadný tvar Skalnatej chaty, akoby chcela splynúť s okolitou prírodou, kameňmi a balvanmi okolo. Idú tadeto turistické chodníky k Skalnatému plesu, Malej a Veľkej Studenej doline i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. Je to aj miesto, odkiaľ sa môžete vyviezť na Lomnický štít, ale túto jazdu si treba dopredu rezervovať. Okolo prechádza aj najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské turistické chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete ráno vyraziť z domu a večer sa vrátiť, je to dobrý tip. Zaparkovať sa dá v Tatranskej Lomnici na verejnom parkovisku pri stanici lanovky na Skalnaté pleso. Potom záleží na vás, či sa vyveziete lanovkou alebo absolvujete trasu peši. Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, budete párkrát prestupovať, ale dá sa takto vyviesť až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu už len asi 10 minút.

Ak vyrazíte zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále.

Pri Skalnatej chate je terasa, kde si môžete oddýchnuť a vychutnať neskutočné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na to, že výstup sem sa považuje za stredne náročnú túru, vyhľadávajú ju všetky vekové kategórie, pokojne môžete vyraziť aj s deťmi. Pre skúsených turistov je východiskovým bodom na ďalšie túry.

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

Z Ďurkovej uvidíte niekoľko pohorí

FOTO: Ján Hablak

Pri tipoch na skialpinistické trasy sa tentoraz presunieme zo Západných do Nízkych Tatier. Konkrétne na vrch Ďurková nad obcou Jasenie asi 20 kilometrov severozápadne od Brezna. Pri peknom počasí a dobrej viditeľnosti si z nej môžete naplno vychutnať kruhový výhľad, okrem okolitých Nízkych Tatier aj na Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Veľkú i Malú Fatru, ale aj na Veporské a Štiavnické vrchy.

Východiskovým bodom skialpovej trasy je osada Magurka, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, a dá sa v nej zaparkovať. Pri doprave sem upozorníme na skutočnosť, že autobusom sa do osady nedostanete. Treba ísť autom z Partizánskej Ľupče alebo Liptovskej Lúžnej po nie veľmi kvalitnej ceste. Na druhej strane je výhodou, že tu nestretnete „masy“ turistov.

Spodná časť výstupu ide lesom, ktorý postupne redne. Treba dať pozor na vyčnievajúce konáre a korene, o ktoré sa dá potknúť. Následný výšľap na hrebeň po modrej značke je dosť strmý, počas troch kilometrov prekonáte 600 výškových metrov, ku jeho koncu sa napojíte na žltú značku na Zámostskú hoľu.

Z nej je to už len mierne stúpanie po červenej na vrchol. Známa útulňa Ďurková je odtiaľto asi 100 výškových metrov pod hrebeňom, dá sa tam po ceste odbočiť a občerstviť sa. Zjazd späť do osady Magurka nie je z hľadiska lavín veľmi nebezpečný. Nie je však vhodný pre úplných začiatočníkov, nachádza sa v neupravenom teréne, ktorý môže byť v jarných mesiacoch zľadovatený.

Pri zjazde ideme najprv po hrebeni s miernym sklonom, smerom na sever vojdeme postupne do lesa a späť do osady. Ostatné žľaby z Ďurkovej smerom do doliny Viedenka sú oveľa nebezpečnejšie, čo sa týka lavín. Celá trasa tam aj späť meria 8 kilometrov, má prevýšenie 790 metrov, zvládnuť by ste ju mali za tri hodiny. Potrebná je lavínová výbava, ak to podmienky vyžadujú, treba si zobrať mačky a cepín. Aj v tomto prípade nezabudnite sledovať aktuálnu predpoveď počasia a lavínovú situáciu.

Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

Hrubá kopa cez Lúčne sedlo, to je príjemný výstup

FOTO: Dominik Lačný

Skialpinistická sezóna trvá, vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách je na tuleních pásoch stále kam ísť. Práve začínajúca jar je pre tento druh aktivity v horách najlepším obdobím.

Naším dnešným tipom je Hrubá kopa v Západných Tatrách. Ide o neupravený voľný terén, v jarných mesiacoch môže byť zľadovatený. Výstup cez Lúčne sedlo je však ľahšou a častejšie využívanou verziou cesty. Od Žiarskej chaty je to asi štyri kilometre s prevýšením 840 metrov, hore by ste sa mali dostať za tri až štyri hodiny. Medzi odporúčané vybavenie patria skialpové mačky (haršajzne), čakan i lavínová výbava.

Z ústia Žiarskej doliny ideme smerom na Žiarsku chatu, čo je asi päť kilometrov. Potom je výstup po zelenej značke náročnejší, terén je neupravený, postupne sa zvyšuje sklon stúpania. Asi pol kilometra nad chatou sa cesta rozdeľuje. My ideme doľava do oblasti Veľkých Závratov, kde je aj Hrubá kopa. Už tu sa nám otvoria výhľady na tieto kopce.

Nasleduje strmšie stúpanie v pásme nízkych stromov a kosodreviny. Tento úsek býva vyjazdený, s bubnami, tvrdý, treba použiť skialpové mačky a dávať pozor na oproti idúcich lyžiarov. Postupne sa dostaneme do lokality zvanej Terasa a nad ňou potom doľava k meteorologickej stanici. Odtiaľto traverzujeme popod svahy Prostredného grúňa na Tri kopy smerom do Lúčneho sedla. Tento úsek je nebezpečný aj pre možnosť výskytu lavín, preto treba byť ostražitý.

Zo sedla je to do cieľa cesty už len asi 200 výškových metrov. Hore môže byť tvrdý alebo vyfúkaný sneh, preto je často treba nasadiť mačky a ísť peši s lyžami na batohu. Vrchol na severnej strane susedí s areálom Zelená dolina na Oravskej časti. Zhora je výhľad na scenériu Západných Tatier, Liptovskú a Oravskú kotlinu.

Dole ideme tou istou trasou, ako sme vyšli hore. Pozor na vietor, inak je tento zjazd pomerne jednoduchý. Skúsenejší lyžiari to môžu vziať cez Madajov žľab. Je to južne orientovaný, široký a strmý svah, na jar s ťažkým mokrým snehom.

Stanislav_Ševčík

Do vysokohorského terénu za relatívne krátky čas

FOTO: Stanislav Ševčík

Po tipe na zdolanie vrchu Baranec je čas na niečo menej náročné. Odporučiť vám môžeme napríklad Smutné sedlo. Táto skialpová túra má viacero variantov, asi najznámejší je výstup od Žiarskej chaty.

Celú cestu nás čaká mierne a trochu strmšie stúpanie, najstrmšie je s blížiacim sa cieľom. Asi pol kilometra za Žiarskou chatou v lesíku treba odbočiť doľava do oblasti Veľkých Závratov. Jednou z výhod tejto trasy je aj to, že za relatívne krátky čas sa dostaneme z doliny do vysokohorského terénu.

Treba počítať s tým, že skialpová trasa presne nekopíruje cestu letného turistického chodníka. Po odbočke nasleduje strmší úsek pomedzi kosodrevinu. Treba dať pozor na terén. Sneh môže byť tvrdý, s bubnami alebo vyšmýkaný. Pozor aj na vracajúcich sa lyžiarov, lebo miesto je dosť úzke.

Postupne sa dostanete na takzvanú Terasu, nad ňou je už oblasť, v ktorej hrozí výskyt lavín. Veľký pozor hlavne na pravej strane, kde sa nachádzajú svahy Prostredného grúňa. Ako sme už písali, ku koncu cesty je svah strmší, natrafíme na takzvané skialpinistické otočky – cik-caky. Hore na Smutnom sedle je to príjemná rovinka, ak je dobrá viditeľnosť, vychutnáte si pohľad na masív Plačlivého a Ostrého Roháča, na juhu je Baranec a Liptovská kotlina.

Po zložení pásov a spravenia dostatočného počtu fotiek je na rade zjazd tou istou trasou, ako sme vyšli. Na toto sedlo chodí veľa lyžiarov, preto môže byť hlavný svah už rozbitý, ale je to široký terén s príjemným sklonom. Najťažšia časť je v pásme kosodreviny, spomínali sme ju pri ceste nahor, zbiehajú sa tu zjazdy z okolitých kopcov, a priesek je dosť úzky, preto treba byť zvlášť ostražitý.

Po absolvovaní tohto úseku ideme po bývalej zjazdovke v Žiarskej chate. Táto časť je už v pohode s miernym sklonom. Dole do ústia Žiarskej doliny na parkovisko je to zjazd po ceste.

Baranec je jedným z najvyšších vrchov Západných Tatier. Výstup naň by si mali vybrať len skúsení skialpinisti, ktorí majú natrénovanú aj chôdzu v mačkách

Na Baranec s mačkami a čakanom

FOTO: Mário Badík

Ďalšia skialpová trasa, ktorú vám predstavíme, sa takisto nachádza v Západných Tatrách, ale na rozdiel od výstupu na Babky je oveľa ťažšia. Na sociálnych sieťach ju návštevníci hôr označujú ako náročnú. Okrem skialpového výstroja musíte mať so sebou aj lavínovú výbavu, mačky a čakan.

Baranec je jedným z najvyšších vrchov Západných Tatier. Výstup naň by si mali vybrať len skúsení skialpinisti, ktorí majú natrénovanú aj chôdzu v mačkách. Trasa vedie väčšinou po miestach, kde v zimných mesiacoch skoro vôbec nesvieti slnko. S pribúdajúcimi jarnými týždňami budú pribúdať aj slnečné lúče, ale tienisté a strmé svahy sú aj v marci veľmi nebezpečné.

 

Na stránke visitliptov.sk odporúčajú vydať sa na túto skialpovú túru až koncom marca a začiatkom apríla, keď je sneh pomerne stabilizovaný. Vzhľadom na sklon kopca však treba vždy sledovať aktuálnu lavínovú situáciu a predpoveď počasia. Časť trasy treba absolvovať peši.

Začína sa na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Prvých päť kilometrov cestou na Žiarsku chatu je to len mierne stúpanie. Potom je to už strmšie, ideme smerom k bývalému lyžiarskemu vleku. Trasu tu križuje potok, vhodné miesto na jeho prechod je asi v strede starej zjazdovky. Ak je zamrznutý, dá sa prejsť skoro kdekoľvek. Od potoka nás čaká prevýšenie 800 metrov, čo preverí aj zdatných vyznávačov skialpinizmu.

Zo začiatku sa dá ísť ešte na pásoch, potom v strmom žľabe treba prejsť na mačky. Najobľúbenejším variantom je výstup cez Jarný žľab, pomerne rýchlo nás dostane na hrebeň. Po ňom potom prídeme až na vrchol Baranca. Ak je dobrá viditeľnosť, čakajú na nás výhľady na všetky strany. Pokochať sa dá pohľadom na Žiarsku a Jamnícku dolinu alebo Tri kopy a Plačlivé. V zime pôsobí Baranec pokrytý snehom obrovitým dojmom.

Zjazd je zaslúženou odmenou, ale pozor, len pre skúsených lyžiarov. Dá sa absolvovať niekoľkými cestami. Z Baranca idú tri žľaby – Maďarský, Centrálny a Jarný. Maďarský a Jarný sú oproti Centrálnemu ľahšie zvládnuteľné, napriek tomu ich odporúčajú len skúseným lyžiarom. Kto si na tieto zjazdy netrúfa, môže to vziať po hrebeni na vrchol Smrek, kde sú tiež možnosti na zjazd, alebo až do Žiarskeho sedla. Odtiaľ by to mali zvládnuť aj menej skúsení lyžiari. Treba ale dávať pozor na sneh, na jar je už veľmi tvrdý, lepšie je počkať do poobedia, kým trochu zmäkne.

Nasledujúce tri týždne, kým sa na prázdninách nevystriedajú všetky kraje Slovenska, budú aj pre horských záchranárov časom zvýšeného príjmu tiesňových volaní

Užite si jarné prázdniny. Ale bez úrazu

Jarné prázdniny sú tu a počnúc víkendom do hôr zamieri väčší počet rodín s deťmi, ktoré si budú chcieť užiť voľno. Nasledujúce tri týždne, kým sa na prázdninách nevystriedajú všetky kraje Slovenska, budú aj pre horských záchranárov časom zvýšeného príjmu tiesňových volaní.

Horskí záchranári upozorňujú na možnosť zranení malých návštevníkov hôr, ktorí spolu s rodičmi preceňujú svoje sily pri športových aktivitách. Nie je to prázdna obava. Horská záchranná služba (HZS) počas jarných prázdnin už niekoľko rokov po sebe zaznamenáva najväčší príjem tiesňových volaní, a to najmä z lyžiarskych stredísk, a každoročne niekoľko stoviek zranení, ošetrení, pátraní a transportov, medzi nimi ide aj o ťažké a smrteľné úrazy.

Sformulovali preto niekoľko dôležitých upozornení a opatrení, ktoré by rodičia pred odchodom do hôr a v horách pri plánovaní turistiky, horolezeckej či skialpinistickej túry nemali podceniť.

  1. Zistiť si predpoveď počasia v lokalite, kde budú tráviť prázdniny.
  2. Zhodnotiť možnosti – fyzickú prípravu a výstroj a podľa nich vybrať trasu. Treba sa oboznámiť aj s náhradnými možnosťami pre prípad nepredvídaných udalostí.
  3. Do hôr neodchádzajte sami. Ak iná možnosť nie je, príbuzných, kamarátov, chatára oboznámte s trasou, ktorú plánujete absolvovať, a to aj vtedy, ak ju počas túry zmeníte.
  4. Majte pri sebe nabitý telefón, turistické paličky, mačky, cepín, vysokú obuv, teplé a náhradné oblečenie, rukavice, čelovku, mapu a teplé tekutiny, ale aj lavínovú výbavu.
  5. Rešpektujte označenie: Lavínový terén a neriskujte. Všetky informácie o lavínovej situácii sú denne aktualizované na sk.

 

Čo treba urobiť v lyžiarskych strediskách:

  1. Správať sa tak, aby HZS nemusela zasahovať pri vážnych úrazoch, ako sa to v tomto roku už niekoľkokrát stalo.
  2. Na lyžiarskej trati treba dodržiavať tzv. Biely kódex, čo je sumár upozornení, usmernení a povinností osôb na lyžiarskej trati. Upravuje ich aj  zákon o Horskej záchrannej službe.
  3. Samostatným pravidlom je nosenie prilby,  ktoré je povinné pre deti do pätnásť rokov.

Ako ďalej HZS v súvislosti s jarnými prázdninami upozorňuje, v horách treba  počítať aj s tým, že na niektorých územiach nemusí byť vždy dobrý signál na volanie z mobilných telefónov,  preto odporúča využitie Aplikácie HZS, ktorú je možné stiahnuť si do mobilu. „Aplikácia umožňuje uskutočniť volanie na tiesňovú linku HZS 18300, odoslanie SMS a zároveň záchranárom poskytuje aj informácie o GPS polohe,“ uvádza na svojej stránke HZS.

Pripomína, že takmer každý oznamovateľ nehody má už dnes dotykový mobilný telefón, no nie každý v ňom vie nájsť svoju polohu. „V tejto súvislosti kladieme dôraz na osvojenie si vyhľadávania GPS polohy vo svojom telefóne, pretože výraznou mierou pomôžete nielen sebe, zranenému či uviaznutému, ale uľahčíte tým prácu aj záchranárom,“ nabáda spomínaná stránke.

A ešte jedno si treba uvedomiť. Prázdniny môžu rodinu finančne zaťažiť dvakrát – po prvý raz pri platbe za pobyt a služby v horských strediskách a druhý raz pri riešení dôsledkov úrazu. Preto HZS odporúča uzatvoriť poistenie, ktoré finančne pokryje náklady spojené so záchrannou a pátracou činnosťou.