Pred rokom tragédia v Groszovom ľadopáde

Dvaja horolezci zahynuli, tretí zázrakom vyviazol

Ilustračné foto:  HZS

V lavíne pod Groszovým ľadopádom pred rokom zahynuli dvaja horolezci, tretí akoby zázrakom vyviazol. Tragédia doplnila štatistiku minulej zimy, ktorá bola plná rekordov spojených s lavínami. Memento aj dnešných dní.

Hory sú krásne, ale i zradné. Opakovane sa potvrdzuje, že sa ich neoplatí podceňovať. Ani provokovať. Pred rokom – 29. januára 2023 – bolo vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, no to sa koncentrovalo najmä na severných svahoch, pod skalnými stenami, kde mohol vietor naviať väčšie množstvo snehu.

Pád lavíny v Groszových ľadopádoch

Lavína v Groszovom ľadopáde. Foto: Stredisko lavínovej prevencie  

A to bol aj prípad, ktorý sa už zapísal do histórie tragédií Vysokých Tatier. Ako uvádza v bilancii lavínovej sezóny časopis Horolezec, podľa očitých svedkov sa okolo obeda začal dvíhať vietor, ktorý premiestnil veľké množstvo snehu do kotla medzi prvý a druhý Groszov ľadopád. Sneh bol slabo previazaný s tvrdou snehovou pokrývkou, ktorá sa tu vytvorila stabilným počasím v predchádzajúcich dňoch.

Cez Groszove ľadopády vtedy liezla dvojica slovenských a trojica poľských horolezcov. Magazín Horolezec popisuje nasledujúce udalosti takto:

„Poliaci sa vybrali do Veľkej Studenej doliny s cieľom liezť cez Groszove ľadopády. Pod ľad sa dostali poobede. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Pri zostupe napriek dodržaniu bezpečných rozostupov uvoľnili krátko po sebe dve doskové lavíny. Podarilo sa im zachytiť na cepínoch a neprepadnúť cez skalný prah. Poľskí lezci pokračovali vo výstupe a liezli na druhý Grosz až do večera. Na zostupe pri čelovkách boli strhnutí lavínou a prepadli cez spodný ľadopád. Nános ich následne unášal ešte 150 m úzkym žľabom. Bola to terénna pasca, nemal sa kde rozliať.“

Horskej záchrannej službe pád lavíny nahlásil jeden z poľských horolezcov. Aj jeho čiastočne zasypalo, ale so svojimi spolulezcami nemal žiaden kontakt. Záchranári ihneď vyrazili do terénu. Na snežných skútroch sa dostali na miesto pádu lavíny a okamžite začali lavínisko prehľadávať.

Masa snehu pri Groszovom ľadopáde

Lavína pod Groszovým ľadopádom.
Ilustračné foto: HZS

Ako uvádza Horská záchranná služba v správe z miesta nehody, pomocou lavínového vyhľadávača sa im podarilo obidvoch nezvestných horolezcov lokalizovať a vyhrabali ich. No pre nich už bolo neskoro. Nenašli ich živých. Následne pomohli aj nekriticky zasypanému tretiemu horolezcovi a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Nemal vážne zranenia.

V sezóne 2022/23 podľa údajov z magazínu Horolezec pod lavínami zahynulo 6 ľudí, čo je nadpriemerné číslo. Zranenia v lavínach utrpelo 8 ďalších a aj tento údaj je nárastom oproti predchádzajúcej sezóne. Všetky obete sa dostali do štatistiky Vysokých Tatier. Lavínové správy sa v tejto sezóne vydávali šesť mesiacov. Informácií mali návštevníci veľhôr dosť.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Výstrahy na Chopku

Jedna tragédia a dvadsaťdva zásahov na Chopku za deň

Ilustračné foto:  HZS

Toto je bilancia iba jedného dňa na severnej strane Chopku. Spomíname ju preto, lebo tohtotýždňový pondelok sa zapísal aj do štatistík smrteľných úrazov. Lyžiarka v lokalite Konský grúň narazila do stromu a po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.

Horská záchranná služba upozorňuje na náročné podmienky v Nízkych Tatrách. Tamojší terén je pokrytý ľadom, čo spôsobuje najmä silný vietor nielen na severnej, ale aj južnej strane, preto sa momentálne neodporúča pohyb po lyžiarskych tratiach, ani vo voľnom horskom teréne v tejto lokalite.

Ako uvádza na svojej stránke Horská záchranná služba: „Bez dostatočných skúseností a vhodného výstroja je pohyb v tomto teréne nebezpečný, dokonca život ohrozujúci.“

Na lyžiarskej trati sa treba riadiť Bielym kódexom

Lyžiari a snoubordisti sa na tratiach musia riadiť Bielym kódexom.  Ilustračné foto: Pixabay  

V priebehu spomínaného pondelka záchranári upozornili prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska Jasná na nevhodné podmienky na zjazdových tratiach a ten rozhodol o uzatvorení najvyššie položených zjazdoviek na severnej strane Chopka pre náhle zhoršenie počasia a slabšiu viditeľnosť. Ako uviedli Správy RTVS zranenú lyžiarku našli pracovníci strediska mimo svahu. Privolaní horskí záchranári jej poskytli prvú pomoc a zariadili letecký transport do nemocnice. Tam, žiaľ, na následky zranení zomrela.  

V priebehu dňa zasahovali záchranári v tomto stredisku ešte 22-krát pri zraneniach lyžiarov. Ďalších asi osemdesiat lyžiarov bolo v stredisku zvážaných zo svahov pokrytých ľadom snežnými pásovými vozidlami.

Takýto deň nie je na Chopku výnimočný. Ako prízvukovali záchranári z tamojšieho strediska v spravodajstve verejnoprospešnej televízie, niekedy je to aj tridsať zásahov i viac  za deň k ťažkým úrazom, pričom príčinou je predovšetkým precenenie schopností, nedisciplinovanosť lyžiarov, nerešpektovanie pokynov a alkohol.

Za deň zasahovali záchranári na severnej strane Chopku 23-krát

Horskí záchranári tvrdia, že pribúda lyžiarov, ktorí zle odhadnú svoje schopnosti, čo je dôvod ťažkých úrazov na tratiach.   
Ilustračné foto: Pixabay

Ako sa treba správať na lyžiarskej trati? Pravidlá ohraničuje Biely kódex. Zdôrazňuje, že k iným osobám sa treba správať ohľaduplne, ovládať rýchlosť i spôsob jazdy a prispôsobiť ju stave trate i počtu lyžiarov na nej. Jazdu treba smerovať tak, aby nedošlo k ohrozeniu pred i okolo jazdiacich lyžiarov a snoubordistov. Predbiehať treba s dostatočným priestorom, vchádzať na trať až potom, keď je jasné, že sa zhora či zdola nepribližuje iná osoba.

Nebezpečné je i bezdôvodné zastavenie či státie na zúžených a neprehľadných častiach trate, preto sa tomu treba vyhnúť. Pri páde treba miesto čo najskôr opustiť. 

Biely kódex prikazuje, že na stúpanie alebo schádzanie po lyžiarskej trati treba použiť jej okraj, nevyhnutné rešpektovanie označenia a pokynov prevádzkovateľov trate. Pri úraz je každý lyžiar a snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc podľa svojich schopností a oznámiť úraz prevádzkovateľovi alebo HZS a zostať na mieste. Ten, kto lyžuje, či snouborduje, mal byť mať bezpečnú lyžiarsku výstroj, lyžiari do 15 rokov sú povinní nosiť prilbu. Ak dôjde k nehode, každý jej účastník i svedok je povinný preukázať základné údaje o sebe.

Dôležité je poistenie, ale aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorú si treba pre každý prípad inštalovať do mobilu.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Sympózium snehuliakov

Ľudia majú sympóziá v meste, snehuliaky na Skalnatej chate

Ilustračné foto: Pixabay

Ak majú sympóziá ľudia, prečo by ich nemohli mať snehuliaky. Toto si povedali pred siedmimi rokmi na Skalnatej chate a založili tradíciu, ktorá má dodnes veľký ohlas.

O čo ide? Treba prísť ku Skalnatej chate, postaviť snehuliaka, odfotografovať ho a fotografiu poslať na adresu Skalnatej chaty (info@skalnatachata.sk). Môže to urobiť ktokoľvek – veľkí či malí návštevníci, starí alebo mladí, môžu postaviť malého i veľkého snehuliaka a vyzdobiť ho, čím chcú – najlepšie tým, čo príroda dala. Dôležité je, aby krásavec zo snehu stál v blízkosti chaty.

Jednoduchý nápad, chytá sa ho každý, kto má čo i len maličký zmysel pre recesiu. Aktuálny ročník Sympózia snehuliakov má časové rozmedzie: 28. december 2023 – 10. marec 2024.

Stavať a posielať fotografie treba teda stihnúť do záveru prvej marcovej dekády. Každú fotografiu spolu s menom autora organizátori „vešajú“ na FB Skalnatej chaty, kde je možné k jednotlivým fotografiám pripojiť hlas. Súťaž má totiž dve kategórie – štyroch najlepších určí počet lajkov verejnosti a štyroch odborná porota zo Skalnatej chaty.

Sympózium snehuliakov na Skalnatej chate

Pohľad do minulých ročníkov recesistickej súťaže. Ilustračné foto: Lukáš Šichta  

Mená výhercov zverejnia vyhlasovatelia na webovej  a FB stránke Skalnatej chaty. Snehomaniaci dostanú ceny od sponzorov súťaže.

Tak čo, zaujalo vás to? Mnohých návštevníkov legendárnej Skalnatej chaty áno. Stačí pozrieť spomínanú FB stránku. A ako sa na chatu dostanete?  

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny, okolo vedie známa Tatranská magistrála. Chata má nenápadný tvar, akoby chcela splynúť s prírodou a kameňmi naokolo. Stretávajú sa tu chodníky k Skalnatému plesu, do Malej a Veľkej Studenej doliny i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. V blízkosti je najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete celodennú túru, je to dobrý tip. Vybrať si môžete medzi lanovkou a túrou.  Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, dostanete sa ňou až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu pár minút.

Skalnatá chata sa nachádza v nadmorskej výške 1 751 m

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny.   
Ilustračné foto: Severovýchod Slovenska

Ponúka sa aj iná možnosť. Vyraziť zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále k cieľu.

Pri Skalnatej chate vás čaká terasa, môžete si oddýchnuť a vychutnať krásne výhľady na okolie. Keďže výstup až sem sa považuje za stredne náročnú túru, zoberte na ňu aj deti.

Plány na stavbu chaty sa začali rodiť v Skalnatej doline pod Skalnatým ohniskom. Bol to balvan, pod ktorým sa zvykli ukrývať návštevníci doliny. Jednoduchú útulňu, volali ju kaverna, tu postavili v roku 1877. O viac ako polstoročie k nej pribudla chata s ubytovaním. Mala vychýrenú atmosféru a kuchyňu, stala sa jednou z najobľúbenejších v Tatrách.

Odvtedy prešla prestavbami, ale aj obavami, či nezanikne. Pôvodné poslanie jej vrátila legenda horského nosičstva Laco Kulanga. Zničenú a opustenú chatu s citom zrekonštruoval. Chatárčil tu donedávna. Dnes v tom pokračuje jeho syn Pavol a ďalej ju zveľaďuje. Má osem lôžok, jedáleň s teplými a studenými jedlami a otvorenými dverami pre každého turistu. Či už príde peši, alebo lanovkou. A v rámci recesie pri nej postavte snehuliaka.         

Viera Legerská

Horskí záchranári v akcii

Zachraňovali skialpinistu a pátrali aj po turistovi na najdlhšej magistrále Slovenska

Ilustračné foto: HZS

Zachraňovali skialpinistu, pátrali po nezvestnom na Ceste hrdinov SNP a pomáhali aj pri zraneniach pretekárok na Svetovom pohári v Jasnej. Záchranári Horskej záchrannej služby boli aj uplynulý víkend v plnej pohotovosti.

V nedeľu v ranných hodinách prijala HZS tiesňové volanie od 35-ročného českého skialpinistu. Zranil si koleno a bol v Útulni pod Chabencom. Sám zostúpiť nedokázal. Horských záchranárov k útulni doviezla letka ministerstva vnútra. Po ošetrení vrtuľník odviezol pacient na Bystrú a odtiaľ ho terénnym vozidlom odviezli do nemocnice v Brezne.

Zachraňovali skialpinistu v Nízkych Tatrách

Zraneného skialpinistu vrtuľník transportoval  na Bystrú.  
Foto:  HZS 

Šťastne sa skončilo aj pátranie po 33-ročnom slovenskom turistovi, ktorý prechádzal Cestu hrdinov SNP. Na najdlhšej turistickej magistrále, ako uvádza portál Horskej záchranne služby, udržiaval s rodinou pravidelný kontakt a uvádzal pritom aj svoju polohu. No keď sa dostal do blízkosti sedla Priehyba v Nízkych Tatrách, na dlhší čas sa odmlčal. Rodina zalarmovala záchranárov, tí najskôr požiadali operačné stredisko policajného zboru o lokalizáciu mobilného telefónu turistu.  A až po získaní informácií sa vydali do terénu z južnej i severnej strany Nízkych Tatier.

„Nezvestný muž bol nájdený v dobrom zdravotnom stave v turistickom prístrešku v sedle Priehyba, kde sa rozhodol prenocovať,“ uvádza HZS.

Horskí záchranári asistovali aj na Svetovom pohári v Jasnej

Horskí záchranári zasahovali aj počas Svetového pohára v Jasnej.  
Foto:  pre HZS Matej Rumanský

Horskí záchranári boli aktívni aj počas Svetového pohára v Jasnej. Počas prvého dňa pretekov ich žiadali o pomoc dvadsaťkrát. V piatich prípadoch išlo o zranenia pretekárok na trati. Jednou z nich bola, žiaľ, aj Petra Vlhová, ktorá sa zranila krátko po svojom štarte. Pätnásť zásahov, ktoré koordinovali aj s príslušníkmi 5. pluku špeciálneho určenia, smerovali do radov divákov. A okrem nich zasahovali šesťkrát na lyžiarskych tratiach v stredisku.

Nedeľa bola z pohľadu horských záchranárov v Jasnej pokojnejšia. Do terénu museli vyraziť tri razy, zakaždým pomáhali návštevníkom strediska mimo trate. A rovnaký počet zásahov si vyžiadali aj zostupujúci diváci, ktorí po skončení pretekov odchádzali z Jasnej.

Záchranársky rušnejšie bolo v nedeľu na lyžiarskych tratiach mimo Lukovej – Kolieska. Na severnej strane Nízkych Tatier pomáhali záchranári lyžiarom v šiestich a na južnej strane v dvoch prípadoch. „Pre urýchlenie zásahu vo voľnom horskom teréne bol využitý vrtuľník Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR, ktorý bol v priebehu celého víkendu v pohotovosti v lokalite Lúčky,“ uvádza sa na portáli Horskej záchrannej služby.

Viera Legerská

V nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Aj v nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Postarali sa o ňu diváci, ktorí opäť prišli vo veľkom počte sledovať preteky Svetového pohára k zjazdovke Luková – Koliesko, aj keď sa v nich už nepredstavila Petra Vlhová.

Naša lyžiarska jednotka sa zranila v sobotu v prvom kole obrovského slalomu a v tejto sezóne sa už do súťažného kolotoča nezapojí. „Chcela by som sa všetkým fanúšikom, partnerom, rodine aj priateľom poďakovať za neskutočnú podporu a sľubujem, že spravím všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátila ešte silnejšia,“ napísala Petra v sobotu večer na sociálnej sieti.

V nedeľu sa súťažilo v slalome. Zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, ktorej sa v tejto disciplíne v Jasnej stopercentne darí. Z prvého miesta sa tu tešila aj v rokoch 2021 a 2016. Druhé miesto dnes obsadila Chorvátka Zrinka Ljutičová, tretia skončila Anna Swenová Larssonová zo Švédska.

Martina Dubovská mala v Jasnej obrovskú podporu divákov

Veľkú podporu divákov mala v Jasnej aj Slovenka reprezentujúca Českú republiku Martina Dubovská.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Víťazka slalomu Mikaela Shiffrinová ocenila, že diváci prišli na preteky aj v nedeľu, aj keď Petra nemohla štartovať. Okrem nej vyzdvihli slovenských fanúšikov aj ďalšie pretekárky, viaceré si s nimi natáčali príspevky na svoje sociálne siete.

Preteky Svetového pohára v lyžovaní v Jasnej boli v tomto roku najväčšou športovou udalosťou na Slovensku. Atmosféru umocnilo počas oboch víkendových dní aj nádherné zimné slnečné počasie.

Preteky Svetového pohára sa v Jasnej konali po troch rokoch. V roku 2021 (6. a 7. marca) bol tiež na programe slalom a obrovský slalom. Udalosť ovplyvnila vtedy prebiehajúca pandémia, preteky sa konali takmer bez divákov. Petra Vlhová obsadila v sobotu v slalome druhé miesto, v nedeľu v obrovskom slalome sa jej podarilo zvíťaziť.

Svetový pohár sa v Jasnej konal aj v roku 2016, kedy sa vrátil na Slovensko po 30 rokoch. V slalome zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, druhá skončila Švajčiarka Wendy Holdenerová, tretia naša Veronika Zuzulová. Petra Vlhová obsadila deviate miesto.

Preteky Svetového pohára sa konali v Jasnej aj za socializmu v rokoch 1984, 1982 a 1979, vo Vysokých Tatrách v rokoch 1986, 1983, 1980, 1974 a 1969.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Petra Vlhová nedokončila obrovský slalom v Jasnej

Petra Vlhová po nešťastnom páde nedokončila obrovský slalom v Jasnej

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Asi najhorší scenár sa naplnil v sobotných pretekoch Svetového pohára pre našu elitnú lyžiarku. Vypadla po škaredom páde v deviatej bráne, pri ktorom si zranila koleno a sezóna sa pre ňu skončila.

Petru Vlhovú previezli po páde do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde sa podrobila komplexným vyšetreniam. Po ich absolvovaní oznámil tréner Mauro Pini smutnú správu, že Petra si roztrhla väzy v pravom kolene a v aktuálnej sezóne sa už v pretekoch nepredstaví.

„Ďakujem všetkým za obrovskú podporu. Verím, že všetko zvládnem. Budem bojovať o čo najskorší možný návrat na lyže,“ informovala v tlačovej správe Petra Vlhová.

V nemocnici skončil aj náš lyžiar Adam Žampa, ktorý testoval trať obrovského slalomu ako predjazdec a spadol počas svojej jazdy.

Viaceré pretekárky označili trať obrovského slalomu ako výbornú, boli však aj také, ktoré konštatovali, že na takomto podklade si musíte poriadne veriť a mať neskutočne silné nohy.

„Čistý ľad je niečo úplne iné, ako takto perfektne pripravená trať. Nehľadajme príčiny problémov v podmienkach, ale tá podložka je taká, že neodpustí žiadnu chybičku,“ vysvetlil vo vysielaní televízie JOJ Šport lyžiarsky expert Karol Král.

V sobotnom obrovskom slalome v Jasnej zvíťazila Sara Hectorová zo Švédska, druhá skončila Američanka Mikaela Shiffrinová, tretie miesto obsadila Novozélanďanka Alice Robinsonová.

V nedeľu 21. januára je v Jasnej na programe slalom, prvé kolo začína o 9.30, druhé o 12.15 h.

Ak sa chystáte na nedeľný slalom do Jasnej, opäť je tu odporúčanie organizátorov prísť na záchytné parkoviská čo najskôr, aby ste mali dostatok času dostať sa do areálu ešte pred začiatkom pretekov o 9.30 h. Bezplatná kyvadlová doprava bude aj v nedeľu premávať od 4.00 do 21.00 h každých približne 20 minút zo Železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši aj zo záchytných a platených parkovísk.

Bezplatné parkoviská pre fanúšikov sú k dispozícii pri Akadémii ozbrojených síl (kapacita 7 500 áut) a pri Tatralandii. Platené parkovisko je v lokalite Krupová (Chopok Juh). Ak máte parkovaciu vstupenku, zaparkujete na Záchytnom parkovisku Pavčina Lehota, Parkovisku Lúčky, Parkovisku Záhradky alebo Parkovisku pri Demänovskej jaskyni Slobody, podľa toho, akú parkovaciu vstupenku ste si kúpili.

Fanzóny s programom budú fungovať aj v nedeľu na Bielej Púti a v Liptovskom Mikuláši na Námestí Osloboditeľov.

V Jasnej môžete lyžovať aj počas konania pretekov Svetového pohára. Lanovky fungujú na tratiach B5 Otupné – Luková a A6 Biela Púť – Priehyba. Na oboch lanovkách sa dá odviezť s lyžami aj smerom nadol.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Petra Vlhová sa po troch rokoch predstaví na domácom kopci

Petra Vlhová sa po troch rokoch opäť predstaví na domácom kopci

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Dlho očakávaná a pripravovaná udalosť – preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní v Jasnej v Nízkych Tatrách, sa nezadržateľne blíži. Od štartu sobotného obrovského slalomu nás delia už len hodiny. Pre slovenských fanúšikov bude hlavnou postavou tohto víkendu fenomenálna Petra Vlhová.

Práve zjazdovku v Jasnej považuje Petra za svoju domácu, vyrastala tu, dobre pozná terén, klimatické podmienky aj typ snehu. Tento týždeň už pod Chopkom trénovala, v utorok 16. januára si ešte „odskočila“ na preteky do rakúskeho Flachau, kde obsadila v slalome druhé miesto.
Aj tento víkend patrí spolu s Američankou Mikaelou Shiffrinovou k hlavným favoritkám na víťazstvo, ako v sobotnom obrovskom slalome, tak aj v nedeľnom slalome. Preteky začínajú vždy o 9.30 h, druhé kolo je v sobotu naplánované na 13.00 h, v nedeľu o 12.15 h. Oba dni sa súťaží na zjazdovke Luková – Koliesko.
Podľa oficiálnej stránky podujatia očakávajú organizátori počas víkendu viac ako 11 500 divákov. Kapacita areálu Koliesko vrátane zóny Priehyba je 12-tisíc ľudí. O lístky bol obrovský záujem, vypredané bolo vo veľkom predstihu. Na poslednú chvíľu sa podarilo dať do predaja ešte 400 vstupeniek, ktoré sa predali za 15 minút.

Petra Vlhová počas prípravy na zjazdovke v Jasnej

Petra Vlhová počas prípravy na zjazdovke v Jasnej.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Program začína v piatok 19. januára, od 18.00 h môžete vo fanzóne na Bielej púti vidieť naživo najlepšie lyžiarky sveta, samozrejme aj s Petrou Vlhovou, na verejnom žrebovaní štartových čísel pred sobotným obrovským slalomom. Žrebovanie čísel bude aj v sobotu, tiež o 18.00 h na Bielej púti, pred nedeľným slalomom. Veľká fanzóna je počas oboch víkendových dní k dispozícii aj v Liptovskom Mikuláši na Námestí Osloboditeľov.
Organizátori odporúčajú návštevníkom, ktorí pôjdu na preteky, aby prišli na záchytné parkoviská pri Liptovskom Mikuláši čo najskôr, čiže medzi 4.00 a 6.00 h ráno. Gastro stánky budú v dejisku podujatia fungovať už od 6.30 h, čiže sa netreba obávať, že by ste sa v ranných hodinách nemali čím zahriať.

Príprava zjazdovky v Jasnej pred pretekmi Svetového pohára

Príprava zjazdovky v Jasnej pred pretekmi Svetového pohára.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Do Jasnej bez auta
Ak sa chystáte na žrebovanie, využite bezplatnú kyvadlovú dopravu po lokalitu Biela púť. Premáva v piatok od 14.00 do 21.00 h, v sobotu a nedeľu od 4.00 do 21.00 h, zo Železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši aj zo záchytných a platených parkovísk. Od štvrtku 18. januára začalo v Demänovskej doline regulované parkovanie. Dostanú sa tam len autá s oprávnením, ide o ubytovaných hostí, obyvateľov Demänovskej doliny, organizátorov, účastníkov Svetového pohára a hostí so zakúpeným parkovaním.
Bezplatné parkoviská pre fanúšikov budú k dispozícii pri Akadémii ozbrojených síl (kapacita 7 500 áut) a pri Tatralandii. Platené parkovisko je v lokalite Krupová (Chopok Juh). Ak máte parkovaciu vstupenku, zaparkujete na Záchytnom parkovisku Pavčina Lehota, Parkovisku Lúčky, Parkovisku Záhradky alebo Parkovisku pri Demänovskej jaskyni Slobody, podľa toho, akú parkovaciu vstupenku ste si kúpili. Viac informácií k doprave nájdete na oficiálnej stránke Svetového pohára v Jasnej.

Petra Vlhová a jej tréner Mauro Pini na tlačovej konferencii

Petra Vlhová a jej tréner Mauro Pini na tlačovej konferencii pred pretekmi v Jasnej.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Bratia Žampovci začínali s lyžovaním v Tatrách.

Lyžovanie je rodinnou tradíciou Žampovcov

Foto: Martin Krystýnek.

Výnimočné bratské trio z Vysokých Tatier reprezentuje Slovensko v zjazdovom lyžovaní. Adam pravidelne jazdí preteky Svetového pohára, na olympiáde v Soči získal piate miesto v super kombinácii. Andreas už má tiež skúsenosti zo súťaží medzi svetovou elitou, od predminulého roka sa k nim pridal aj najmladší Teo. Bratia Žampovci.

Vyhľadávate adrenalín aj v živote mimo lyžovania?
Adam: Áno, väčšinou, keď si potrebujem zresetovať hlavu. Nedávno som získal pilotný preukaz, doteraz na to nebol veľmi čas. Odmalička som o tom sníval. Sem-tam si idem zalietať ponad Tatry. Mamina si síce do lietadla so mnou ešte nesadla, ale je to krásny pocit, človek si vyčistí hlavu.
Andreas: Ja som si s Adamom do lietadla sadol, ale možno aj preto, že mám parašutistický kurz.
Teo: Ja mám veľmi rád horolezectvo, či už lezenie v horách, alebo na lezeckej stene. Bavia ma tiež motokáry, lebo aj tam sa dá dosiahnuť veľká rýchlosť, a je to veľmi podobné tomu, čo zažívam na lyžiach.

Všetci traja ste sa upísali jednej disciplíne. Panuje medzi vami veľká rivalita?
Adam: Áno, občas je to medzi nami dosť divoké. Nie občas, ale často. Keď sme napríklad počas tréningu na štarte, dávam paličky na miesta, sústredím sa, a príde nejaká poznámka, že určite nebudem mať najlepší čas. Alebo veta, že ma niekto iný porazí. To je presne ten moment, ktorý potrebujem, aby som do toho dal všetko. Ešte je tu slovné spojenie „stav sa“, to sa u nás spomína skoro denne a všetci sa hneď smejeme, lebo vieme, čo to v tíme znamená.

Lyžiarska história vašej rodiny siaha hlboko do minulosti. Nemýlime sa, však?
Andreas: Je to pravda, sme štvrtá generácia, ktorá lyžuje. Začal to náš pradedko, potom dedko aj s babkou a takisto aj náš otec a teraz sme s lyžami spojení Adam, ja a Teo.
Adam: Z rozprávania našich viem, že môj pradedo robil lanovkára na Lomnický štít, na Skalnaté pleso, bol aj výpravca, a popri tom reprezentoval Slovensko aj Československo ako jeden z prvých. Máme po ňom krásne trofeje. Dedko bol Čech, za babkou prišiel do Vysokých Tatier. Babka sa narodila na medzistanici Štart v Tatranskej Lomnici. Do školy chodila na lyžiach a domov lanovkou, nie autobusom. U nás doma bolo lyžovanie vždy prioritné.
Teo: Keď som mal dva roky, bratia ma dotiahli na lyže na Jakubkovej lúke v Starom Smokovci. Vraj už som dosť starý, aby som lyžoval.
Andreas: Samozrejme, že sme ho spustili rovno dole. Držal sa. Takže sme to my, kto ho naučil lyžovať. A nás dvoch zase motivovali rodičia. Nikdy to nebolo o tom, že musíte pretekať. Otec sa nás opýtal, či chceme ísť do lyžiarskeho klubu. Ja som mal deväť a Adam dvanásť. Tak nás to chytilo, že najväčším trestom pre nás bolo, keď sme nemohli ísť na tréning alebo von.

Andreas, Teo a Adam Žampovci vo Vysokých Tatrách.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Aké ste mali detstvo v Tatrách?
Andreas: Krásne. Keď nasnežilo, vždy sme leteli von, sánkovali sme sa a lyžovali. V lete to bol futbal, plno naháňačiek, schovávačiek, bicyklovania. Šport u nás patril k dennej rutine. Ale keď sme mali na výber, čo robiť profesionálne, tak zjazdové lyžovanie vyhralo. Jasný výber nadväzujúci na rodinnú tradíciu.
Adam: Teraz, po trinástich rokoch vo Svetovom pohári vidím, čo všetko pre nás rodičia robili. Mamina nás vozila na tréningy, jeden v škole, druhý už na svahu alebo naopak, a keď sa narodil Teo, tak počas pretekov nás čakala v cieli s Teom v kočíku. Do toho nám pomáhala babka s dedkom, celá rodina sa obetovala, aby sme mohli ten sveťák jazdiť. Veľký rešpekt.

Existuje vo svete podobná trojica športovcov, ako ste vy?
Teo: V lyžovaní ani nie, ale v hokeji tu boli bratia Šťastní, ktorí hrali za jeden tím a v jednej formácii.
Andreas: Nejaké dvojice určite existujú, ale trojica je už výnimočná. Fungujeme ako tím a vieme sa vždy podporiť.
Adam: Ja som bol vo sveťáku za nás prvý a som rád, že sa doň prepracoval aj Andy a Teo. Práve on nám doniesol do tímu tú svoju mládežnícku dravosť, na tréningoch nás motivuje, posúva, robíme stávky. Je to podobne, ako keď v zahraničí príde do tímu niekto mladý a podporí ho. My sa nemusíme hľadať, sme bratia. A chémia v tíme lepšie funguje.
Andreas: Musím povedať, že to takto super funguje. Páči sa nám, že Teo niekedy príde a prvá veta, ktorú povie je, že sa to nedá. A my, že áno. A zrazu to ideme dať.

Takže vám takéto podpichovanie pomáha aj pri stanovení cieľov, ktoré chcete dosiahnuť?
Adam: Určite. Pred sezónou alebo počas nej si dám ciele, ktoré chcem splniť. Keď ich dosiahnem, dám si ďalšie, lebo tiež viem, že ma k nim bratia postrčia. Robím to, čo ma baví, a dôležitá je u mňa už samotná cesta k výsledkom. Veľakrát som zranený ležal v nemocnici a vtedy som si uvedomil, aké je lyžovanie krásne.
Andreas: Všetci traja chceme ísť na kopec a podať výkon. A potom ísť ďalej a zlepšiť to. Teo: Ja myslím, že mňa posúva dopredu to, že sa nikdy nevzdám.
Andreas: Takže aj to, že sme zatiaľ lepší, a ty nás chceš predbehnúť?
Teo: Samozrejme. Rivalita je to, čo potrebujeme. Je to obrovská výhoda oproti ostatným súperom, že mám dvoch bratov, ktorí mi odovzdávajú svoje skúsenosti.

Čo pre vás teraz, keď ste dospelí, znamenajú Tatry?
Adam: Je to môj domov. Keď precestujete celý svet, uvedomíte si, ako vám chýbajú.
Andreas: Najkrajšie miesto na Slovensku. Čo môže byť krajšie, ako vyrastať v národnom parku?
Teo: Najkrajšie hory na svete. Moja srdcovka je Zelené pleso a Belianske Tatry. Ticho, pohoda.
Andreas: Chaty sú nádherné, jedlo, kamaráti, pohoda v nich. A keď sa ráno zobudíte, ste sám s prírodou.
Adam: Mne sa najviac páči, keď ideme na Zbojnícku chatu a klasickou cestou to prejdeme cez Pyšné sedlo na Téryho chatu. Zobral som tam už aj pár kamarátov. Boli uveličení.
Andreas: Najsmutnejšie nám bolo, keď v roku 2004 spadli všetky stromy. Dnes sa tešíme, že rastú nové a les možno bude ešte krajší.

Trénujete aj v Tatrách?
Teo: Kondičné tréningy máme v Tatrách – v Starom Smokovci, vo Veľkej Lomnici či na mostíkoch na Štrbskom Plese.
Andreas: Tatry sú ihrisko v prírode, bicyklom na Sliezsky dom či na Hrebienok – to je malina.
Adam: Celé Slovensko chodí do Tatier športovať a relaxovať a my ich máme pod nosom. Super! Aj vtedy, keď potrebujeme zresetovať hlavu.
Andreas: A motivovať aj deti. Pre mnohé sme vzorom. Preto organizujeme Žampa cup. Nie pre medaily, ale preto, aby mali deti zážitok a získalo ich to pre šport. Prekvapilo nás, aký bol o preteky záujem po kovidovej pauze.

Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

Nová služba v Múzeu TANAP-u – audiosprievodca

Foto:  archív  Múzea TANAP-u

Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici pripravilo na prahu nového roka novinku. Návštevníci  pri jeho prehliadke môžu okrem lektorov využiť aj audiosprievodcu.

Bezplatný audiosprievodca pre smartfóny Smart Guide obohacuje prehliadku exponátov múzea o komentované slovo v slovenskom a anglickom jazyku. Nadšenci moderných technológií si môžu vybrať spomedzi dvoch tematických okruhov. Prírodovedná expozícia zahŕňa pätnásť zastavení, Človek v Tatrách má o jedno menej.

„V poslednom období sme intenzívne pracovali na tom, aby sme záujemcom ponúkli aj modernejšiu formu zoznámenia sa s našou muzeálnou expozíciou a verím, že to aj ocenia,“ hovorí Maroš Peiger, vedúci Odboru vedy a výskumu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Sídlo Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Foto: archív  Múzea TANAP

Keďže aplikácia funguje online, v priestoroch expozície by múzejníci v budúcnosti chceli zabezpečiť aj wifi internetové pripojenie, aby si návštevníci mohli šetriť vlastné mobilné dáta.

Pre tých, ktorí preferujú tradičnejšie formy prezentácie, je k dispozícii lektor. „Hoci ide v tomto prípade už o spoplatnenú službu, odporúčame využiť túto jedinečnú možnosť, vďaka ktorej si návštevníci môžu vypočuť podrobnejšie informácie a zážitky z našej prírody,“ dodáva Peiger.

Okrem pravidelných lektorovaných vstupov múzeum od nového roka pridalo i ďalšie služby. „V ponuke máme napríklad tematickú environmentálnu výchovu, sezónne vstupenky či tvorivé dielne. Počas roka môžu záujemcovia navštíviť aj rôzne spoločenské podujatia, o ktorých budeme priebežne informovať,“ konkretizuje Peiger.

Spolu s novými službami vstúpil do platnosti aj nový cenník. V porovnaní s vlaňajškom sa základné vstupné zvýšilo zo štyroch na päť eur, za prehliadku expozície s lektorom zaplatia návštevníci osem eur, podmienkou však je, aby sa nazbieralo aspoň sedem záujemcov.

Zdroj:  Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Spojovacie veliteľské vozidlo Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári posilňujú aj za európske peniaze

Foto:  archív HZS

Za ostatných dvanásť mesiacov zavŕšila Horská záchranná služba niekoľko úspešných projektov. Pre všetky je cieľom technicky úspešnejšie zvládnutá záchrana ľudí v horách, ktorí pomoc potrebujú.

Ako uvádza Horská záchranná služba na svojom portáli, všetky projekty, ktoré sa v minulom roku podarilo sfinalizovať, boli financované formou nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Medzi nimi bolo napríklad aj ukončenie budovania dvadsiatich piatich nových automatických meteorologických staníc a inovovaná sieť devätnástich, ktoré už boli v prevádzke. Prostredníctvom nich sa sledujú rizikové faktory počasia v reálnom čase.

Automatická meteorologická stanica v Lomnickom sedle vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

„Súčasťou projektu sú tiež nová meteodatabáza a aktualizovaný meteoportál HZS, ktorý napríklad poskytuje širokú škálu informácií aj verejnosti a to priamo prekliknutím z oficiálnej web stránky HZS,“ upresňuje portál.

Dodáva tiež, že horskí záchranári týmto projektom získali stacionárny a mobilný (využíva sa v podvese pod vrtuľníkom) preventívny odpaľovací systém pre diaľkový odstrel lavín, ktoré pomáhajú najmä pri zvýšenom riziku a fungujú ako mechanizmus na predchádzanie vzniku extrémnych lavín.

Transport stacionárneho systému na diaľkový odstrel lavín. Foto: archív HZS

Ďalším významným vylepšením práce horských záchranárov je päť špecializovaných terénnych vozidiel s výbavou, výstrojom a vyškoleným odborným záchranným tímom, vrátane záchranných psov, o ktoré sa uchádzali v rámci projektu Horský špecializovaný záchranný modul. Získaná technika s personálom a psami sa už zúčastnila aj medzinárodnej záchrannej misie po zemetrasení v Turecku začiatkom minulého roka.

Spojovacie veliteľské vozidlo. Foto: archív HZS

Portál ďalej uvádza, že v decembri bola ukončená rekonštrukcia rádiovej siete HZS. Cieľom tohto projektu bolo vybudovanie komplexného digitálneho rádiového systému na hlasovú a dátovú komunikáciu v horských oblastiach a aj mimo nich.

„Zvýši sa tak efektivita informačného toku a zabezpečí komunikácia so zložkami integrovaného záchranného systému, ale aj s ďalšími zložkami, s ktorými Horská záchranná služba spolupracuje.

V projekte sú zahrnuté tiež dve mobilné dispečerské pracoviská, ktoré môžu byť využité v mimoriadnych situáciách,“ informuje záchranárska webová stránka.

Budova základne v Jasnej s logom HZS, ktoré bolo ošetrené ochrannou známkou v marci minulého roku. Foto: archív HZS

December bol mesiacom, keď horskí záchranári zavŕšili aj úspešné uchádzanie sa o financovanie projektov venovaných posilneniu intervenčných kapacít HZS. Išlo o výstavbu novej základňovej stanice v oblastnom stredisku Západné Tatry Juh v Žiarskej doline, nákup motorových vozidiel a motorových štvorkoliek a nákup výstroja a výzbroje príslušníkov HZS, ktoré posilnia poskytovanie pomoci ľuďom v teréne, ale aj výcvik horských záchranárov.

Súhrnom – z fondov Európskej únie na spomínané projekty čerpali takmer 19,5 mil. eur. No HZS obstarávala aj niekoľko podlimitných zákaziek z verejných financií, ktorých spoločná predpokladaná hodnota bola takmer 700 tisíc eur, ale dokázala ich vysúťažiť s úsporou takmer 178 tisíc eur. Nebolo to po prvý raz. Rok predtým pri obstarávaní dvoch nadlimitných zákaziek ušetrila viac ako 600 tisíc eur.

Bezpilotný prostriedok DJI MATRICE 350 RTK so zariadením Lifeseeker. Foto: archív HZS

Portál HZS tiež informuje, že doposiaľ neukončila všetky obstarávania týkajúce sa zariadenia Lifeseeker, ktoré vytvorí lokálnu mobilnú sieť a submetricky identifikuje zapnutý mobilný telefón.

„Aby vysielacia stanica Lifeseekeru mohla vzlietnuť, slúži jej ako nosič dron. V minulom roku boli zaobstarané za európske financie štyri nové drony, ktoré využívajú oblastné strediská v Malej a Veľkej Fatre a v Nízkych a Vysokých Tatrách, a tiež dron, ktorý má fungovať ako nosič pre zariadenie Lifeseeker,“ citujeme z neho. Pracovať s dronmi vie 19 vyškolených záchranárov – pilotov bezpilotných prostriedkov, 14 z nich vyškolili práve v priebehu minulého roka.