Cart is empty Medvedia téma napriek zime nezaspí. Hovoríme o nej s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH.
Aj v iných krajinách majú problémy s medveďmi. Ako ich riešia?
Nie sme sami. Nielen v Tatrách je medveď šelmou, ktorá trochu prerastá cez hlavy. Jaroslava Slašťana, vedúceho Zásahového tímu medveďa hnedého Juh prekvapila situácia v Japonsku.
Kým sa dostaneme do tejto ázijskej krajiny, povedzme si, aká je štatistika výskytu medveďa v intravilánoch obcí u nás?
Minulý rok bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Vlani sme v zásahových tímoch prijali až 1644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírilo sa aj územie, kde sa medveď vyskytoval. Naše pohotovostné čísla kontaktovalo viac ako 330 obcí zo 60 okresov kontaktovalo v roku 2023 naše pohotovostné čísla. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého.
Majú aj iné krajiny také problémy s medveďmi, aké sú na Slovensku ?
Áno, a dokonca aj tie, kde sa stavy medveďov regulujú. V Rumunsku sú na tom zle, no najviac ma však prekvapila situácia v Japonsku.
O tom sa ale u nás nevie veľa…
Takmer nič. No v Japonsku prudko stúpol počet útokov medveďov na ľudí. Začiatkom októbra minulého roku napadol medveď počas jediného dňa šesť osôb v mestskej oblasti prefektúry Akita, vrátane 80-ročnej ženy a školáčky čakajúcej na autobusovej zastávke.
A dôvody útokov? Sú podobné ako na Slovensku?
V Japonsku je tým najväčším dôvodom nedostatok prirodzenej potravy v lesoch. Preto sa medvede častejšie vydávajú do zaľudnených oblastí a len v minulom roku zabili dvoch ľudí a najmenej 158 ďalších zranili. Väčšina medvedích útokov sa odohrala na najväčšom japonskom ostrove Honšú. Japonci ohlásili minulý rok úradom viac ako 15 tisíc pozorovaní medveďov, čo je takmer štvornásobok v porovnaní s rokom 2022.
Aké sú príčiny nárastu útokov medveďov v Japonsku?
Podľa japonských odborníkov ide o dôsledok kombinácie dvoch hlavných faktorov. V roku 2022 bola bohatá úroda žaluďov a bukvíc, ale minulý rok bolo potravy v lesoch nedostatok, a preto sa viac medveďov vydávalo hľadať potravu do ľudských sídlisk.
V minulosti to tak nebolo ?
Obyvatelia Japonska sa stretávali s medveďmi bežne, ale v ich prirodzenom prostredí, napríklad pri zbere rastlín, plodov, alebo počas turistiky. Ale v poslednom čase dochádza k stieraniu hraníc medzi prirodzeným prostredím medveďov a ľuďmi obývaných oblastiach. Viac ako polovica minuloročných útokov sa odohrala v blízkosti ľudských obydlí alebo priamo v nich.
Dbá sa tam na prevenciu?
Japonci sa pred medveďmi chránia podobne ako my. No ukazuje sa, že je to nedostatočné. Až pätina minuloročných obetí útokov podnikla preventívne opatrenia na odplašenie medveďov, ako je napríklad nosenie zvončekov, píšťaliek, či sprejov. Situácia v Japonsku je skutočne zlá, minister životného prostredia Šintaró Itó vyzval obyvateľov, aby dbali na zatváranie vchodových dverí do domov, japonská verejnoprávna televízia NHK odvysielala program s radami, čo robiť v prípade stretnutia s medveďom.
Koľko medveďov žije v Japonsku?
Počet medveďov v Japonsku rastie, podľa posledných odhadov tu žije 44 tisíc medveďov ušatých, zatiaľ čo v roku 2012 bol ich počet odhadovaný na 15 tisíc. Tento údaj však nezahŕňa ostrov Hokkaido, kde teraz žije asi 11 700 medveďov hnedých ussurijských, ktorých populácia sa od roku 1990 viac ako zdvojnásobila.
Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Problémový medveď sa nedá prevychovať
Má Slovensko problém s medveďmi? Treba ich likvidovať? Prečo je to v niektorých situáciách jediné riešenie, ako zbaviť ľudí problémových šeliem? Aj o tom hovoríme s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH.
Napriek tomu, že medveď hnedý je európsky chránené zviera, bežne sa stretávame s tým, že treba jeho stavy u nás preriediť? Ste za likvidáciu problémových medveďov?
Samozrejme, že áno. Dnes už z našich skúseností vieme, že medveď, ktorý sa stane problémovým, sa nedá prevychovať. Ani sa mu nedá prinavrátiť plachosť, ako sa veľakrát mylne prezentuje.
Je súčasná situácia s medveďom na Slovensku problematická?
Áno, je. Populácia medveďa hnedého vykazuje u nás v posledných rokoch výrazný vzostup. Dokazuje to predovšetkým narastajúci trend hlásení, zvyšujúci sa počet dopravných kolízií s touto šelmou, výrazne sa zväčšujúci areál rozšírenia, veľmi častý výskyt medveďa v intravilánoch miesta a obcí, narastajúca početnosť nebezpečných stretov a útokov medveďa na človeka ako aj enormné škody spôsobené medveďom na včelstvách, ovocných drevinách, hospodárskych zvieratách, majetku a poľnohospodárskych plodinách.
Čo ovplyvňuje lov medveďov?
Vedecké štúdie uvádzajú, že lov môže silne ovplyvniť niekoľko aspektov ekológie a správania voľne žijúcich živočíchov a že medvede prispôsobujú svoje správanie ako odpoveď na lov. Dlhodobé intenzívne prenasledovanie európskych medveďov je pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tieto šelmy v Európe voči ľuďom plachejšie v porovnaní s medveďmi v Severnej Amerike a Ázii. Aj dnes sa zdá, že medvede euroázijské sú voči ľuďom ostražitejšie v tých oblastiach, kde sa stále lovia.
Aké medvede by sa mali u nás likvidovať?
Dnes je situácia na Slovensku tak vážna, že v prvom rade treba odstraňovať medvede tam, kde spôsobujú problémy. Znamená to adresne zasiahnuť a odstrániť všetky jedince, ktoré spôsobujú škody a pre človeka môžu znamenať ohrozenie. Okrem zásahovým tímom vykonávaného „ochranného odstrelu“ medveďa v intravilánoch a ich blízkosti, sa vykonáva aj „krízový manažment“, čo znamená odstrel problémových medveďov poľovníkmi v extraviláne, na poľovnej ploche. Umožňuje ju dohoda o spolupráci na manažmente medveďa hnedého, ktorú uzatvorili Štátna ochrana prírody a poľovnícke organizácie.
Zostane medveď hnedý aj naďalej chráneným živočíchom?
Ministerstvo životného prostredia SR bude naďalej vyvíjať aktivity smerujúce k predloženiu žiadosti o preradenie medveďa hnedého z prílohy IV. do prílohy V. smernice o biotopoch, čo znamená presunutie z kategórie chráneného živočícha do kategórie druhu, ktorý možno na základe prírastku a premnoženia regulovať.
Čo predovšetkým, podľa vás, motivuje túto aktivitu?
Zvýšenie počtu stretov s medveďom a konfliktných situácií vplýva na kvalitu života ľudí. Premieta sa to aj do medziľudských vzťahov. Ľudia v oblastiach, ktoré sú postihnuté opakovanými návštevami medveďov, sa dožadujú regulácie počtu medveďov, pretože sa chcú cítiť bezpečne. Sú zúfalí, prichádzajú o úrodu, včelstvá a zvieratá, ktoré chovajú. Na Slovensku sú lokality s vysokým počtom konfliktných situácií a ľudia sú skutočne ohrozovaní medveďmi. Treba chrániť aj ľudí, nielen medveďa.
Nakoniec, zodpovedá tomu aj množstvo vyhlásení o mimoriadnej situácii v samospráve kvôli problémovým medveďom, ktorých sme boli svedkami v ostatných týždňoch. Spolupracuje samospráva pri týchto rozhodnutiach so zásahovými tímami medveďa hnedého?
Áno, členovia zásahových tímov sa zúčastňujú krízových štábov a spolupracujú s okresnými úradmi a samosprávami, ako aj poľovníckymi organizáciami, ktoré pôsobia v daných územiach na monitoringu medveďov.
Majú zásahové tímy v ponuke aj iné spôsoby – rady, odporučenia, ako pomôcť ľuďom, keď ich majetok či životy ohrozuje šelma?
Sú oblasti, ktoré ponúkajú medveďom dostatočné množstvo potravy. Najvážnejšia situácia je v oblastiach s vyššou hustotou medvedej populácie. Vysvetlím to na príklade. Každé územie ponúka pre medvede len obmedzené množstvo potravy a ak ju medvede spotrebujú, musia ju hľadať inde. Ak dôjdu prirodzené zdroje nachádzajúce sa v lese, medvede začnú potravu vyhľadávať v obciach a živiť sa tým, čo pestujú a chovajú ľudia. Toto je príklad mnohých obcí, v ktorých dnes členovia medvedieho tímu zasahujú.
Skúste konkrétnejšie…
Môžeme nástojiť na tom, aby si samosprávy zabezpečili komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého, aby si včelári oplotili včelstvá a chovatelia zabezpečili strážne psy. Ale proti zdravému rozumu by bolo žiadať ľudí žijúcich na vidieku, aby prestali chovať dobytok, hydinu a iné hospodárske zvieratá, nepestovali zeleninu o ovocie. A len z toho dôvodu, aby nepriťahovali medvede do svojej blízkosti.
Načali ste dôvody, ktoré priťahujú medvede k ľuďom. Ktoré sú ďalšie?
Týchto faktorov je viacero. Patrí medzi ne aj dostupnosť prirodzenej potravy a hustota populácie v danej oblasti. Medzi tie najhlavnejšie patria presuny za sezónnym zdrojom potravy, ako sú kukurica a obilniny, a tiež dosiahnutie reprodukčného veku a s tým spojené vyhľadávanie sexuálneho partnera. A, samozrejme, rôzne potulky, príčiny ktorých nedokážeme bližšie určiť. Bežným ekologickým javom v populáciách mnohých druhov sú presuny nazývané migrácie. Pod týmto pojmom chápeme väčšinou sezónne presuny z jedného miesta na druhé a naspäť. Pri dospievajúcich jedincoch sa okrem migrácie stretávame aj s emigráciou, teda opustením rodiska a osídlením nového územia. V intravilánoch obcí sa medvede pohybujú hlavne pre možnosť ľahko získať potravu vo forme všetkého, čo ľudia na vidieku pestujú a chovajú.
Ako je to u nás s populáciou medveďa hnedého? Bude narastať?
Medveď je vrcholový predátor, je teda prirodzené, že jeho populácia bude narastať. Keď na určitej výmere žije čoraz viac medveďov, je logické, že potravy pre každého bude čoraz menej. A aby netrpeli hladom, budú osídľovať nové, aj menej vhodné územia, prípadne prekonajú počiatočný strach a za potravou budú chodiť do sadov, polí, záhrad a dvorov ľudí žijúcich na vidieku.
Aký bol rok 2023 z pohľadu štatistík, ktoré vediete?
Rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. V roku 2023 sme prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia, na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil, prichádzali.
Zvýšili sa aj počty usmrtených medveďov?
Áno, zvýšili. Naše pohotovostné čísla vlani kontaktovalo viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.
Autor titulnej fotografie: Depositphotos
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Medvede nás nebudú iba naháňať, možno nás budú aj liečiť
Pred prvým medveďom, ktorého ako chlapec v hore videl, utiekol. S kamarátmi reagoval presne tak, ako sa nemá. Dnes je vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH a šelmu za jej silu, inteligenciu a prispôsobivosť obdivuje. No za dôležité považuje aj to, aby sa spoločnosť na medveďa mala pozerať aj cez optiku bezpečnosti ľudí. Nielen o tom je náš rozhovor s Jaroslavom Slašťanom.
Aká bola vaša cesta za terajšou pozíciou v Zásahovom tíme medveďa hnedého? Vybrali ste si ju vy, alebo ona si vybrala vás?
Ponuku viesť Zásahový tím medveď hnedého som dostal v roku 2020. Zúčastnil som sa výberového konania a uspel som. Od apríla 2021 som sa stal zamestnancom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a mal som zásahový tím na starosti.
Pamätáte si ešte na moment, keď ste prvý raz stretli medveďa?
Pochádzam zo stredného Slovenska, detstvo a mladosť som prežil v Kremnici a u starých rodičov v neďalekej obci Ihráč. K prírode som bol vedený od detstva, úplnou samozrejmosťou bol pohyb a pobyt v lesoch Kremnických vrchov, ktoré boli a sú prirodzeným areálom medveďov. Na krátku vzdialenosť som prvýkrát videl medveďa, keď som mal dvanásť. Bolo to vrchu Jarabica pri Kremnici. No a spoločne s kamarátmi sme zareagovali presne tak, ako sa nemá – útekom.
Čo vás na medveďoch fascinuje?
Ich sila, inteligencia a prispôsobivosť. Ale aj neha a starostlivosť medvedíc pri výchove a obrane svojich mláďat. Ale je toho viac, čo možno na nich obdivovať.
Napríklad?
Nedávno som bol na pracovnom stretnutí, na ktorom nám docent Ladislav Molnár sprostredkoval najnovšie informácie týkajúce sa medveďa. Vlani sa zúčastnil v Taliansku na prvej svetovej konferencii imobilizácie a odchytu voľne žijúcich zvierat. Boli na nej prítomní mnohí odborníci, svetové autority ako Slaven Reljić, Giovanna Miani, Alexandra Thiel, Lorenzo Frangini, či nórsky profesor Jon Arnemo, ktorý sa venuje takým oblastiam, ako sú imobilizácia, fyziológia stresu či ekofyziológia. V škandinávskych krajinách totiž intenzívne a systematicky prebieha projekt, ktorého cieľom je aj výskum, ktorý má pomôcť pri výrobe humánnych liečiv.
Ako to súvisí s medveďmi?
Potrebné látky sa získavajú z krvi medveďov, pretože vďaka hibernácii sa u týchto šeliem spúšťajú procesy, ktoré blokujú enzymatické pochody a bránia tkanivá pred negatívnymi vplyvmi. Výskumný projekt si vyžiadal odchyt 2 482 medveďov. Pochopenie mechanizmov, ktoré blokujú neurodegeneratívne procesy, by malo v budúcnosti zabezpečiť nielen liečbu niektorých ochorení, napríklad Alzaimerovej a Parkinsonovej choroby, ale skúma sa aj možnosť uviesť človeka do dlhodobého spánku, ktorý by nemal negatívne dôsledky na jeho organizmus a bol by zárukou cestovania na veľmi dlhé vzdialenosti. Najoptimistickejšie úvahy hovoria aj o možnosti medziplanetárnych letov.
Vráťme a na zem a na Slovensko. Vie sa, koľko medveďov žije u nás?
Nebudem opakovať všetkým známe čísla, ktoré roky všetci verklíkujú. Pozrime sa na to cez štatistiky, na to ako u nás stúpa počet útokov, stúpa počet medveďov zrazených na našich cestách, stúpa počet hlásení, problémov, konfliktných situácií. Pozrieme sa na toleranciu tejto šelmy v očiach verejnosti, na ekonomické aspekty, a hlavne cez optiku bezpečnosti obyvateľstva.
Čo máte konkrétne na mysli?
Hovorme o tom, koľko škôd medvede spôsobujú. Hovorme o tom, či sú náhrady za škody ním spôsobené adekvátne a či sú poškodení s ich výškou spokojní. Hovorme o tom, prečo na Slovensku klesá akceptácia našej najväčšej šelmy. Pýtajme sa, aká je socioekonomická únosnosť krajiny, koľko medveďov sú ľudia schopní akceptovať tak, aby sa nebáli o svoj majetok, zdravie a životy. Na tieto otázky treba nájsť odpovede.
Čo spôsobuje, aké zásahy či rozhodnutia ľudí, že medveďov je u nás viac ako tomu bývalo napríklad na konci minulého storočia?
Môže za to najmä dlhodobá a striktná ochrana medveďa, ktorá znamenala postupné obmedzovanie lovu na výnimku. Okrem ochrany medveďa hnedého prispeli k nárastu populácie aj iné faktory, napríklad priaznivé prírodné podmienky, klimatické zmeny, ktoré majú za následok zlepšovanie úživnosti prostredia. Tieto všetky faktory viedli k postupnému nárastu hustoty a veľkosti populácie.
A aj k sformovaniu pracovísk Zásahového tímu medveďa hnedého. Čo motivovalo ich vznik? Aký majú význam?
Už dlhodobo je problematika škôd spôsobených medveďom hnedým na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných, lesných drevinách a majetku pomerne citlivo vnímaná zo strany odbornej, ale hlavne laickej verejnosti. Najviac však na Slovensku rezonuje otázka stretov človeka a medveďa. Z uvedených dôvodov vznikla na Slovensku potreba a spoločenská objednávka riešiť konfliktné situácie vyplývajúce z koexistencie človeka a medveďa. Keďže medveď hnedý je celoročne chránený živočích, problematiku rieši Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej odbornej organizácie, a to Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Čo všetko môže v súvislosti s medveďmi zásahový tím urobiť?
Na základe § 65a, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má oprávnenie zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.
Kde všade na Slovensku pôsobia zásahové tímy medveďa hnedého?
Zásahový tím od svojho vzniku v roku 2014 prešiel reorganizáciou a v ostatnom čase potrebnou profesionalizáciou. Od decembra 2022 je zriadený ako samostatné oddelenie na Riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a je rozdelený do piatich úsekov: Juh, Podpoľanie, Západ, Sever a Ponitrie.
Bežný človek by si mohol myslieť, že v súvislosti s medveďmi môžu zásahové tímy všetko. Aké zákony rámcujú ich prácu?
V prvom rade je to zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, potom sú to zákony o strelných zbraniach a strelive, o veterinárnej starostlivosti, zákon o poľovníctve, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o ochrane osobných údajov, o civilnom letectve, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale aj trestný zákon. Riadime sa aj smernicami. Zásadnými sú smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a regulácii obchodu s nimi, nariadenie o ochrane zvierat počas prepravy, a rôzne interné smernice a metodické postupy štátnej ochrany prírody.
Čo je pre Slovensko z hľadiska výskytu medveďa hnedého charakteristické? Možno aj výnimočné…
Pomôžem si štatistikou za minulý rok. Ten bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Zásahové tímy prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia,na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil prichádzali.
Buďme konkrétni.
Pohotovostné čísla zásahových tímov kontaktovalo vlani viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
Kde je medvieďa, tam je medvedica. Ale nie každého tento fakt vyruší
Medveďov sú plné médiá. Aj rád, čo robiť, keď máme tu smolu, že sa ocitnú v našej blízkosti. No sú medzi nami aj ľudia, ktorým nezabliká kontrolka, keď stretnú takmer zoči-voči medvieďa a dokážu zachovať chladnú hlavu. Neveríte? Pozrite si fotografiu.
Priputovala k nám ako každá fotka, ktorá zaujala. Transport zabezpečili sociálne siete. Neskôr si možno historku, ako prekračovali na turistickom chodníku medvieďa, budú aktéri tohto fotenia hovoriť pri táborákoch a určite sa aj zasmejú. Ale pravda je, že väčšina z turistov, ktorým by sa prihodilo, že na nich z chodníka žmurkal malý medvedík, by sa asi snažila ustúpiť a neskôr fujazdila z tohto miesta preč. Veď už aj malé deti vedia, že kde je v prírode medvieďa, tam je aj medvedica. A ona zľutovanie nemá, ak sa niekto priblíži k jej potomstvu.
Medveď síce nie je taká krvilačná beštia, ktorá zabíja na počkanie. Ale ublížiť vie. Preto sa treba k nemu správať s rešpektom. Opatrní by sme byť najmä teraz, na jar, keď medvedice vyvádzajú svoje mláďatá.
V horách, aj na turistickom chodníku, treba zachovať ostražitosť a sledovať známky prítomnosti medveďov, sú nimi polámané porasty, stopy na stromoch, medvedí trus. Čo je dôležité:
- Ak uvidíte zdochlinu zvieraťa, treba ísť preč, je pravdepodobné, že medveď je blízko.
- Na turistike robte mierny hluk, medveď sa vám pravdepodobne vyhne.
- Psov do rizikového lesa nevoďte, môže medveďa zacítiť a zaútočiť. Alebo ho privedie rovno k vám.
- Ak k stretnutiu dôjde, zachovajte pokoj, neutekajte, nemáte šancu.
- Ustupujte pomaly. Ak vás medveď nasleduje, odhoďte niečo z výstroja, zabavíte ho.
- Ak narazíte na medvieďatá, nepokúšajte sa o kontakt, medvedica je blízko, môže byť nebezpečná.
- Vyhnite sa uprenému pohľadu do očí medveďa, mohol by to považovať za výzvu.
- Ak dôjde k najhoršiemu, hoďte sa na zem a robte „mŕtveho“, chráňte si hlavu, krk a brucho v polohe ako dieťa.
- Nehýbte sa, kým medveď neopustí miesto, kde sa nachádzate.
- Strom môže byť útočisko, ale musí byť poriadny a musíte vyliezť do výšky aspoň štyroch piatich metrov. Mláďa loziť vie, dospelý medveď až tak veľmi nie.
Autor titulnej ilustračnej fotografie: AAA
Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove
Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.
Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi. „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.
Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice.
Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana
Nechoďte mimo chodník! Môže vás to stáť život
Prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa preberie zo zimného spánku je vraj medvedí cesnak. Práve od tohto zvieraťa má svoje meno. Tento rok prichádza jar skôr a s ňou aj čas, kedy sa mnohí z nás vyberú zbierať túto zdravú bylinu.
Pri tejto činnosti, alebo napríklad pri hľadaní húb, väčšinou opustíme turistický či lesný chodník a pohybujeme sa v hustejšie zarastenom teréne, kde máme oveľa vyššiu šancu stretnúť sa s medveďom či diviakom.
Vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku Jaroslav Slašťan odporúča obmedziť pobyt v prírode predovšetkým ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa na miestach s hustou vegetáciou či zhoršenou viditeľnosťou. Riziko stretnutia s medveďom je nižšie počas denného svetla a pri pohybe po vyznačených chodníkoch.
Znamená to, že ak sa pohybujeme po turistických chodníkoch, riziko stretu s týmto zvieraťom je oveľa nižšie, ako keď chodník opustíme a kráčame napríklad krížom cez les v hustom poraste. Naše správanie má veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Pri nečakanom strete na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov sa odporúča pomalým tempom zväčšovať vzdialenosť medzi nami a zvieraťom. Určite nebežať, to by ho mohlo vyprovokovať k prenasledovaniu.
Spomenúť môžeme udalosť z piatku minulého týždňa, kedy po strete s medveďom tragicky zahynula 31-ročná žena. Došlo k tomu vo veľmi exponovanom, husto zarastenom teréne so skalnými stenami a strmými zrázmi po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Muž a žena boli na území, kde nemali v tomto období čo hľadať. Pri strete s medveďom sa rozutekali každý iným smerom, zviera sa rozhodlo prenasledovať ženu.
Správanie ľudí má pritom veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Stretnutie s ním nemusí znamenať, že zaútočí. Ak vás zbadá prvý, väčšinou sa stretu vyhne. Ak spozorujete toto zviera ako prvý, určite sa k nemu nepribližujte, vyhnite sa pohľadu z očí do očí, zostaňte ticho a pomaly odchádzajte, pokiaľ nie je medzi vami dostatočná vzdialenosť.
Problém nastáva, ak sa človek a medveď navzájom nevidia a stretnú sa na vzdialenosť 20 až 30 metrov. Vtedy môže medveď v sebaobrane zaútočiť. Čím ste k nemu bližšie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa tak stane. Tretina útokov býva tak nečakaná, že človek sa nestačí ani zorientovať. V takom prípade si treba ľahnúť na zem dolu tvárou. Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem alebo kombináciou týchto možností. Často dochádza aj k vlečeniu obete po zemi.
Aj pri týchto zvieratách platí, že každý má inú povahu. Jedného môžete vyplašiť krikom, iného takto prijmete k agresívnemu správaniu. Podľa informácií riaditeľa Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku, najčastejšie útočí medvedica, ktorá má pri sebe mláďatá, nasledujú spomínané prekvapivé stretnutia, na treťom mieste sú útoky na ľudí, ktorí mali pri sebe psov.
Autor titulnej fotografie: Depositphotos.
Naháňačka s medveďom skončila tragicky
V piatok sa v Demänovskej doline stala tragédia. Obeťou sa mala stať 31-ročná občianka z Bieloruska. Prvé informácie naznačovali, že zomrela po útoku medveďa, no ako predbežne konštatoval lekár, zahynula na následky 150 metrov dlhého pádu.
V piatok v podvečerných hodinách (15. marca) prijala polícia na linku tiesňového volania oznámenie, že dvoch ľudí v katastrálnom území Demänovskej Doliny pri vrchu Na jame naháňa medveď. Rozbehla sa policajná akcia.
Ako vyplýva zo správy Policajného zboru SR, na miesto boli okamžite vyslané hliadky, aby dvojicu vypátrali. Privolaná bola aj Horská záchranná služba. Pomoc prišla neskoro. Muža našli, bol v poriadku. Žena bola nájdená bez známok života. Malo ísť o pár, ktorý bol na turistike.
Na miesto prišiel aj zásahový tím medveďa hnedého. „Na mieste prebiehajú všetky potrebné úkony, preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ informovala včera policajná správa.
Dnes (v sobotu 16. marca) už máme viac informácií o včerajšej tragédii. Horská záchranná služba na svojom portáli uviedla, že dvojica – muž, 29 rokov a žena, 31 rokov z Bieloruska, sa po strete s medveďom rozutekali každý iným smerom. Podľa človeka, ktorý volal na tiesňovú linku, sa medveď rozhodol prenasledovať ženu, tá mužovi zmizla z dohľadu a nemal s ňou následne ani žiadny hlasový kontakt.
Zo strany HZS sa do terénu vybrali záchranári z OS Nízke Tatry so psom, dvaja príslušníci Strediska lavínovej prevencie s dronmi a termovízou.
„Po krátkom čase služobný pes označil miesto pod skalným prahom, kde sa po páde strmým terénom bola medveďom prenasledovaná žena. Žiaľ už bez známok života. Medveď sa v tom čase nachádzal v ich blízkosti. Našťastie sa ho podarilo za pomoci služobného psa, kriku a varovného výstrelu príslušníka PZ SR zahnať,“ uvádza Horská záchranná služba
Na svojom portáli ďalej informuje, že s mužom sa podarilo nadviazať zvukový kontakt a následne ho druhá skupina záchranárov našla uviaznutého nad skalným prahom. Bol vystrašený ale bez zranení. Muža potom previezli do Domu HZS Lúčky. „Telo ženy bolo po nevyhnutných úkonoch pomocou spustov vyprostené z exponovaného terénu, pozemne transportované na Lúčky a odovzdané príslušníkom PZ SR.
Okolnosti tragédie sa ďalej vyšetrujú. No predbežne je známe, že k stretu s medveďom došlo počas vychádzky po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Vrch Na jame je neďaleko neho. Terén je tam veľmi exponovaný, husto zarastený stromami, so skalnými stenami a strmými zrázmi. „Je neoznačkovaný, ľudia tam nemali čo hľadať,“ povedal pre TV JOJ záchranár z Nízkych Tatier Jaromír Holuša. Ako uvádza MY Liptov, žlto značený turistický chodník do Sedla Sinej je uzatvorený do 30. júna z dôvodu ochrany prírody. Pre turistov je podľa portálu uzatvorená trasa zo sedla až na Poľanu na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.
K nešťastiu sa vyjadrilo v sobotu aj Ministerstvo životného prostredia SR. Uviedlo, že orgánom činným v trestnom konaní rezort poskytuje plnú súčinnosti a ak sa potvrdí, že žena zomrela v dôsledku útoku medveďa, ututlávať nič nebude. Ministerstvo tvrdí, že k nešťastiu došlo v časti Repiská, ktoré označilo ako súčasť Jasnej. Nachádzajú sa severne od lyžiarskeho strediska, bez zjazdoviek.
Presnú príčinu smrti ženy určí až pitva, obhliadajúci súdny lekár konštatoval predbežne, že smrť nastala v dôsledku zlyhania centrálneho nervového systému pre pád z výšky. Pád spôsobil devastačné poranenie hlavy. Informovala o tom žilinská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková, ktorá zároveň uvidela, že poverený príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš začal trestné stíhanie za prečin usmrtenia.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan
Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami
Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.
Po radu netreba chodiť ďaleko. Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier nové informačné tabule. Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.
Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.
Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.
Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:
- Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
- Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
- Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
- Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu.
- Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
- Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.
Autor titulnej fotografie: TANAP
Medveď je nepravý zimný spáč, už ho môžete stretnúť
Medveď nie je svišť, patrí k nepravým zimným spáčom a jeho stopy možno nájsť aj keď je krajina pod snehom. Aj teraz sa už potulujú okolo svojich brlohov.
Pripúšťa to aj člen Zásahového tímu medveďa hnedého – Sever Simon Lisý. „Táto zima je teplejšia a keďže medvede majú prerušovaný spánok, je možné, že sa už pohybujú v okolí svojich brlohov, kŕmia sa kadávermi, čistia les od uhynutých zvierat. No držia sa tam, kde majú momentálne potravu a nevyhľadávajú prítomnosť ľudí,“ informuje s tým, že skialpinisti a horolezci a aj ľudia zo zásahového tímu vyššie v horách aj v priebehu zimy nájdu medvedie stopy, lebo medveď sa tiež potrebuje, napríklad, vyprázdniť. A nielen stopy, občas sa im maco aj ukáže.
Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, žeby ľudia teraz čase zbadali medveďa v blízkosti turistických chodníkov.
„No, ak by sa to stalo, treba zachovať pokoj, a to aj v prípade, že medveď sa postaví na zadné. Vtedy monitoruje terén a keď pochopí, že mu nehrozí nebezpečenstvo, stiahne sa. Človeka nevyhľadáva, keď zistí, že je v jeho blízkosti, utečie. Drvivá väčšina medveďov to tak urobí,“ upokojuje odborník.
Príroda je ale nevyspytateľná a je tu aj moment prekvapenia. Preto je dobre dešifrovať situáciu, keď sa medveď pripravuje na útok.
„Skláňa hlavu, stiahne uši, vysúva spodnú peru, vrčí, fučí. No aj vtedy treba vedieť, že najlepšie je zachovať pokoj, postupne cúvať, nerobiť prudké pohyby. Medveď často útok iba naznačí a keď zistí, že mu nič nehrozí, odíde,“ zhŕňa S. Lisý.
Prízvukuje, že sa teba držať chodníkov, nesnažiť sa pohybovať v húštinách a osamote, dať o sebe vedieť nejakým zvukom, rozhovorom. Medveď do prírody patrí a je prirodzené, že s približujúcim sa jarným obdobím už môže byť videný.
Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan
