Problémového medveďa nie je možné prevychovať

Problémový medveď sa nedá prevychovať

Má Slovensko problém s medveďmi? Treba ich likvidovať? Prečo je to v niektorých situáciách jediné riešenie, ako zbaviť ľudí problémových šeliem? Aj o tom hovoríme s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH.

Napriek tomu, že medveď hnedý je európsky chránené zviera, bežne sa stretávame s tým, že treba jeho stavy u nás preriediť? Ste za likvidáciu problémových medveďov?

Samozrejme, že áno. Dnes už z našich skúseností vieme, že medveď, ktorý sa stane problémovým, sa nedá prevychovať. Ani sa mu nedá prinavrátiť plachosť, ako sa veľakrát mylne prezentuje.

Je súčasná situácia s medveďom na Slovensku problematická?

Áno, je. Populácia medveďa hnedého vykazuje u nás v posledných rokoch výrazný vzostup. Dokazuje to predovšetkým narastajúci trend hlásení, zvyšujúci sa počet dopravných kolízií s touto šelmou, výrazne sa zväčšujúci areál rozšírenia, veľmi častý výskyt medveďa v intravilánoch miesta a obcí, narastajúca početnosť nebezpečných stretov a útokov medveďa na človeka ako aj enormné škody spôsobené medveďom na včelstvách, ovocných drevinách, hospodárskych zvieratách, majetku a poľnohospodárskych plodinách.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH
Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH. Autor fotografie: archív JS

Čo ovplyvňuje lov medveďov?

Vedecké štúdie uvádzajú, že lov môže silne ovplyvniť niekoľko aspektov ekológie a správania voľne žijúcich živočíchov a že medvede prispôsobujú svoje správanie ako odpoveď na lov. Dlhodobé intenzívne prenasledovanie európskych medveďov je pravdepodobne jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tieto šelmy v Európe voči ľuďom plachejšie v porovnaní s medveďmi v Severnej Amerike a Ázii. Aj dnes sa zdá, že medvede euroázijské sú voči ľuďom ostražitejšie v tých oblastiach, kde sa stále lovia.

Aké medvede by sa mali u nás likvidovať?

Dnes je situácia na Slovensku tak vážna, že v prvom rade treba odstraňovať medvede tam, kde spôsobujú problémy. Znamená to adresne zasiahnuť a odstrániť všetky jedince, ktoré spôsobujú škody a pre človeka môžu znamenať ohrozenie. Okrem zásahovým tímom vykonávaného „ochranného odstrelu“ medveďa v intravilánoch a ich blízkosti, sa vykonáva aj  „krízový manažment“, čo znamená odstrel problémových medveďov poľovníkmi v extraviláne, na poľovnej ploche. Umožňuje ju dohoda o spolupráci na manažmente medveďa hnedého, ktorú uzatvorili Štátna ochrana prírody a poľovnícke organizácie.

Zostane medveď hnedý aj naďalej chráneným živočíchom?

Ministerstvo životného prostredia SR bude naďalej vyvíjať aktivity smerujúce k predloženiu žiadosti o preradenie medveďa hnedého z prílohy IV. do prílohy V. smernice o biotopoch, čo znamená presunutie z kategórie chráneného živočícha do kategórie druhu, ktorý možno na základe prírastku a premnoženia regulovať.

Čo predovšetkým, podľa vás, motivuje túto aktivitu?

Zvýšenie počtu stretov s medveďom a konfliktných situácií vplýva na kvalitu života ľudí. Premieta sa to aj do medziľudských vzťahov. Ľudia v oblastiach, ktoré sú postihnuté opakovanými návštevami medveďov, sa dožadujú regulácie počtu medveďov, pretože sa chcú cítiť bezpečne. Sú zúfalí, prichádzajú o úrodu, včelstvá a zvieratá, ktoré chovajú. Na Slovensku sú lokality s vysokým počtom konfliktných situácií a ľudia sú skutočne ohrozovaní medveďmi. Treba chrániť aj ľudí, nielen medveďa.

Nakoniec, zodpovedá tomu aj množstvo vyhlásení o mimoriadnej situácii v samospráve kvôli problémovým medveďom, ktorých sme boli svedkami v ostatných týždňoch. Spolupracuje samospráva pri týchto rozhodnutiach so zásahovými tímami medveďa hnedého?

Áno, členovia zásahových tímov sa zúčastňujú krízových štábov a spolupracujú s okresnými úradmi a samosprávami, ako aj poľovníckymi organizáciami, ktoré pôsobia v daných územiach na monitoringu medveďov.

Majú zásahové tímy v ponuke aj iné spôsoby – rady, odporučenia, ako pomôcť ľuďom, keď ich majetok či životy ohrozuje šelma?

Sú oblasti, ktoré ponúkajú medveďom dostatočné množstvo potravy. Najvážnejšia situácia je v oblastiach s vyššou hustotou medvedej populácie. Vysvetlím to na príklade. Každé územie ponúka pre medvede len obmedzené množstvo potravy a ak ju medvede spotrebujú, musia ju hľadať inde. Ak dôjdu prirodzené zdroje nachádzajúce sa v lese, medvede začnú potravu vyhľadávať v obciach a živiť sa tým, čo pestujú a chovajú ľudia. Toto je príklad mnohých obcí, v ktorých dnes členovia medvedieho tímu zasahujú.

Skúste konkrétnejšie…

Môžeme nástojiť na tom, aby si samosprávy zabezpečili komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého, aby si včelári oplotili včelstvá a chovatelia zabezpečili strážne psy. Ale proti zdravému rozumu by bolo žiadať ľudí žijúcich na vidieku, aby prestali chovať dobytok, hydinu a iné hospodárske zvieratá, nepestovali zeleninu o ovocie. A len z toho dôvodu, aby nepriťahovali medvede do svojej blízkosti.

Jaroslav Slašťan pri kontrole kamier
Jaroslav Slašťan pri kontrole kamier. Autor fotografie: archív JS

Načali ste dôvody, ktoré priťahujú medvede k ľuďom. Ktoré sú ďalšie?

Týchto faktorov je viacero. Patrí medzi ne aj dostupnosť prirodzenej potravy a hustota populácie v danej oblasti. Medzi tie najhlavnejšie patria presuny za sezónnym zdrojom potravy, ako sú kukurica a obilniny, a tiež dosiahnutie reprodukčného veku a s tým spojené vyhľadávanie sexuálneho partnera. A, samozrejme, rôzne potulky, príčiny ktorých nedokážeme bližšie určiť. Bežným ekologickým javom v populáciách mnohých druhov sú presuny nazývané migrácie. Pod týmto pojmom chápeme väčšinou sezónne presuny z jedného miesta na druhé a naspäť. Pri dospievajúcich jedincoch sa okrem migrácie stretávame aj s emigráciou, teda opustením rodiska a osídlením nového územia. V intravilánoch obcí sa medvede pohybujú hlavne pre možnosť ľahko získať potravu vo forme všetkého, čo ľudia na vidieku pestujú a chovajú.

Ako je to u nás s populáciou medveďa hnedého? Bude narastať?

Medveď je vrcholový predátor, je teda prirodzené, že jeho populácia bude narastať. Keď na určitej výmere žije čoraz viac medveďov, je logické, že potravy pre každého bude čoraz menej. A aby netrpeli hladom, budú osídľovať nové, aj menej vhodné územia, prípadne prekonajú počiatočný strach a za potravou budú chodiť do sadov, polí, záhrad a dvorov ľudí žijúcich na vidieku.

Aký bol rok 2023 z pohľadu štatistík, ktoré vediete?

Rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. V roku 2023 sme prijali až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia, na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil, prichádzali.

Zvýšili sa aj počty usmrtených medveďov?

Áno, zvýšili. Naše pohotovostné čísla vlani kontaktovalo viac ako 330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Medvede nám možno budú v budúcnosti užitočnejšie, ako si vieme predstaviť

Medvede nás nebudú iba naháňať, možno nás budú aj liečiť

Pred prvým medveďom, ktorého ako chlapec v hore videl, utiekol. S kamarátmi reagoval presne tak, ako sa nemá. Dnes je vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH a šelmu za jej silu, inteligenciu a prispôsobivosť obdivuje. No za dôležité považuje aj to, aby sa spoločnosť na medveďa mala pozerať aj cez optiku bezpečnosti ľudí. Nielen o tom je náš rozhovor s Jaroslavom Slašťanom.

Aká bola vaša cesta za terajšou pozíciou v Zásahovom tíme medveďa hnedého? Vybrali ste si ju vy, alebo ona si vybrala vás?

Ponuku viesť Zásahový tím medveď hnedého som dostal v roku 2020. Zúčastnil som sa  výberového konania a uspel som. Od apríla 2021 som sa stal zamestnancom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a mal som zásahový tím na starosti.

Pamätáte si ešte na moment, keď ste prvý raz stretli medveďa?

Pochádzam zo stredného Slovenska, detstvo a mladosť som prežil v Kremnici a u starých rodičov v neďalekej obci Ihráč. K prírode som bol vedený od detstva, úplnou samozrejmosťou bol pohyb a pobyt v lesoch Kremnických vrchov, ktoré boli a sú prirodzeným areálom medveďov. Na krátku vzdialenosť som prvýkrát videl medveďa, keď som mal dvanásť. Bolo to vrchu Jarabica pri Kremnici. No a spoločne s kamarátmi sme zareagovali presne tak, ako sa nemá – útekom.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH
Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH . Autor fotografie: archív JS

Čo vás na medveďoch fascinuje?

Ich sila, inteligencia a prispôsobivosť. Ale aj neha a starostlivosť medvedíc pri výchove a obrane svojich mláďat. Ale je toho viac, čo možno na nich obdivovať.

Napríklad?

Nedávno som bol na pracovnom stretnutí, na ktorom nám docent Ladislav Molnár sprostredkoval najnovšie informácie týkajúce sa medveďa. Vlani sa zúčastnil v Taliansku na prvej  svetovej konferencii imobilizácie a odchytu voľne žijúcich zvierat. Boli na nej prítomní mnohí odborníci, svetové autority ako Slaven Reljić, Giovanna Miani, Alexandra Thiel, Lorenzo Frangini, či nórsky profesor Jon Arnemo, ktorý sa venuje takým oblastiam, ako sú imobilizácia, fyziológia stresu či ekofyziológia. V škandinávskych krajinách totiž intenzívne a systematicky prebieha projekt, ktorého cieľom je aj výskum, ktorý má pomôcť pri výrobe humánnych liečiv.

Ako to súvisí s medveďmi?

Potrebné látky sa získavajú z krvi medveďov, pretože vďaka hibernácii sa u týchto šeliem spúšťajú  procesy, ktoré blokujú enzymatické pochody a bránia tkanivá pred negatívnymi vplyvmi. Výskumný projekt si vyžiadal odchyt 2 482 medveďov. Pochopenie mechanizmov, ktoré blokujú neurodegeneratívne procesy,  by malo v budúcnosti zabezpečiť nielen liečbu niektorých ochorení,  napríklad Alzaimerovej a Parkinsonovej choroby, ale skúma sa aj možnosť uviesť človeka do dlhodobého spánku, ktorý by nemal negatívne dôsledky na jeho organizmus a bol by zárukou cestovania na veľmi dlhé vzdialenosti. Najoptimistickejšie úvahy hovoria aj o možnosti medziplanetárnych letov.

Vráťme a na zem a na Slovensko. Vie sa, koľko medveďov žije u nás?

 Nebudem opakovať všetkým známe čísla, ktoré roky všetci verklíkujú. Pozrime sa na to cez štatistiky, na to ako u nás stúpa počet útokov, stúpa počet medveďov zrazených na našich cestách, stúpa počet hlásení, problémov, konfliktných situácií. Pozrieme sa na toleranciu tejto šelmy v očiach verejnosti, na ekonomické aspekty, a hlavne cez optiku bezpečnosti obyvateľstva.

Čo máte konkrétne na mysli?

Hovorme o tom, koľko škôd medvede spôsobujú. Hovorme o tom, či sú náhrady za škody ním spôsobené adekvátne a či sú poškodení s ich výškou spokojní. Hovorme o tom, prečo na Slovensku klesá akceptácia našej najväčšej šelmy. Pýtajme sa, aká je socioekonomická únosnosť krajiny, koľko medveďov sú ľudia schopní akceptovať tak, aby sa nebáli o svoj majetok, zdravie a životy. Na tieto otázky treba nájsť odpovede.

Čo spôsobuje, aké zásahy či rozhodnutia ľudí, že medveďov je u nás viac ako tomu bývalo napríklad na konci minulého storočia?

Môže za to najmä dlhodobá a striktná ochrana medveďa, ktorá znamenala postupné obmedzovanie lovu na výnimku. Okrem ochrany medveďa hnedého prispeli k nárastu populácie aj iné faktory, napríklad priaznivé prírodné podmienky, klimatické zmeny, ktoré majú za následok zlepšovanie úživnosti prostredia. Tieto všetky faktory viedli k postupnému nárastu hustoty a veľkosti populácie.

Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac - desať jedincov medveďa
Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac - desať jedincov medveďa. Autor fotografie: archív JS

A aj k sformovaniu pracovísk Zásahového tímu medveďa hnedého. Čo motivovalo ich vznik? Aký majú význam?

 Už dlhodobo je problematika škôd spôsobených medveďom hnedým na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných, lesných drevinách a majetku pomerne citlivo vnímaná zo strany odbornej, ale hlavne laickej verejnosti. Najviac však na Slovensku rezonuje otázka stretov človeka a medveďa. Z uvedených dôvodov vznikla na Slovensku potreba a spoločenská objednávka riešiť konfliktné situácie vyplývajúce z koexistencie človeka a medveďa. Keďže medveď hnedý je celoročne chránený živočích, problematiku rieši Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej odbornej organizácie, a to Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Čo všetko môže v súvislosti s medveďmi zásahový tím urobiť?

 Na základe § 65a, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má oprávnenie zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.

Kde všade na Slovensku pôsobia zásahové tímy medveďa hnedého?

Zásahový tím od svojho vzniku v roku 2014 prešiel reorganizáciou a v ostatnom čase potrebnou profesionalizáciou. Od decembra 2022  je zriadený ako samostatné oddelenie na Riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky  a je rozdelený do piatich úsekov: Juh, Podpoľanie, Západ, Sever a Ponitrie.

Bežný človek by si mohol myslieť, že v súvislosti s medveďmi môžu zásahové tímy všetko. Aké zákony rámcujú ich prácu?  

V prvom rade je to zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, potom  sú to zákony o strelných zbraniach a strelive, o veterinárnej starostlivosti, zákon o poľovníctve, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o ochrane osobných údajov, o civilnom letectve, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale aj trestný zákon. Riadime sa aj smernicami. Zásadnými sú smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a regulácii obchodu s nimi, nariadenie o ochrane zvierat počas prepravy, a rôzne interné smernice a metodické postupy štátnej ochrany prírody. 

Čo je pre Slovensko z hľadiska výskytu medveďa hnedého charakteristické? Možno aj výnimočné…

Pomôžem si štatistikou za minulý rok. Ten bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Zásahové tímy prijali  až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia,na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil prichádzali.

Buďme konkrétni.

Pohotovostné čísla zásahových tímov kontaktovalo vlani viac ako  330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.

Autor titulnej fotografie:  Jaroslav Slašťan

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Turistu v ceste za cieľom nevyrušilo ani medvieďa

Kde je medvieďa, tam je medvedica. Ale nie každého tento fakt vyruší

Medveďov sú plné médiá. Aj rád, čo robiť, keď máme tu smolu, že sa ocitnú v našej blízkosti. No sú medzi nami aj ľudia, ktorým nezabliká kontrolka, keď stretnú takmer zoči-voči medvieďa a dokážu zachovať chladnú hlavu. Neveríte? Pozrite si fotografiu.

Priputovala k nám ako každá fotka, ktorá zaujala. Transport zabezpečili sociálne siete. Neskôr si možno historku, ako prekračovali na turistickom chodníku medvieďa, budú aktéri tohto fotenia hovoriť pri táborákoch a určite sa aj zasmejú. Ale pravda je, že väčšina z turistov, ktorým by sa prihodilo, že na nich z chodníka žmurkal malý medvedík, by sa asi snažila ustúpiť a neskôr fujazdila z tohto miesta preč. Veď už aj malé deti vedia, že kde je v prírode medvieďa, tam je aj medvedica. A ona zľutovanie nemá, ak sa niekto priblíži k jej potomstvu.

Medvieďa nikdy nie je v hore bez medvedice
Medvieďa nikdy nie je v hore bez medvedice. Autor fotografie: Anonym

Medveď síce nie je taká krvilačná beštia, ktorá zabíja na počkanie. Ale ublížiť vie. Preto sa treba k nemu správať s rešpektom. Opatrní by sme byť najmä teraz, na jar, keď medvedice vyvádzajú svoje mláďatá.

V horách, aj na turistickom chodníku, treba zachovať ostražitosť a sledovať známky prítomnosti medveďov, sú nimi polámané porasty, stopy na stromoch, medvedí trus. Čo je dôležité:

  • Ak uvidíte zdochlinu zvieraťa, treba ísť preč, je pravdepodobné, že medveď je blízko.
  • Na turistike robte mierny hluk, medveď sa vám pravdepodobne vyhne.
  • Psov do rizikového lesa nevoďte, môže medveďa zacítiť a zaútočiť. Alebo ho privedie rovno k vám.
  • Ak k stretnutiu dôjde, zachovajte pokoj, neutekajte, nemáte šancu.
  • Ustupujte pomaly. Ak vás medveď nasleduje, odhoďte niečo z výstroja, zabavíte ho.
  • Ak narazíte na medvieďatá, nepokúšajte sa o kontakt, medvedica je blízko, môže byť nebezpečná.
  • Vyhnite sa uprenému pohľadu do očí medveďa, mohol by to považovať za výzvu.
  • Ak dôjde k najhoršiemu, hoďte sa na zem a robte „mŕtveho“, chráňte si hlavu, krk a brucho v polohe ako dieťa.
  • Nehýbte sa, kým medveď neopustí miesto, kde sa nachádzate.
  • Strom môže byť útočisko, ale musí byť poriadny a musíte vyliezť do výšky aspoň štyroch piatich metrov. Mláďa loziť vie, dospelý medveď až tak veľmi nie.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: AAA

Ďalší útok medveďa. Tentoraz v Liptovskej Sielnici

Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove

Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.

Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi.  „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.

Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice. 

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov

Nechoďte mimo chodník! Môže vás to stáť život

Prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa preberie zo zimného spánku je vraj medvedí cesnak. Práve od tohto zvieraťa má svoje meno. Tento rok prichádza jar skôr a s ňou aj čas, kedy sa mnohí z nás vyberú zbierať túto zdravú bylinu.

Pri tejto činnosti, alebo napríklad pri hľadaní húb, väčšinou opustíme turistický či lesný chodník a pohybujeme sa v hustejšie zarastenom teréne, kde máme oveľa vyššiu šancu stretnúť sa s medveďom či diviakom.

Vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku Jaroslav Slašťan odporúča obmedziť pobyt v prírode predovšetkým ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa na miestach s hustou vegetáciou či zhoršenou viditeľnosťou. Riziko stretnutia s medveďom je nižšie počas denného svetla a pri pohybe po vyznačených chodníkoch.

Sezóna medvedieho cesnaku o chvíľu začne. Pri jeho zbere však buďte opatrí. Foto: archív autora.
Sezóna medvedieho cesnaku o chvíľu začne. Pri jeho zbere však buďte opatrí. Foto: archív autora.

Znamená to, že ak sa pohybujeme po turistických chodníkoch, riziko stretu s týmto zvieraťom je oveľa nižšie, ako keď chodník opustíme a kráčame napríklad krížom cez les v hustom poraste. Naše správanie má veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Pri nečakanom strete na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov sa odporúča pomalým tempom zväčšovať vzdialenosť medzi nami a zvieraťom. Určite nebežať, to by ho mohlo vyprovokovať k prenasledovaniu.

Spomenúť môžeme udalosť z piatku minulého týždňa, kedy po strete s medveďom tragicky zahynula 31-ročná žena. Došlo k tomu vo veľmi exponovanom, husto zarastenom teréne so skalnými stenami a strmými zrázmi po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Muž a žena boli na území, kde nemali v tomto období čo hľadať. Pri strete s medveďom sa rozutekali každý iným smerom, zviera sa rozhodlo prenasledovať ženu.

Zásah Horskej záchrannej služby v piatok 15. 3. po útoku medveďa na dvojicu turistov v Nízkych Tatrách. Foto: Horská záchranná služba.
Zásah Horskej záchrannej služby v piatok 15. 3. po útoku medveďa na dvojicu turistov v Nízkych Tatrách. Foto: Horská záchranná služba.

Správanie ľudí má pritom veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Stretnutie s ním nemusí znamenať, že zaútočí. Ak vás zbadá prvý, väčšinou sa stretu vyhne. Ak spozorujete toto zviera ako prvý, určite sa k nemu nepribližujte, vyhnite sa pohľadu z očí do očí, zostaňte ticho a pomaly odchádzajte, pokiaľ nie je medzi vami dostatočná vzdialenosť.

Problém nastáva, ak sa človek a medveď navzájom nevidia a stretnú sa na vzdialenosť 20 až 30 metrov. Vtedy môže medveď v sebaobrane zaútočiť. Čím ste k nemu bližšie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa tak stane. Tretina útokov býva tak nečakaná, že človek sa nestačí ani zorientovať. V takom prípade si treba ľahnúť na zem dolu tvárou. Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem alebo kombináciou týchto možností. Často dochádza aj k vlečeniu obete po zemi.

V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov. Foto: Depositphotos.
V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov. Foto: Depositphotos.

Aj pri týchto zvieratách platí, že každý má inú povahu. Jedného môžete vyplašiť krikom, iného takto prijmete k agresívnemu správaniu. Podľa informácií riaditeľa Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku, najčastejšie útočí medvedica, ktorá má pri sebe mláďatá, nasledujú spomínané prekvapivé stretnutia, na treťom mieste sú útoky na ľudí, ktorí mali pri sebe psov.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Medvede sa už prebúdzajú. V Demänovskej Doline došlo k tragédii

Naháňačka s medveďom skončila tragicky

V piatok sa v Demänovskej doline stala tragédia. Obeťou sa mala stať 31-ročná občianka z Bieloruska. Prvé informácie naznačovali, že zomrela po útoku medveďa, no ako predbežne konštatoval lekár, zahynula na následky 150 metrov dlhého pádu.

V piatok v podvečerných hodinách (15. marca) prijala polícia na linku tiesňového volania oznámenie, že dvoch ľudí v katastrálnom území Demänovskej Doliny pri vrchu Na jame naháňa medveď. Rozbehla sa policajná akcia.

Ako vyplýva zo správy Policajného zboru SR, na miesto boli okamžite vyslané hliadky, aby dvojicu vypátrali. Privolaná bola aj Horská záchranná služba. Pomoc prišla neskoro. Muža našli, bol v poriadku. Žena bola nájdená bez známok života. Malo ísť o pár, ktorý bol na turistike.

Na miesto prišiel aj zásahový tím medveďa hnedého. „Na mieste prebiehajú všetky potrebné úkony, preto nie je možné poskytnúť bližšie informácie,“ informovala včera policajná správa.

Dnes (v sobotu 16. marca) už máme viac informácií o včerajšej tragédii. Horská záchranná služba na svojom portáli uviedla, že dvojica – muž, 29 rokov a žena, 31 rokov z Bieloruska, sa po strete s medveďom rozutekali každý iným smerom. Podľa človeka, ktorý volal na tiesňovú linku, sa medveď rozhodol prenasledovať ženu, tá mužovi zmizla z dohľadu a nemal s ňou následne ani žiadny hlasový kontakt.

Horskí záchranári pátrajú po žene a mužovi, ktorých naháňal v Demänovskej doline medveď
Horskí záchranári pátrajú po žene a mužovi, ktorých naháňal v Demänovskej doline medveď. Autor fotografie: HZS

Zo strany HZS sa do terénu vybrali záchranári z OS Nízke Tatry so psom, dvaja príslušníci Strediska lavínovej prevencie s dronmi a termovízou.

„Po krátkom čase služobný pes označil miesto pod skalným prahom, kde sa po páde strmým terénom bola medveďom prenasledovaná žena. Žiaľ už bez známok života. Medveď sa v tom čase nachádzal v ich blízkosti. Našťastie sa ho podarilo za pomoci služobného psa, kriku a varovného výstrelu príslušníka PZ SR zahnať,“ uvádza Horská záchranná služba

Horskí záchranári na mieste pádu ženy z Bieloruska
Horskí záchranári na mieste pádu ženy z Bieloruska. Autor fotografie: HZS

Na svojom portáli ďalej informuje, že s mužom sa podarilo nadviazať zvukový kontakt a následne ho druhá skupina záchranárov našla uviaznutého nad skalným prahom. Bol vystrašený ale bez zranení. Muža potom previezli do Domu HZS Lúčky. „Telo ženy bolo po nevyhnutných úkonoch pomocou spustov vyprostené z exponovaného terénu, pozemne transportované na Lúčky  a odovzdané príslušníkom PZ SR.  

Okolnosti tragédie sa ďalej vyšetrujú. No predbežne je známe, že k stretu s medveďom došlo počas vychádzky po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Vrch Na jame je neďaleko neho. Terén je tam veľmi exponovaný, husto zarastený stromami, so skalnými stenami a strmými zrázmi. „Je neoznačkovaný, ľudia tam nemali čo hľadať,“ povedal pre TV JOJ záchranár z Nízkych Tatier Jaromír Holuša.  Ako uvádza MY Liptov, žlto značený turistický chodník do Sedla Sinej je uzatvorený do 30. júna z dôvodu ochrany prírody. Pre turistov je podľa portálu uzatvorená trasa zo sedla až na Poľanu na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.

K nešťastiu sa vyjadrilo v sobotu aj Ministerstvo životného prostredia SR. Uviedlo, že orgánom činným v trestnom konaní rezort poskytuje plnú súčinnosti a ak sa potvrdí, že žena zomrela v dôsledku útoku medveďa, ututlávať nič nebude.  Ministerstvo tvrdí, že k nešťastiu došlo v časti Repiská, ktoré označilo ako súčasť Jasnej. Nachádzajú sa severne od lyžiarskeho strediska, bez zjazdoviek.

Presnú príčinu smrti ženy určí až pitva, obhliadajúci súdny lekár konštatoval predbežne, že smrť nastala v dôsledku zlyhania centrálneho nervového systému pre pád z výšky. Pád spôsobil devastačné poranenie hlavy. Informovala o tom žilinská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková, ktorá zároveň uvidela, že poverený príslušník OO PZ Liptovský Mikuláš začal trestné stíhanie za prečin usmrtenia.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Medvede v Tatrách sa už prebúdzajú

Medveď je nepravý zimný spáč, už ho môžete stretnúť

Medveď nie je svišť, patrí k nepravým zimným spáčom a jeho stopy možno nájsť aj keď je krajina pod snehom. Aj teraz sa už potulujú okolo svojich brlohov.

Pripúšťa to aj člen Zásahového tímu medveďa hnedého – Sever Simon Lisý. „Táto zima je teplejšia a keďže medvede majú prerušovaný spánok, je možné, že sa už pohybujú v okolí svojich brlohov, kŕmia sa kadávermi, čistia les od uhynutých zvierat. No držia sa tam, kde majú momentálne potravu a nevyhľadávajú prítomnosť ľudí,“ informuje s tým, že skialpinisti a horolezci  a aj ľudia zo zásahového tímu vyššie v horách aj v priebehu zimy nájdu medvedie stopy, lebo medveď sa tiež potrebuje, napríklad, vyprázdniť. A nielen stopy, občas sa im maco aj ukáže.

Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, žeby ľudia teraz čase zbadali medveďa v blízkosti turistických chodníkov.

„No, ak by sa to stalo, treba zachovať pokoj, a to aj v prípade, že medveď sa postaví na zadné. Vtedy monitoruje terén a keď pochopí, že mu nehrozí nebezpečenstvo, stiahne sa. Človeka nevyhľadáva, keď zistí, že je v jeho blízkosti, utečie. Drvivá väčšina medveďov to tak urobí,“ upokojuje odborník.

Príroda je ale nevyspytateľná a je tu aj moment prekvapenia. Preto je dobre dešifrovať situáciu, keď sa medveď pripravuje na útok.

„Skláňa hlavu, stiahne uši, vysúva spodnú peru, vrčí, fučí. No aj vtedy treba vedieť, že najlepšie je zachovať pokoj, postupne cúvať, nerobiť prudké pohyby. Medveď často útok iba naznačí a keď zistí, že mu nič nehrozí, odíde,“  zhŕňa S. Lisý.

Prízvukuje, že sa teba držať chodníkov, nesnažiť sa pohybovať v húštinách a osamote, dať o sebe vedieť nejakým zvukom, rozhovorom. Medveď do prírody patrí a je prirodzené, že s približujúcim sa jarným obdobím už môže byť videný. 

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Záchranárska akcia na SV pilieri Ganku

Desiatim ľuďom v horách už záchranári nedokázali pomôcť

Ilustračné foto: archív  Horskej záchrannej služby.

Najvyšší počet zásahov zaknihovali horskí záchranári počas uplynulej zimnej sezóny na území Nízkych Tatier a najčastejšie ich pomoc potrebovali Slováci. Desiatim ľuďom na horách a trom mimo horských oblastí už nedokázali pomôcť.

Uplynulú zimnú sezónu v slovenských horách ovplyvňovali protipandemické opatrenia Covidu-19 už iba veľmi okrajovo. Preto sa v lyžiarskych strediskách, ale aj v iných horských lokalitách pohybovalo množstvo ľudí a mnohí z nich potrebovali pomoc záchranárov. Počas zimnej sezóny 2022/23 zasahovali horskí záchranári v 2 259 prípadoch.

O tom, či je to veľa, alebo málo, netreba polemizovať, lebo ostatná sezóna sa s tými predchádzajúcimi „kovidovými“ nedá porovnávať. No pravdou je to, ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby, že do našich hôr sa vrátili nielen domáci, ale aj zahraniční turisti, lyžiari a horolezci.

Momentka z pátrania po skialpinistovi (28. 3.) v Nízkych Tatrách v oblasti Čertovice. Zdroj: HZS

Podľa záchranárskej štatistiky najvyšší počet zásahov – až 1 123 – bol vykonaný na území Nízkych Tatier. Je to logické, pretože tam sa nachádzajú naše najväčšie lyžiarske strediská, a tam sa vyskytlo aj najviac zranení. Zásahov, ktoré súviseli s lyžiarmi, bolo v Nízkych Tatrách 840. Pre porovnanie, na druhom mieste z hľadiska počtu zásahov bolo územie Malej Fatry (337), Veľkej Fatry (296) a Vysokých Tatier (238).

„ Lyžiari a snowboardisti sa na svahoch postarali o rušnú sezónu nielen v Nízkych Tatrách, ale v strediskách všetkých slovenských pohorí. Viac ako 71 percent záchranných akcií počas celej sezóny boli výjazdy na pomoc lyžiarom,  presne 1 618,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby. Dopĺňa, že aj napriek narastajúcemu trendu a obľube skialpinizmu, počet zásahov horských záchranárov, ktorí pomáhali skialpinistom v teréne, bol iba 38, čo je 1,68 percent z celkového počtu.

Horskí záchranári sa 11. 4. venovali aj pomoci chlapcovi po úraze v Jasnej. Zdroj: HZS

Hoci sa položartom, polovážne uvádza, že zraňovať sa chodia do našich hôr najviac Česi, pravda je taká, že v minulej sezóne potrebovali pomoc záchranárov najčastejšie Slováci. Tvorili až 47,63 percenta z celkového počtu zachraňovaných osôb. Je to výrazné číslo v porovnaní s turistami poľskej (18,24 percent) a českej (7,88 percenta) národnosti. Je to pochopiteľné, keďže drvivú časť návštevníkov stredísk a terénov hôr z radov lyžiarov, skialpinistov a turistov boli tvorili domáci.

Väčšina záchranárskych akcií bola úspešná, no desiatim návštevníkom našich hôr a trom mimo horských oblastí záchranári nedokázali pomôcť.

Medvedia ruja 1

Počas ruje nie je o tragédie v medvedej ríši núdza

Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

O jelenej ruji vedia milovníci prírody takmer všetko. O medvedej máločo. Pritom práve v ríši hnedých šeliem nie je o tragédie počas nej núdza.

Jedna sa stala nedávno a obeťou stretu dvoch medveďov sa stala medvedica, ktorú našli mŕtvu v oblasti Javorovej doliny pri Belianskych Tatrách. Osudným sa jej zrejme stal pád lavínovým žľabom, takto sa k príčinám úhynu asi päť rokov starej medvedice vyjadrili pracovníci Tatranského národného parku.

Približne dvesto metrov nad nehybným telom zvieraťa našli kusy srsti, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že na starom lesníckom chodníku sa medvedica pravdepodobne stretla so samcom, ktorý sa s ňou chcel páriť, a chcela mu uniknúť.

Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch a návštevníci hôr by mali rátať s tým, že sa môžu častejšie stretnúť s medvedicou a jej mláďatami, ktorá ich chráni pred samcom aj tým, že schádza do predhoria, alebo aj ešte bližšie k ľuďom.

Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch

Medvede si teraz hľadajú nového partnera. Môžu schádzať až k ľudským obydliam. Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

„Ak medveď stretne medvedicu, ktorá vodí so sebou mláďatá, má tendenciu ich zlikvidovať, aby sa medvedica skôr dostala do ruje,“ opisuje kolobeh života našej najväčšej šelmy zoologička Mária Apfelová.

A pokračuje: „Pokiaľ totiž medvedica dojčí, nie je u nej možná ovulácia a nie je ochotná páriť sa. Ak samec zabije mláďatá, medvedica príde do ruje skôr a je väčšia šanca, že medveď zabezpečí, aby sa jeho gény dostali ďalej a žili v ďalších potomkoch.“

Zoologička dodáva, že medvedice sa preto snažia opustiť priestor s dominantnými samcami, vychádzajú do predhoria, do remízok na poliach, snažia sa nájsť so svojimi mláďatami bezpečie a prichádzajú bližšie k ľudským obydliam, lebo vedia, že pri nich nájdu ochranu i potravu a že veľké samce tam za nimi neprídu.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

„Zdrojom potravy blízko ľudí môžu pre nich byť nezabezpečené odpadky, vyhodené potraviny, otvorené komposty na konci pozemkov, ovocie, včely, slabo zabezpečené hospodárske zvieratá, alebo aj vyhodené zvyšky zvierat po domácich zabíjačkách. Na tom všetkom si vedia pochutiť, tam nájdu zdroj energie, ktorú práve v čase ruje pri hľadaní nového partnera a v úsilí dať zrod novej generácii, strácajú,“ dodáva M. Apfelová s tým, že práve v tom čase sa môžu naučiť na nový zdroj potravy, ktorú budú vyhľadávať aj neskôr a odovzdajú túto informáciu aj svojim mláďatám.

„To je riziko obdobia ruje,“ hovorí zoologička a upozorňuje, aby sme okolie svojich domov, či bytoviek na sídliskách, nemenili na špajzu pre medvedích návštevníkov a mysleli na prevenciu rovnako ako aj na ochranu našich zvierat.