Medvede nám možno budú v budúcnosti užitočnejšie, ako si vieme predstaviť

Medvede nás nebudú iba naháňať, možno nás budú aj liečiť

by Články

Pred prvým medveďom, ktorého ako chlapec v hore videl, utiekol. S kamarátmi reagoval presne tak, ako sa nemá. Dnes je vedúcim Zásahového tímu medveďa hnedého JUH a šelmu za jej silu, inteligenciu a prispôsobivosť obdivuje. No za dôležité považuje aj to, aby sa spoločnosť na medveďa mala pozerať aj cez optiku bezpečnosti ľudí. Nielen o tom je náš rozhovor s Jaroslavom Slašťanom.

Aká bola vaša cesta za terajšou pozíciou v Zásahovom tíme medveďa hnedého? Vybrali ste si ju vy, alebo ona si vybrala vás?

Ponuku viesť Zásahový tím medveď hnedého som dostal v roku 2020. Zúčastnil som sa  výberového konania a uspel som. Od apríla 2021 som sa stal zamestnancom Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a mal som zásahový tím na starosti.

Pamätáte si ešte na moment, keď ste prvý raz stretli medveďa?

Pochádzam zo stredného Slovenska, detstvo a mladosť som prežil v Kremnici a u starých rodičov v neďalekej obci Ihráč. K prírode som bol vedený od detstva, úplnou samozrejmosťou bol pohyb a pobyt v lesoch Kremnických vrchov, ktoré boli a sú prirodzeným areálom medveďov. Na krátku vzdialenosť som prvýkrát videl medveďa, keď som mal dvanásť. Bolo to vrchu Jarabica pri Kremnici. No a spoločne s kamarátmi sme zareagovali presne tak, ako sa nemá – útekom.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH
Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého JUH . Autor fotografie: archív JS

Čo vás na medveďoch fascinuje?

Ich sila, inteligencia a prispôsobivosť. Ale aj neha a starostlivosť medvedíc pri výchove a obrane svojich mláďat. Ale je toho viac, čo možno na nich obdivovať.

Napríklad?

Nedávno som bol na pracovnom stretnutí, na ktorom nám docent Ladislav Molnár sprostredkoval najnovšie informácie týkajúce sa medveďa. Vlani sa zúčastnil v Taliansku na prvej  svetovej konferencii imobilizácie a odchytu voľne žijúcich zvierat. Boli na nej prítomní mnohí odborníci, svetové autority ako Slaven Reljić, Giovanna Miani, Alexandra Thiel, Lorenzo Frangini, či nórsky profesor Jon Arnemo, ktorý sa venuje takým oblastiam, ako sú imobilizácia, fyziológia stresu či ekofyziológia. V škandinávskych krajinách totiž intenzívne a systematicky prebieha projekt, ktorého cieľom je aj výskum, ktorý má pomôcť pri výrobe humánnych liečiv.

Ako to súvisí s medveďmi?

Potrebné látky sa získavajú z krvi medveďov, pretože vďaka hibernácii sa u týchto šeliem spúšťajú  procesy, ktoré blokujú enzymatické pochody a bránia tkanivá pred negatívnymi vplyvmi. Výskumný projekt si vyžiadal odchyt 2 482 medveďov. Pochopenie mechanizmov, ktoré blokujú neurodegeneratívne procesy,  by malo v budúcnosti zabezpečiť nielen liečbu niektorých ochorení,  napríklad Alzaimerovej a Parkinsonovej choroby, ale skúma sa aj možnosť uviesť človeka do dlhodobého spánku, ktorý by nemal negatívne dôsledky na jeho organizmus a bol by zárukou cestovania na veľmi dlhé vzdialenosti. Najoptimistickejšie úvahy hovoria aj o možnosti medziplanetárnych letov.

Vráťme a na zem a na Slovensko. Vie sa, koľko medveďov žije u nás?

 Nebudem opakovať všetkým známe čísla, ktoré roky všetci verklíkujú. Pozrime sa na to cez štatistiky, na to ako u nás stúpa počet útokov, stúpa počet medveďov zrazených na našich cestách, stúpa počet hlásení, problémov, konfliktných situácií. Pozrieme sa na toleranciu tejto šelmy v očiach verejnosti, na ekonomické aspekty, a hlavne cez optiku bezpečnosti obyvateľstva.

Čo máte konkrétne na mysli?

Hovorme o tom, koľko škôd medvede spôsobujú. Hovorme o tom, či sú náhrady za škody ním spôsobené adekvátne a či sú poškodení s ich výškou spokojní. Hovorme o tom, prečo na Slovensku klesá akceptácia našej najväčšej šelmy. Pýtajme sa, aká je socioekonomická únosnosť krajiny, koľko medveďov sú ľudia schopní akceptovať tak, aby sa nebáli o svoj majetok, zdravie a životy. Na tieto otázky treba nájsť odpovede.

Čo spôsobuje, aké zásahy či rozhodnutia ľudí, že medveďov je u nás viac ako tomu bývalo napríklad na konci minulého storočia?

Môže za to najmä dlhodobá a striktná ochrana medveďa, ktorá znamenala postupné obmedzovanie lovu na výnimku. Okrem ochrany medveďa hnedého prispeli k nárastu populácie aj iné faktory, napríklad priaznivé prírodné podmienky, klimatické zmeny, ktoré majú za následok zlepšovanie úživnosti prostredia. Tieto všetky faktory viedli k postupnému nárastu hustoty a veľkosti populácie.

Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac - desať jedincov medveďa
Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac - desať jedincov medveďa. Autor fotografie: archív JS

A aj k sformovaniu pracovísk Zásahového tímu medveďa hnedého. Čo motivovalo ich vznik? Aký majú význam?

 Už dlhodobo je problematika škôd spôsobených medveďom hnedým na hospodárskych zvieratách, včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných, lesných drevinách a majetku pomerne citlivo vnímaná zo strany odbornej, ale hlavne laickej verejnosti. Najviac však na Slovensku rezonuje otázka stretov človeka a medveďa. Z uvedených dôvodov vznikla na Slovensku potreba a spoločenská objednávka riešiť konfliktné situácie vyplývajúce z koexistencie človeka a medveďa. Keďže medveď hnedý je celoročne chránený živočích, problematiku rieši Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej odbornej organizácie, a to Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Čo všetko môže v súvislosti s medveďmi zásahový tím urobiť?

 Na základe § 65a, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny má oprávnenie zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojim správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí.

Kde všade na Slovensku pôsobia zásahové tímy medveďa hnedého?

Zásahový tím od svojho vzniku v roku 2014 prešiel reorganizáciou a v ostatnom čase potrebnou profesionalizáciou. Od decembra 2022  je zriadený ako samostatné oddelenie na Riaditeľstve Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky  a je rozdelený do piatich úsekov: Juh, Podpoľanie, Západ, Sever a Ponitrie.

Bežný človek by si mohol myslieť, že v súvislosti s medveďmi môžu zásahové tímy všetko. Aké zákony rámcujú ich prácu?  

V prvom rade je to zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, potom  sú to zákony o strelných zbraniach a strelive, o veterinárnej starostlivosti, zákon o poľovníctve, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o ochrane osobných údajov, o civilnom letectve, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ale aj trestný zákon. Riadime sa aj smernicami. Zásadnými sú smernice o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a rastlín, nariadenie o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín a regulácii obchodu s nimi, nariadenie o ochrane zvierat počas prepravy, a rôzne interné smernice a metodické postupy štátnej ochrany prírody. 

Čo je pre Slovensko z hľadiska výskytu medveďa hnedého charakteristické? Možno aj výnimočné…

Pomôžem si štatistikou za minulý rok. Ten bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Zásahové tímy prijali  až 1 644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírením územia,na ktorom sa medveď dnes vyskytuje, sa pochopiteľne zvýšil aj zoznam miest a obcí, z ktorých hlásenia o výskyte, stretoch, incidentoch a škodách, ktoré medveď spôsobil prichádzali.

Buďme konkrétni.

Pohotovostné čísla zásahových tímov kontaktovalo vlani viac ako  330 obcí zo 60 okresov. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého. Prvenstvo si opäť pripísali úmrtia na železničných tratiach a cestnej komunikácii. Pod kolesami dopravných prostriedkov a na následky kolízie v minulom roku zahynulo 52 medveďov. Zásahovým tímom pre medveďa hnedého bolo v minulom roku usmrtených od jeho vzniku zatiaľ najviac – desať jedincov medveďa.

Autor titulnej fotografie:  Jaroslav Slašťan

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ďalší útok medveďa. Tentoraz v Liptovskej Sielnici

Ďalší útok medveďa – opäť na Liptove

by Články

Po útoku medveďa skončil 35-ročný muž s poranením hrudníka, zlomeninou rebier a úrazom chrbtice. Slovensko si zaknihovalo ďalší nepríjemný stret človeka a predátora.

Dnes dopoludnia sa na teritóriu Pozemkového spoločenstva urbariátu Liptovská Sielnica udial ďalší stret človeka a šelmy. Ako nám potvrdila Petra Klimešová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, do lokality bolo vyslaná ambulancia rýchlej zdravotnej služby k zranenému mužovi.  „Zranenia mal spôsobiť medveď a obeťou útoku je 35-ročný muž, ktorého po prvom ošetrení transportovali do nemocnice v Liptovskom Mikuláši,“ uviedla.

Doplnila ďalej, že muž mal poranený hrudník, zlomené rebrá a úraz chrbtice. 

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Medvede v Tatrách sa už prebúdzajú

Medveď je nepravý zimný spáč, už ho môžete stretnúť

by Články

Medveď nie je svišť, patrí k nepravým zimným spáčom a jeho stopy možno nájsť aj keď je krajina pod snehom. Aj teraz sa už potulujú okolo svojich brlohov.

Pripúšťa to aj člen Zásahového tímu medveďa hnedého – Sever Simon Lisý. „Táto zima je teplejšia a keďže medvede majú prerušovaný spánok, je možné, že sa už pohybujú v okolí svojich brlohov, kŕmia sa kadávermi, čistia les od uhynutých zvierat. No držia sa tam, kde majú momentálne potravu a nevyhľadávajú prítomnosť ľudí,“ informuje s tým, že skialpinisti a horolezci  a aj ľudia zo zásahového tímu vyššie v horách aj v priebehu zimy nájdu medvedie stopy, lebo medveď sa tiež potrebuje, napríklad, vyprázdniť. A nielen stopy, občas sa im maco aj ukáže.

Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, žeby ľudia teraz čase zbadali medveďa v blízkosti turistických chodníkov.

„No, ak by sa to stalo, treba zachovať pokoj, a to aj v prípade, že medveď sa postaví na zadné. Vtedy monitoruje terén a keď pochopí, že mu nehrozí nebezpečenstvo, stiahne sa. Človeka nevyhľadáva, keď zistí, že je v jeho blízkosti, utečie. Drvivá väčšina medveďov to tak urobí,“ upokojuje odborník.

Príroda je ale nevyspytateľná a je tu aj moment prekvapenia. Preto je dobre dešifrovať situáciu, keď sa medveď pripravuje na útok.

„Skláňa hlavu, stiahne uši, vysúva spodnú peru, vrčí, fučí. No aj vtedy treba vedieť, že najlepšie je zachovať pokoj, postupne cúvať, nerobiť prudké pohyby. Medveď často útok iba naznačí a keď zistí, že mu nič nehrozí, odíde,“  zhŕňa S. Lisý.

Prízvukuje, že sa teba držať chodníkov, nesnažiť sa pohybovať v húštinách a osamote, dať o sebe vedieť nejakým zvukom, rozhovorom. Medveď do prírody patrí a je prirodzené, že s približujúcim sa jarným obdobím už môže byť videný. 

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

Záchranárska akcia na SV pilieri Ganku

Desiatim ľuďom v horách už záchranári nedokázali pomôcť

by Články

Ilustračné foto: archív  Horskej záchrannej služby.

Najvyšší počet zásahov zaknihovali horskí záchranári počas uplynulej zimnej sezóny na území Nízkych Tatier a najčastejšie ich pomoc potrebovali Slováci. Desiatim ľuďom na horách a trom mimo horských oblastí už nedokázali pomôcť.

Uplynulú zimnú sezónu v slovenských horách ovplyvňovali protipandemické opatrenia Covidu-19 už iba veľmi okrajovo. Preto sa v lyžiarskych strediskách, ale aj v iných horských lokalitách pohybovalo množstvo ľudí a mnohí z nich potrebovali pomoc záchranárov. Počas zimnej sezóny 2022/23 zasahovali horskí záchranári v 2 259 prípadoch.

O tom, či je to veľa, alebo málo, netreba polemizovať, lebo ostatná sezóna sa s tými predchádzajúcimi „kovidovými“ nedá porovnávať. No pravdou je to, ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby, že do našich hôr sa vrátili nielen domáci, ale aj zahraniční turisti, lyžiari a horolezci.

Momentka z pátrania po skialpinistovi (28. 3.) v Nízkych Tatrách v oblasti Čertovice. Zdroj: HZS

Podľa záchranárskej štatistiky najvyšší počet zásahov – až 1 123 – bol vykonaný na území Nízkych Tatier. Je to logické, pretože tam sa nachádzajú naše najväčšie lyžiarske strediská, a tam sa vyskytlo aj najviac zranení. Zásahov, ktoré súviseli s lyžiarmi, bolo v Nízkych Tatrách 840. Pre porovnanie, na druhom mieste z hľadiska počtu zásahov bolo územie Malej Fatry (337), Veľkej Fatry (296) a Vysokých Tatier (238).

„ Lyžiari a snowboardisti sa na svahoch postarali o rušnú sezónu nielen v Nízkych Tatrách, ale v strediskách všetkých slovenských pohorí. Viac ako 71 percent záchranných akcií počas celej sezóny boli výjazdy na pomoc lyžiarom,  presne 1 618,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby. Dopĺňa, že aj napriek narastajúcemu trendu a obľube skialpinizmu, počet zásahov horských záchranárov, ktorí pomáhali skialpinistom v teréne, bol iba 38, čo je 1,68 percent z celkového počtu.

Horskí záchranári sa 11. 4. venovali aj pomoci chlapcovi po úraze v Jasnej. Zdroj: HZS

Hoci sa položartom, polovážne uvádza, že zraňovať sa chodia do našich hôr najviac Česi, pravda je taká, že v minulej sezóne potrebovali pomoc záchranárov najčastejšie Slováci. Tvorili až 47,63 percenta z celkového počtu zachraňovaných osôb. Je to výrazné číslo v porovnaní s turistami poľskej (18,24 percent) a českej (7,88 percenta) národnosti. Je to pochopiteľné, keďže drvivú časť návštevníkov stredísk a terénov hôr z radov lyžiarov, skialpinistov a turistov boli tvorili domáci.

Väčšina záchranárskych akcií bola úspešná, no desiatim návštevníkom našich hôr a trom mimo horských oblastí záchranári nedokázali pomôcť.

Medvedia ruja 1

Počas ruje nie je o tragédie v medvedej ríši núdza

by Články

Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

O jelenej ruji vedia milovníci prírody takmer všetko. O medvedej máločo. Pritom práve v ríši hnedých šeliem nie je o tragédie počas nej núdza.

Jedna sa stala nedávno a obeťou stretu dvoch medveďov sa stala medvedica, ktorú našli mŕtvu v oblasti Javorovej doliny pri Belianskych Tatrách. Osudným sa jej zrejme stal pád lavínovým žľabom, takto sa k príčinám úhynu asi päť rokov starej medvedice vyjadrili pracovníci Tatranského národného parku.

Približne dvesto metrov nad nehybným telom zvieraťa našli kusy srsti, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že na starom lesníckom chodníku sa medvedica pravdepodobne stretla so samcom, ktorý sa s ňou chcel páriť, a chcela mu uniknúť.

Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch a návštevníci hôr by mali rátať s tým, že sa môžu častejšie stretnúť s medvedicou a jej mláďatami, ktorá ich chráni pred samcom aj tým, že schádza do predhoria, alebo aj ešte bližšie k ľuďom.

Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch

Medvede si teraz hľadajú nového partnera. Môžu schádzať až k ľudským obydliam. Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

„Ak medveď stretne medvedicu, ktorá vodí so sebou mláďatá, má tendenciu ich zlikvidovať, aby sa medvedica skôr dostala do ruje,“ opisuje kolobeh života našej najväčšej šelmy zoologička Mária Apfelová.

A pokračuje: „Pokiaľ totiž medvedica dojčí, nie je u nej možná ovulácia a nie je ochotná páriť sa. Ak samec zabije mláďatá, medvedica príde do ruje skôr a je väčšia šanca, že medveď zabezpečí, aby sa jeho gény dostali ďalej a žili v ďalších potomkoch.“

Zoologička dodáva, že medvedice sa preto snažia opustiť priestor s dominantnými samcami, vychádzajú do predhoria, do remízok na poliach, snažia sa nájsť so svojimi mláďatami bezpečie a prichádzajú bližšie k ľudským obydliam, lebo vedia, že pri nich nájdu ochranu i potravu a že veľké samce tam za nimi neprídu.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

„Zdrojom potravy blízko ľudí môžu pre nich byť nezabezpečené odpadky, vyhodené potraviny, otvorené komposty na konci pozemkov, ovocie, včely, slabo zabezpečené hospodárske zvieratá, alebo aj vyhodené zvyšky zvierat po domácich zabíjačkách. Na tom všetkom si vedia pochutiť, tam nájdu zdroj energie, ktorú práve v čase ruje pri hľadaní nového partnera a v úsilí dať zrod novej generácii, strácajú,“ dodáva M. Apfelová s tým, že práve v tom čase sa môžu naučiť na nový zdroj potravy, ktorú budú vyhľadávať aj neskôr a odovzdajú túto informáciu aj svojim mláďatám.

„To je riziko obdobia ruje,“ hovorí zoologička a upozorňuje, aby sme okolie svojich domov, či bytoviek na sídliskách, nemenili na špajzu pre medvedích návštevníkov a mysleli na prevenciu rovnako ako aj na ochranu našich zvierat.

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

by Články

V piatom diele druhej podcastovej série S batohom cez hory sa venujeme medveďom alebo konkrétnejšie jednému medveďovi. Už na začiatku cesty na Hrebienok sa dvojica mladých turistov Tánička a Vladko rozprávala o týchto zvieratách a o tom, že v Tatrách ich môžete ľahko stretnúť.

Na otázku, čo by robil, keby stretol medveďa Vladko najprv odpovedal, že by bežal čo najďalej, ale potom si to rozmyslel a povedal, že by si radšej ľahol na zem, nehýbal sa, prípadne by sa prikryl batohom. Ostatným turistom odporučil, že v každom prípade by sme nemali panikáriť, nekričať a už vôbec si medveďa nenatáčať. Treba ho len pokojne a v tichosti oblúkom obísť. Najlepšie tým smerom, odkiaľ sme prišli.

Tánička Vladkovi prezradila, že v Tatrách je jeden medveď, s ktorým stretnúť sa je veľmi milý zážitok. Je to takmer dva a pol metra dlhý oceľový medveď Kubo, známy ako patrón Hrebienka. Práve k nemu sa naša dvojica mladých podcasterov vybrala. Najprv vlakom do Starého Smokovca, kde nezabudli pripomenúť, že toto mesto navštívi každý rok takmer milión ľudí. Zo železničnej stanice potom po zelenej značke k pozemnej lanovke. Opäť sa dohodli, že nevyužijú tento dopravný prostriedok, ale ako správni turisti pôjdu po svojich.

Po ceste videli najdlhšiu sánkarskú dráhu na Slovensku, ktorá má dva a pol kilometra a dá sa po nej jazdiť aj v noci. Vladka vyľakal neznámy zvuk, myslel si, že je to medveď, lebo v Tatrách ich môžete stretnúť skoro kdekoľvek, ale bol to len kolobežkár. Pri smerovníku na Hrebienku, ktorý je východiskovým bodom pre viaceré vysokohorské túry, sa pokochali výhľadmi na scenériu tatranských štítov s dominantným Lomnickým či Kežmarským štítom, ale aj smerom dole na Podtatranskú kotlinu.

Potom konečne zbadali medveďa, ale toho kovového. Váži 350 kilogramov, zuby má zo železných klinov, oči z polodrahokamov a nehryzie. Ešte si stihli kúsok od neho pozrieť náučný chodník s deviatimi tabuľami, v rámci ktorého sa dozviete niečo o turistických chodníkoch a spôsobe ich značenia, ale aj o histórii prvej tatranskej útulne – Rainerovej chaty.

Na konci výletu si spomenuli na jedinečný dóm z ľadu, ktorý každý rok stavajú na Hrebienku a dohodli sa, že na budúcu zimu ho opäť navštívia. Vychutnajte si pohľad na Tatry detskými očami aj v podcaste Po stopách medveďa, patróna Hrebienka, ktorý nájdete na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Nízke Tatry počasie

Skialp na Ďumbier z Liptova i Horehronia

by ČlánkyĎumbierĎumbier

V horských oblastiach už máme súvislú snehovú pokrývku, ktorá pravidelne pribúda. Vyznávači skialpu preto nemusia čakať na vhodné podmienky, ale naplánovať si výlet a vyraziť. Medzi zaujímavé tipy patrí aj výstup na prekrásny Ďumbier, najvyšší vrch Nízkych Tatier.

Titulná fotografia: Dana Dubcova Nemcokova

Na jeho vrchol sa dá ísť z Liptova aj z Horehronia. Na liptovskej strane je začiatočným bodom parkovisko v obci Lúčky. Sklon zjazdovky s názvom Turistická našu výkonnosť veľmi nepreverí, patrí medzi najmiernejšie v Jasnej. Po približne dva a pol kilometri sa napojíme na červený turistický chodník. Cesta sa otáča doľava do lesa, ideme mierne dole kopcom, potom do ústia Širokej doliny. Práve tu na vás čakajú prvé výhľady, pretože dovtedy im bráni les.

Pokračujeme zeleným turistických chodníkom na Krúpovu hoľu, sklon kopca sa začína postupne zvyšovať. Hore na Krúpovej holi prejdeme na červenú značku, na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. To už je na vrchol Ďumbiera len asi kilometer. Čaká na vás kruhový výhľad – scenéria takmer všetkých horstiev stredného a severného Slovenska.

Späť sa zvezieme po hrebeni, nasleduje zjazd z Krúpovej hole. Menej skúsení skialpinisti môžu ísť ďalej po hrebeni až na Chopok a odtiaľ sa spustiť po upravených zjazdovkách. Snehu je už teraz dosť, takže problémy s prípadným prenášaním lyží na niektorých úsekoch odpadajú.

Obľúbené sú aj skialpové trasy na Ďumbier z druhej strany – z Horehronia. Z Trangošky na vrchol je to približne 4,5 kilometra s prevýšením 940 m. Po zelenej značke k Jaskyni mŕtvych netopierov, pri Chate M. R. Štefánika potom červeným značením k Rázcestiu na Krúpovo sedlo a až hore na Ďumbier.

Na tento vrchol ležiaci na hlavnom hrebeni pohoria medzi Králičkou a Krúpovou hoľou sa dostanete na skialpových lyžiach aj z Mýta pod Ďumbierom alebo z Čertovice. Prípadne môžete začať v Mýte pod Ďumbierom, vyjsť hore a dole zísť na Čertovicu.

Pripomíname, že pri každom pohybe v neupravenom horskom teréne by sme mali mať so sebou lavínovú výbavu. Sneh stále pribúda a nie je ešte pevne zviazaný s podložkou, preto netreba podceňovať situáciu a vychutnávať si pobyt v prírode čo najbezpečnejšie.

Medveď na horách.

Na túre si dajte pozor aj na medvede

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Staré príslovie: „Nečakaj v zime medveďa“, tento rok neplatí. Vysoké teploty a príroda bez snehu spôsobili, že tieto veľké zvieratá chodia po lesoch a hľadajú si potravu. Svedčia o tom skúsenosti turistov v rôznych oblastiach Slovenska. Na sociálnych sieťach kolujú fotografie a videá, ktoré tento stav priamo dokumentujú.

Titulná fotografia: Milos Monka

Liptov, Nízke a Vysoké Tatry

Pri túre preto buďte obozretní, aj v tomto zimnom období sa môžete stretnúť s medveďom. Konkrétne na Liptove, v Nízkych i Vysokých Tatrách, ale aj v iných pohoriach, napríklad vo Veľkej Fatre. Hlavne na miestach, kde lesníci prikrmujú zver obilím, kukuricou, prípadne zeleninou a ovocím. To sú zdroje, ktorými medveď nepohrdne, naopak, seno pre neho nie je zaujímavé.

Pre turistov platí to isté, čo v letných mesiacoch – treba sa držať turistického chodníka, nevzďaľovať sa od neho. V prípade, že uvidíme medvedie stopy, netreba hneď podliehať panike. Ukazujú nám, že tadeto medveď išiel, ale stopy môžu byť staré aj niekoľko dní. Nemali by sme sa pohybovať v hustých porastoch pri zdrojoch potravy, hlavne ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa. Ak si nie sme istí, mali by sme sa rozprávať alebo pískať, a takto oboznámiť medveďa o našej prítomnosti. Ak o nás vie, väčšinou sa nám vyhne.

Ak sa už nedá vyhnúť stretu s medveďom, odborníci odporúčajú byť pasívny. Ľahnúť si na zem na brucho, rukami si kryť hlavu. Medveď vycíti, že nie ste nebezpečný a zvyčajne odíde. Určite sa s ním nesnažte nejakým spôsobom bojovať alebo pred ním utekať.

Podľa stránky enviroportal.sk je zimná hibernácia pre medvede veľmi dôležitá, ak však v nižších polohách nenapadne počas zimy sneh, môžu sa potulovať v okolí svojich brlohov a hľadať si potravu. Napriek mnohým výskumom ešte nie sú viaceré otázky z tejto oblasti zodpovedané. Každý medveď je iný, aj okolnosti, počas ktorých sa pohybuje v našej blízkosti. Je preto potrebné snažiť sa znížiť možnosť stretu s týmto pánom našich hôr.