Cart is empty 
Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.
Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.
Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.
Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.
„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.
Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.
Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.
Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.
Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.
Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.
