Nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku

História Tatier na jednom mieste. Navštívte toto múzeum.

Dejiny našich veľhôr a hlavne podtatranskej oblasti sú bohaté a siahajú hlboko do minulosti. Svedčí o tom aj nález výliatku mozgovne neandertálskej ženy so zvyškami kostného tkaniva v Gánovciach-Hrádku starý približne 100-tisíc rokov.

Pozrieť si ho môžete v Podtatranskom múzeu v Poprade, kde je súčasťou expozície nazvanej Poprad a okolie v zrkadle vekov. Nachádza sa v zrekonštruovaných priestoroch a dozviete sa v nej veľa vecí o spoločenskom, hospodárskom i kultúrnom živote mesta a jeho okolia od praveku až po súčasnosť. V priebehu mladšej a neskorej doby kamennej (5700 – 2200 pred n. l.) sa v tejto oblasti vyskytovali spoločenstvá ľudí, ktoré tu zanechali výrazné stopy.

V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.
V kameni je odtlačok ľudskej kosti. Patrí medzi najstaršie na našom území. Foto: Ľudovít Andok.

Rozvoj pokračoval aj v dobe bronzovej (2200 – 750 pred n. l.), tu sa už dá dokázať kontakt tunajších ľudí s vyspelými civilizáciami východného Stredomoria. Naopak, temné zvyky prezrádza nález studne z Gánoviec svedčiaci o ľudských obetiach.

Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie pravekých ľudí pod Tatrami. Foto: Ľudovít Andok.

V 6. a 7. storočí nášho letopočtu už boli pod Tatrami Slovania. Najstaršie doklady o ich osídlení na tomto území odkryli v rokoch 2009 až 2011 v úseku Jánovce-Jablonov v Spišskom Štvrtku a Iliašovciach. Sú to sídliskové objekty s jednoduchou keramikou pražskej kultúry, zemnicové príbytky s kamennými pieckami v rohoch obydlí. Predpokladá sa, že jedno z hradísk bolo aj v okolí Popradu. Vo Veľkej Lomnici našli viaceré železné hrivny v tvare sekery, ktorými sa platilo pred používaním mincí

Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.
Pracovné náradie a veci osobnej potreby s obdobia osídlenia Slovanmi. Foto: Ľudovít Andok.

Stredovek sa na Spiši spája s nemeckou kolonizáciou. Jeho obyvatelia bohatli z rozvíjajúceho sa obchodu a remesiel. Spolu s touto produkciou si remeselníci zakladajú cechy. V mestách sa konali pravidelné trhy a jarmoky, ktoré povoľoval panovník.

Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Fragment z pôvodného južného portálu kostola sv. Egídia v Poprade. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.
Stredoveké zbrane, náradie a nádoby. Foto: Ľudovít Andok.

Okrem najstaršej histórie podtatranskej oblasti si v expozícii Poprad a okolie v zrkadle vekov môžete pozrieť aj exponáty týkajúce sa zrodu mesta a jeho histórie až po súčasnosť. Ide o príbeh premeny územia s drsnými klimatickým podmienkami v dávnej minulosti na moderné mesto s potenciálom do budúcnosti. Ak počasie v Tatrách práve nepraje turistike či inej aktivite vonku, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Prospekt prvej Loveckej výstavy pre Slovensko v Karpatskom múzeu v Poprade v roku 1926. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Kronika Tatranského pohára v ľadovom hokeji. Foto: Gabriela Kinčoková.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.
Plagáty Medzinárodného festivalu horských filmov. Foto: Ľudovít Andok.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Kežmarský hrad navštevujú aj lovci duchov

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.

Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.

Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.

Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.
Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.

Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.

„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.

Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.

Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.
Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.

Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.

Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.

Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.
Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.

Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.

Kežmarský hrad

Kežmarok nie sú iba remeslá, tamojšie múzeum ponúka aj iné rarity

Foto:  Mesto Kežmarok

Podtatranské mesto Kežmarok Slováci poznajú predovšetkým cez júlový jarmok tradičných remesiel. No ich pozornosť si určite zaslúži aj Múzeum v Kežmarku. Jeho súčasťou je aj Kežmarský hrad.

Otvorme jeho brány a nazrime, čo si v ňom návštevník môže pozrieť.  K jeho stálym expozíciám patrí prehliadka historických vozidiel a hasičskej techniky. Unikátne autá a motorky fascinujú návštevníkov, obdiv vzbudzuje hlavne hasičské auto Škoda 154 z roku 1929, ktoré je jediné svojho druhu v Európe.

Expozícia historických vozidiel

Veterány na Kežmarskom hrade. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Návštevníci si ale môžu vybrať aj z ďalších stálych expozícií hradu. Napríklad tú, ktorá sa venuje cechom a remeslám, keďže v meste kedysi existovalo až 36 samostatných cechov.

Zaujímavá je aj radničná miestnosť so zariadením niekdajšej kežmarskej radnice so symbolmi privilégií Kežmarku. Alebo si treba pozrieť expozíciu zbraní či streleckého bratstva v Kežmarku, ale aj expozíciu venovanú rodine Tököli, keďže kedysi vlastnila hrad a patrilo do nej i knieža Imrich Tököli, vodca jedného z protihabsburgských povstaní.

Dobová lekáreň v Kežmarku

Dobová lekáreň v Múzeu Kežmarok. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Milovníkov histórie možno nadchne prehliadka lekárne venovaná spolku spišských lekárov a lekárnikov, alebo hoci aj expozícia venovaná životu a dielu Dr. Vojtecha Alexandra, ktorý si ako prvý lekár na Slovensku zaobstaral röntgenový prístroj.

Romantici zase ocenia prehliadku hladomorne a vyhliadkovej veže, čo pripomína nešťastný osud bohatej hradnej panej Beaty Laskej. Šľachtičná absolvovala prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier bez dovolenia manžela, a ten ju kruto potrestal dlhoročným väzením. 

Na hrade návštevníci nájdu aj expozíciu dokumentujúcu politický rozvoj mesta, galériu s historickými portrétmi, hradnú kaplnku, ktorú postavili pre Máriu Gyulaffy a v tamojšej hrobke je pochovaná, ale aj expozíciu venovanú vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám a lapidárium s kamennými článkami pochádzajúcimi zo sakrálnych a svetských stavieb.

Múzeum bytovej kultúry

Múzeum bytovej kultúry v Kežmarku. Foto:  Múzeum v Kežmarku

Druhou časťou Múzea v Kežmarku je Múzeum bytovej kultúry so sídlom v meštianskom dome, ktorý patril rodine zlatníka Daniela Haltza. Je v ňom expozícia dokumentujúca vývoj nábytku z obdobia 17. až 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj hodiny, bytový textil, osobné predmety a odevné doplnky. K unikátom patrí napríklad pec so soškou „holohlavého“ havrana, vyhynutého vtáka z tatranskej oblasti, ktorá pochádza z kaštieľa v Huncovciach.

Móda 19. storočia

Múzeum v Kežmarku má aj výstavnú sieň a v tej je momentálne inštalovaná výstava Móda 19. storočia. Pozrieť si ju môžete ešte do 9. februára 2024. Výstavy sa pravidelne obmieňajú. Výstavná sieň sídli v Kežmarku na Ulici Dr. Alexandra 11.

Tatranská galéria v Poprade

Sídlom Tatranskej galérie je skvost – rekonštruovaná parná elektráreň

Foto:  Prešovský samosprávny kraj

Tatranská galéria vznikla v roku 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec a dodnes fungujúca výstavná sieň – Vila Flóra. Svojou akvizičnou, vedeckovýskumnou a výstavnou činnosťou spracováva a verejnosti približuje tvorbu najmä výtvarných umelcov Spiša a širšieho východoslovenského regiónu, ale prezentuje aj významné osobnosti slovenského výtvarného diania.

Po viacerých miestach pôsobenia sa definitívne usídlila v Poprade a dnes svoju činnosť prezentuje v bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici, ale aj v iných kultúrnych inštitúciách podtatranského regiónu.

Budova Elektrárne je rovnako príťažlivá pre náhodných okoloidúcich, návštevníkov galérie, ale aj pre profesionálnych tvorcov v oblasti architektúry, záchrany technických pamiatok, či technického inžinierstva.

Zaujmú ich predovšetkým dokonalé detaily stavby, veľkorysé priestorové riešenie i jej celkový architektonický dojem, ktorý vyžaruje dobovú atmosféru. 

Jedna z výstavných hál Tatranskej galérie.

Foto:  Tatranská galéria Poprad

Galéria v bývalých surových priemyselných priestoroch organizuje celoslovenské a medzinárodné výstavné akcie s presahmi do netradičných kultúrnych aktivít. Kredit galérii získala už prvá výstava v týchto priestoroch Severné Anglicko na severnom Slovensku a galéria začala postupne získavať cveng aj vo svete. Návštevníci v nej zakaždým nájdu zaujímavé výstavy.

Do portfólia Tatranskej galérie stále patrí Vila Flóra v Starom Smokovci, ktorú pred niekoľkými rokmi rekonštruovali a jej priestory patria výtvarnému umeniu spojenému s témou Tatier.

Ďalšou zo stálych expozícií Tatranskej galérie je Galéria Ferdinanda Kleinbergera Katonu v Spišskej Starej Vsi umiestnená v budove Ľudovej banky. Nachádza sa v nej približne polstovka olejomalieb a tridsať kresieb tohto autora. Katona bol významný maďarský majster krajinomalieb, ktorý sa narodil v Spišskej Starej Vsi a ako začínajúci umelec sa inšpiroval Ladislavom Medňanským.  

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Podtatranské múzeum patrí k Popradu už takmer 150 rokov

Foto: Podtatranské múzeum v Poprade.

Ak hľadáte počas návštevy Vysokých Tatier okrem športového vyžitia a aktívneho oddychu aj možnosti dozvedieť sa niečo viac o regióne pod našimi veľhorami, skúste Podtatranské múzeum v Poprade.

V historickej budove na vás čakajú dve stále expozície. Prvá z nich – Knieža z Popradu a jeho hrobka, vychádza z archeologického nálezu európskeho významu, keď v roku 2005 objavili počas stavebných prác v Poprade – Matejovciach dokonale zachovanú hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia nášho letopočtu. Na výskume tohto nálezu sa spolu so slovenskými vedcami podieľajú špecialisti z nemeckého Schleswigu a bádatelia z ďalších štátov (Dánsko, Belgicko, USA, Česká republika, Maďarsko a iné).

Druhá stála expozícia má názov Poprad a okolie v zrkadle vekov. Je rozdelená do piatich častí podľa časových úsekov a poskytuje návštevníkom informácie o živote a prírodnom prostredí mesta a okolia od praveku po súčasnosť. Na webových stránkach múzea si môžete pozrieť tieto expozície aj formou virtuálnej prehliadky s komentárom.

V Podtatranskom múzeu spravujú približne 52 500 kusov zbierkových predmetov, v knižnici majú viac ako 18 000 zväzkov vzácnych kníh. Pobočku má v Spišskej Sobote, kde sú štyri stále expozície: Cechy a remeslá, Meštianske bývanie, Vznešenosť a pokora a Osobnosti Spišskej Soboty.

Múzeum v Poprade prešlo počas mnohých desaťročí rôznymi etapami vývoja. Jeho predchodcami boli Karpatské múzeum v Kežmarku a Tatranské múzeum vo Veľkej. Muzeálna spoločnosť Velického Tatranského múzea sprístupnila svoju prvú expozíciu v roku 1882. Pre Karpatské múzeum v Poprade postavil Uhorský karpatský spolok samostatnú budovu, v roku 1887 v nej otvorili expozície pre verejnosť. Po roku 1945 zlúčili obe samostatné spolkové múzeá do jedného so sídlom v Poprade. Svoj dnešný názov má od roku 1967.