Ste riaditeľom Strediska lavínovej prevencie HZS, od minulého roku má nové sídlo v Žiari. Čo vás čaká v tomto roku okrem bežnej práce?
Našťastie sme sa v minulých rokoch technicky a technologicky aj vďaka európskym projektom posunuli, sme dobre vybavení. Sieť meteostaníc, vybudovaný diaľkový odstrel lavín či drony, ktoré využívame pri mapovaní lavín a záchranných akciách a iná technika, si ale bude vyžadovať údržbu. Takže, zameriame sa na to. No chceli by sme ísť aj do účinnejšej prevencie a informovanosti , uvažujeme o vytvorení mapového serveru tak, aby ľudia vedeli rýchlejšie identifikovať miesta, kde hrozia lavíny a mohli sa s varovaniami zoznámiť skôr, ako pôjdu do hôr. Možno začneme pracovať aj na nejakej knihe či brožúrke o lavínach, ktorá by túto tému viac priblížila návštevníkom hôr.
Čím sa zaoberá lavínový špecialista v lete?
Klasická otázka. Ale nie je ťažké na ňu odpovedať, lebo práce máme naozaj dosť. Predovšetkým, vyhodnocujeme zimu, vytvárame grafické, textové, štatistické a iné výstupy, ktoré publikujeme jednak na internete a najmä v publikácii – ročenke Sneh a lavíny 20xx/20xx. Po zimnej sezóne sa ukážu aj poškodenia meteostaníc, takže sa venujeme ich údržbe a servisu. V rámci horského záchranárstva máme tréningy i pátrania pomocou dronov. Ale mapujeme aj škody po extrémnych lavínach a geohazardoch pomocou dronov, modelujeme lavíny. Občas sa pritrafí aj vypracovanie štúdie lavínového ohrozenie v nejakej oblasti. Na jeseň minulého roku to bolo napríklad v Krkonošiach. V lete sa organizujú aj stretnutia, workshopy či konferencie na tému spolupráce s európskymi lavínovými službami, na ktorých sa zúčastňujeme.
Takže, hoci lavíny v lete nepadajú, na nudu niet času.
Presne tak. A to som ešte nespomenul udržiavanie kondície a techniky v horách a na skale, čo súvisí aj s bežnou záchranárskou praxou.
Čo vás na vašej práci najviac baví?
Je to práca v horách, čo je úžasné. Je to práca o pohybe v teréne, keď robíme snehový profil či test stability snehovej pokrývky, často sme aj na lyžiach, čo mám rád, lebo som fanúšik skialpinizmu. No baví ma aj jej odborná časť, práca so špeciálnymi softvérmi v kancelárii pri počítači, keď dávame dohromady predpoveď, venujeme sa analýze dát a formulovaniu odporučení či východísk v súvislosti s lavínovou prevenciou. Je to dobrá kombinácia fyzickej a tvorivej práce.
Čo je na nej najťažšie?
Možno byrokracia? No sme v štátnej službe, zastrešuje nás ministerstvo vnútra, čo si vyžaduje ctiť si isté pravidlá, takže sme sa naučili ich rešpektovať. Ale najťažšie je niekedy rozhodnúť sa medzi stupňami lavínového nebezpečenstva – či vydám dvojku alebo trojku. Niekedy aj pol dňa nad tým uvažujem, kým sa rozhodnem. No na druhej strane je tu potom zadosťučinenie, keď sa predpoveď naplní a dôjde mi, že som sa rozhodol správne.
Aká bola vaša cesta za postom lavínového špecialistu?
Skončil som prírodovedeckú fakultu v odbore geografia a kartografia so špecializáciou hydrológia – klimatológia, čo má relatívne blízko k snehu a lavínam. Od mala som mal rád hory a počas vysokoškolského štúdia sa to ešte viac prehĺbilo. V tom čase som začal chodiť do vyšších hôr najmä vďaka skialpinizmu a sledoval som lavínové predpovede. Ani vo sne by mi vtedy nebolo napadlo, že raz budem robiť aj ja lavínového špecialistu. Ale pravda je, že som túto prácu obdivoval a túžil som sa dostať do jej blízkosti.
Podarilo sa…
Najmä vďaka civilnej vojenskej službe, ktorú som v stredisku absolvoval. Spoznal som kolektív, prácu a keď na tomto pracovisku neskôr hľadali človeka do tímu s odbornosťou, ktorú som vyštudoval, prihlásil som sa a vybrali ma. V decembri bude dvadsať rokov, čo v Stredisku lavínovej prevencie robím.
Ak by dnes niekto zatúžil stať sa súčasťou vášho kolektívu, čo musí urobiť? Aké predpoklady musí spĺňať?
Dnes sa už robí výberové konanie, čo v mojich začiatkoch v takom rozsahu nebolo. Naše povolanie vtedy nelákalo veľa ľudí, bolo finančne, rovnako ako v horskej službe, poddimenzované. Ľudia sa k nám nehrnuli. Dnes sme súčasťou štátnej služby, podmienky práce i jej materiálne zázemie sa zlepšili a vzrástli aj nároky na výber ľudí, ktorí musia prejsť nielen testom odborných vedomostí, ale aj náročným fyzickými testami.
.