Súťaž dvojíc skialpinistov v Tatrách je jednou z najnáročnejších v Európe.

Mimoriadne: Skialpinisti z celej Európy súťažia v Tatrách

Tri dni, tri etapy, tri doliny, spolu 60 km a približne 6 600-metrové prevýšenie. To sú základné fakty o pretekoch Bokami Západných Tatier, ktoré sa uskutočňujú od dnes do soboty – 16. marca.

Trojdňové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier sa uskutočňujú pod záštitou Slovenského horolezeckého spolu JAMES a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu skialpinistických pretekov v Západných Tatrách, ktorej korene siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Majú vynikajúce renomé, patria k najnáročnejším skialpinistickým pretekom v strednej Európe a svojím viacdňovým trvaním sú v európskom kontexte raritou.

Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.
Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.

Podujatie, ktoré prepája Liptov a Oravu, organizujú tri skialpinisticko-horolezecké kluby v troch dolinách a okrem Slovákov už tradične na nich štartujú Česi i Poliaci, ale aj atléti z rôznych kútov Európy. V súlade s podmienkami pretekov sú v jednotlivých etapách zapracované aj technické úseky, fixy, výstupy na mačkách či ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skalách. K tomu sa pridávajú zjazdy v náročnom teréne.

Preteká sa dnes v Spálenej doline v oblasti Salatína a Brestovej, zajtra to bude v Bobroveckej doline v oblasti Babky a Sivého vrchu a v sobou už tradične aj v Žiarskej doline v oblasti Baníkov a Troch Kôp.

Tohtoročnou novinkou je zúženie súťažných možností pre juniorov. V tejto kategórii bude možné pretekať iba v poslednej etape – 16. marca. Vyvrcholením podujatia bude verejná afterpárty v Horskom hoteli Mních v Bobroveckej doline spojená s občerstvením, premietaním filmov a fotiek a aj s kapelou. 

Autor titulnej fotografie: archív Bokami Západných Tatier

Obydlia si bobor vodný buduje aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží

Vedeli ste, že toto zviera ničí aj tatranské rieky?

Veľkou témou Slovákov sú aktuálne upytliačené zvieratá. Spájajú sa najmä s tatranskou riekou Belá a po vydre riečnej sa v nastraženej pasci ocitol ďalší živočích európskeho významu – bobor vodný.

Rieka Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka a smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa vlieva do Váhu. Bobry v nej žijú, upytliačený jedinec sa našiel v katastri Liptovskej Kokavy pod Tatrami. Zabila ho pasca, ktorá by mohla byť nebezpečná aj pre psy či človeka.

Bobor vodný
Bobor vodný. Autor foografie: Wikipedia

Podľa medializovaných informácií, prípad rieši enviropolícia. Spoločenská hodnota bobra vodného je vyčíslená na dvetisíc eur. Informácie zo Správy TANAP-u pokračujú ubezpečením, že okoliu rieky Belá bude venovaná zvýšená pozornosť.

Bobor vodný je chránený živočích. Okrem Tatier ho v posledných dňoch zaregistrovali aj v Košiciach. Ozvali sa aj hlasy, že tento náš najväčší hlodavec je premnožený. Dokonca, koniec jeho  ochrany naznačil v statuse na sociálnej sieti po výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. No zatiaľ sa neodohralo nič také, čo by pozíciu ochrany bobra vodného u nás ohrozilo.

Hoci dominantným miestom jeho výskytu boli donedávna iné regióny Slovenska, dôsledky jeho činnosti zachytili turisti už aj pod Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách, kde sa prechodne vyskytuje. Ondrej Števko videl nedávno ohlodané jarabiny, hoci v okolí bolo pol metra snehu a pleso zamrznuté.  Potvrdil to aj Ján Hlavčo s tým, že aj podľa neho sa bobry činili, bolo po nich vidieť pobytové znaky. Za vidna sa pred ľuďmi schovali. Sú tam doma, príroda je ich, pridala sa Michaela Spišiaková.

Bobor vodný a jeho dielo
Bobor vodný a jeho dielo. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Bobor obľubuje pokojné vody, mäkké drevo, ako sú vŕby, topole, jelše, brezy, uvádza Wikipédia. Je pravdou, že ide o staviteľského majstra. Stavia hrádze, na brehoch vytvára brlohy s východom pod vodnou hladinou. Zviera môže dorastať do dĺžky až jedného metra a vážiť okolo 30 kilogramov. V zime ho chráni mimoriadne hustá a mastná srsť. Nespí, dokáže plávať aj pod ľadom. Vo vode vydrží až 15 minút. Raritou je jeho chrup s mohutnými hryzákmi, ktoré mu neustále dorastajú. Dožíva sa až 15 – 20 rokov a nemá prirodzeného nepriateľa.

Práve jeho schopnosť prežiť je dôvodom obáv z premnoženia, čo sa spája s ďalšou – bobry likvidujú stromy. Rad radom. Ak jeden ohradíte, čo je podľa ochranárov jednou z bariér proti hryzákom zvieraťa, nájde si ďalší.

Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny
Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Hrádze, ktoré buduje, môžu pri vysokých zrážkach  spôsobiť záplavy, čo ohrozuje ľudí a ich majetok. Preto v odôvodnených prípadoch môže ministerstvo životného prostredia udeliť výnimku na odchyt a premiestnenie alebo aj usmrtenie bobra, ak niektorý jedinec spôsobuje závažné školy, uviedol pre  denník Korzár odbor komunikácie ministerstva životného prostredia.

V manuáli, ktorý vydala Štátna ochrana prírody v súvislosti s bobrami, sa ale uvádzajú aj pozitíva, ktoré bobor môže prírode dať. Napríklad – bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokrade, ktoré sú dôležitým ekosystémom v krajine, ovplyvňujú aj kvalitu vody. Tam, kde sa usadili, sú tône, postupne sa do ich susedstva vracajú živočíchy, ktorým dovtedy príroda v danom mieste nepriala. Teplota vody, ktorú bobria aktivita dokáže zvýšiť, svedčí aj rybám a ich rozmnožovaniu. Jazierka, ktoré vytvárajú, čistia vodu, zachytávajú škodlivé látky.    

Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

Aktualizácia Návštevného poriadku TANAP-u

Nepáči sa vám návštevný poriadok? Píšte TANAP-u!

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku vstúpil do platnosti 15.decembra minulého roku. Pripravuje sa jeho aktualizácia. Podnety a návrhy na jeho zmenu môžete posielať na Správu TANAP-u do konca marca.

Práce na novom návštevnom poriadku Tatranského národného parku trvali šesť rokov, vstúpili do platnosti 15. decembra minulého roku. Podľa tvorcov tohto dokumentu odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi tohto najstaršieho národného parku na Slovensku.

 Jeho momentálna aktualizácia nadväzuje na informáciu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré otvorilo, v prípade potreby, možnosť úpravy návštevného poriadku. Správa TANAP-u sa momentálne v rámci prípravnej fázy aktualizácie návštevného poriadku obracia na verejnosť s výzvou poslať návrhy a pripomienky na prípadné zmeny a úpravy znenia tohto dokumentu, ktoré sa budú ďalej posudzovať.  

 Ako vo svojej tlačovej správe Správa TANAP-u uvádza, bude sa pripomienkami a návrhmi verejnosti zaoberať a posúdi ich v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny na území národného parku. „Po zapracovaní relevantných návrhov a pripomienok Správa TANAP-u odošle návrh na zmenu Návštevného poriadku Tatranského národného parku odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov, aby sa začal legislatívny proces s cieľom schválenia jeho aktualizácie,“ informuje tlačová správa.

Svoje návrhy a pripomienky môže verejnosť adresovať mailom na: sekretariat@tanap.sk do 31. marca 2024.

Autor titulnej fotografie: Maroš Marky Bednár

Z tohto miesta letel lyžiar dolu do Školského žľabu

Hrozivý pád poľského lyžiara mohol skončiť zle

Pri sedemnásťročnom poľskom lyžiarovi stáli v piatok všetci svätí. Prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny do Školského žľabu. Vyprostili ho odtiaľ záchranári. Mal šťastie, nezranil sa.

Stalo sa to ešte v piatok, ale stojí za to túto udalosť si pripomenúť, lebo sa môže pri nepozornosti lyžiarov zopakovať. Upozorňuje na to aj Horská záchranná služba a varuje návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej, že za zníženej viditeľnosti nemusí byť hrana Školského žľabu dostatočne viditeľná a ľahko môže dôjsť k úrazu, ktorý sa nemusí skončiť tak dobre ako ten piatkový.

Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej
Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej. Autor fotografie: HZS

Čo sa v piatok stalo? Horskí záchranári prijali tiesňové volanie pre 17-ročného poľského lyžiara.

„Spadol do Školského žľabu smerujúceho do Lukovej doliny. Lyžiar prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny, ale nebol zranený,“ uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba s tým, že na pomoc sa mu vybrali horskí záchranári z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry.

Za pomoci lanovej techniky ho vyprostili zo žľabu späť na zjazdovú trať. 

Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne
Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne. Autor fotografie: HZS

Autor titulnej fotografie: HZS

Lavínový špecialista Filip Kyzek

Lavínový špecialista: Ľudia by si mali viac všímať naše predpovede

V sezóne 2022/23 bolo v slovenských horách lavínami ohrozených 52 ľudí. Šiestich z nich našli pod snehom už bez známok života. S riaditeľom Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby, lavínovým špecialistom Filipom Kyzekom hovoríme aj o tom, prečo je potrebné sledovať lavínové predpovede.

Povolanie – lavínový špecialista znie Slovákom možno trochu exoticky. Ako vnímate svoju prácu? Ako niečo bežné, alebo výnimočné?

Je to pravda. Na slovenské pomery je to výnimočná práca. Iba málo ľudí sa jej venuje. Priamo v škole sa ani nevyučuje. Tejto témy sa trochu dotknú lesníci, meteorológovia, geografi, a tí, ktorí sa viac menej venujú geovedám. Človek získa skúsenosti s lavínami až v teréne. No, aby sa do tímu lavínových špecialistov dostal, musí získať vzdelanie v odboroch, ktoré som spomenul.

Koľko lavínových špecialistov má Slovensko?

Stredisko lavínovej prevencie je súčasťou Horskej záchrannej služby, ktorá zastrešuje približne 150 záchranárov, z nich je sedem lavínových špecialistov.

Lavíny nepadajú na celom Slovensku, do ktorých oblastí sa sústreďuje vaše pôsobenie?

Je to pravda, nepadajú všade, hoci teoreticky môžu. Lavíny padnú vtedy, keď zapôsobia predovšetkým dva faktory – sklon a množstvo zrážok, čo je vlastné vyšším pohoriam. Preto pôsobíme zhruba od Malej cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Ale lavína vie pri naplnení podmienok a veľkom úhrne snehu spadnúť aj vo Vihorlate či v Manínskej tiesňave v Strážovských vrchoch, čo sa už stalo, ale je to výnimočný prípad.

Prečo bolo potrebné u nás zriadiť Stredisko lavínovej prevencie?

Vyplynulo to z potreby predvídať pády lavín. Témou lavín sa ako prví začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre padla lavína, ktorá zničila časť osady Rybô a zabila osemnásť ľudí. No až po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier v roku 1956 sa pozorovaním vývoja podmienok na vznik lavín začali zaoberať viaceré skupiny odborníkov a na Chopku vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica pri meteorologickej stanici SHMÚ.

Lavínová tragédia v roku 1924, lavína zničila časť osady Rybô a zabila 18 ľudí
Lavínová tragédia v roku 1924, lavína zničila časť osady Rybô a zabila 18 ľudí. Autor fotografie: archív SLP HZS

Čo nasledovalo po týchto prvých krokoch?

V šesťdesiatych rokoch sa začali systematickejšie vykonávať aj profily snehovej prikrývky zamestnancami horskej služby a TANAP-u v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. No až v roku 1972 padlo definitívne rozhodnutie vybudovať na Slovensku špecializované pracovisko na výskum lavín a ich predpovedanie. Veľmi silno bolo toto rozhodnutie motivované katastrofou na Kubínskej holi, kde lavína v roku 1968 zasiahla 53 študentov na lyžiarskom výcviku, pričom šiesti zahynuli.

 Sú vo vyše polstoročnej histórii strediska míľniky, ktoré mimoriadne zmenili či presmerovali jeho prácu?

Týkajú sa väčšinou príchodu technológií – počítačov či meteorologických staníc. Prvý počítač prišiel do praxe lavínových špecialistov už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, prvá meteorologická stanica bola v Jasnej, kde malo naše stredisko sídlo štyri desiatky rokov, vybudovaná v roku 2001. Dnes ich už máme 47 a sú rozmiestnené v celom našom operačnom území. Z hľadiska organizácie práce bol dôležitým míľnikom rok 2003, vtedy došlo k zlúčeniu profesionálov z Horskej záchrannej služby a Štátnych lesov TANAP-u do jednej inštitúcie – Horskej záchrannej služby a jej súčasťou je aj Stredisko lavínovej prevencie.

Lavínoví špecialisti pri kontrole meteostanice
Lavínoví špecialisti pri kontrole meteostanice. Autor fotografie: archív FK

Spomínate techniku, prístroje, meteorologické stanice. V čom vám pomáhajú?

Umožňujú nám získať aktuálne informácie o počasí v horách, ktorého predpovede sú zároveň jednou z najdôležitejších podmienok pre lavínovú predpoveď. Dávajú nám obraz o tom, čo sa v horách deje, či môže udiať. A sú dôležité aj pre záchranárske zložky, nevynímajúc bežných návštevníkov, ktorí aj prostredníctvom nich dostanú informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť, či do hôr vôbec ísť a ak áno, kde.

Poďme si to rozobrať podrobnejšie? Čo je náplňou práce lavínového špecialistu?

Veľmi stručne, lebo je toho naozaj veľa a mnohé naše povinnosti súvisia aj s archiváciou údajov a vedeckými projektmi, do ktorých sme zapojení. No pre bežnú verejnosť  je dôležité vedieť, že počas zimy ide o denné sústreďovanie dát potrebných na posúdenie lavínovej situácie a vydávanie regionálneho lavínového bulletinu podľa medzinárodných pravidiel.

Ale nie je to všetko…

Venujeme sa aj pozorovaniu vývoja snehovej pokrývky a meteorologických podmienok vzniku lavín, ale aj operatívnym opatreniam proti lavínam – odstrelom lavín. Organizujeme kurzy a prednášky pre verejnosť, ale aj interné školenia v rámci Horskej záchrannej služby. Sústreďujeme sa tiež na budovanie sietí na automatizáciu zberu dát a šírenie informácií tými sieťami. 

Prečo je potrebné získavať informácie o lavínach a monitorovať ich?

Keby neexistovala lavínová predpoveď, keby nebol vydaný stupeň lavínového nebezpečenstva, ktoré sa určuje podľa medzinárodnej stupnice od jedna po päť, pohyb ľudí po horách by nelimitovalo riziko nebezpečenstva a rôzne túry či iné športové aktivity by sa mohli skončiť  ohrozením zdravia či života. Naše predpovede sledujú tisíce ľudí a mnohí si nevedia ani predstaviť, žeby zamierili do hôr bez toho, aby si naše výstrahy nepozreli.

Buďme konkrétni. Kde ich ľudia nájdu?

Najkomplexnejšie informácie o lavínach si možno pozrieť na stránke www.laviny.sk alebo blog.laviny.sk, kde sú aj komentáre k počasiu a lavínam, aktuálne články na túto tému, ale aj odkazy na históriu, ktorá sa viaže k téme lavín.

 Venujete sa evidencii všetkých lavín, ktoré v slovenských horách spadnú?

Je ich za sezónu i niekoľko stoviek, medzi nimi aj veľmi malé lavíny. Tie nás nezaujímajú, lebo vzhľadom na množstvo práce, ktoré by s tým bolo spojené a výsledok, ktorý by to prinieslo, nie sú dôležité. Snažíme sa sledovať  a popísať lavíny v terénoch, kde sa už niekedy stala nejaká lavínová nehoda, alebo kde padajú lavíny často. Týmto sa venujeme veľmi podrobne, lebo to má zmysel pre varovanie ľudí.

Súčasťou práce vášho strediska je aj odstreľovanie lavín. Kde a v akej situácii sa to robí?

Áno, je to súčasť praktickej prevencie pred pádom lavín a možným ohrozením ľudí. Riadený odstrel lavín vykonávame v strediskách, kde by lavína mohla ohroziť bežných lyžiarov na svahoch, ktorí nemajú pocit ohrozenia. Odstrel sa robí v stredisku Zverovka – Spálená a v Lomnickom sedle.

 Stredisko lavínovej prevencie spolupracuje s podobnými pracoviskami v zahraničí. Prečo je táto spolupráca dôležitá?

Aj Slováci dnes majú možnosť lyžovať na svahoch, alebo venovať sa skialpinizmu hocikde vo svete. Preto potrebujeme mať rovnaký pohľad na vec, teda na lavínovú predpoveď v ktorejkoľvek krajine spojenej so zimnými športmi. Používame rovnakú medzinárodnú stupnicu, slovenská trojka musí zodpovedať podobnej situácii napríklad v Tirolsku či hocikde inde. Dôležité je tiež, aby sme používali rovnakú terminológiu, grafické znaky/ikony, prístup k lavínovej predpovedi a jej prezentácii a vyhľadávaní.  Aj preto je nový dizajn stránky www.laviny.sk identický s podobnými prezentáciami lavínového nebezpečenstva v zahraničí.  Vie sa v nej rýchlo zorientovať aj cudzinec a náš turista zase v zahraničí v tamojších výstrahách lavínového nebezpečenstva.

a.

Meranie profilu snehovej prikrývky
Meranie profilu snehovej prikrývky. Autor fotografie: archív FK

Ste riaditeľom Strediska lavínovej prevencie HZS, od minulého roku má nové sídlo v Žiari. Čo vás čaká v tomto roku okrem bežnej práce?

Našťastie sme sa v minulých rokoch technicky a technologicky aj vďaka európskym projektom posunuli, sme dobre vybavení. Sieť meteostaníc, vybudovaný diaľkový odstrel lavín či drony, ktoré využívame pri mapovaní lavín a záchranných akciách a iná technika, si ale bude vyžadovať údržbu. Takže, zameriame sa na to. No chceli by sme ísť aj do účinnejšej prevencie a informovanosti , uvažujeme o vytvorení mapového serveru tak, aby ľudia vedeli rýchlejšie identifikovať miesta, kde hrozia lavíny a mohli sa s varovaniami zoznámiť skôr, ako pôjdu do hôr. Možno začneme pracovať aj na nejakej knihe či brožúrke o lavínach, ktorá by túto tému viac priblížila návštevníkom hôr.

Čím sa zaoberá lavínový špecialista v lete?

Klasická otázka. Ale nie je ťažké na ňu odpovedať, lebo práce máme naozaj dosť. Predovšetkým, vyhodnocujeme zimu, vytvárame grafické, textové, štatistické a iné výstupy, ktoré publikujeme jednak na internete a najmä v publikácii – ročenke Sneh a lavíny 20xx/20xx. Po zimnej sezóne sa ukážu aj poškodenia meteostaníc, takže sa venujeme ich údržbe a servisu. V rámci horského záchranárstva máme tréningy i pátrania pomocou dronov. Ale mapujeme aj škody po extrémnych lavínach a geohazardoch pomocou dronov, modelujeme lavíny. Občas sa pritrafí aj vypracovanie štúdie lavínového ohrozenie v nejakej oblasti. Na jeseň minulého roku to bolo napríklad v Krkonošiach. V lete sa organizujú aj stretnutia, workshopy či konferencie na tému spolupráce s európskymi lavínovými službami, na ktorých sa zúčastňujeme.

Takže, hoci lavíny v lete nepadajú, na nudu niet času.

Presne tak. A to som ešte nespomenul udržiavanie kondície a techniky v horách a na skale, čo súvisí aj s bežnou záchranárskou praxou.

Čo vás na vašej práci najviac baví?

Je to práca v horách, čo je úžasné. Je to práca o pohybe v teréne, keď robíme snehový profil či test stability snehovej pokrývky, často sme aj na lyžiach, čo mám rád, lebo som fanúšik skialpinizmu. No baví ma aj jej odborná časť, práca so špeciálnymi softvérmi v kancelárii pri počítači, keď dávame dohromady predpoveď, venujeme sa analýze dát a formulovaniu  odporučení či východísk v súvislosti s lavínovou prevenciou. Je to dobrá kombinácia fyzickej a tvorivej práce.

Čo je na nej najťažšie?

Možno byrokracia? No sme v štátnej službe, zastrešuje nás ministerstvo vnútra, čo si vyžaduje ctiť si isté pravidlá, takže sme sa naučili ich rešpektovať. Ale najťažšie je niekedy rozhodnúť sa medzi stupňami lavínového nebezpečenstva – či vydám dvojku alebo trojku. Niekedy aj pol dňa nad tým uvažujem, kým sa rozhodnem. No na druhej strane je tu potom zadosťučinenie, keď sa predpoveď naplní a dôjde mi, že som sa rozhodol správne.

Aká bola vaša cesta za postom lavínového špecialistu?

Skončil som prírodovedeckú fakultu v odbore geografia a kartografia so špecializáciou hydrológia – klimatológia, čo má relatívne blízko k snehu a lavínam. Od mala som mal rád hory a počas vysokoškolského štúdia sa to ešte viac prehĺbilo. V tom čase som začal chodiť do vyšších hôr najmä vďaka  skialpinizmu a sledoval som lavínové predpovede. Ani vo sne by mi vtedy nebolo napadlo, že raz budem robiť aj ja lavínového špecialistu. Ale pravda je, že som túto prácu obdivoval a túžil som sa dostať do jej blízkosti.

Podarilo sa…

Najmä vďaka civilnej vojenskej službe, ktorú som v stredisku absolvoval. Spoznal som kolektív, prácu a keď na tomto pracovisku neskôr hľadali človeka do tímu s odbornosťou, ktorú som vyštudoval, prihlásil som sa a vybrali ma. V decembri bude dvadsať rokov, čo v Stredisku lavínovej prevencie robím.

Ak by dnes niekto zatúžil stať sa súčasťou vášho kolektívu, čo musí urobiť? Aké predpoklady musí spĺňať?

Dnes sa už robí výberové konanie, čo v mojich začiatkoch v takom rozsahu nebolo. Naše povolanie vtedy nelákalo veľa ľudí, bolo finančne, rovnako ako v horskej službe, poddimenzované. Ľudia sa k nám nehrnuli. Dnes sme súčasťou štátnej služby, podmienky práce i jej materiálne zázemie sa zlepšili a vzrástli aj nároky na výber ľudí, ktorí musia prejsť nielen testom odborných vedomostí, ale aj náročným fyzickými testami.

.

Špecialisti pri kontrole lavínovej lokality
Špecialisti pri kontrole lavínovej lokality. Autor fotografie: archív FK

Z čoho pozostávajú?

Keďže sme súčasťou Horskej záchrannej služby, uchádzači musia spĺňať aj nároky na prácu záchranára. Musia byť zdatní v lezení na skale, aj v ľade, splniť časové limity na náročnej túre, zjazdiť strmý žľab a podobne, kde sa preverí ich fyzická zdatnosť, a potom pri teste sa overujú okrem záchranárskych aj odborné vedomosti súvisiace s prácou na našom špecializovanom stredisku. Test je veľmi komplikovaný a náročný a kto ním prejde, musí absolvovať ešte pohovor. Až potom padne rozhodnutie o prijatí či neprijatí.

Je vašou úlohou aj zachraňovať ľudí v lavínach?

Ak sme blízko, tak samozrejme prichádzame pomôcť. No treba si uvedomiť, že v súvislosti s lavínami je pre človeka, ktorý sa ocitne pod snehom, najdôležitejších prvých 15 minút. Vtedy sú prvými záchranármi kamaráti, alebo svedkovia pádu lavíny. Tí môžu najskôr pomôcť vyhrabať čiastočne zasypaných. Alebo sa pokúsiť pomocou lavínovej výbavy lokalizovať zasypaných a pomôcť im. Hoci v každom pohorí na Slovensku, kde hrozí lavínové nebezpečenstvo, sú oblastné strediská HZS s dispečingami, aj horskí záchranári nemusia stihnúť prísť na lavínisko do spomínaného časového limitu.

Vašou prioritnou úlohou pri lavínovej nehode je teda čo?

Informujú nás o nej a ak je to blízko, ideme do záchrannej akcie ihneď. Ak je už po akcii, najneskôr na druhý deň ideme na miesto nehody. Potrebujeme zmapovať jej rozsah, zdokumentujeme miesto, zhodnotíme  situáciu a urobíme závery. K tomu patrí aj elektronická archivácia získaných dát, čo má význam najmä pre budúcnosť lavínových predpovedí. Napríklad v Žiarskej doline padli v tomto roku už dve lavíny cez cestu, našťastie v noci a nikomu sa nič nestalo. Takéto situácie zmonitorujeme dronom, zakreslíme do mapy, prípadne namodelujeme pád lavíny, informujeme o tom na webovej stránke a sociálnych sieťach, aby o tom vedelo čo najviac ľudí a dokázali sa tak vyvarovať nebezpečným miestam, resp. rátať s istým rizikom nebezpečenstva a pripraviť sa na neho.

Čo by o vašej práci mali vedieť návštevníci hôr?

Dôležité je, aby vedeli, že vydávame lavínové predpovede a aby sa nimi riadili. Snažíme sa k lavínovej predpovedi pristupovať čo najserióznejšie, so všetkou vážnosťou, lebo chápeme, že od nej závisí ľudský život.

Vníma to tak a verejnosť?

Máme aj takú skúsenosť, že ľudia si naše predpovede zužujú na dve možnosti – buď môžem ísť do hôr, alebo nemôžem. Riziko na škále lavínových výstrah je ale širšie a aj pri prvom stupni môže človek v horách zahynúť. A na to treba myslieť a nepodceňovať zdanlivo bezpečnú situáciu, lebo ani lavínový špecialista nevie na sto percent garantovať čas, miesto či silu lavín.

Vaša rada takýmto návštevníkom hôr…

Ak niekto chodí do terénov, kde hrozí pád lavín, určite by nemal zabudnúť na lavínovú výbavu a na to, aby ju vedel používať. Vypnutý prístroj v batohu nikomu nepomôže. Treba sa snažiť byť zodpovedný voči sebe, a potom aj voči druhým, ktorí sú v horách tiež, a ktorých môžeme svojím konaním ohroziť.

Snehový raster na určovanie snehových zŕn v snehovom poli
Snehový raster na určovanie snehových zŕn v snehovom poli. Autor fotografie: archív FK

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Pri lavínových predpovediach sa striedame v týždenných službách. Ráno medzi 7.30 a 8.30 h vždy skontrolujeme predpovede počasia, obvoláme oblastné strediská HZS, horské chaty, zisťujeme situáciu o snehu. Potom spravidla ideme do terénu. Vždy minimálne dvaja. Na každý deň máme naplánovanú inú oblasť, kontrolujeme stabilitu snehu, profily, zvykneme zlyžovať do žľabov, aby sme si urobili obraz o možných rizikách pádu lavín. Terén si často plánujeme aj tak, aby sme skontrolovali aj nejakú meteostanicu v danej lokalite, prípadne ju opravili. V kancelárii potom vyhodnotíme snehový profil, testy stability, uverejníme informácie k aktuálnym podmienkam a venujeme sa ďalšej administratíve.

Mení sa to, ak niekde spadla lavína?

Ak sa stane, že lavína je niečím výnimočná, napríklad svojím dosahom, lokalitou alebo prítomnosťou človeka, ideme na miesto zhodnotiť ju, zdokumentovať. Keď sa vrátime do kancelárie, čaká nás administratíva, nahadzovanie údajov do počítačov, sťahovanie a utriedenie fotografií, modelujeme lavínové situácie, spracovávame lavínovú predpoveď a všetky dáta, ktoré s predpoveďou súvisia. Ak máme údaje z mapovania lavín dronom, musíme ich posťahovať, spracovať a zapísať do medzinárodných portálov, tvoríme články o všetkom, čo je momentálne aktuálne a dôležité, a to nielen pre bežnú populáciu, ale aj pre výskum a vedu.

Je toho dosť. Menili by ste?

Myslíte prácu? Nie, určite nie. Sme dobrá partia, no nielen o to ide. Vo svojej práci vidím zmysel. Pre ľudí vôbec i pre seba. Baví ma, viem, že robím niečo užitočné, čo pomáha aj druhým. Pre mňa je to dream job. Iste, nie všetko ide bez problémov, ale ja som človek, ktorý vo všetkom vidí viac pozitív. A keď sa nejavia na prvý pohľad, tak ich vyhľadám. 

Autor titulnej fotografie: archív FK

Jeden z najkrajších pohľadov - Tatranská Lomnica z Lomnického štítu

Pýtali sme sa na najfotogenickejšie miesto v Tatrách

Poznáme ho, hoci odpovedí sme dostali veľa. Aktivita fanúšikov našej FB skupiny je naozaj na pochvalu. Čo návštevník Tatier, to iná lokalita, spomienka, favorit. No mnohí z vás ste sa zhodli v jednom – celé Tatry sú nádherné a najfotogenickejšie.

Tvrdia to napríklad Gabriela Butalová či Peter Prokop alebo Mária Šulková Grossmannová, ale aj Peter Šterbák, ktorý radí, že si treba poriadne otvoriť oči a odpoveď nájde každý. Potvrdzuje to aj názor Beaty Čechovej či Yvety Novákovej, tá k tomu dodáva, že je to preto, lebo Tatry sú naše a ona tam chodí každý rok.

Vraj celé Tatry sú fotogenické. Ťažko vybrať jeden pohľad.
Vraj celé Tatry sú fotogenické. Ťažko vybrať jeden pohľad. Autor fotografie: Valéria Beňová

Tatiana Krenzelová to potvrdzuje. Podľa nej sú Tatry nádherné všade, kde sa otočíte. Dadka Vančišinová dodáva, že si stačí pozrieť Instagram – je tam plno fotiek z Tatier. Hory zážitkov – toto spojenie to iba podčiarkuje. Každé ročné obdobie prináša nové pohľady na pohorie.

Niekomu sa najviac páčia jarné Tatry
Niekomu sa najviac páčia jarné Tatry. Autor fotografie: Martina Hricová

Ten istý názor má aj Alžbeta Puškárová alebo aj Petra Pouchanová a Viera Pechacová. Na vec sa rovnako díva aj Valéria Beňová, Elena Labajová a Kamil Piso Pisarčík, ale aj Renátka Baricová Turancová, Radoslava Šoltís, Mirka Ševčíková, ale aj Božena Kaczorová, Květa Volfová, Erika Pašková, Jirka Macháček či Martina Hricová. Ale dôležité je aj počasie, pridáva sa Miloš Majba.

Chata pri Zelenom plese
Chata pri Zelenom plese. Autor fotografie: Peter Zupa

No predsa len sa vo vašich príspevkoch vyselektovali favoriti. Vari najviac vašich hlasov získalo Zelené pleso a chata pri ňom. Mnohí z vás favorizovali Popradské pleso, Roháče a Roháčske plesá a za najfotogenickejšie miesto Tatier viacerí označili aj Hincove plesá. Posúďte sami.

Veľké Hincovo plese cestou na Kôprovský štít.
Veľké Hincovo plese cestou na Kôprovský štít. Autor fotografie: Eva Legíňová

Gabika Butalová napríklad favorizuje aj Chatu pri Zelenom plese, no jej srdcovkou sú Roháče.  Pre Evu Legíňovú je to pohľad na Hincove plesá cestou na Kôprovský štít, ale aj pohľad zo sedla pod Ostrvou na Popradské pleso či obrázok Tatranskej Lomnice, keď sa naň pozeráme z Lomnického štítu. Nezabudnuteľné sú pre ňu sú aj výhľady z Kriváňa. 

Sedlo pod Ostrvou a ikonický pohľad na Popradské pleso
Sedlo pod Ostrvou a ikonický pohľad na Popradské pleso. Autor fotografie: Miška Tischlerová

Sedlo pod Ostrvou s ikonickým pohľadom na Popradské pleso je najkrajší aj pre Mišku Tischlerovú. Popradské pleso sa páči aj Božene Kaczorovej a Hincove plesá zase Petrovi Zupovi.

Pre Joju Potrepčiakovú sú topkou fotogenickosti Roháče a Roháčske plesá. Adama Lacku očarili Belianske Tatry a v nich Javorová dolina. No jeho osobnou „naj“ je Žabia Bielovodská dolina, ktorá je ale oficiálne uzavretá.  Belianky sa páčia aj Romanovi Osuchovi či Júlii Szaday, Tomášovi Točíkovi zase cesta na Zbojnícku chatu.

Milan Valenta má za fotojednotkou Skalnaté pleso, Svištovku a Zelené pleso. To je topkou aj pre Roberta Baggio a Magdalénu Semančovú. A keď sme už pri ňom, tak spomeňme favorita Petra Zupu – je ním Chata pri Zelenom plese. Ale len ako príklad, lebo aj podľa neho je v Tatrách veľa krásnych miest. Javorovú dolinu favorizuje aj Tomáš Čuchráč. A máme tu aj názor Tibora Tótha. Ten považuje za najfotogenickejšie Belianske Tatry z Vyšného Kopského sedla.

Pre niekoho je naj pohľad na Štrbské pleso
Pre niekoho je naj pohľad na Štrbské pleso. Autor fotografie: Mirko Macháček

Lenka Sallai favorizuje Zelené pleso, Vodopády Studeného potoka a pridáva sa k fanúšikom Popradského plesa. Ak by mohol hlasovať Vladimír Mihalko, tak podľa neho si titul najfotogenické miesto Tatier zaslúži Kôprovský štít, Končistá a Bielovodská dolina. U Vladimíra Duračku by to bola Chata Plesnivec z Tatranskej Kotliny a Biele pleso a u Norberta Takáča Bielovodská poľana.

Dáša Podskočová uprednostňuje Temnosmrečinské plesá. Rastislav Kaličák s iróniou dodáva, že by fototopkou mohla byť šikmá veža na Štrbskom plese.  Andrej Palko by zase v rebríčku najvyššie postavil poľskú stranu Tatier, keď je v hmle. A v ponuke názorov na najfotogenickejšie miesto Tatier je aj tajnostkár – Roman Uhliar Romanskí. Vraj nepovie…

Autor titulnej fotografie: Eva Legíňová

Ďalšou obeťou Vysokých Tatier je skialpinista

Vo Veľkej Studenej doline išlo o život, veľhory majú ďalšiu obeť

Dnes, v piatok 8. marca, si Tatry zaknihujú ďalšie obete. Okrem malého lyžiara v Jasnej o život vo veľhorách prišiel 63-ročný skialpinista.

Nachádzal sa vo Veľkej Studenej doline v ústi Výtokového žľabu, keď pri lyžovaní pocítil náhlu slabosť a o chvíľu nato stratil vedomie. Informovala o tom na svojom portáli Horská záchranná služba. Na jej dispečing prišla žiadosť o pomoc popoludní. Keďže muž nemal prítomné žiadne životné funkcie, ľudia okolo neho začali s laickou telefonicky riadenou  kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Keďže počasie nedovolilo nasadiť leteckú techniku, záchranári sa k skialpinistovi vydali pozemne. Medzitým na miesto prišli aj pracovníci zo Zbojníckej chaty, ktorí doniesli automatizovaný externý defibrilátor. Napriek veľkej snahe zúčastnených sa muža oživiť nepodarilo. Ako ďalej uvádza portál Horskej záchrannej služby, záchranári telo nebohého transportovali do Starého Smokovca a odovzdali ho príslušníkom PZ SR.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Vo Vysokých Tatrách padli za deň tri lavíny

Vo Vysokých Tatrách padli tri lavíny, jedna z nich zranila skialpinistu

Toto tu už dávno nebolo. Vo Vysokých Tatrách za jeden deň spadli tri lavíny. Pri každej z nich boli aj ľudia. Našťastie, nevyžiadali si obete. Najhoršie skončil skialpinista, ktorý si pri páde jednej z lavín pod Lomnickým štítom poranil dolnú končatinu.

Hlásenie o prvej z lavín prijala Horská záchranná služba v piatok na poludnie. Dispečing dostal správu o páde lavíny so skialpinistom do Kartárikovho žľabu pod Lomnickým štítom. „Ohlasovateľ tiež uviedol, že skialpinista stihol aktivovať lavínový batoh. 36-ročného muža lavína nezasypala, no pri páde utrpel poranenie dolnej končatiny,“ uvádza na svojom portáli HZS.

Prvú pomoc zranenému poskytol horský vodca s dvoma náhodnými skialpinistami. Na miesto vzápätí dorazili záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry, pacienta vyšetrili a zranenú končatinu mu zafixovali a následne ho transportovali do Tatranskej Lomnice a odovzdali Záchrannej zdravotnej službe.  

Kým sa venovali tomuto pacientovi, horský vodca z Vysokých Tatier ohlásil záchranárom pád lavíny z Goričkovej kopy do Tichej doliny. „Podľa svedka sa v lavíne mala nachádzať osoba, ktorá potrebovala pomoc. O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá po medzipristátí v Starom Smokovci zobrala na palubu vrtuľníka záchranára HZS aj s lavínovým psom,“ informuje na svojom webe Horská záchranná služba.

No to nebolo všetko. Takmer súčasne s organizovaním záchrannej akcie po páde lavíny v Tichej doline, došla na dispečing HZS žiadosť o preverenie lavínišťa v Batizovskom žľabe. Oznamovateľ pád lavíny zaregistroval z vrcholu Končistej s tým, že na mieste pádu zazrel viacero ľudí. Situáciu preto preverila posádka vrtuľníka s horským záchranárom, ktorá smerovala do Tichej doliny.

„V oboch týchto prípadoch pomoc záchranárov nebola potrebná,“ konštatuje správa Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: HZS

Pri lyžovačke v Jasnej zomrelo dieťa

Tragédia: Na svahu v Jasnej zomrelo dieťa

Desaťročný chlapec z Poľska mal naraziť pri lyžovačke zozadu do 39-ročnej lyžiarky. Keď k nemu prišli záchranári, ešte komunikoval. Potom upadol do bezvedomia, a ani po oživovaní v sanitke sa už neprebral.

Dnes sa stala v Jasnej  tragédia. Na lyžiarskom svahu v lokalite Konský grúň na severnej strane Chopku zomrel desaťročný lyžiar po zrážke s 39-ročnou lyžiarkou. Ako informovala SITA, druhá aktérka zrážky utrpela zranenia chrbtice, ktoré si vyžiadali prevoz do nemocnice. Na mieste zasahovali  ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, ale aj policajné hliadky a tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti KR PZ v Žiline.  

Vzhľadom na citlivosť prípadu polícia neposkytuje k udalosti žiadne bližšie informácie až do skončenia vyšetrovania. Prvotné úkony súvisiace s riadnym zdokumentovaním skutku a určením právnej kvalifikácie polícia urobila.

Ako uviedla TV JOJ, chlapec, ktorý bol v Jasnej na výlete s rodinou, mal naraziť do lyžiarky zozadu. Záchranári sa dieťaťu snažili pomôcť, o jeho život bojovali už na svahu a aj v sanitke, no, žiaľ, neúspešne.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Platana Krásová

Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP