Tatranská Javorina. Navonok čistý potôčik, ale, ktovie?

Prečo nepiť vodu z tatranských potokov?

Ak človeku ide o život, a horský potok je poruke, tak prečo do neho nenačrieť?!. No pravda je taká, že nie všetko tatranské, je zároveň aj čisté.

Horskí záchranári radia pitný režim určite nepodceňovať, ale odporúčajú požiť tekutinu radšej zo známeho zdroja. Teda zobrať si minerálku či iný nápoj so sebou, vypýtať si tekutiny v horskej chate a vystríhajú pred improvizáciou, ktorá sa v prípade vody z horských zdrojov nemusí vždy vyplatiť.

„Strata veľkého množstva tekutín môže spôsobiť rozvrat vnútorného prostredia, a ak ju nemáte poruke, potok je záchrana,“ uviedla Horská záchranná služba pre TV JOJ. „No aj pri pití tejto vody platia určité pravidlá. Ak vodička vyteká z pramienka spod sutiny a nad ním nie je žiadna chata, ale napríklad iba snehové pole, môže to byť v poriadku.“

Zo Štrbského plesa na Vodopád Skok. Vypili by ste vodu z tohto potoka?
Zo Štrbského plesa na Vodopád Skok. Vypili by ste vodu z tohto potoka? Autor fotografie: Rasťo Mjakiš

Ale naberať si vodu z potoka, o ktorom nič nevieme, nie je dobré riešenie. Taká je skúsenosť horských záchranárov. Môže sa v ňom povyše kúpať nejaký chytrák, lebo sa to tiež stáva, alebo preteká okolo nejakej horskej chaty, dotýka sa ho civilizácia, a teda aj možné znečistenie. Hygienici tiež varujú, že nebezpečná môže byť aj kombinácia studenej vody a extrémne teplého počasia, pitie tatranskej vody môže spôsobiť veľký tepelný šok.

Čo sa ale určite neodporúča, to je pitie vody z tatranských plies. „Je to stojatá voda, teda priestor pre rozmnožovanie organizmov,“ varujú horskí záchranári. Nakoniec, k plesu, ale aj k horskému potoku, by sme sa nemali ani priblížiť, lebo podľa zákona o ochrane prírody a krajiny by turisti nemali opustiť značkovaný chodník.

Turistické weby pripúšťajú, že riečky a potoky či overené studničky môžu byť v prírode dobrým zdrojom potrebných tekutín, no tiež odporúčajú použiť filter na vodu či tabletu, alebo, ak je takáto možnosť, vodu prevariť. 

Pred líškou hrdzavou pozor! Pásomnicou je v Tatrách nakazených 40 percent z nich.
Pred líškou hrdzavou pozor! Pásomnicou je v Tatrách nakazených 40 percent z nich. Autor fotografie: Daniel Navrátil

Väčším mementom pred neuváženým konzumovaním vody z horských potokov a plies je echinokokóza. Je to choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor a účinná liečba proti nej neexistuje. Na jej začiatku je pásomnica líščia (echinococcus multilocularis), ktorá sa u nás vyskytuje najmä v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry nevynímajú.

Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa u neho nenápadne rozvinúť echinokokóza, ktorá sa usídli v pečeni. Veľa rokov, udáva sa, že päť až pätnásť, o nej ani nemusíme vedieť, malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Až keď sa cysty zväčšia, tlačia na okolité orgány, človek cíti nepohodu.

O tom, že je nakazený, sa ale často dozvie aj úplne náhodou, keď absolvuje iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba je doživotná, neliečené ochorenie zabíja.

Ako sa môžete nakaziť. Pásomnica líščia žije v čreve líšky hrdzavej. Spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa či potoka, môžete sa nakaziť. V Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych 40 percent líšok.  

Kmeťov vodopád. Návštevníci našej FB stránky odporúčajú tatranskú vodu prefiltrovať alebo použiť tabletu
Kmeťov vodopád. Návštevníci našej FB stránky odporúčajú tatranskú vodu prefiltrovať alebo použiť tabletu. Autor fotografie: Veronika Bromová

Hoci sú tieto informácie už pomerne známe, aj návštevníci našej FB skupiny sa nezriedka vyjadrujú dosť ľahkovážne, keď sa položí otázka, či piť z tatranských potokov je poriadku.

 „S filtrom či tabletami určite,“ upozorňujú Marián, Robert či Lukáš.  „Pil som vodu z mnohých plies a potokov a nič sa mi nestalo,“ zveruje sa Jaroslav Švorc. „Ale nie z tých, pri ktorých je veľká frekvencia turistov.“

„Piť vodu z plesa je nebezpečné, akákoľvek stojatá voda sa piť nemá. Ale keď dôjde na hraničnú situáciu a človek má skolabovať, tak to risknúť treba. Záleží od situácie, piť vodu z plies je možnosť, nie automatické spoliehanie sa na tento zdroj,“ pripája sa do diskusie Tonček. „Ak máš so sebou tri deti a päť litrov vody a všetko vypijú, tak aj voda z plesa je dobrá,“ nedá sa Vladěna.

Bystrá lávka
Bystrá lávka. Čo sa týka vody v plesách, pitie sa neodporúča. Autor fotografie: Roman Smutný

„Ja si beriem z Tatier vodu z potokov domov. Určite je zdravšia ako tá chlórová, ktorá tečie z vodovodu,“ pridáva názor Robo. „Pramene s pitnou vodou sú označené, z potoka by som nepil. Asi si ľudia chcú trochu zabehať,“ pripojil sa do diskusie Martin. „Raz som to skúsil, nikdy viac!“ upozorňuje Stanislav. „A ja pijem roky vodu z horských potokov a nič mi nie je,“ odporuje Ľudo. „A ja sa neopovážim,“ pridáva sa Matúš. „Baktérie tam môžu byť, nevidíš za zákrutu, či tam nie je zdochlina.“

„A odkiaľ berú vodu chaty? Majú tam vodovod?“ pýtajú sa ďalší diskutéri. „Majú tam čistiarne odpadových vôd,“ reaguje Peter.

Čo odpoveď, to iný názor, iná skúsenosť. Takže to uzavrime. Ak nejde o život, pitie vody z tatranských potokov a plies je tak trochu každého vec. No ak mu niekto holduje, mal by vziať do úvahy aj riziká. A tie sme sa pokúsili v tomto článku zhrnúť.

Autor titulnej fotografie:  Ján Marko

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Symbol Slovenska - legendárny Kriváň

Hore na Kriváni je to v lete často ako na mravenisku

Cesta na Kriváň je veľkou výzvou aj pre skúsených turistov. Neodolali sme jej a začiatkom júla zorganizovala skupina ľudí zo stránky cezhory.sk komunitný výstup na tento kamenný symbol Slovákov.

Sami sme boli zvedaví, ako to dopadne a či to zvládneme. Na sociálnych sieťach sme zverejnili výzvu pre všetkých, ktorí majú čas a chuť, aby sa k nám pridali. Zraz bol ráno o siedmej na parkovisku Tri studničky. Akurát čas vyraziť na celodennú túru.

Prvá časť trasy výstupu na Kriváň prechádza lesom.
Prvá časť trasy výstupu na Kriváň prechádza lesom. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

Je všeobecne známe, že smerom na Kriváň nie je žiadna horská chata. Preto treba všetko jedlo a pitie na cestu tam aj späť zobrať so sebou. My sme okrem vody, ktorá je pri takejto túre dôležitá, mali so sebou aj plechovky citrónového a jahodového radlera Zlatý Bažant 0,0%. Keďže túra je dlhá, zásoby sa začali míňať už tesne za kosodrevinou.

Na komunitný výstup sme si vybrali jeden deň predĺženého víkendu. A tak sme mali početnú spoločnosť. Mnohí ľudia rozmýšľali rovnako, na chodníku nás bolo veľa. Okrem Slovákov sme sa zdravili hlavne s Čechmi, Poliakmi i Maďarmi.

Oddych nad pásmom kosodreviny.
Oddych nad pásmom kosodreviny. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

S pribúdajúcimi metrami výstupu začal fúkať silnejší vietor, teplota vzduchu sa znižovala. Výhľady, na ktoré sme sa v tejto fáze túry tešili, neprichádzali. Tatry zahalila hmla i oblaky. Postupne sme pridávali ďalšie vrstvy oblečenia, a nakoniec mal každý na sebe asi všetko, čo si priniesol. Niektorí aj ľutovali, že si bundy nechali v autách.  

Na Krivánskom žľabe sme sa spojili s turistami, ktorí sa rozhodli vydať na štít od Štrbského Plesa. Nálada bola výborná, hoci občas ju zakalil mráčik povzdychu, že nemáme výhľad. Stále sme videli hlavne hmlu. V skalnatom teréne bolo potrebné čoraz viac zapájať aj horolezecké zručnosti – okrem nôh sa do akcie občas dostali aj ruky. Začal sa útok na vrchol a pred nami bol najťažší úsek. Veru sme si počas neho robili častejšie prestávky.

Rázcestie v Krivánskom žľabe – miesto, kde sa spájajú cesty z Troch studničiek a zo Štrbského plesa.
Rázcestie v Krivánskom žľabe – miesto, kde sa spájajú cesty z Troch studničiek a zo Štrbského plesa. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

Šťastie si na nás predsa len spomenulo. Hmla sa pomaly rozpadla, zazreli sme vrchol. Hrebeň pod Kriváňom ale pripomínal mravenisko. Ľudí na ňom bolo neúrekom. Pri posledných metroch výstupu sme museli viac dávať pozor. Veľa turistov už zostupovalo, hľadali sme cesty, ako sa navzájom vyhneme.

Skupinová fotka pred záverečným útokom na vrchol.
Skupinová fotka pred záverečným útokom na vrchol. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

Necelých sto metrov pod vrcholom sme znova potrebovali oddych. Ale stál za to. Očarení sa pozeráme okolo seba. Dokázali sme to! Hore nás ale ešte čakal rad na fotku. Ako všetci, aj my sme ju chceli mať od známeho kríža. Pre hmlu to nebolo celkom ono, ale v tej chvíli nám to neprekážalo. A to sme ešte nevedeli, že nás čaká odmena. Zostup z Kriváňa nám spestrilo vyjasnenie, vykuklo slnko a ukázali sa nádherné výhľady na okolité kopce, krajinu i na typicky zakrivený vrchol štítu.

Pohľad zvrchu na časť Zeleného Krivánskeho plesa.
Pohľad zvrchu na časť Zeleného Krivánskeho plesa. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

Máme na čo spomínať. A niektorí z nás aj na cestu späť. Pre viacerých z nás bola ťažšia ako výstup na vrchol. Keď sme dorazili na Krivánsky žľab, dali sme si väčšiu prestávku. A tu sme sa konečne mohli vyhriať na slnku. Nabilo nás ako baterky, a tak sme mohli posledné stovky metrov k parkovisku zvládnuť s úsmevom.

Cestou späť na nám odkryli výhľady do širokého okolia.
Cestou späť na nám odkryli výhľady do širokého okolia. Autor fotografie: Vladimír Tošovec

A tam sme si to zbilancovali. Bolo nás dvadsať, vypili sme za deň 39 radlerov Zlatý Bažant 0,0%, urobili každý po 30 000 krokov, iba dvom z nás odišli kolená, odchodili sme jednu pracovnú zmenu, teda osem hodín, zvládli sme prevýšenie 280 podlaží a napočítali sme niekoľko desiatok otlakov na chodidlách. Tak čo, idete nabudúce s nami? 

Autor titulnej fotografie:  Peter Tobis

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Parkovisko pred Grandhotelom v Starom Smokovci ja takmer vždy plné

Koľko vás vyjde parkovanie v Tatrách?

Je to rôzne. Za parkovanie môžete v Tatrách zaplatiť aj tri desiatky eur na deň. A treba zdatného a rozhľadeného motoristu, ak by chcel parkovať lacnejšie. Verte, dá sa to. No do Tatier treba ísť pripravený. Lebo všeobecne platí, čím bližšie k nástupným trasám na túru zaparkujete, tým je to drahšie.

Poďme najskôr k ponuke mesta Vysoké Tatry. Ním zriadená organizácia Všeobecne prospešné služby Vysoké Tatry, ktorá má v náplni práce aj statickú dopravu, inkasuje na svojich parkoviskách jednotný poplatok. Celodenné lístky platia 24 hodín a sú prenosné, môžete ich použiť na všetkých parkoviskách tejto spoločnosti.

Ktoré sú to parkoviská? V Starom Smokovci ide o parkoviská Ihrisko, Koliba, Tatra, Grand, Jakubkova lúka, ďalej parkoviská CIZS a PRIMO a Autobuska. V Tatranskej Lomnici sú to parkoviská Urán a Jamy, Slalom, Pod lanovkou, Kostoly a ÚĽUV, ale aj parkoviská SINTRA a ŽSR, pri Múzeu TANAP-u a autobusovej stanici.

Zaparkovať pri Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici možno bežne
Zaparkovať pri Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici možno bežne. Autor fotografie: Visit Tatry

Za osobné auto a motocykel/deň zaplatíte 15 eur, za autobus a nákladné auto/deň 100 eur, hodinové parkovanie osobného auta a motocykla vás vyjde 5 eur, autobusu a nákladného auta 10 eur a celodenné parkovanie obytných vozidiel nad 5 m stojí 50 eur. Prevádzkovú dobu majú tieto parkoviská stanovené ako dennú od 6. do 18. h.

Trochu lacnejšie je to na parkoviskách, ktoré spravuje na Štrbskom Plese obec Štrba. Stará sa o päť parkovísk, jedno je momentálne mimo prevádzky. Celodenný lístok na nich stojí 10 eur pri osobnom vozidle, za autobusy a karavány zaplatíte 20 eur na deň. No jedno zo štyroch prevádzkovaných parkovísk je ešte lacnejšie – to pri predajných stánkoch, tam za 3 a viac hodín parkovania zaplatíte 6 eur. Obec Štrba má aj rôzne zľavy určené pre isté skupiny motoristov, medzi nimi ZŤP, ale s nimi sa môžete podrobnejšie zoznámiť na stránke obce.

Iné sumy za parkovanie inkasujú súkromné spoločnosti a hotely. Tie podľa toho, či ste, alebo nie ich hosťami. Hoci 30 eur za celodenné parkovanie sa môže zdať veľa, ak si to prerátate, že ste na túre desať i viac hodín, rozmenené na hodiny, sa možno priblížite aj cenám parkovania inde v Tatrách. Každopádne, pri vstupe na každé parkovisko je cenník a ak ste za rampou, predpokladá sa, že zverejnený cenník akceptujete.

Parkovanie za kostolom v Novom Smokovci veľa ľudí neobjavilo
Parkovanie za kostolom v Novom Smokovci veľa ľudí neobjavilo. Autor fotografie: Visit Tatry

Najviac sa za parkovanie platí v známych strediskách, tamojšie parkoviská sú paradoxne vždy plnšie ako tie lacnejšie, vzdialenejšie. Ak chcete ušetriť, vyberte si to menej známe a k nástupnej trase sa odvezte hromadnou dopravou. Napríklad v Tatranskej Štrbe môžete zaparkovať zdarma a využiť zubačku. Alebo zaparkujte auto v Poprade a na presun do Tatier využite železnicu. V nedeľu je tam parkovanie zadarmo, v iné dni (pracovné od 8. – 18. h, v sobotu od 8. – 13. h) podľa zóny a spôsobu úhrady zaplatíte od 1 eura po 50 centov za 30 minút parkovania.

V Tatranskej Lomnici môžete dokonca využiť bezplatné parkovanie pri niekdajšom Eurocampe. Do centra Tatranskej Lomnice a ďalej na Bielu Vodu a späť sa potom môžete počas letnej sezóny odviezť kyvadlovou dopravou, ktorá premáva v intervale každých 30 minút za pár centov. Do prvého septembra je tento servis organizovaný každý deň, do 15. septembra počas víkendov. V tomto stredisku veľké kaskádové parkovisko priamo vedľa nástupnej stanice lanovky prevádzkuje spoločnosť TMR, za celodenné parkovanie tu zaplatíte 15 (24 hodín), resp. 10 (12 hodín) eur.

Ak sa chcete na parkovanie v Tatrách lepšie pripraviť, navštívte ešte doma webovú stránku Združenia cestového ruchu Vysoké Tatry (www.tatry.sk), kde nájdete aj informácie o parkovaní a cenník.

Autor titulnej fotografie:  Visit Tatry

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Lekár a záchranár mohli už iba konštatovať smrť muža

Našli muža bez známok života

Pri Veľkom Hincovom plese našli horskí záchranári muža, lekár konštatoval jeho smrť. Náhodní turisti sa domnievali, že ide o bezvedomie.

Dnes, 10. augusta, prijala Horská záchranná služba informáciu od náhodných turistov, že pri brehu Veľkého Hincovho plesa sa má nachádzať muž v bezvedomí. Skutočnosť bola dramatickejšia.

„Horská záchranná služba okamžite po prijatí tejto informácie požiadala o súčinnosť posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu. Tá po medzipristátí v Starom Smokovci zobrala na palubu aj horského záchranára,“ uvádza na svojom portáli HZS. Na mieste boli lekár so záchranárom vysadení za pomoci palubného navijaka. Žiaľ, mužovi sa už nedalo pomôcť. Lekár konštatoval jeho smrť.

Autor titulnej fotografie:  HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Historické stretnutie Trojčaťa a Kométy

Výlet pre deti: Do Tatier a späť sa odvezte historickou električkou

Ešte pár víkendov môžete zažiť jedinečnú jazdu Tatrami v historických električkách. Prepájajú Poprad so strediskami Starý Smokovec a Tatranská Lomnica.

Je to už tradícia. Počas leta (ale aj v zime) na spojnici Poprad a najznámejšie turistické strediská premávajú počas víkendov aj historické električky Kométa z roku 1913 a Trojča z roku 1969. Výnimočný zážitok si môžete vychutnať už iba v auguste a 1. septembra. Potom sa ich letná ezóna končí.

Jazda nimi umožňuje aj zapojiť sa do kampane Legendarium 2024 – Dobrodružná výprava, ktorú pre malých návštevníkov krásnych a tajomných lokalít pripravil Prešovský samosprávny kraj. Ak nastúpite do historickej električky, získate potrebnú pečiatku, o ktorú v tejto kampani ide.

Aj takéto výhľady vám jazda historickou električkou sprostredkuje
Aj takéto výhľady vám jazda historickou električkou sprostredkuje. Autor fotografie: OZ Tatranské historické električky

No kým sa tak stane, treba navštíviť portál www.tatranskaelektrička.sk, kde sú všetky informácie súvisiace s prevádzkou historických električiek a aj informácie o kúpe cestovného lístka, ktorý možno získať okrem kúpy počas jazdy aj cez online predaj. Dôležité sú aj aktualizácie. Leto mala v Tatrách ozvláštňovať 111-ročná Kométa s vlečnými vozňami, no prebiehajúca oprava dala šancu Trojčaťu, a tak sa na koľajniciach medzi tatranskými strediskami môžete stretnúť aj s ňou.

Kométu vyrobili v továrni Ganz Budapešť v roku 1912, v Tatrách vtedy železnica prechádzala významnými zmenami. V rámci nich bola predĺžená trať na Štrbské Pleso a tatranské osady sa stali prvými, v ktorých sa rozsvietilo elektrické svetlo a po koľajniciach sa rozbehli ekologické elektrické vozidlá. Kométa zvládla aj ťažkú úlohu v čase, keď sa spúšťala prevádzka železnice aj v zime. Dokázala snehovým pluhom čistiť trať.

Kométa vezie cestujúcich do Popradu
Kométa vezie cestujúcich do Popradu. Autor fotografie: OZ Tatranské historické električky

Z prevádzky ju vyradili v roku 1977.  Zásluhou mnohých nadšencov sa ale na trať vrátila a vystupovala vo viacerých dobových filmoch. A dnes je súčasťou nostalgickej dopravy Tatrami ponúkajúcej nezabudnuteľné výhľady.  

Trojča má tiež svoju históriu, ktorá súvisí s majstrovstvami sveta v klasickom lyžovaní v Tatrách v roku 1970. Vtedy bolo treba zmodernizovať dopravu vo veľhorách. Prototyp električky uzrel svetlo sveta v Tatre Smíchov a po testoch a konštrukčných vylepšeniach na tri desaťročia ovládla tatranské koľaje. V roku 2007 ju nahradili švajčiarske Barónky.

Väčšina starých súprav bola zošrotovaná, no Trojča s poradovým číslom 9 sa dostalo do rúk partie, ktorej sa podarilo trojčlánkovú jednotku prebrať k životu.

Trojča neďaleko Veľkého Slavkova
Trojča neďaleko Veľkého Slavkova. Autor fotografie: OZ Tatranské historické električky

Za prevádzkou historických električiek stojí Občianske združenie Tatranské historické električky. Jeho hlavnou ambíciou je záchrana, opravy a prevádzkovanie historických vozidiel zameraných na región Vysokých Tatier. Snahy združenia o záchranu technických pamiatok siahajú až do roku 1983 a okrem pravidelných jázd, opráv a údržby vozidiel vyrábajú aj suveníry a vydávajú publikácie. Všetko bez nároku na finančnú odmenu.

Okrem pravidelných letných a zimných jázd historickými električkami ich činnosť smeruje aj k vytvoreniu stálej expozície múzea tatranskej dopravy vo Veľkom Slavkove.

Autor titulnej fotografie:  OZ Tatranské historické električky

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V Bobroveckej doline na výskyt medveďov upozorňuje tabuľa

Medvedica útočiaca v Bobroveckej doline bránila mláďa

V Bobroveckej doline neďaleko rekreačného strediska Oravice v stredu 7. augusta útočil na turistu medveď. Skončil v nemocnici s poranenou rukou a nohou.

K útoku došlo na turistickom chodníku a jeho obeťou bol 62-ročný muž. Polícia oznámenie o útoku prijala na tiesňovej linke. Zranenia mužovi ošetrili v Hornooravskej nemocnici v Trstenej a následne ho prepustili do domácej liečby.

Polícia spolu so Zásahovým tímom medveďa hnedého ŠOP šelmu následne hľadali, no nenašli ju. Zásahový tím prípad zdokumentoval.

Polícia vzápätí vyzvala ľudí, ktorí sa pohybujú v týchto dňoch v prírode, aby boli opatrní. Ukázalo sa, ako uvádza na svojom portáli MY Orava, že išlo o mladú medvedicu s mláďatami.

Turista to povedal plavčíkovi z Meander parku Milanovi Lackovičovi, ktorý zranenému dával prvú pomoc. Podľa neho mal turistické palice, bránil, ale bol v takom šoku, že si ani nepamätal, kedy sa medvedica vytratila. Do Bobroveckej doliny vraj prišiel z poľskej strany, z Chocholovskej doliny cez Bobrovecké sedlo, uzatvára portál. Muž sa dostal medzi medvedicu a mláďa a tá ho napadla.

Na výskyt medveďov v Bobroveckej doline upozorňuje tabuľa.  

Autor titulnej fotografie:  Jaroslav Slašťan

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Goralské folklórne slávnosti sú plné tanca a spevu

Goralské folklórne slávnosti, dva v jednom

Slávnosti goralov priamo v malebnej obci Ždiar ponúkajú v dňoch 9. až 11. augusta pestrý program plný známych umelcov a telies, ale aj tradičných domácich goralských remeselníkov a výtvarníkov.

Gorali sa stretnú na Bachledke, aby návštevníkom Tatier priblížili v dňoch 9. až 11. augusta ich kultúru, históriu a remeslá. Pripravený aj aj hviezdny program. Príde IMT Smile, Lúčnica, Štefan Štec i Miro Jaroš. A okrem nich aj Kristína & Sokoly či Cimbalkovo. A deti sa môžu tešiť aj na koncerty Hopi, Cupi & Lupi a Mišky s Líškou.

Je niečo krajšie, ako slovenské tradície?
Je niečo krajšie, ako slovenské tradície? Autor fotografie: archív organizátorov
  1. ročník Goralských folklórnych slávnosti sa koná 1 200 metrov nad morom priamo pri vstupe na Chodník korunami stromov. Návštevníci tak môžu spojiť dva zážitky, jednak spoznať krásu goralských tradícií a urobiť si aj športový program spojený s obdivom magickosti okolitej prírody. V cene lístka je zahrnutý aj vstup na Chodník korunami stromov a obojsmerné cesty lanovkou. Záleží ale od druhu zakúpenej vstupenky.

Na Bachledke organizátori okrem kultúrneho programu pripravili aj ukážky starých i súčasných ždiarskych remesiel, gazdovia z okolitých dedín do areálu privezú domáce zvieratá, pri ktorých sa môžu pristaviť rodiny s deťmi a ochutnať aj miestne domáce špeciality vyrobené z mlieka, alebo osedlať si goralského valacha.

Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný
Amfiteáter pod holým nebom býva počas slávností vždy plný. Autor fotografie: archív organizátorov

Diváci budú môcť zažiť aj rezbárske sympózium. Pôjde o vyrezávanie goralských symbolov a symbolov prírody z dreva a k slamenému, štyri metre vysokému Goralovi a Goralke, ktoré boli vytvorené počas minulých ročníkov slávností, teraz pribudnú deti, Goralčatá.

Nedeľa bude na Bachledke patriť obci Ždiar a najmä miestnym umelcom. Otvorí ho svätá omša a po nej návštevníkov čaká deň plný čarovného goralského folklóru a histórie. 

Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti
Do rodiny sôch tohto roku pribudnú goralské deti. Autor fotografie: archív organizátorov

Dôležité je ešte upozorniť, že kapacita podujatia je obmedzená, lístky je lepšie kúpiť si v predstihu. Počas Goralských folklórnych slávností bude premávať kyvadlová doprava, a to v sobotu a nedeľu zo strediska Strednica do strediska Bachledka Ski&Sun v intervale raz za hodinu od 9. do 21. hodiny.

Autor titulnej fotografie:  archív organizátorov

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Monkova dolina po vodnej lavíne v júli

Ako vyzerá Monkova dolina mesiac po tragédii?

Po nešťastí v Monkovej doline v júli a uzavretí tamojšieho turisticky značeného chodníka sa pripravuje spustenie jeho náhrady. Sprístupniť by sa mal koncom augusta.

Monkova dolina je po prudkom lejaku 11. júla zničená. „Turisticky značený chodník (červený) v Monkovej doline od Hotela Magura po Kopské sedlo a v doline Bieleho potoka (zelený) zo Strednice po rázcestie Monkova dolina – pod Ptošovskými turňami sú z dôvodu veľkého poškodenia nepriechodné a do odvolania uzavreté!“ zdôrazňuje informácia Správy Tatranského národného parku, ktorú zverejnila krátko po nešťastí.

Jedenásteho júla tu padlo v dvoch vlnách obrovské množstvo zrážok. „Jedna vlna, potom krátka pauza, a potom znova. To bol lejak, akoby vedro prevrátil, do toho vietor,“ hovorí predseda Urbariátu Ždiar Štefan Olekšák pre Denník N. Tento urbariát spravuje územie, kde sa stala katastrofa.

Evakuácia turistov do bezpečia po búrke
Evakuácia turistov do bezpečia po búrke. Autor fotografie: TANAP

„Keď sa pozrieme na Belianky, tak vidíme, kde všade tie odtrhy boli. Síce menšie, ale aj s kosodrevinou. Nastrhávalo nám aj medzi Havranom a Ždiarskou vidlou,“ pokračuje predseda.

Silná búrka v oblasti Belianskych Tatier bola ničivá, jej epicentrom bola práve Monkova dolina.

„Vplyvom intenzívnych zrážok sa v krátkom čase spod vrcholu Žľabiny uvoľnil bahnotok alebo aj „murový prúd“ tvorený vodou, jemnými časticami a úlomkami hornín až do veľkosti blokov. V spodnej časti doliny táto zmes spolu so strhnutými stromami a vegetáciou vrazila do turistického prístrešku,“ konštatuje Stredisko lavínovej prevencie vo svojej analýze.

Pod prístreškom sa v tom čase pred búrkou ukrývalo šestnásť turistov. Sila vodnej lavíny bola taká prudká, že prístrešok zvalila a posunula o niekoľko desiatok metrov ďalej. Bohužiaľ, dve osoby zahynuli, masa ich úplne zasypala, ďalší boli zranení. Búrka začala niekoľko minút pred dvanástou a trvala vyše hodiny.

„Úhrn zrážok v 6 km vzdialenej Tatranskej Javorine dosiahol len 9 mm, no podľa analýzy meteorologického modelu INCA a najmä podľa radarových záberov SHMÚ dosiahli zrážky v centrálnej časti Belianskych Tatier viac ako 80 mm/hod !!!,“ konštatuje Stredisko lavínovej prevencie.

V tejto situácii sa ukázala veľká solidarita ľudí. Okrem Horskej záchrannej služby a Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby na miesto okamžite vyrazili aj pilčíci z obce Ždiar, dobrovoľní hasiči a dobrovoľní horskí záchranári.

Dolina sa bude dlho spamätávať z besnenia živlov
Dolina sa bude dlho spamätávať z besnenia živlov. Autor fotografie: TANAP

„Práve vďaka rýchlemu a efektívnemu konaniu pilčíkov, ktorí dobre poznajú túto lokalitu, sa podarilo ľudí dostať na miesto, odkiaľ ich bolo možné evakuovať. Pilčíci taktiež pomohli uvoľniť v hustom poraste plochu pre manipuláciu pod vrtuľníkom a umožnili evakuáciu osôb, ktorým na mieste pomoc poskytli záchranné zložky. Išlo o mimoriadne náročný zásah, ktorý si vyžadoval aj vysokú mieru odvahy a nasadenia,“ uvádza TANAP.

Uzavretie lokality pre turistický ruch neznamená, že nad ním zodpovední zlomili palicu. Zničený turistický chodník Monkovou dolinou sa nachádza na súkromných pozemkoch urbárov v obciach Ždiar a Spišská Belá. Po opadnutí vody priestor zmonitorovali a začalo sa s prácami, ktoré smerujú k návratu turistov do tejto lokality.

Obec Ždiar zriadila aj transparentný účet, je verejne prístupný, môžu naň prispievať fyzické i právnické osoby, ak sa rozhodnú pomôcť pri obnove turistického chodníka do Belianskych Tatier.  

Za necelý mesiac sa v tomto území urobil kus práce. Pre turistov sa pripravuje obchádzková trasa po poľovníckom chodníku, ktorý bolo treba vyčistiť od suchých stromov a na niektorých miestach aj rozšíriť.

„Dokončiť treba ešte jednu tretinu plánovaného obchádzkového úseku,“ povedal nám starosta Ždiaru Pavel Bekeš. Ždiarčania pri tom pracujú v spolupráci s TANAP-om, ktorý je správcom chodníka. „Koncom augusta by mal byť sprístupnený s výhľadom, že toto riešenie, čo sa týka prechodu Monkovou dolinou, bude pravdepodobne trvalé,“ uzavrel starosta. 

Autor titulnej fotografie:  TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Takýchto momentiek z výstupu na Rysy je málo. Obyčajne sa na chodníku objavia aj turisti

VIDEO V ČLÁNKU: Záchranná akcia na Rysoch

Letná sezóna v Tatrách je plná dobrodružstiev, zážitkov, ale aj zranení. Mnohokrát aj banálnych a nejde pri nich o život, ale stanú sa na ťažko prístupných miestach, kam by sa záchranári dostali po zemi až po hodinách chôdze. Preto sa využívajú záchranárske vrtuľníky. Na Rysoch často.

Vo videu, ktoré ponúkame v tomto článku, možno ani nie je dôležité, komu letela posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby na pomoc, náš fanúšik ho uverejnil 7. júla. Dôležitejšie je všimnúť si reťazec ľudí na chodníku ku Chate pod Rysmi či pri výstupe na tento končiar. Turista za turistom, šnúra ľudí, ktorí kráčajú nahor.

Znalci tvrdia, že výstup na Rysy si do svojho turistického plánu zapíšu stovky turistov denne. Aj medzi občasnými návštevníkmi Tatier je známy a volia si ho ako test na preskúšanie svojej kondície, veď Rysy sú najvyšším vrcholom v Tatrách, na ktorý možno ešte vystúpiť bez horského vodcu, niektorí z nostalgie či pre nádherné výhľady na našu i poľskú stranu veľhôr. Idú hore krok za krokom, zhora pripomínajú pravidelný náhrdelník.

Toto prirovnanie použil nedávno v našom rozhovore pilot záchranárskeho vrtuľníka Viliam Krivák, keď odpovedal na otázku, aké odporučenie má pre návštevníkov hôr. Z jeho hľadiska je dôležité naučiť sa, ako dať o sebe vedieť, keď požiadajú o pomoc. Dôležitá je presná lokalizácia, informácia o rozsahu zranenia a tiež spôsob ako na seba upozorniť.

„Veď hľadajte z vrtuľníka v pestrom reťazci ľudí kráčajúcich po chodníku  v lete na Rysy, kde presne sa zranený človek nachádza,“ uzavrel príkladom.

Rysy naše každodenné
Rysy naše každodenné. Autor fotografie: Štefan Lacko

Vôbec netvrdíme, že toto je prípad videa, ktoré uverejňujeme, iba apelujeme na ľudí, aby si nadšenie z plánovania túr trochu krotili aj prípravou na to, čo sa môže stať. Lebo záchranársky vrtuľník nad Tatrami neveští nikdy nič dobrého.

Autor titulnej fotografie:  Majka Uhriňáková

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Turistov je v Tatrách stále viac, rovnako ako aj konfliktov medzi nimi

Konflikty medzi turistami narastajú

Tatry sú síce pre všetkých ľudí, no nie všetko je v národnom parku dovolené. Napríklad, kúpanie v potokoch a plesách sa trestá pokutou. Aj pre takéto niečo vznikajú medzi turistami konflikty.

V našej FB skupine zverejnil pán Igor Š. príspevok o tom, ako upozornil českých turistov, že kúpanie v horskom potoku nie je v poriadku. Natrafil totiž na rodinku, ktorá sa rozložila piknikovať pri Veľkom Studenom potoku pri ceste na Zamkovského chatu. To sa, našťastie, tak často nevidí. Plavky na sebe, nohy vo sviežej vode, ukážkové šantenie na skalách. Nášho fanúšika takýto „relax“ nahneval.  

„Po slušnom upozornení na to, že sú v Tatranskom národnom parku a takéto správanie nie je v poriadku, sa do mňa hlava rodiny pustila aj urážkami,“ opisuje Igor na sociálnej sieti. Rodinku si dokonca nakrútil na video, rovno aj s urážkami, ktorými ho muž častoval. Pán Igor bol rozčarovaný, kam až môže zájsť drzosť niektorých návštevníkov Tatier.

Toto sa vidí málokedy. Kúpanie v tatranskom potoku kole slušným turistom oči
Toto sa vidí málokedy. Kúpanie v tatranskom potoku kole slušným turistom oči

Nielen túto rodinu, ale aj ostatných návštevníkov Tatier, upozorňujeme, že návštevný poriadok Tatranského národného parku síce kúpanie v plesách, horských potokoch či pod vodopádmi priamo nezakazuje, no to iba preto, lebo už prístup k nim je zákonom zakázaný. Ak sa turista pri nich zdržiava, znamená to, že zišiel zo značkovaného chodníka, a teda porušil zákon.

Za takéto porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny sa v prípade fyzických osôb môže uložiť pokuta v blokovom konaní vo výške okolo 300 eur a neskôr v priestupkovom konaní až do výšky 3 319,39 eura. Takže, česká rodinka riskovala dosť, lacnejší v ich prípade by bol obyčajný ľudský ústup a poďakovanie za upozornenie.   

Do redakcie nám v poslednom čase chodí veľa takýchto podnetov. Chceli by sme apelovať na všetkých turistov, aby sa správali v Tatrách slušne a aby neporušovali návštevný poriadok. A ak ho aj náhodou nepoznajú, stane sa, ale nech sú aspoň k ostatným turistom milí, ak ich upozornia na jeho porušovanie. Do hôr predsa išli všetci za krásnou prírodou, oddychom a relaxom.

Autor titulnej fotografie:  Vladimír Tošovec

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.