Cart is empty 
Ak človeku ide o život, a horský potok je poruke, tak prečo do neho nenačrieť?!. No pravda je taká, že nie všetko tatranské, je zároveň aj čisté.
Horskí záchranári radia pitný režim určite nepodceňovať, ale odporúčajú požiť tekutinu radšej zo známeho zdroja. Teda zobrať si minerálku či iný nápoj so sebou, vypýtať si tekutiny v horskej chate a vystríhajú pred improvizáciou, ktorá sa v prípade vody z horských zdrojov nemusí vždy vyplatiť.
„Strata veľkého množstva tekutín môže spôsobiť rozvrat vnútorného prostredia, a ak ju nemáte poruke, potok je záchrana,“ uviedla Horská záchranná služba pre TV JOJ. „No aj pri pití tejto vody platia určité pravidlá. Ak vodička vyteká z pramienka spod sutiny a nad ním nie je žiadna chata, ale napríklad iba snehové pole, môže to byť v poriadku.“
Ale naberať si vodu z potoka, o ktorom nič nevieme, nie je dobré riešenie. Taká je skúsenosť horských záchranárov. Môže sa v ňom povyše kúpať nejaký chytrák, lebo sa to tiež stáva, alebo preteká okolo nejakej horskej chaty, dotýka sa ho civilizácia, a teda aj možné znečistenie. Hygienici tiež varujú, že nebezpečná môže byť aj kombinácia studenej vody a extrémne teplého počasia, pitie tatranskej vody môže spôsobiť veľký tepelný šok.
Čo sa ale určite neodporúča, to je pitie vody z tatranských plies. „Je to stojatá voda, teda priestor pre rozmnožovanie organizmov,“ varujú horskí záchranári. Nakoniec, k plesu, ale aj k horskému potoku, by sme sa nemali ani priblížiť, lebo podľa zákona o ochrane prírody a krajiny by turisti nemali opustiť značkovaný chodník.
Turistické weby pripúšťajú, že riečky a potoky či overené studničky môžu byť v prírode dobrým zdrojom potrebných tekutín, no tiež odporúčajú použiť filter na vodu či tabletu, alebo, ak je takáto možnosť, vodu prevariť.
Väčším mementom pred neuváženým konzumovaním vody z horských potokov a plies je echinokokóza. Je to choroba, ktorá sa správa ako zhubný nádor a účinná liečba proti nej neexistuje. Na jej začiatku je pásomnica líščia (echinococcus multilocularis), ktorá sa u nás vyskytuje najmä v Žilinskom a Prešovskom kraji, Tatry nevynímajú.
Odborníci tvrdia, že týmto parazitom je v spomínaných krajoch nakazená každá druhá líška. Ak sa parazitom infikuje človek, môže sa u neho nenápadne rozvinúť echinokokóza, ktorá sa usídli v pečeni. Veľa rokov, udáva sa, že päť až pätnásť, o nej ani nemusíme vedieť, malé cysty nezachytí ani ultrazvuk. Až keď sa cysty zväčšia, tlačia na okolité orgány, človek cíti nepohodu.
O tom, že je nakazený, sa ale často dozvie aj úplne náhodou, keď absolvuje iné vyšetrenie, röntgen, USG a podobne, a tam mu zistia útvar na pečeni. Liečba je doživotná, neliečené ochorenie zabíja.
Ako sa môžete nakaziť. Pásomnica líščia žije v čreve líšky hrdzavej. Spolu s trusom sa do okolia dostávajú tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak teda zjete neumytú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, alebo sa napijete z horského prameňa či potoka, môžete sa nakaziť. V Tatranskom národnom parku je na líščiu pásomnicu pozitívnych 40 percent líšok.
Hoci sú tieto informácie už pomerne známe, aj návštevníci našej FB skupiny sa nezriedka vyjadrujú dosť ľahkovážne, keď sa položí otázka, či piť z tatranských potokov je poriadku.
„S filtrom či tabletami určite,“ upozorňujú Marián, Robert či Lukáš. „Pil som vodu z mnohých plies a potokov a nič sa mi nestalo,“ zveruje sa Jaroslav Švorc. „Ale nie z tých, pri ktorých je veľká frekvencia turistov.“
„Piť vodu z plesa je nebezpečné, akákoľvek stojatá voda sa piť nemá. Ale keď dôjde na hraničnú situáciu a človek má skolabovať, tak to risknúť treba. Záleží od situácie, piť vodu z plies je možnosť, nie automatické spoliehanie sa na tento zdroj,“ pripája sa do diskusie Tonček. „Ak máš so sebou tri deti a päť litrov vody a všetko vypijú, tak aj voda z plesa je dobrá,“ nedá sa Vladěna.
„Ja si beriem z Tatier vodu z potokov domov. Určite je zdravšia ako tá chlórová, ktorá tečie z vodovodu,“ pridáva názor Robo. „Pramene s pitnou vodou sú označené, z potoka by som nepil. Asi si ľudia chcú trochu zabehať,“ pripojil sa do diskusie Martin. „Raz som to skúsil, nikdy viac!“ upozorňuje Stanislav. „A ja pijem roky vodu z horských potokov a nič mi nie je,“ odporuje Ľudo. „A ja sa neopovážim,“ pridáva sa Matúš. „Baktérie tam môžu byť, nevidíš za zákrutu, či tam nie je zdochlina.“
„A odkiaľ berú vodu chaty? Majú tam vodovod?“ pýtajú sa ďalší diskutéri. „Majú tam čistiarne odpadových vôd,“ reaguje Peter.
Čo odpoveď, to iný názor, iná skúsenosť. Takže to uzavrime. Ak nejde o život, pitie vody z tatranských potokov a plies je tak trochu každého vec. No ak mu niekto holduje, mal by vziať do úvahy aj riziká. A tie sme sa pokúsili v tomto článku zhrnúť.
Autor titulnej fotografie: Ján Marko
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
