Záchranársky pes Ajax hľadá živých v ruinách domov v Turecku

Vyznamenanie Statočné psie srdce pre záchranárskeho psa Ajaxa

Šesťročný nemecký ovčiak Ajax psovoda Júliusa Janigu z Horskej záchrannej služby SR získal titul Statočné psie srdce 2023. V aktuálnom ročníku ankety prestížne české ocenenie mimoriadne dostali aj reprezentanti slovenského horského záchranárstva.

Anketu Statočné psie srdce vyhlasuje nezisková organizácia Animaleye v spolupráci so záchranárskym magazínom Rescue report. Ceny odovzdali tento utorok v Kaiserštejnskom paláci na Malej Strane v Prahe, v tomto ročníku mimoriadne v kategórii Záchranný čin služobných a záchranárskych psov aj pre reprezentantov slovenského horského záchranárstva.

Vlčiak Ajax so svojím psovodom Júliusom Janigom nie je slovenskej verejnosti neznámy.  Nemecký ovčiak z tímu záchranárov Horskej záchrannej služby SR zo strediska Donovaly sa zúčastňuje na mnohých záchranárskych akciách v slovenských horách, Tatry nevynímajúc. No titul Statočné psie srdce 2023 získal predovšetkým za svoje pôsobenie v rámci pätnásťčlenného slovenského USAR tímu, ktorý bol poslaný na pomoc do juhovýchodného Turecka, ktoré vlani začiatkom roka zasiahlo silné zemetrasenie.

Záchranársky pes Ajax a jeho psovod Július Janiga
Záchranársky pes Ajax a jeho psovod Július Janiga. Autor fotografie: archív JJ

Organizátori ankety vo svojom zdôvodnení uvádzajú, že Ajax so svojím psovodom v priebehu šesťdenného pátrania spali iba štyri hodiny denne, inak pracovali v ťažkých podmienkach takmer nepretržite. Vyhľadávanie preživších komplikovala nielen rozľahlosť sutín, ale aj veľké teplotné rozdiely, v noci osemstupňový mráz, počas dňa aj pätnásť stupňov nad nulou.

I napriek tomu sa zohranej dvojici podaril záchranný čin, ktorý si zaslúži uznanie. Na tretí deň dostali informáciu, že v troskách jedného zavaleného domu zachytili ľudský hlas. Vstúpiť do neho bolo veľmi nebezpečné, lebo na dve dolné podlažia sa zosunuli tri horné, situácia bola veľmi riziková. Preto do skuliny poslali Ajaxa, ten začal po chvíli štekať. Jeho psovod sa vtesnal do trosiek a stihol zbadať, že pes sa prepadá sklenenou stenou. Neutrpel zranenie, ale začal intenzívne hrabať, čo naznačovalo, že dole je niekto živý.

Príbeh pokračoval spoluprácou so slovenskými hasičmi, ktorí echolokátorom potvrdili, že dole sú uväznení obyvatelia domu. Vyslobodenie potom prevzal francúzsky ťažký USAR, ktorý pomocou špeciálnej vyprosťovacej techniky vyslobodil päť ľudí. 

Július Janiga ocenenie preberá z rúk Petra Kozáka, vedúceho Odboru služobnej kynológie a hipológie ČR
Július Janiga ocenenie preberá z rúk Petra Kozáka, vedúceho Odboru služobnej kynológie a hipológie ČR. Autor fotografie: archív JJ

Neuveriteľné pracovné nasadenie Júliusa Janigu a Ajaxa v Turecku pokračovalo na inom mieste a keď prechádzali uličkou medzi dvoma zrútenými domami, Ajax sa zastavil, odbehol k okienku nad zemou a začal štekať. Pôvodne vysoký dom sa zosunul na dve spodné podlažia, z jeho hlbín začul psovod búchanie tehlou o panel. Niekto uväznený tak reagoval na štekot psa. Spolu so slovenskými hasičmi a miestnymi dobrovoľníkmi sa im z trosiek domu podarilo zachrániť matku s malým dievčatkom.

Celkovo si tak Ajax so svojím psovodom, profesionálnym horským záchranárom Júliusom Janigom pripísali na svoje záchranárske konto sedem ľudí. Na štvrtý deň záchranných prác sa ešte potvrdil nález štyroch osôb vypátraných nemeckým ovčiakom Hectorom ďalšieho slovenského záchranára Jakuba Filipka. V záchranárskom tíme v Turecku pracovalo spoločne až päť príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Prestížne ocenenie sa v Čechách udeľovalo už po štrnásty raz
Prestížne ocenenie sa v Čechách udeľovalo už po štrnásty raz. Autor fotografie: archív JJ

„Ocenenie je uznaním a úspechom  celej kynológie Horskej záchrannej služby,“ hovorí o prestížnej cene, ktorá sa v Prahe udeľovala už po štrnásty raz, na stránke Horskej záchrannej služby Július Janiga.

Autor titulnej fotografie: archív JJ

Aj touto fotografiou propaguje Múzeum tatranskej kinematrografie a fotografie aktuálnu výstavu troch fotografiek

Tatry objektívom troch žien nájdete v Starom Smokovci

V Múzeu tatranskej kinematografie a fotografie v Starom Smokovci dnes sprístupnia výstavu Ženy, ktoré fotili Tatry. Prezentuje tvorbu troch generácií žien – Boženy Mrhovej, Zuzany Kyselovej a Gabriely Chovancovej.

Ponúkame vám tip, ako stráviť čas v Tatrách, keď práve prší.  Výstava Ženy, ktoré fotili Tatry, je inštalovaná vo Vile Alica a pozrieť si ju bude možné do 30. septembra. Prezentuje tvorbu troch generácií žien, ktorých profesie sa v určitej etape ich života pretli s Tatrami a ony využili svoju tvorivosť i krásny vzťah k veľhorám a popri práci zhromaždili zaujímavú kolekciu fotografií, ktoré sú zrkadlom vnímania ich majestátnosti a krásy či vášne pre svoju profesiu.

Na výstave sa stretnete s dielom dokumentaristky, fotografky a maliarky Boženy Mrhovej, botaničky Zuzany Kyselovej a zoologičky Gabriely Chovancovej

Vila Alica v Starom Smokovci
Vila Alica v Starom Smokovci. Autor fotografie: Travel.sk

Vila Alica, pomenovaná po dcére prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, sa nachádza v centre Starého Smokovca, je to zrekonštruovaná zrubová stavba, ktorá je od roku 2015 domovom súkromného slovenského múzea. Náplňou jeho výstavných plánov je ukazovať hlavne minulosť Tatier, keď ešte fotoaparát a kamera neboli bežnou súčasťou výbavy návštevníkov a fotografie či filmy, ktoré vtedy vznikali, sú dnes dôležitým dokumentom svojej doby a kreativity svojich autorov.

Autor titulnej fotografie: archív MTKaF

Svišť vrchovský tatranský

Svišťov je menej z mnohých dôvodov

Práve vyliezajú zo svojich zimných nôr a pripravujú sa na párenie. Ak sa počas túry dostanete nad pásmo kosodreviny, môžete počuť ich typické hvízdanie, bez ktorého by Tatry neboli Tatrami. Svišť vrchovský tatranský. Endemit svetového významu, ktorý si zaslúži ochranu.

Svište žijú aj inde. Ale nie tatranské. „Genetika nepustí, naše sú jedinečné, žijú len na území Tatier,“ hovorí zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová. Nad populáciou svišťa vrchovského tatranského visí niekoľko otáznikov.

„Pripravujeme sa na prvé komplexné sčítanie svišťov na území parku. Jeho výsledky nám ukážu, ako ďalej v manažmente ochrany tohto výnimočného druhu. Odhadujeme, že na území TANAP-u žije do 1 400 jedincov, no dnes už vieme, že ich počty sa znižujú. Je to dôsledok otepľovania a presunu svišťov do vyšších nadmorských výšok, rozširovania sa kosodreviny, čím sa zmenšuje ich priestor na život a hľadanie potravy,“ vysvetľuje Feriancová.

Zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová
Zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici Erika Feriancová. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Dodáva, že už teraz v rámci monitoringu svišťa vidíme, že sa negatívne mení jeho biotop. Do budúcnosti si budeme musieť povedať, ako nastaviť podmienky jeho ochrany. To nám ukážu výsledky sčítania.

Svište sa už vyhrabávajú spod snehu a pripravujú sa na novú sezónu. Pária sa v apríli v priebehu niekoľkých dní po vyhrabaní. Ich párenie trvá len pár hodín. Je to veľmi krátke obdobie na to, aby splodili potomstvo. Práve z tohto dôvodu platí v Tatrách jarná uzávera. Ich najdôležitejšou úlohou je vytvoriť si počas leta čo najväčšie tukové zásoby, lebo iba tie svišťom pomôžu prežiť ďalšiu zimu. Tú prečkávajú pod zemou v pravom zimnom spánku, ktorý trvá 6 až 7 mesiacov. Hibernujú len tam, kde je ešte záruka dobrej snehovej pokrývky. Ak nemajú v lokalitách svojich zimných nôr dostatočnú snehovú vrstvu, vymrznú.

No, nie je to jediná príčina ich úhynu. Ďalšou sú ich prirodzení predátori – napríklad líška hrdzavá, krkavec čierny a orol skalný, pre ktorého sú mláďatá svišťa častým cieľom lovu. A potom je tu aj človek, vlastne psy, ktoré sa zvyknú bez vôdzky preháňať mimo turisticky značených chodníkov. Svišťov zvyknú poriadne vystresovať, ponaháňať, či dokonca aj usmrtiť.

„Svišť žil takmer vo všetkých dolinových celkoch Tatier. V roku 2008 začala Správa TANAP-u s experiment a postupne presťahovala 18 svišťov zo Západných do Belianskych Tatier, kde vyhynul. Umelý presun zvierat bol úspešný a dnes sa im tam dobre darí,“ objasňuje jednu z možností záchrany vzácneho druhu zoologička.

Svišť vrchovský tatranský
Jedinečný endemit - svišť vrchovský tatranský. Autor fotografie: Jozef Antol

Jarná uzávera časti tatranských chodníkov im prospieva. Majú pokoj na rozmnožovanie. „No nie všade panuje takáto idylka. Svišťov máme aj vo Francúzskej mulde, najvyššie položenom lyžiarskom svahu a tam sa bežne lyžuje až do neskorej jari aj ponad svištie nory. Zrejme nastáva čas na obmedzenie tejto aktivity, preto že lyžiari zvieratá rušia a môže dôjsť k ich zraneniu,“ naznačuje Feriancová. „Musíme nájsť kompromis medzi ochranou prírody a záujmami lyžiarov,“ pokračuje.

Zoologička upozorňuje aj na dodržiavanie návštevného poriadku. Ten je nastavený tak, aby okrem iných živočíchov chránil aj svištie lokality. Ak by sa rozširoval priestor pre turizmus, mohlo by dôjsť k poškodeniu populácie vzácneho svišťa.

Môže sa tiež stať, že turisti natrafia na zraneného jedinca. „Vtedy treba kontaktovať správu TANAP-u a nemanipulovať so zvieraťom. Takéto zviera môže nálezcu poraniť, či nejako inak mu ublížiť. Nemanipulujeme ani s uhynutým zvieraťom. Do prírody patrí a má svoje miesto v potravinovom reťazci,“ upozorňuje zoologička. Takto uhynuté zvieratá môžu byť použité napríklad na preparáciu, odoberú sa z nich vzorky. Oboje slúži vede a poznávaniu prírody.

Autor titulnej fotografie: Jozef Antol

Skialpinisti a horolezci majú v TANAP jarnú sezónnu uzáveru

Do národného parku od dnes už nemôžu nielen skialpinisti, ale aj horolezci

Minulý víkend a včerajšok boli poslednými dňami, počas ktorých sa mohli v Tatranskom národnom parku pohybovať horolezci a skialpinisti. Dnes vstúpila do platnosti jarná sezónna uzávera.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného praku, ktorý vstúpil do platnosti v polovici decembra minulého roku, k uzávere pre skialpinistov pridal aj uzáveru pre horolezcov. Od dnešného dňa – 16. apríla – sa môžu aj tieto skupiny tatranských návštevníkov pohybovať iba po značených turistických chodníkoch, teda tých, ktoré nepodliehajú zimnej uzávere.

Správa Tatranského národného parku zhromažďovala v prvých mesiacoch roka pripomienky k aktuálnemu návštevnému poriadku, pretože voči niektorým jeho ustanoveniam sa zdvihla vlna kritiky. Týkali sa aj rozdielneho prístupu k uzáverám na našej a poľskej strane Vysokých Tatier, keďže u našich severných susedov má síce pohyb návštevníkov isté obmedzenia, ale  zimná a jarná uzávera tam neplatí v takom rozsahu ako u nás. Výsledky posudzovania pripomienok návštevníckej verejnosti ešte nie sú známe.

Spomínaná jarná sezónna uzávera bude platiť iba poldruha mesiaca, pretože od 1. Júna sa v Tatranskom národnom parku otvára letná sezóna.

Autor titulnej ilustračnej fotografie: Eduard Kuro Lipták