Pád lavíny zo Salatína

Ak padne lavína, pomáhať by malo čo najviac ľudí. V sobotu to tak celkom nebolo

Prehľadávanie lavíny.  Ilustračné foto:  HZS

V sobotu – 10. februára –  padli v Západných Tatrách dve lavíny. Našťastie, bez obetí. No pod snehom mohli byť ľudia. Bola hmla a svedkovia pádu lavín nevedeli jednoznačne povedať, či niekoho nezasypalo, keďže v oblasti sa vždy pohybuje veľa skialpinistov a snowboardistov.

Pád prvej z lavín ohlásili Horskej záchrannej službe v stredisku Roháče – Spálená dvaja skialpinisti v sobotu krátko po trinástej hodine. Lavína padla zo Salatína, keď obaja skialpinisti stúpali pešo s lyžami na batohu vpravo od centrálneho žľabu v časti Ypsilóny.

Ako uvádza správa záchranárov z Oblastného strediska HZS Západné Tatry, počas výstupu sa s nimi uvoľnila veľká lavína.

„Obaja ostali na povrchu so zraneniami, ktoré im dovolili zostup dolinou pešo, lebo lyže im polámalo. Pred pádom lavíny bola v lokalite hmla a viditeľnosť  pár metrov. V tom čase bol neďaleko ďalší skialpinista – pri sedielku nad Čiernou vežičkou. Keď lavína zastala, v jej hornej tretine zbadal dvojicu skialpinistov a vybral sa im na pomoc.“

Príprava na prehľadávanie lavíniska

Lavínisko, ktoré bolo treba prehľadať. Ilustračné foto:  HZS

Správa záchranárov ďalej uvádza, že sa pustil aj sám do prehľadávania lavíny vizuálne, ale aj  pomocou lavínového prístroja. Nebolo totiž celkom jasné, či sa pod snehom nenachádzajú ďalšie osoby.

V Salatínskej doline, ako potvrdzujú horskí záchranári, je vždy veľa skialpinistov a snowboardistov. Keď je pekne, je ich stovky, keď zlé počasie, ako v spomínanú sobotu, tak desiatky. Aj svedok pádu lavíny tesne pred tým, ako sa zosunula, obiehal v týchto miestach lyžiarku a nebolo jasné, či ju, alebo aj iných športovcov, lavína nezasiahla.  

Na miesto ihneď po ohlásení pádu lavíny vyrazil psovod s lavínovým psom a jeden dobrovoľný záchranár z hornej stanice lanovky.

„V doline sa v tom čase nachádzal profesionálny horský záchranár a zároveň horský vodca, ktorý sa spolu s ďalším horským vodcom a ich klientmi pridali ku záchranárom a pokračovali na lavínište. Zakrátko sa k nim pripojil ďalší dobrovoľný záchranár HZS s troma kamarátmi a spoločne prehľadávali lavínište lavínovými prístrojmi a následne pomocou sondovania.  Aj svedok pádu lavíny pomáhal pri pátraní. Asi po polhodinke sa k nim pridal ďalší psovod HZS s lavínovým psom,“ popisujú udalosti horskí záchranári.

Nebola to ľahká práca. V oblasti fúkal silný vietor, v nárazoch dosahovalrýchlosť  20 – 25 m/s. Naviac, približne v čase, kedy sa odtrhla lavína pod Salatínom, padla ďalšia veľká lavína za Čiernou vežičkou smerom k sedlu Parichvost.

„Aj tú prepátravali lavínové psy. Po viac ako troch hodinách sondovania bolo miesto skontrolované  aj vyhľadávacím zariadením RECCO, ktoré doviezol záchranár ratrakom na hornú stanicu lanovky z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry. Použilo sa aj pri prvej z padnutých lavín, nezvestnosť žiadnej osoby sa nepotvrdila,“ konštatuje správa HZS. Prehľadávacie práce trvali asi 5 hodín.

Lavínisko má prehľadať vždy čo najväčší počet ľudí

Je dobre, ak lavínisko prehľadáva čo najviac ľudí s vhodným výstrojom. Ilustračné foto:  HZS

Záchranári v spomínanej správe uviedli aj to, že lavína, ktorá sa uvoľnila z Ypsilonu, mala dráhu asi 600 m so šírkou nánosu 200 m a priemernou výškou 2,5 m. Maximálna výška nánosu predstavovala 5 – 6 m. Lavína pod Čiernou vežičkou bola o niečo menšia.

Aj sobotná skúsenosť s prehľadávaním lavín ukázala, že veľmi dôležitá je rýchla pomoc. Horskí záchranári preto vyzývajú všetkých, ktorí majú potrebnú výstroj a výzbroj a sú svedkami pádu lavín a boli odborne poučení, aby sa nevyhýbali pomoci a nebáli sa ju ponúknuť záchranárom.

Aj v spomínanú sobotu sa do preventívnej pátracej akcie zapojilo okolo dvadsať osôb, medzi nimi aj klienti horských vodcov. No spomedzi desiatok ľudí, ktorí si lavínu fotili a prechádzali popri nej, ponúkol pomoc iba jeden skialpinista.

Na druhej strane, ako zdôrazňujú horskí záchranári, ľudia, ktorí nemajú potrebnú výstroj, resp. s ňou nevedia disponovať, aby sa k miestu nehody nikdy nepribližovali. Pád ďalších lavín je vždy možný. Vyzývajú preto k väčšej tolerancii, lebo nikdy nevieme, či pomoc raz nebudeme potrebovať aj my. 

Pred rokom tragédia v Groszovom ľadopáde

Dvaja horolezci zahynuli, tretí zázrakom vyviazol

Ilustračné foto:  HZS

V lavíne pod Groszovým ľadopádom pred rokom zahynuli dvaja horolezci, tretí akoby zázrakom vyviazol. Tragédia doplnila štatistiku minulej zimy, ktorá bola plná rekordov spojených s lavínami. Memento aj dnešných dní.

Hory sú krásne, ale i zradné. Opakovane sa potvrdzuje, že sa ich neoplatí podceňovať. Ani provokovať. Pred rokom – 29. januára 2023 – bolo vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, no to sa koncentrovalo najmä na severných svahoch, pod skalnými stenami, kde mohol vietor naviať väčšie množstvo snehu.

Pád lavíny v Groszových ľadopádoch

Lavína v Groszovom ľadopáde. Foto: Stredisko lavínovej prevencie  

A to bol aj prípad, ktorý sa už zapísal do histórie tragédií Vysokých Tatier. Ako uvádza v bilancii lavínovej sezóny časopis Horolezec, podľa očitých svedkov sa okolo obeda začal dvíhať vietor, ktorý premiestnil veľké množstvo snehu do kotla medzi prvý a druhý Groszov ľadopád. Sneh bol slabo previazaný s tvrdou snehovou pokrývkou, ktorá sa tu vytvorila stabilným počasím v predchádzajúcich dňoch.

Cez Groszove ľadopády vtedy liezla dvojica slovenských a trojica poľských horolezcov. Magazín Horolezec popisuje nasledujúce udalosti takto:

„Poliaci sa vybrali do Veľkej Studenej doliny s cieľom liezť cez Groszove ľadopády. Pod ľad sa dostali poobede. Po vylezení prvého ľadopádu sa stretli s dvojicou slovenských lezcov, ktorí zostupovali dolu. Pri zostupe napriek dodržaniu bezpečných rozostupov uvoľnili krátko po sebe dve doskové lavíny. Podarilo sa im zachytiť na cepínoch a neprepadnúť cez skalný prah. Poľskí lezci pokračovali vo výstupe a liezli na druhý Grosz až do večera. Na zostupe pri čelovkách boli strhnutí lavínou a prepadli cez spodný ľadopád. Nános ich následne unášal ešte 150 m úzkym žľabom. Bola to terénna pasca, nemal sa kde rozliať.“

Horskej záchrannej službe pád lavíny nahlásil jeden z poľských horolezcov. Aj jeho čiastočne zasypalo, ale so svojimi spolulezcami nemal žiaden kontakt. Záchranári ihneď vyrazili do terénu. Na snežných skútroch sa dostali na miesto pádu lavíny a okamžite začali lavínisko prehľadávať.

Masa snehu pri Groszovom ľadopáde

Lavína pod Groszovým ľadopádom.
Ilustračné foto: HZS

Ako uvádza Horská záchranná služba v správe z miesta nehody, pomocou lavínového vyhľadávača sa im podarilo obidvoch nezvestných horolezcov lokalizovať a vyhrabali ich. No pre nich už bolo neskoro. Nenašli ich živých. Následne pomohli aj nekriticky zasypanému tretiemu horolezcovi a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Nemal vážne zranenia.

V sezóne 2022/23 podľa údajov z magazínu Horolezec pod lavínami zahynulo 6 ľudí, čo je nadpriemerné číslo. Zranenia v lavínach utrpelo 8 ďalších a aj tento údaj je nárastom oproti predchádzajúcej sezóne. Všetky obete sa dostali do štatistiky Vysokých Tatier. Lavínové správy sa v tejto sezóne vydávali šesť mesiacov. Informácií mali návštevníci veľhôr dosť.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Lavínová nehoda pod Groszovým ľadopádom vo Vysokých Tatrách.

Pod Groszovým ľadopádom padla lavína, zabila dvoch horolezcov

Pád lavíny pod Groszovým ľadopádom nahlásil včera večer poľský horolezec. On prežil, jeho dvaja spolulezci nie.

Poliak nahlásil pád lavíny 30. januára 2023 večer. Lokalizoval ju medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom. Bol sčasti zasypaný, ale nemal informáciu o svojich dvoch spolulezcoch.

 

Takto opisuje začiatok záchrannej akcie na svojej stránke Horská záchranná služba. Záchranári prišli k miestu lavíny na snežných skútroch a ihneď začali prehľadávať lavínisko. Pomocou vyhľadávača lokalizovali obidvoch horolezcov, no tí už neboli nažive. Pomohli aj horolezcovi, ktorý im pád lavíny nahlásil a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Telá nebohých boli podľa informácii Horskej záchrannej služby tiež transportované a odovzdané polícii a obhliadajúcemu lekárovi.  

Lavína v Priečnom sedle.

Turisti si lavínu v Priečnom sedle uvoľnili pravdepodobne sami

Zimná sezóna na horách sa teraz iba začína a Slovensko už zaznamenalo druhú tragickú lavínovú nehodu. V Priečnom sedle zahynuli dvaja turisti, lavínu si pravdepodobne uvoľnili sami.

 Foto: Marián Gajdoš

Druhá tragická lavínová nehoda tejto sezóny sa stala v sobotu 10. decembra. Jej obeťami boli dvaja vysokohorskí turisti, ktorí sa vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa zmienili o svojich plánoch a mienili ich uskutočniť aj napriek tomu, že nedisponovali lavínovou výbavou. Hoci ich pracovníci na chate varovali pred zlými poveternostnými podmienkami, turistov od ich úmyslu neodradili. Počas výstupu do Priečneho sedla pravdepodobne uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo dostať. Štatistika lavínových obetí sa tak už zvýšila na štyri, čo je za minulé roky bilancia obetí za celú zimnú sezónu.

Takto o udalosti informuje na svojej webovej stránke Stredisko lavínovej prevencie. Podľa nej Horská záchranná služba (HZS) ihneď po informovaní o nezvestných osobách rozbehla pátraciu a záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo prišli pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Lavínu sa snažili prepátrať vizuálne i lavínovým prístrojom. No keďže zavalení turisti nemali lavínovú výbavu, veľa šancí objaviť ich nebolo.

Ako ďalej spomínaná stránka uvádza, na miesto prišli aj horskí záchranári zo Starého Smokovca a dvaja psovodi s lavínovými psami. Takmer okamžite po príchode na lavínisko jeden zo psov označil miesto zasypania turistov. Lavína sa im stala osudnou, neprežili. V tom čase oblasť Vysokých Tatier zasiahol ďalší frontálny systém, záchranná akcia prebiehala za náročných poveternostných podmienok.

Turistov zabila dosková lavína vytvorená vetrom z ubitého snehu s typickým čiarovým odtrhom. Jej dĺžka dosiahla 250 m. Momentálne je vo Vysokých Tatrách vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, Stredisko lavínovej prevencie opäť upozorňuje na opatrnosť a potrebnú výbavu pri túrach.  Odporúča všetkým, ktorí chcú navštíviť naše veľhory, aby sa pred túrami oboznámili aj s hlavnými lavínovými problémami a najnebezpečnejšími svahmi. Všetky informácie sú dostupné už večer vopred s dennou periodicitou na webe laviny.sk. A boli aj pred tragickou sobotou.

Stredisko lavínovej prevencie uvádza, že na spomínanú sobotu bol vyhlásený druhý stupeň lavínového nebezpečenstva, a to na svahoch nad 1600 m n. m. Preventisti zdôrazňovali, že hlavným lavínovým problémom bol nový sneh a vetrom previevaný sneh a zvýraznili aj nebezpečné svahy, hlavne na strmých hrozilo uvoľňovanie lavín. Svah Priečneho sedla k takým patrí. Lavínu mohlo vyprovokovať veľké zaťaženie spôsobené výstupom turistov bez rozostupov či pád jedného z nich. Tragický dôsledok udalostí v Priečnom sedle zavŕšila aj absencia základnej lavínovej výbavy, čo sťažilo hľadanie turistov.

Aj preto Stredisko lavínovej prevencie varuje pred podcenením bezpečného pohybu v horskom teréne, keďže v horstvách Slovenska je momentálne veľmi silný vietor a lavínová situácia sa nebude zlepšovať. Apeluje na poučenie z tejto tragédie, aby návštevníci hôr sa mohli po relaxe v nich vrátiť v poriadku domov.  

Vysoké Tatry - lavína.

Tragédia na Kubínskej holi urýchlila vznik Strediska lavínovej prevencie

Keď 16. januára 1968 spadla na Kubínskej holi lavína a zasypala 53 českých študentov, bol to zlom v rozhodnutí  vybudovať na Slovensku špecializované pracovisko na problematiku lavín. Vzniklo Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej. Dali ho do užívania v novembri 1972 – pred polstoročím.

Foto: Maroš Matúš Pivarček

Jubilujúce Stredisko lavínovej prevencie má za sebou dlhý príbeh. Písal sa viac desaťročí a už pred kubínskou tragédiou mal jeho vznik svoje opodstatnenie. Ako uvádza stránka Ministerstva vnútra SR, ktoré je jeho zriaďovateľom, problematikou lavín v našich horách sa ako prví začali zaoberať lesníci v roku 1924. V tom období lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre zničila časť horskej osady Rybô a zabila 18 jej obyvateľov.

Po druhej najväčšej lavínovej tragédii na Slovensku vo Vajskovskej doline na južných svahoch Nízkych Tatier si pozorovanie vývoja vzniku lavín osvojili viaceré skupiny odborníkov. Na Chopku – pri meteorologickej stanici SHMÚ – vznikla prvá lavínová pozorovacia stanica. Pracovala pod vedením Dušana Holého. Vo Vysokých Tatrách sa lavínami zaoberala Výskumná stanica TANAP-u pod vedením Ladislava Kňazovického a Miliča Blahouta.

Spomenúť treba tiež, že v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa začínali systematickejšie vykonávať aj profily snehovej prikrývky. Tejto činnosti sa venovali zamestnanci Horskej služby a TANAP-u v oblasti Západných, Vysokých a Belianskych Tatier. V Nízkych Tatrách túto prácu vykonávali v Jasnej, v rokoch 1964 až 1968 to bol Karol Špánik a v rokoch 1968 až 1972 Ladislav Milan, Pavol Hvorka a Štefan Hošala.

Stredisko lavínovej prevencie, ktoré je súčasťou Horskej záchrannej služby, vykonáva množstvo činností. Denne zbiera správy a vyhodnocuje lavínovú situáciu podľa medzinárodných pravidiel a odbornú i laickú verejnosť pravidelne informuje o výskyte snehovej pokrývky, výstrahách a hroziacom lavínovom nebezpečenstve. Tragickým udalostiam na horách predchádza aj preventívnymi opatreniami, ako je napríklad odstrel lavín pomocou stacionárnych a mobilných systémov.

Návštevníci hôr nájdu informácie o lavínovom nebezpečenstve jednak na stránke Horskej záchrannej služby, ale môžu ich získať aj cez rôzne aplikácie vo svojom mobilnom telefóne. Je pochopiteľné, že najviac ich zaujímajú teraz, keď hory pokryla súvislá snehová prikrývka a vývoj počasia môže vyprovokovať nebezpečenstvo lavín. Preto je práca horských záchranárov, lavínových špecialistov, kynológov a ich dobrovoľných kolegov či operátorov, ktorých činnosť zastrešuje Stredisko lavínovej prevencie, nenahraditeľná.

Dnes má Stredisko lavínovej prevencie na Slovensku osem oblastných stredísk a denne posudzuje a vydáva správy o lavínovej situácii vo Vysokých, Nízkych, Západných Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji, ale aj v ostatných pohoriach ako sú Stredné Beskydy, Lúčanská Malá Fatra, Poloniny, Kysucké Beskydy a Kremnické vrchy.  V medzinárodnom meradle spolupracuje na úrovni lavínových komisií ICAR s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom, Švajčiarskom, Francúzskom, Talianskom, Slovinskom, Nórskom, USA a Kanadou.