Cestička v Kôprovej doline.

Tip na túru na jesenné prázdniny – čo tak Kôprová dolina?

by ČlánkyTatranské 
doliny

Foto: Peter Januch.

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý oddeľuje skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový.

Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m) a Temnosmrečianskemu plesu, to je tretie najväčšie na slovenskej strane Vysokých Tatier. Plies je ale vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky. Ku Kmeťovmu vodopádu je to ale už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. No štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená značka).
Pokračujte cez Nad bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmerčianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m, výstup môže trvať tri a pol hodiny. Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom.

Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Je to zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

by ČlánkySliezsky dom

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.