Žlto značený chodník cez Kotliská je ešte do konca júna uzatvorený.

Do konca júna sú uzatvorené niektoré chodníky

Vysoké Tatry sezónnu uzáveru ukončili o dva týždne skôr ako v minulých rokoch, v Nízkych sčasti trvá. Povieme vám, kam by ste do 30. júna nemali vkročiť.

V Národnom parku Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme majú turisti k dispozícii viac ako 840 kilometrov značených turistických trás (TZT) a okrem nich aj 15 náučných chodníkov. Niektoré z turistických trás sú od 1. októbra do 30. júna nasledujúceho roku uzavreté. Každoročnú uzáveru motivuje predovšetkým ročný cyklus prírody, ktorá potrebuje na svoju regeneráciu a oddych aj pokoj. Zvieratá sa napríklad počas jari po prebudení dostávajú do obdobia párenia, hľadajú si potravu, niektoré sú aj pre človeka nebezpečné.

Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.
Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.

Aj z toho dôvodu sú ešte do 30. júna uzavreté žlto značené chodníky Kotliská – Žiar (TZT 8447), Poľana – sedlo Sinná Kotliská – Žiar (TZT 8619) a Demänovské sedlo – sedlo Javorie – Krupovské sedlo Kotliská – Žiar. V platnosti je tiež uzávera chodníka od Chaty M. R. Štefánika – Ďumbier (po zimnom tyčovom značení), a to v čase bez súvislej snehovej pokrývky s hrúbkou minimálne 15 cm.

Pre Národný park Nízke Tatry tiež platí, že návštevníci sa môžu počas roka s výnimkou zimnej uzávery pohybovať iba po turisticky značených trasách a náučných chodníkov. Túru treba skončiť pred západom slnka, čo sa ale nevzťahuje na rekreačné areály. Treba rešpektovať zákaz táborenia, stanovania, bivakovania mimo vyhradených miest, ale aj zberu rastlín a ich častí, zakladania ohňov mimo vymedzených priestorov. Do parku je možné zobrať psov, ale iba na vodiacom remeni a s náhubkom. Zakázané je tiež, ale ľudia to nerešpektujú, premiestňovanie prírodnín, najmä skál a stavanie kamenných kôp.

Autor titulnej fotografie: Joshuanna.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Letná búrka sa blíži k Tatrám

Čo robiť, keď nás zastihne búrka?

Búrka je jeden z najkrajších prírodných úkazov. Ale aj najnebezpečnejších, a to hlavne v horách. Čo robiť, keď vás na túre zastihnú hromy a blesky? Tu je niekoľko užitočných rád.

Horskí záchranári tvrdia, že zažiť búrku vo vysokohorskom prostredí je jedno z najväčších rizík, aké môže človek podstúpiť. Preto pripomínajú, aby si každý návštevník hôr pred túrou naštudoval, aké počasie ho čaká a prispôsobil sa tomu, a to nielen oblečením a výbavou, ale hlavne správaním. Najlepšie je búrku nezažiť, túru odložiť a rešpektovať výstrahy pred búrkami.

Búrka nad Lomnickým štítom
Búrka nad Lomnickým štítom. Autor fotografie: Zuzana Bezáková

Čo robiť, ak nás predsa len na túre búrka prekvapí? Najlepšie, čo sa dá urobiť, je nepokračovať ďalej, zísť do doliny, schovať sa do chaty či najbližšieho auta, radia krajnú možnosť horskí záchranári. Ak nás blesky zastihnú v horách, je už neskoro. Schovať sa pod strom by bola chyba, to neodporúčajú. Lepším úkrytom je miesto pod úrovňou terénu, napríklad priekopa. Držte sa pri zemi čo najnižšie.

Ak je niekde v blízkosti les, radšej treba do neho zájsť hlbšie, nepostávať na jeho okraji. Treba odložiť ďalej od seba kovové predmety, aj turistické palice či dáždnik, dať sa do podrepu na izolačnú podložku alebo hoci aj batoh. Ak ide o skupinku turistov, netreba sa držať pohromade, ale ďalej od seba. A tiež chrániť si sluch.

Ďalšie dôležité upozornenia:

  1. Na túru choďte skoro ráno, búrky sa zvyčajne sformujú popoludní.
  2. Keď sa dostanete do úkrytu (chaty, auta…), preventívne vypnite elektronické zariadenia.
  3. Nezdržiavajte sa pri vysokých stromoch, stožiaroch, kovových reťaziach, plotoch či zábradliach.
  4. Ak sa rozhodnete ukryť v previse alebo jaskyni, držte sa čo najďalej od vchodu a stien.
  5. Pri ústupe pred búrkou nerobte veľké kroky, ruky držte pri tele, aby ste minimalizovali riziko krokového rozpätia. Nebežte.
  6. Ak máte smolu na krupobitie, chráňte si povrch hlavy taškou, batohom, rozprestretou bundou alebo aspoň rukami.
  7. Nezdržiavajte sa pri vodných plochách, nekúpte sa počas búrky.
  8. Netelefonujte mobilom, ak ste na bicykli, zosadnite.
  9. Naučte svoje deti, ako sa majú počas búrky správať.
Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka
Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka. Autor fotografie: Pavol Lihoťan

Koľko máte času na uchýlenie sa do bezpečia? Zistite to tak, že počet sekúnd, ktoré uplynú od blesku po zvuk hromu vynásobíte 330-timi. Číslo je odvodené od toho, že zvuk sa šíri pomalšie, rýchlosťou 330 m/s. Ak je čas medzi bleskom a hromom nižší ako 5 sekúnd, hrozí veľké nebezpečenstvo a treba využiť každú šancu na úkryt.

Ako pomôcť ľuďom zasiahnutým bleskom? Blesk zriedka spôsobuje ťažké popáleniny, smrť nastáva, ako pripomínajú záchranári, zastavením srdca a dýchania. Ak je postihnutá osoba pri vedomí, pravdepodobnosť, že prežije, je vysoká. Pomoc preto treba poskytnúť čo najskôr.

  1. Zistíme stav životných funkcií, dýchanie a činnosť srdca.
  2. Okamžite privoláme pomoc a začneme s oživovaním.
  3. Potom ošetríme prípadné rany a popáleniny.
  4. Vykonáme protišokové opatrenia.
  5. Do príchodu záchranky, postihnutého človeka neustále oživujeme a sledujeme stav základných životných funkcií.

Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Stan si možno rozložiť aj pri útulni Ďurková

8 tipov na prenocovanie na hrebeni Nízkych Tatier

Stanovanie, bivakovanie či spanie „pod širákom“. Leto láka na vandrovku, plány na ňu kuje pri pivečku nejeden Slovák. Relax s relatívne bezcieľnym putovaním bez prísneho plánovania je topkou pre nejedného stresom unaveného človeka. A hoci sa môže zdať, že na takej vandrovke je všetko dovolené, nie je to tak. Najmä nie v národných parkoch.

Ako stvorené na bezcieľne, viacdenné dovolenkové putovanie sú najmä Nízke Tatry. Park s pestrým zastúpením rastlinstva, chránených zvierat, s nádhernými, dychberúcimi výhľadmi z končiarov je počas letnej sezóny hodne navštevovaným miestom. A prechod hrebeňom Nízkych Tatier je vytúženým predsavzatím nejedného turistu.

Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier
Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier. Autor fotografie: Jano Krchnavý

Čaká ho asi stovka kilometrov v nohách, asi 5 400 výškových metrov a medzitým niekoľko nocí bez ohľadu, či sa na hrebeňovku vydá z Telgártu alebo od Chopku, alebo či si vyberie výstup na hrebeň z inej lokality národného parku.

Koľko tých nocí bude, záleží od voľna, kondície, momentálneho rozhodnutia. To v prípade, že sa na hrebeňovku, ktorá je súčasťou červeno značenej Cesty SNP, vydáte s batohom a stanom na chrbte a bez rezervácie nocľahu na niektorej z chát či útulni. A keďže ľahšie sa kráča pripraveným, povedzme si, kde môžete počas nízkotatranskej hrebeňovky v stane prenocovať tak, aby ste neporušili návštevný poriadok národného parku.

  1. Predné sedlo – modrá turisticky značená trasa (TZT), 2610
  2. V sedle Andrejcová pri útulni – červená TZT 0801
  3. Sedlo Priehyba – červená TZT 0801
  4. Sedlo Ramža pri útulni – červená TZT 0801
  5. Sedlo Čertovica (pod chatou HZS alebo za objektom motorestu Čertovica)
  6. Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne – modrá TZT 2639, zelená TZT 5609
  7. Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke

8. Hriadeľské sedlo – červená TZT 0801

V Hriadeľskom sedle
V Hriadeľskom sedle. Autor fotografie: Linda Ondrejková

Isteže, na prenocovanie možno využiť aj služby ubytovacích zariadení na Čertovici, Chaty M. R. Štefánika a Kamennej chaty na Chopku. No jednorazové prenocovanie má svoje čaro, ale aj obmedzenia. Najmä v národnom parku, kde má táborenie prísne pravidlá a kde sa oheň môže rozložiť iba na vyhradených miestach.

Ak by ste potrebovali viac informácií, čo na hrebeňovke môžete, a čo už nie, informujte sa na Správach Národného parku Nízke Tatry v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku či Brezne.

Možno padne otázka: A čo Vysoké Tatry. V návštevnom poriadku tohto národného parku sa iné možnosti vo vysokohorskom teréne ako oficiálne prenocovania na chatách či iných ubytovacích zariadeniach pre turistov nespomínajú.

Autor titulnej fotografie: Jano Krchnavý

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Obydlia si bobor vodný buduje aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží

Vedeli ste, že toto zviera ničí aj tatranské rieky?

Veľkou témou Slovákov sú aktuálne upytliačené zvieratá. Spájajú sa najmä s tatranskou riekou Belá a po vydre riečnej sa v nastraženej pasci ocitol ďalší živočích európskeho významu – bobor vodný.

Rieka Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka a smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa vlieva do Váhu. Bobry v nej žijú, upytliačený jedinec sa našiel v katastri Liptovskej Kokavy pod Tatrami. Zabila ho pasca, ktorá by mohla byť nebezpečná aj pre psy či človeka.

Bobor vodný
Bobor vodný. Autor foografie: Wikipedia

Podľa medializovaných informácií, prípad rieši enviropolícia. Spoločenská hodnota bobra vodného je vyčíslená na dvetisíc eur. Informácie zo Správy TANAP-u pokračujú ubezpečením, že okoliu rieky Belá bude venovaná zvýšená pozornosť.

Bobor vodný je chránený živočích. Okrem Tatier ho v posledných dňoch zaregistrovali aj v Košiciach. Ozvali sa aj hlasy, že tento náš najväčší hlodavec je premnožený. Dokonca, koniec jeho  ochrany naznačil v statuse na sociálnej sieti po výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. No zatiaľ sa neodohralo nič také, čo by pozíciu ochrany bobra vodného u nás ohrozilo.

Hoci dominantným miestom jeho výskytu boli donedávna iné regióny Slovenska, dôsledky jeho činnosti zachytili turisti už aj pod Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách, kde sa prechodne vyskytuje. Ondrej Števko videl nedávno ohlodané jarabiny, hoci v okolí bolo pol metra snehu a pleso zamrznuté.  Potvrdil to aj Ján Hlavčo s tým, že aj podľa neho sa bobry činili, bolo po nich vidieť pobytové znaky. Za vidna sa pred ľuďmi schovali. Sú tam doma, príroda je ich, pridala sa Michaela Spišiaková.

Bobor vodný a jeho dielo
Bobor vodný a jeho dielo. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Bobor obľubuje pokojné vody, mäkké drevo, ako sú vŕby, topole, jelše, brezy, uvádza Wikipédia. Je pravdou, že ide o staviteľského majstra. Stavia hrádze, na brehoch vytvára brlohy s východom pod vodnou hladinou. Zviera môže dorastať do dĺžky až jedného metra a vážiť okolo 30 kilogramov. V zime ho chráni mimoriadne hustá a mastná srsť. Nespí, dokáže plávať aj pod ľadom. Vo vode vydrží až 15 minút. Raritou je jeho chrup s mohutnými hryzákmi, ktoré mu neustále dorastajú. Dožíva sa až 15 – 20 rokov a nemá prirodzeného nepriateľa.

Práve jeho schopnosť prežiť je dôvodom obáv z premnoženia, čo sa spája s ďalšou – bobry likvidujú stromy. Rad radom. Ak jeden ohradíte, čo je podľa ochranárov jednou z bariér proti hryzákom zvieraťa, nájde si ďalší.

Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny
Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Hrádze, ktoré buduje, môžu pri vysokých zrážkach  spôsobiť záplavy, čo ohrozuje ľudí a ich majetok. Preto v odôvodnených prípadoch môže ministerstvo životného prostredia udeliť výnimku na odchyt a premiestnenie alebo aj usmrtenie bobra, ak niektorý jedinec spôsobuje závažné školy, uviedol pre  denník Korzár odbor komunikácie ministerstva životného prostredia.

V manuáli, ktorý vydala Štátna ochrana prírody v súvislosti s bobrami, sa ale uvádzajú aj pozitíva, ktoré bobor môže prírode dať. Napríklad – bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokrade, ktoré sú dôležitým ekosystémom v krajine, ovplyvňujú aj kvalitu vody. Tam, kde sa usadili, sú tône, postupne sa do ich susedstva vracajú živočíchy, ktorým dovtedy príroda v danom mieste nepriala. Teplota vody, ktorú bobria aktivita dokáže zvýšiť, svedčí aj rybám a ich rozmnožovaniu. Jazierka, ktoré vytvárajú, čistia vodu, zachytávajú škodlivé látky.    

Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

Aktualizácia Návštevného poriadku TANAP-u

Nepáči sa vám návštevný poriadok? Píšte TANAP-u!

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku vstúpil do platnosti 15.decembra minulého roku. Pripravuje sa jeho aktualizácia. Podnety a návrhy na jeho zmenu môžete posielať na Správu TANAP-u do konca marca.

Práce na novom návštevnom poriadku Tatranského národného parku trvali šesť rokov, vstúpili do platnosti 15. decembra minulého roku. Podľa tvorcov tohto dokumentu odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi tohto najstaršieho národného parku na Slovensku.

 Jeho momentálna aktualizácia nadväzuje na informáciu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré otvorilo, v prípade potreby, možnosť úpravy návštevného poriadku. Správa TANAP-u sa momentálne v rámci prípravnej fázy aktualizácie návštevného poriadku obracia na verejnosť s výzvou poslať návrhy a pripomienky na prípadné zmeny a úpravy znenia tohto dokumentu, ktoré sa budú ďalej posudzovať.  

 Ako vo svojej tlačovej správe Správa TANAP-u uvádza, bude sa pripomienkami a návrhmi verejnosti zaoberať a posúdi ich v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny na území národného parku. „Po zapracovaní relevantných návrhov a pripomienok Správa TANAP-u odošle návrh na zmenu Návštevného poriadku Tatranského národného parku odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov, aby sa začal legislatívny proces s cieľom schválenia jeho aktualizácie,“ informuje tlačová správa.

Svoje návrhy a pripomienky môže verejnosť adresovať mailom na: sekretariat@tanap.sk do 31. marca 2024.

Autor titulnej fotografie: Maroš Marky Bednár

Z tohto miesta letel lyžiar dolu do Školského žľabu

Hrozivý pád poľského lyžiara mohol skončiť zle

Pri sedemnásťročnom poľskom lyžiarovi stáli v piatok všetci svätí. Prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny do Školského žľabu. Vyprostili ho odtiaľ záchranári. Mal šťastie, nezranil sa.

Stalo sa to ešte v piatok, ale stojí za to túto udalosť si pripomenúť, lebo sa môže pri nepozornosti lyžiarov zopakovať. Upozorňuje na to aj Horská záchranná služba a varuje návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej, že za zníženej viditeľnosti nemusí byť hrana Školského žľabu dostatočne viditeľná a ľahko môže dôjsť k úrazu, ktorý sa nemusí skončiť tak dobre ako ten piatkový.

Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej
Varovanie pre návštevníkov freeridovej zóny 3 v Jasnej. Autor fotografie: HZS

Čo sa v piatok stalo? Horskí záchranári prijali tiesňové volanie pre 17-ročného poľského lyžiara.

„Spadol do Školského žľabu smerujúceho do Lukovej doliny. Lyžiar prepadol cez odtrhovú hranu základovej lavíny, ale nebol zranený,“ uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba s tým, že na pomoc sa mu vybrali horskí záchranári z Oblastného strediska HZS Nízke Tatry.

Za pomoci lanovej techniky ho vyprostili zo žľabu späť na zjazdovú trať. 

Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne
Pád lyžiara mohol skončiť veľmi nešťastne. Autor fotografie: HZS

Autor titulnej fotografie: HZS

Jozef Antol fotografuje zvieratá v horách

Jozef Antol: S fotoaparátom budem dovtedy, kým budem vládať

Najlepšími fotomodelkami sú podľa neho zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí. Fotí ich tak, aby neporušil ich majestát, zohratosť s prírodou, aby ich nevystrašil a nestresoval. Fascinujú ho ich zvyky, hry, kolobeh života. Fotograf Jozef Antol.

Vaše fotografie zvierat vo voľnej prírode sú unikátne. Je fotografovanie váš koníček, alebo už profesia?

Koníček, krásna záľuba, ktorá mi vypĺňa voľný čas a dopĺňa sa s tým, že rád chodím na vysokohorské túry. Pracujem ako majster výroby v strojárskej firme v Dubnici nad Váhom.

Čo, resp. kto formoval váš záujem o fotografiu? Kedy to bolo?

Od mala som chodil s rodičmi po horách. Na huby, na výlety, prírodu som vnímal ako niečo, čo patrí k nášmu životu. Postupne som sa ju učil poznávať, pozorovať zvieratá, rešpektovať ich priestor. A bavilo ma to. Odhadujem, že asi pred dvanástimi rokmi som si zaobstaral prvý fotoaparát a začal fotografovať. Najskôr opatrne, pomaly, potom som sa tomu začal venovať hlbšie a časom som zistil, že fotografovanie a pozorovanie zvierat ma napĺňa.

Fotograf Jozef Anton v teréne.
Jozef Antol zvieratá fotografuje v ich prirodzenom prostredí. Autor fotografie: archív JA

Aký je to koníček?

Pre mňa je to niečo, čo ma hlavne upokojuje a aj baví. Som fotograf amatér s priemernou fotovýbavou, ale o to s väčším zanietením do prírody. Do Tatier chodím s tým, že ak sa mi aj nepodarí niečo odfotiť, uspokojí ma, že si dám aspoň dobrú vysokohorskú túru. Ale pravda je taká, že po rokoch skúseností už viem, kde sa pasú medvede, kde šantia svište alebo kde sa na slniečku vyhrievajú kamzíky. A nájdem si ich.

Kde všade sa ľudia môžu stretnúť s vašimi fotografiami?

Robím ich pre seba, mám stránku, kde ich zverejňujem. Alebo ich zavesím na stránky, ktoré sa venujú zvieratám, horám, aj špeciálne Tatrám a som rád, ak ich ľudia zdieľajú a tešia sa z nich.

Objektom vášho záujmu ako fotografa nie je príroda všeobecne, ale zvieratá v nej. Prečo?

Baví ma to, fascinuje ma ich život, zvyky, hry, zákony prírody, ktorým sa prispôsobujú. Učia ma pokore, trpezlivosti a rešpektu. Samozrejme, vo svojom archíve mám aj fotografie prírodných scenérií, ale zvieratá dominujú. Medvede, svište, kamzíky, jelene, … – to je moje. 

Čo je potrebné na to, aby vznikla dobrá fotografia?

Fotograf musí mať, samozrejme, isté zručnosti, dobre poznať lokality, v ktorých aký druh zveri žije, jeho aktivitu. kde sa zvieratá chodia pásť, kde majú chodníčky a prechody. A najmä mať dobrý vietor aby som ich mohol nerušene pozorovať. Platí tiež, že fotograf v teréne potrebuje aj trochu toho príslovečného šťastia, ktoré rozdá karty na správnom mieste a v správnom čase. Nie vždy sa to podarí a to je výzva na ďalší výjazd do divočiny.

Takže sa na dobrý záber aj načakáte…

Niektoré fotografie sú výsledkom náhody, za niektorými sú to hodiny čakania. Pri fotografovaní divých zvierat nikdy nemáte zaručený úspech dopredu. Ale dajú sa v nej vypozorovať momenty, ktoré stoja za to, aby ste stlačili spúšť.

Ktorý z tatranských fotografov by nemal v archíve zábery na kamzíky? Autor fotografie: Jozef Antol
Zvieratá sú jeho obľúbené modelky. Patria k nim aj kamzíky. Autor fotografie: Jozef Antol

Uvažujete v horách ako turista, ktorý odfotí, čo ho zaujme? Alebo, naopak, ste viac fotograf, ktorý vyhľadáva dobré zábery cielene?

Aj – aj. Turisti sa ma na chodníkoch občas opýtajú, čo tam vidím, keď sedím a pozerám hore. Viacerým turistom som už tak ukázal medveďa,ako sa pasie v diaľke a veľmi sa tomu potešili, pretože videli maca prvýkrát. Oni sa ženú  rýchlo za cieľom, oči upreté na chodník a ja sledujem okolie. Čakám, kedy sa ukáže medveď v kosodrevine, alebo kedy bude prechádzať cez hrebeň. O mne sa vie, že medvede fotografujem najradšej. Poznám ich, ovládam ich režim, dokážem ich pozorovať hodiny. Medvede zbožňujem. Sú to impozantné zvieratá a viem sa k nim priblížiť v ich prirodzenom prostredí tak, že ich nevyruším. To je dôležité, lebo vždy mám lepší pocit keď sa to takto podarí. Dokážem si na ne počkať aj hodiny , keď viem, že som na mieste, ktoré obľubujú. 

Kam najčastejšie, na aké miesta smerujú vaše kroky za dobrou fotografiou?

Všade, kde viem, že mám okrem relaxu z pohybu aj šance na dobré zábery zvierat. Aj do Tatier. Navštevujem ich od začiatku sezóny, až do zimnej uzávery. Najradšej však na jeseň,kedy je najkrajšie pozorovať medvede na brusniciach.

Čo všetko ste ochotný urobiť pre dobrú fotografiu?

Bol som pri medveďovi  vo vzdialenosti asi päť metrov. Takže – asi všetko (smiech). No každá situácia je iná. Na pekné fotky stačí aj podstatne väčšia vzdialenosť. A najmä našliapem strašne veľa kilometrov.

Zažili ste pri fotografovaní nejaký zaujímavý moment?

Nedávno sa mi taký stal. Bol som s rodinou a kamarátmi na víkend na chate v Tatrách. Samozrejme bez foťáku by som tam ani nešiel. Jedno skoré ráno som zobral kamarátov k rieke Belá pozrieť medvede. Neviem, ale nejako ma to tam nebavilo, tak sme sa rozhodli isť pozrieť do jednej doliny na rúbane na medvede. Šliapali sme hore dolinou, keď sme počuli nejaké zvuky. Išiel som sa pozrieť a pri potoku vidím rysie mláďa. Sadol som si a nerušene som obdivoval tú krásu. Po chvíľke sa ukázala aj rysica, ktorá sa predtým ozvala hlasom. Vzala ho do tlamy a odniesla. V živote som niečo také nevidel, ani nezažil. Dal som sa za nimi ešte pozrieť, či ich neuvidím, ako idú hore. Keď tu niečo za mnou spadlo, alebo skočilo zo stromu. Otočím sa a neverím vlastným očiam. Maličké rysíčatko? Bolo odo mňa hádam meter a pustilo sa za mnou ako mača. 

Fotka sa podarila?

Nielen fotky, aj videjko som natočil. Celé pozorovanie trvalo skoro pol hodinu a video tridsať sekúnd. Bolo to niečo neuveriteľné. Potom som odkráčal preč, začali sa ukazovať prví turisti a nechcel som upútať ich pozornosť na rysiu rodinku. Potrebovala pokoj.

Kedy vám záber nestál za to, aby ste riskovali?

Netlačím na pílu, snažím sa v prírode správať s rešpektom k zvieratám. Je to ich prirodzené prostredie, ktoré netreba narúšať za každú cenu. Radšej si na dobré zábery počkám.

Máte aj nesplnené fotosny?

Mal som – rysa. Ale už ho mám. Ale to, čo som zažil, tak také to nebolo ani v tom sne. Neuveriteľné! Budem chodiť po horách s fotoaparátom dovtedy, kým budem vládať.

Kamzíky v Tatrách. Autor titulnej fotografie:  Jozef Antol

Pohľad z Liptovskej Lúžnej na Baranec

Toto zviera by ste v Tatrách naozaj nečakali + VIDEO

V okolí Liptovského Mikuláša sa od jesene pohybuje kengura. Zachytili ju viaceré amatérske videá. No predpokladalo sa, že zimu neprežije. Predpoklad sa nenaplnil. Zviera nedávno vybehlo na lyžiarsky svah.

Liptov nemá na výskyt kengury patent. Už pred rokmi sa toto exotické zviera vyskytlo vo voľnej prírode aj na Záhorí a tiež vyvolalo záujem amatérskych filmárov. Už vtedy sa hovorilo, že kengura ušla z niektorého súkromného chovu a to isté sa dodnes tvrdí aj o prišelcovi z Austrálie, ktoré sa potuluje od jesene po rázovitom liptovskom regióne.

V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura.
V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura. Autor fotografie: Pixabay

Liptovskomikulášske regionálne noviny v novembri uviedli, že zviera bolo vidieť na viacerých miestach podhoria Západných Tatier, v okolí Liptovského Mikuláša pri akvaparku, ale aj v okolí Liptovskej Mary i v smere do Žiarskej doliny, a to už od leta.

Videá ukazovali, že poskakuje po okraji lesov, pri cestách, občas cez nich aj prebehne. Predpokladalo sa , že niekomu ušla, alebo ju chovateľ vypustil do prírody úmyselne. V takomto prípade nad kengurou vyniesol krutý ortieľ, lebo sa mohla stať potravou pre predátorov, alebo skončiť pod kolesami áut.

Myslí si to aj zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Na jeseň sme sa domnievali, že zimu neprežije. Predsa len toto zviera nie je zvyknuté na mínusové teploty, ale zrejme si vedelo poradiť. Ako vieme, zdržiavalo sa v okolí senníkov a našlo si vhodnú potravu. Teraz, keď sneh zmizol, má tej potravy ešte viac,“ hovorí.

Došlo aj k pokusom o odchyt. „No nepodarili sa. Kengura je veľmi plachá a človeka nepustí do svojej blízkosti a rýchlo odbehne. Preto si nemyslíme, žeby vyhľadávala spoločnosť ľudí aj keď bola vychovaná v zajatí. Vo voľnej prírode sa ľuďom skôr vyhne,“ pokračuje zoologička.

Dodáva, že aj keď ide o nepôvodný druh, nie je to invázny druh a nie je hrozbou pre našu prírodu. No aj podľa nej ide o veľkú nezodpovednosť chovateľa,  lebo každý, kto má v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, má zároveň povinnosť postarať sa o to, aby neušli.

A či je hrozbou pre ľudí na lyžiarskom svahu? „Video, ktoré koluje na internete, je pravdepodobne z mikulášskeho sídliska Podbreziny, vieme o tom. Zviera ho išlo preskúmať, keď na svahu nikto nebol. Ak by zaregistrovalo hluk z lyžovačky, zrejme by sa pre svoju veľkú plachosť k nemu ani nepriblížilo,“ ubezpečuje E. Feriancová.

Pohľad z Liptovskej  Tepličky na Baranec. Ktovie, možno aj tu kengura prežila časť zimy.  Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek

Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku

Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.   

Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.

Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.

Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť.
Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť. Autor fotografie: archív JK

Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.

Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.

Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK

O lavínach sa na lavínovom portáli dozviete všetko

Chcete aktuálne informácie o lavínach? Stačí pár klikov

Ľudia sa už naučili chodiť do hôr s poistením, teraz by sa mala pravidlom v ich správaní stať stiahnutá aplikácia Horskej záchrannej služby a v zimnom období nevyhnutné kliknutie na jej lavínový portál.

Štatistiky Strediska lavínovej prevencie HZS dokladajú, že v slovenských horách počas zimy spadne 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. No toto číslo neodzrkadľuje celú realitu, v skutočnosti je ich násobne viac. Pod záľahou snehu v priemere ročne zomrú asi štyria ľudia, v minulej sezóne ich bolo šesť. Do hôr chodí stále viac ľudí a stále vyššia je aj potreba vystríhať návštevníkov pred dôsledkami pádu lavín.

Aj preto v tejto sezóne došlo k vynoveniu lavínového portálu a nový lavínový modul dostala aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorá už štyri roky pomáha horským záchranárom efektívnejšie zasahovať pri záchrane ľudí v horách.

Prehľadávanie lavíny po jej zosune
Prehľadávanie lavíny po jej zosune. Autor fotografie: HZS

Viac krajín sa v poskytovaní informácií o lavínach inšpirovalo v Tirolsku a ani Slovensko nie je výnimkou, uvádza magazín Tatry.  Preto modernizácia lavínového portálu, ktorého hlavným cieľom je jednoduchá orientácia v lavínovom nebezpečenstve ako podklad pre rozhodovanie a plánovanie túr a vychádzok, našla vzor v tejto rakúskej spolkovej krajine.

Návštevníci hôr si tak denne nájdu na webstránke: www.laviny.sk podrobné informácie o stupni lavínového nebezpečenstva v predpoludňajších i popoludňajších hodinách v jednotlivých oblastiach hornatého Slovenska, ďalej o počasí a možných rizikách pádu lavín, ktorý sa od počasia odvíja, informácie o aktuálnej snehovej prikrývke a tendenciách jej zmeny, ale aj aké je riziko pádu lavín a kde.

Na jednom mieste sa tak sústreďujú všetky dôležité údaje, ktoré návštevník hôr potrebuje najmä v situácii, keď plánuje lyžiarske či horolezecké túry v extrémnejšom prostredí. Nechýba ani odklik na meteoportál HZS, okrem správ o počasí sú v jeho portfóliu aj prenosy z kamier v horských strediskách.

Od tejto zimy je súčasťou aplikácie Horskej záchrannej služby aj lavínový modul, čo približuje informácie o rizikách lavín priamo k užívateľovi – do jeho mobilného telefónu. Na stránke app.hzs.sk sú všetky informácie o možnostiach aplikácie.

Hlinská dolina
Hlinská dolina. Autor fotografie: HZS

Okrem varovaní a výstrah aplikácia napríklad cez zápis do Knihy vychádzok a túr dokáže poskytnúť  informácie aj o aktuálnom vývoji lavínových rizík a počasí či inej situácie a v prípade potreby lokalizovať človeka, ktorý potrebuje pomoc, čo uľahčuje prácu záchranárom. Dá sa využiť okrem Slovenska aj v Česku, Rakúsku a Maďarsku a odpadá aj jazyková bariéra v prípade cudzincov, lebo umožňuje preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny alebo naopak.

Dáta si užívateľ dokáže vyselektovať aj bežne podľa vlastnej potreby. Výstrahy napríklad môže odoberať pre vybranú horskú oblasť, aplikácia mu odošle pri zmene podmienok aktuálne hlásenie o lavínovom nebezpečenstve prostredníctvom notifikácie.  

Ako uvádza časopis Tatry, za štyri roky si aplikáciu do mobilu stiahlo viac ako 140 tisíc ľudí, 600 z nich pomocou nej si privolalo pomoc.

Niekoľko informácii na záver:

Všeobecné informácie o schodnosti turistických trás a horských chodníkov nájdete na stránke www.hzs.sk alebo sa môžete informovať na telefónnom čísle HZS: +421 52/787 77 11, prípadne osobne v infocentre HZS v Starom Smokovci alebo v ktoromkoľvek oblastnom stredisku HZS. Lavínovú situáciu a aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva nájdete na stránkach www.hzs.skwww.laviny.sk alebo sa informujte na telefónnom čísle Strediska lavínovej prevencie HZS +421 44/559 16 95.

Aplikácia Horská záchranná služba – info nájdete na www.app.hzs.sk

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba