bicyklom po Tatrách

Na bicykli s tatranskými štítmi na dosah

Fotografia: Stephanus Valassek

Popradská klasika – tak označujú cykloturisti trasu z Popradu do Horného Smokovca. Rozhodli sme sa, že túto cestu absolvujeme tiež. Celá ide po dobrom pevnom asfalte, v druhej polovici sa však treba pripraviť na mierne stúpanie trvajúce až do cieľa.

Vyrážame z Popradu smerom na Veľký Slavkov, podľa cykloturistických príručiek by nám to malo do cieľa trvať asi hodinu, potom sa zvezieme po tej istej trase späť a snáď aj niečo dobré vypijeme a zjeme. Zážitkom bol už prechod miestnou časťou Poprad-Veľká, ktorá aj dnes dýcha tradíciami a históriou. Zaujal aj výjazd z mesta ponad diaľnicu. Niektorí členovia skupiny navrhovali chvíľu postáť a sledovať prechádzajúce autá, ale nakoniec sme bez prestávky pokračovali po miernom krátkom zjazde ďalej.

Čo sa týka jazdy z kopca, to bolo nateraz všetko, pomaly začína stúpanie. Blížime sa k obci Veľký Slavkov, kde hneď na začiatku obce míňame obľúbený Salaš. Vôňa grilovaného mäska a prekrásna scenéria tatranských štítov, ktorú máme pred sebou neustále akoby na dosah, nám dodáva veľa energie. Pofukuje mierny vetrík, príjemne chladí, pri takomto druhu cesty je lepšie držať tempo, ale ide nám to dobre. Už vidíme tabuľu obce Nová Lesná, to znamená, že sme za polovicou a energie máme stále dosť. Dopĺňame tekutiny a mierime do cieľa v Hornom Smokovci. Ako býva zvykom, sily cyklistov najviac preverí záverečné stúpanie.

Pozreli sme si niekoľko historických budov, urobili fotky a vyrážame na cestu späť. Viacerí členovia nášho tímu sa tešili práve na tento viac ako 10-kilometrový zjazd. Už smerom nahor sme sa dohodli, že sa odmeníme výdatným obedom po ceste späť, keď nebude treba šliapať do kopca. Vybrali sme si Salaš vo Veľkom Slavkove, vo vnútri to doslova dýcha drevom, cítime sa ako na chate. Priestoru dominuje veľký krb s otvoreným ohňom, na drevených stoličkách sa dá veľmi dobre oprieť a presne to sme potrebovali.

V takom prostredí sa jednoducho pýta objednať si poctivé domáce halušky alebo pirohy, ideme do toho. Obsluha bola milá, privítali nás a prezradili, že pri príprave jedál používajú lokálne a sezónne čerstvé produkty. Zaujala nás aj zľava na jedlo – zvýhodnená ponuka pre členov MYAPLEND.

Stačí, ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, a hneď máte k dispozícii množstvo zliav. Nielen na Salaši, ale v celých Tatrách.

Po odchode zo Salaša sme si pozreli aj jeho exteriér s minigolfom (mimochodom, aj tu máte zľavu s MYAPLEND), drevenými sochami a prekrásnou kvetinovou výzdobou všade navôkol. Zjazd späť do Popradu sme zvládli bez problémov, a keďže bola dobrá viditeľnosť, užili sme si ešte z parkoviska pohľad na panorámu Tatier.

horskí nosiči v Tatrách

Sú poslednými šerpami v Európe. Toto remeslo si môžete vyskúšať aj vy

Fotografia: ilustračná

Nosičské remeslo je vo svete raritou. Aj v Alpách ich nahradili iné prostriedky a väčšina chát v zahraničí je zásobovaná inak ako ľudskou silou. V Tatrách však stále funguje početná komunita nosičov, ktorí zásobujú šesť horských chát za každého počasia. Patrí medzi nich aj Štefan Bačkor – dobrovoľný záchranár, horský nosič, horský sprievodca, majiteľ Sherpa caffe a správca Švajčiarskeho domu v Starom Smokovci. Lásku k horám a turistike zdedil po rodičoch a ku svojim povolaniam sa dostal, ako sám hovorí, prirodzene. 

Keď si človek vyhľadá vaše meno na internete, nájde viacero informácií. Niekde sa o vás píše ako o nosičovi, inde čítam, že ste horský sprievodca či dobrovoľný záchranár. Tak mi, prosím, povedzte, kto je Štefan Bačkor? 

Som z Popradu, tam som sa narodil, aj vyrastal. Prvé, čo človek vidí, sú kopce, takže tieto moje povolania prirodzene vyplývajú z prostredia, ktoré ma obklopuje. Moja mamka liezla, vtedy nebolo veľmi bežné, aby bola žena v horolezeckom oddiele. Lásku k horám som pochytil asi od nej. S bratom nás viedla k pohybu a túram. Takmer každý víkend sme trávili v Tatrách, v prírode, bez ohľadu na počasie. Na strednej škole som začal liezť po kopcoch, a čo sa týka nosičského remesla, k tomu ma doviedol brat. Raz sa vybral s kamarátom namiesto lezenia vyskúšať vynášku, pretože bolo zlé počasie. To bol aj môj prvý kontakt so svetom horských nosičov. 

Nosieva sa na chaty každý deň alebo to záleží od počasia? 

Každá chata má svoj systém, ale počas sezóny je jedno, aké je počasie. Ak je chata nonstop vyťažená, musí byť aj zásobovaná. Skúsený chatár si „chystá“ nosičov ešte pred hlavnou, teda letnou sezónou. Okrem zamestnancov chát, má každá chata aj komunitu externých nosičov, často bývalých zamestnancov a ďalších, ktorí to robia popri svojej práci ako hobby. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Už ani v Alpách to nefunguje, väčšina chát v zahraničí je zásobovaná vrtuľníkmi alebo inak. 

Ako je možné, že u nás je toto remeslo stále živé? 

Je to kombinácia viacerých faktorov. Jedným je, že väčšina chát sa nachádza v národných parkoch, teda ide o ochranu prírody. Ak nie sú vhodné podmienky, vrtuľníkom sa lietať nemôže. Mali sme napríklad mesiac teplotnú inverziu, hore sme sa opaľovali, ale keďže dole bola hmla a slabá viditeľnosť, helikoptéra vzlietnuť nemohla. Lieta sa najmä pred letnou sezónou, treba predzásobiť chaty pred otvorením dolín, ale aj pred zimnou sezónou kvôli zásobeniu chát materiálom na kúrenie. Aj tak sa lieta viac ako v minulosti, no počasie je veľmi limitné. Nosič môže ísť takmer za každého počasia.

Nosičstvo funguje aj ako atrakcia – turisti v Tatrách si môžu vyskúšať vyniesť krošňu na niektorú z chát. Ktorú trasu odporúčaš v lete absolvovať? 

Na začiatok odporúčam Zamkovského chatu – je to trasa, ktorá je najkratšia a prevýšenie tiež nie je kruté. Tu človek zistí, ako na tom je. Individuálne vynášky pre záujemcov robievam najmä tu. Chata je pre túto aktivitu výborne umiestnená, bezpečnou formou si to človek v sprievode profi nosiča vyskúša. Samozrejme chcem, aby si to turista-nosič aj užil. Nosenie nie je len o fyzickej sile, ale aj o mentálnej. Človek zistí, ako reaguje v náročnej situácii. Niekedy by aj chcel, ale jeho telo už nevládze, vtedy je potrebné, aby som správne odhadol situáciu a stopol ho, ak vidím, že to už fyzicky nedáva. Aktuálne máme pre členov vernostného systému MYAPLEND 20 % zľavu na Sherpa adventure. Ide o zážitkovú vynášku na Zamkovského chatu v sprievode profesionálneho nosiča a v prípade záujmu aj o prednášku o vysokohorskom nosičstve spojenú s prehliadkou nášho nosičského mini-múzea vo Švajčiarskom dome. 

Ako taká vynáška vyzerá – každý z vás nesie vlastný náklad? 

Nie, ja som tam na „koučovanie“ a asistenciu a v prípade potreby aj na prebratie vynášky. Začína to prípravou na vynášku a jej balením. Na tých miestach, kde vieme oddýchnuť, my to voláme štandy, si človek sadne, ja mu náklad podržím, aby nespadol. Na ťažkom mieste poradím, ako zvoliť krok, kam stúpiť a ako si pomôcť. Ak by som aj ja niesol náklad, nevedel by som sa sústrediť na klienta. Som tam na to, aby som ho mohol nahradiť v prípade, že nevládze, pretože náklad jednoducho na chatu dostať musíme. 

Poďme teraz k sprievodcovstvu. Existuje turistický sprievodca, horský sprievodca a horský vodca. Aký je medzi nimi rozdiel? 

Turistický sprievodca by mal sprevádzať len po turisticky označených chodníkoch. Horský sprievodca môže opustiť tento chodník bez snehovej prikrývky, môže ísť do prvého stupňa horolezeckej náročnosti podľa klasifikačnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov (UIAA). Je to teda sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja mimo turisticky označených chodníkov a trás. A potom je horský vodca, ktorý môže klientov navyše zobrať aj na lezeckú túru. Samozrejme, pre všetkých platí, že pokiaľ je konkrétna oblasť celoročne uzavretá, nemôže tam ísť. To sú pravidlá, ktoré by mal dodržať každý z nich. 

Aké sú benefity horského sprievodcu, kedy a prečo by som si jeho služby mala objednať? 

Ak sa chcete iba prejsť, môžete ísť aj bez sprievodcu, ale výhodou horského sprievodcu je, že dostanete výklad k terénu, okoliu, histórii a nejaké zaujímavosti ako bonus. Teória hovorí, že keď sa chystám na nejaké územie, mám si naštudovať návštevný poriadok, kde je definované, čo ako turista môžem navštíviť v lete a čo v zime. Aj toto garantuje profesionálny horský sprievodca. Sú však aj turisti, ktorí sa nepripravia a môžu mať problémy. Nenaštudujú si trasu, nepozrú počasie. Keď si rezervujete na túru horského sprievodcu, ako turista by ste sa už nemali s ničím trápiť. Sprievodca vie, na akú túru je vhodný čas a po konzultácii s klientom vie aj odporučiť kam ísť na základe fyzickej kondičky.

Ktorú trasu odporúčate absolvovať s horským sprievodcom v lete? 

Moja srdcovka je Končistá, pretože sme hneď vedľa Gerlachovského štítu, s ľuďmi na Gerlachu sa vidíme voľným okom. Je to vysokohorská turistika s veľmi porovnateľnými parametrami ako výstup na Gerlach, sme vo voľnom teréne, máme niekoľko možností ciest, ktorými vieme vystúpiť na vrchol a aj zostúpiť. Ja sa vždy snažím ísť inou trasou hore a inou dole, aby to bol pre klienta zážitok. Celkový čas túry záleží od toho, ktorú trasu si zvolíme a tak isto od skupiny ľudí. 

Viete mi dať nejaké praktické tipy, ako sa na túru pripraviť, čo si vziať? 

Určite je potrebné pripraviť sa na každé počasie – vziať si osobné veci, vhodnú obuv a oblečenie. Kto je zvyknutý, môže si vziať turistické paličky. Ja napríklad aj v lete nosím tenké rukavice a čiapku, sme v horách, kde aj v auguste môže snežiť. Turistom odporúčam, aby si vzali najlepšie turistické oblečenie do hôr, aké majú, niečo do dažďa, niečo na prezlečenie, niečo do chladného počasia a samozrejmosťou by malo byť aj cestovné poistenie do hôr.

Pobyt v našich veľhorách stojí za to, vychutnajme si ho naplno, aby sme si odniesli spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Zaregistrujte sa aj vy do vernostného systému MYAPLEND na myaplend.com a vyberajte z množstva benefitov, špeciálnych výhod a zliav, s ktorými sa v Tatrách nebudete nikdy nudiť.